Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222782
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214222782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovaným: 1. O.
I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, P. - O. O., 2. N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/XX, P. -
O.O.,obajažalovanízast.JUDr.MarianouZavackou,advokátkou,sosídlomKomárno,NádvorieEurópy

32/3, o zaplatenie 1.416,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2017 č. k. 10C/298/2015-143 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.416,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5

% ročne zo sumy 1.416,19 eura od 07. 08. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní nahradiť spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 3, 4 vyhl. č. 265/1999 Z. z., § 82 ods. 1 písm. a) h), ods. 2, 5 zák. č.
251/2012 Z. z. o energetike, § 106 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade

boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - domu so súpisným číslom XXX nachádzajúcom sa na
pozemku parc. č. 223 vo výmere 1114 m2 v katastrálnom území H. nad T.. Predmetnú nehnuteľnosť
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 02. 2011, vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 21. 02. 2011. Žalovaní v 1. a 2. rade predmetnú nehnuteľnosť prevzali
do užívania po jej vyprataní predchádzajúcim vlastníkom v júni 2011. Vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. previedli kúpnou zmluvou zo dňa 30. 11. 2012 na nového vlastníka. Vklad
vlastníckeho práva nového vlastníka do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19. 12. 2012. Žalobca

na základe žiadosti nového vlastníka nehnuteľnosti vykonal dňa 19. 04. 2013 demontáž plynomeru v
nehnuteľnosti, pričom zistil, že stav spotreby plynu na plynomeri (5173 m3) bol vyšší ako stav, s akým
došlo k ukončeniu zmluvy s posledným odberateľom plynu (2820 m3). Žalobca dňa 23. 07. 2013 vystavil
žalovaným v 1. a 2. rade faktúru č. 9000161250, splatnú dňa 06. 08. 2013 na zaplatenie sumy 1.416,19
eura za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 26. 04. 2009 do
19. 12. 2012 na odbernom mieste nachádzajúcom sa v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2.

rade vyfakturovanú sumu nezaplatili. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že posledným
oprávneným odberateľom plynu v nehnuteľnosti - dome so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa
na pozemku parc. č. 223 o výmere 1114 m2 v katastrálnom území H. nad T., bol C. Q., ktorému bolzemný plyn dodávaný na základe prihlášky k odberu zemného plynu. Zmluvný vzťah medzi dodávateľom
zemnéhoplynuaC.Q.bolukončenýdňa26.04.2009jednostrannýmodstúpenímdodávateľaodzmluvy
pre nedodržanie zmluvných povinností odberateľa so stavom 2820 m3 spotrebovaného zemného plynu.

Od ukončenia tohto zmluvného vzťahu nebola na predmetnom odbernom mieste uzavretá zmluva o
dodávke zemného plynu. Pri demontáži plynomeru dňa 19. 04. 2013 žalobca zistil, že stav spotreby
plynu (5173 m3) je vyšší ako stav, ktorý bol v čase ukončenia zmluvy s posledným odberateľom
zemného plynu. Na predmetnom odbernom mieste teda dochádzalo k odberu zemného plynu bez platne
uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Žalovaní v 1. a 2. rade boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti v období od 21. 02. 2011 do 19. 12. 2012, pričom do užívania ju prevzali v júni 2011.
Žalobca si uplatnil škodu za neoprávnený odber zemného plynu voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu,
žespoukazomna§4ods.3vyhláškyč.265/1999Z.z.boližalovanív1.a2.radepovinníuzavrieťzmluvu
o dodávke plynu a oznámiť stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v
ktorých je odberné plynové zariadenie, s tým, že ak túto požiadavku nesplnia, zodpovedajú za celý
odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa. Žalovaní v 1. a

2. rade si túto svoju povinnosť nesplnili, preto podľa názoru žalobcu zodpovedajú za neoprávnený odber
plynu, pričom ich zodpovednosť je objektívna, nezávislá od zavinenia. Žalovaní v 1. a 2. rade svoju
obranu proti žalobnému nároku založili na tom, že predmetnú nehnuteľnosť počas obdobia, keď boli jej
vlastníkmi, vôbec neužívali, v tomto období v nej nedochádzalo k žiadnemu odberu plynu, nehnuteľnosť
bola počas ich vlastníctva prázdna, pretože ju kúpili za účelom jej ďalšieho predaja. Žalovaní v 1. a

2. rade zároveň poukazovali na to, že žalobca v rokoch, keď dochádzalo k neoprávnenému odberu
zemnéhoplynu,nevykonávalpravidelnenajmenejjedenkrátročneodpočetplynu.Súdmalzvykonaného
dokazovania za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa po tom, ako prevzali predmetnú nehnuteľnosť
do užívania (leto 2011), pokúšali u dodávateľa zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.
s. vykonať zmenu odberateľa zemného plynu, avšak z dôvodu, že na predmetnom odbernom mieste

od 26. 04. 2009 nebola platne uzavretá zmluva o dodávke plynu, nebolo možné vykonať zmenu
odberateľa, ale bolo potrebné uzatvoriť novú zmluvu o dodávke plynu. Keďže však išlo o odberné miesto,
kde viac ako šesť mesiacov nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, bolo potrebné k žiadosti o
uzavretie zmluvy predložiť aj ďalšie doklady, ako špecifikáciu odberného miesta, doklad, že montáž
odberného plynového zariadenia vykonala oprávnená osoba a správu o odbornej prehliadke odberného

plynového zariadenia a zápis o tlakovej skúške odberného plynového zariadenia. Žalovaní v 1. a 2.
rade požadované doklady nepredložili, zmluva o dodávke plynu teda nebola uzavretá. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade nedodržali ustanovenie § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.
z., ktoré im ukladalo povinnosť uzavrieť zmluvu do ôsmich dní od prevzatia objektu. Porušenie tejto
povinnosti pritom v zmysle citovaného ustanovenia vyhlášky zakladá zodpovednosť za celý odber plynu

odo dňa posledného odpočtu plynu. Táto zodpovednosť je pritom koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, pri ktorej sa splnenie požiadavky (preukázania) zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt,
v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade, zodpovedajú za škodu aj v prípadoch, keď ju svojím konaním
(alebo opomenutím) nezavinili, teda aj v prípade, ak predmetnú nehnuteľnosť neužívali. Z predloženej
kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými ako predávajúcimi a novým vlastníkom nehnuteľnosti, je

zrejmé, že k neoprávnenému odberu plynu došlo v období od posledného odpočtu plynu do predaja
nehnuteľnosti novému vlastníkovi, keďže stav spotreby plynu uvedený na kúpnej zmluve sa zhoduje
so stavom odpočítaným v čase demontáže meradla. Faktúra teda bola vystavená za správne obdobie
neoprávneného odberu. Samotná výška škody, ani spôsob jej výpočtu nebola žalovanými popretá, preto
ju súd považoval za nespornú. Obrana žalovaných spočívajúca v tom, že žalobca bol v zmysle § 4

ods. 4 vyhlášky č. 265/1999 Z. z. povinný najmenej jedenkrát ročne vykonávať odpočet stavu počítadla
meradla plynu, súd nepovažoval zo dôvodnú, keďže jednak predmetná vyhláška túto povinnosť ukladá
dodávateľovi plynu, pričom žalobca nie je dodávateľom, ale distribútorom plynu, a jednak z dôvodu,
že odpočet stavu plynomeru sa vykonáva len na tých odberných miestach, kde je uzavretá zmluva o
dodávke zemného plynu, nevykonáva sa však v nehnuteľnostiach, v súvislosti s ktorými nemá žiaden z

dodávateľov plynu uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaných,
že žalobca bol povinný plynomer zdemontovať, keďže takáto povinnosť mu zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva. V § 82 ods. 5 Zákona o energetike je zakotvené oprávnenie žalobcu vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu, nie však
jeho povinnosť. Žalobca takéto technické opatrenia teda môže vykonať, ale v prípade, že tak neurobí,

nekoná v rozpore so zákonom, keďže takúto povinnosť mu zákon neukladá. Napriek absencii takejto
zákonnej povinnosti, žalobca vykonal pokus o demontáž plynomeru po ukončení zmluvy o dodávke
plynu s odberateľom C. Q., ktorému po tom, ako zistil, že plynomer nie je verejne prístupný, zaslal
výzvu na jeho sprístupnenie. Uvedené mal súd preukázané tvrdeniami žalobcu podopretými listinnýmidôkazmi, najmä doručenkou preukazujúcou prevzatie zásielky adresovanej C. Q. dňa 21. 05. 2009, ako
aj výpisom z informačného systému žalobcu. Ani obrana žalovaných, že žalobca je v zmysle § 82 ods.
1 písm. h) Zákona o energetike povinný písomne vyzvať odberateľa na umožnenie prístupu k meradlu,

pričom žalobca nikdy žalovaných nevyzval na sprístupnenie meradla, hoci na oplotení nehnuteľnosti sa
nachádzalo kontaktné telefónne číslo, neobstojí. Ustanovenie § 82 ods. 1 Zákona o energetike upravuje
prípady, ktoré sa považujú za neoprávnený odber plynu. Žalobca si uplatňuje škodu za neoprávnený
odber podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona o energetike, teda za odber bez uzavretej zmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. h) Zákona o energetike,

na ktoré žalovaní poukazujú, sa však vzťahuje na prípady, keď je zmluva o dodávke plynu uzavretá
a odberateľ neumožní prístup k meradlu. Len v takomto prípade zákon prevádzkovateľovi distribučnej
siete ukladá povinnosť písomne vyzvať odberateľa na sprístupnenie meradla. Ako poslednou sa súd
zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenou žalovanými v odpore proti platobnému
rozkazu. Pri práve na náhradu škody Občiansky zákonník rozlišuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu
dobu. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z
nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. V danom
prípade je škodovou udalosťou neoprávnený odber elektriny - svojou povahou ide teda o prebiehajúci
dej (pretrvávajúci protiprávny stav), pri ktorom škoda vzniká (zvyšuje sa) priebežne, v závislosti od jeho

trvania. Žalobca sa o škode (neoprávnenom odbere plynu) preukázateľne dozvedel dňa 19. 04. 2013
pri demontáži plynomeru a nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnil za obdobie od 26. 04. 2009
do 19. 12. 2012. Pretože nárok proti žalovaným v 1. a 2. rade žalobca uplatnil žalobou dňa 16. 12.
2014, stalo sa tak pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 20.
04. 2013 a uplynula dňa 20. 04. 2015, aj pred uplynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá

začala plynúť dňa 20. 12. 2012 a uplynula dňa 20. 12. 2015. Námietka premlčania vznesená žalovanými
bola preto vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu nedôvodná. Na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v celom rozsahu, keďže žalovaní v 1. a 2.
rade pre nesplnenie povinnosti uloženej v § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z. z. zodpovedajú za celý
neoprávnený odber plynu zistený od posledného odpočtu plynu, preto súd žalobe vyhovel a žalovaných

v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie sumy 1.416,19 eura. Pretože sa žalovaní v
1. a 2. rade s týmto peňažným plnením dostali do omeškania, súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 07. 08. 2013 (teda deň nasledujúci po splatnosti faktúry
za neoprávnený odber) do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úroku z omeškania v znení účinnom do 31.

01. 2013, ktoré sa vzťahuje na daný prípad, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči

žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tieto trovy konania
sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nedoplatku na dodávke
plynu za obdobie rokov 2009 do roku 2012. Do februára 2011 boli vlastníkmi C. Q. a jeho manželka.
Nehnuteľnosť odovzdali žalovaným v máji 2011. Žalobca predložil súdu doklad, na základe ktorého
bol žalobcom urobený posledný odpočet v roku 2009. Podľa zák. č. 265/1999 je stanovené, že odber

plynu meria a účtuje dodávateľ na základe meradla. Odpočet vykonáva najmenej jedenkrát ročne.
Odpočet v ďalších rokoch nezabezpečoval z dôvodu, že na výzvy im neumožnil prístup k meraču.
Výzvy, ktoré priložil a uvádzal žalobca vo svojom liste zo dňa 27. 07. 2017 boli z 14. 05. 2009 a 21.
05. 2009 vtedajšiemu odberateľovi. V liste sa zároveň uvádza, že v informačnom systéme žalobcu
bol uvedený pokus o demontáž plynomera uskutočnený deň po ukončení zmluvy. V predloženom

odpočte je uvedený dátum pred výzvou odberateľom, t. j. ukončenia zmluvy 27. 04. 2009. Dňa 21.
05. 2009 bol urobený odpočet a stav meradla 2820 m3 k dátumu 27. 04. 2009. Z toho vyplýva, že pri
odpočte 21. 05. 2009 bolo meradlo na základe výzvy sprístupnené. Napriek tomu, že predchádzajúci
odberateľ bol uvedený ako neplatič a bolo tam podozrenie na demontáž plynomeru, napriek týmtoskutočnostiam, žalobca zmluvu s odberateľom zrušil a dovolil mu bez zmluvný odber. Žalobcovi z
ustanovení Zákona o energetike vyplýva právo uskutočniť nevyhnutné technické opatrenia smerujúce
k tomu, aby zabránil ďalšiemu neoprávnenému odberu. Žalobca v nasledujúcich rokoch 2010 a

2011 nezabezpečoval odpočty z dôvodu, že mu nebol merač sprístupnený. Nevedel však predložiť
doklad o tom, že v ďalších rokoch 2010 a 2011 vlastníkov vyzval na sprístupnenie merača za účelom
odpočtu. Žalobca nezabezpečil po poslednom odpočte obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu
nezaplatenia faktúry za dodávku plynu. Nepredložil faktúru, ktorou žiadal svoju pohľadávku uhradiť.
Žalobca v takom prípade bol oprávnený obmedziť alebo prerušiť distribúciu do odberného miesta na

základe žiadosti dodávateľa zemného plynu v prípade, že odberateľ nezaplatil faktúru. Žalobca taktiež
nepredložil žiadny doklad, že pohľadávku od odberateľa v tom čase vymáhal. Následne žalobca na
súde prehlásil, že apríl 2009 je len prvým dňom, kedy malo dôjsť k odberu, či k nemu aj reálne
došlo, žalobca nevie, odpočty v rokoch 2010 a 2011 nemohli vykonávať, keďže nebola uzatvorená
zmluva o dodávke plynu, ak sa žalovaní chceli zbaviť plynomeru, mohli požiadať o demontáž a
to v čase, keď sa stali vlastníkmi plynomeru. Žalovaní podľa vyjadrenia žalobcu mohli požiadať o

odmontovanie plynomeru až v roku 2011, keď sa stali vlastníkmi. Do tej doby odber plynu nikto
nekontroloval a nerobil odpočet. Po kúpe nehnuteľnosti žalovaní navštívili dodávateľa plynu za účelom
zmeny vlastníka, no podmienkou uzavretia novej zmluvy bolo potrebné zabezpečiť revíznu správu.
Revízny technik túto správu nevedel vypracovať, pretože sa v nehnuteľnosti nenachádzali žiadne zdroje
odberu. Z tohto dôvodu žalobca odmietol uzavrieť so žalovanými zmluvu. Žalovaní neboli zmluvnými

partnermi a nemohli žiadať odmontovanie plynomeru. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť v dobe,
keď zrušil zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom. Žalovaní preukázali, že prevzatím nehnuteľnosti od
predchádzajúceho vlastníka v júni 2011 sa v nehnuteľnosti nenachádzal žiadny plynový alebo elektrický
spotrebič. Nehnuteľnosť nebola užívania schopná. Predávajúci odmontoval všetky elektrické, plynové
spotrebiče, celú kuchynskú linku vrátane kúpeľne. Žalovaní bývajú v inej obci, kde majú trvalé bydlisko

a nehnuteľnosť bola kúpená za účelom jej používania ako rekreačnej chaty na prenájom, nakoľko sa
nachádza v rekreačnej oblasti pri Dunaji. Po zistení stavu nehnuteľností a následných nákladov do
užívania schopného stavu sa rozhodli nehnuteľnosť predať. Obrátili sa na dve realitné kancelárie za
účelom predaja tejto nehnuteľnosti. Obe realitné kancelárie potvrdili a súdu boli predložené doklady
o tom, že nehnuteľnosť bola vyprázdnená a v tom stave nepoužívateľná. Nikto nemohol používať

plyn, pretože sa tam nenachádzal žiadny plynový spotrebič. Vyúčtovania vodárenskej spoločnosti aj
dodávateľa elektrickej energie boli nulové. Žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo
zákona č. 265/1999 Z. z. zabezpečovať pravidelné odpočty spotreby plynu minimálne jedenkrát do
roka. Za posledné dva roky, za obdobie, keď bola ukončená zmluva s predchádzajúcim vlastníkom
tieto odpočty neurobil, napriek tomu, že vedel, že sa jedná o odber bez uzavretej zmluvy s podozrením

na manipuláciu s meračom a dovolil ďalší odber. Ani po tomto podozrení nezabezpečil demontáž
merača. Žalovaní nie sú povinní zaplatiť pohľadávku, ktorá pozostávala z pohľadávky predchádzajúceho
vlastníka, ktorá nebola za obdobie predchádzajúceho vlastníka, t. j. dvoch rokov vôbec zisťovaná zo
stranyžalobcu.Žalobcatútosvojupohľadávkuodužívateľaplynunevymáhalaneplnilsisvojepovinnosti
dané zákonom. Faktúra žalovaným bola zaslaná 22. 07. 2013, ktorou žalobca vyfakturoval škodu za

obdobie od 26. 04. 2009 do 19. 12. 2012, napriek tomu, že nevedel predložiť odpočty za roky 2010
a 2011. Súd pri vyhodnocovaní nebral do úvahy dôkazy predložené žalovanými a napriek tomu, že
žalobca nevedel zdôvodniť svoj postup pri vyriešení predchádzajúceho neplatiča, nepredložil žiadny
doklad o tom, ako vymáhal svoju pohľadávku a dôvod, prečo neriešil neoprávnený bez zmluvný odber.
Nezabránil tomuto odberu, nedemontoval merač, prípadne neprerušil fyzický prívod plynu a v konečnom

dôsledku nevedel predložiť ani spotrebu do zmeny vlastníka, teda do roku 2011. Táto škoda vznikla
hrubým zanedbaním svojich povinností žalobcu, a nie žalovaných. Za nesplnenie si povinnosti žalobcu
nenesú zodpovednosť žalovaní. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli zrušiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa nedomáhal zaplatenia nedoplatku

na dodávke plynu, keďže žalobca nie je dodávateľom zemného plynu. Nárok uplatňovaný žalobcom
predstavuje nárok na náhradu škody, spočívajúcej v hodnote skutočne odobratého množstva zemného
plynu v nehnuteľnosti vlastnenej žalovanými. Žalobca nie je dodávateľom zemného plynu, ale
prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý zabezpečuje distribuovanie zemného plynu jednotlivým
odberateľom zemného plynu. Povinnosti žalobcu sú zakotvené v ustanoveniach zákona č. 251/2012

Z. z. Odpočet spotreby zemného plynu vykonáva žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete na
základe požiadaviek jednotlivých dodávateľov zemného plynu. Predpokladom uskutočnenia odpočtu
spotreby zemného plynu je požiadavka dodávateľa plynu, ktorý do konkrétneho odberného miesta
dodáva zemný plyn svojmu odberateľovi na základe zmluvy, medzi týmito dvomi subjektami uzavretej.V prípade, ak dodávateľ plynu nemá uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu do konkrétneho
odberného miesta, nemá dôvod žiadať prevádzkovateľ distribučnej siete o vykonanie odpočtu spotreby
a prevádzkovateľ nemá a nemôže mať povinnosť vykonávať odpočet spotreby zemného plynu v

nehnuteľnosti, do ktorej žiadny z dodávateľov plynu zemný plyn nedodáva. Zmluvu o dodávke
zemného plynu s predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností neukončil žalobca, ale túto zmluvu
ukončil dodávateľ zemného plynu. Z tohto dôvodu aj žalobca ani nemohol odmietnuť uzavrieť so
žalovanými zmluvu. Žiadosť o demontáž plynomera, nachádzajúceho sa na odbernom mieste môže
podať ktorýkoľvek na to oprávnený subjekt, teda tak odberateľ zemného plynu, alebo aj vlastník

nehnuteľností. O demontáž plynomera požiadal žalobcu až nový vlastník nehnuteľnosti, pán F. Q.,
pričom plynomer bol na základe jeho žiadosti aj 19. apríla 2013 demontovaný a to so stavom spotreby
5173 m3 spotrebovaného zemného plynu. Z dokladov predložených novým vlastníkom nehnuteľnosti
vyplývalo, že zemný plyn v nehnuteľnosti neodoberal. V prípade, ak by boli žalobcu o demontáž
plynomera požiadali po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaní, žalobca by rovnako
na základe ich žiadosti plynomer zdemontoval. Žalovaní sa však na žalobcu so žiadosťou o demontáž

plynomera neobrátili a žalobcovi ani nepredložili preberací protokol, fotodokumentáciu plynomera zo
dňa prevzatia nehnuteľnosti, či iný doklad, z ktorého by vyplývalo, s akým stavom spotreby zemného
plynu nehnuteľnosť od predošlých vlastníkov nadobudli. Ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu
automaticky neznamená tú skutočnosť, že po dni, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu, je
zemný plyn v nehnuteľnosti aj naďalej odoberaný. Žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete,

nevyplýva zo žiadneho z ustanovení Zákona o energetike povinnosť demontovať plynomer, ktorý sa v
nehnuteľnosti nachádza, prípadne povinnosť fyzicky odpojiť odberné plynové zariadenie od distribučnej
siete. Vykonanie takýchto úkonov v každom jednotlivom prípade, kedy zo strany ktoréhokoľvek z
dodávateľov zemného plynu dôjde k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu, bez potvrdenia skutočnosti,
že v nehnuteľnosti dochádza k odberu plynu aj po ukončení zmluvy, nie je dôvodné, ani ekonomicky

efektívne, keďže následne zaťažuje vlastníkov nehnuteľnosti poplatkovou povinnosťou spojenou so
znovu pripojením a sprevádzkovaním odberného plynového zariadenia a spôsobuje aj náklady na
strane prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalobca o tom, že v predmetnej nehnuteľnosti dochádzalo
k odberu plynu bez zmluvy, nadobudol vedomosť až 19. apríla 2013, kedy prístup do nehnuteľnosti,
kontrolu plynomera a jeho zdemontovanie žalobcovi umožnil až nový vlastník nehnuteľnosti. Nie je

zrejmé, aký doklad o vymáhaní pohľadávky žalobcu voči odberateľovi mal žalobca súdu predložiť, keďže
žalobca tak, ako bolo vyššie uvedené, nie je dodávateľom zemného plynu, nemôže vymáhať pohľadávky
vyplývajúce z ustanovení zmlúv o dodávke plynu a nemohol teda ani predložiť akýkoľvek dôkaz o tom,
že akúkoľvek pohľadávku za dodávku plynu vymáhal. Žalovaní po nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá bola prostredníctvom odberného plynového zariadenia pripojená k distribučnej sieti,

neuzavrelizmluvuododávkezemnéhoplynusktorýmkoľvekzdodávateľovzemnéhoplynu,pôsobiacich
na území Slovenskej republiky, nepožiadali žalobcu o demontáž plynomeru nachádzajúceho sa v
nehnuteľnosti a žalobcovi a ani v konaní na súde prvej inštancie nepredložili preberací protokol, či iný
listinný dôkaz preukazujúci žalovanými tvrdenú skutočnosť, že zemný plyn odoberal predchádzajúci
vlastník nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj rozhodovaciu prax súdov SR, ktorá

potvrdzuje objektívnu zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za odber zemného plynu bez uzavretej
zmluvy o jeho dodávke, považuje žalobca rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiada, aby
ho odvolací súd potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil, keď dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
je nesprávne.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.416,19 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v
nehnuteľnosti - dome so súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. 223 o výmere 1114 m2 v
katastrálnomúzemíH.nadT.,ktorejpodielovýmispoluvlastníkmiboliaždo19.12.2012žalovanív1.a2.
rade, dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke. Žalovaní
v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 02. 2011, nehnuteľnosť

začali užívať v mesiaci jún 2011. Žalovaní v 1. a 2. rade po nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti neuzatvorili zmluvu o dodávke zemného plynu s príslušným dodávateľom zemného plynu.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z. z. pri zmene odberateľa v tom istom odbernom
mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní odprevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za
celýodberododňaposlednéhoodpočtuplynuvykonanéhoupredchádzajúcehoodberateľa.Zaobdobie,
kedy dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu

do nehnuteľnosti odobratých celkom 2353 m3 zemného plynu. Hodnota zemného plynu odobratého
z distribučnej siete žalobcu predstavuje sumu 1.342,66 eura. V dôsledku odberu plynu bez uzavretej
zmluvy o jeho dodávke musel žalobca vynaložiť aj náklady na prerušenie takéhoto odberu, ktorých
výška predstavovala 73,53 eura. Žalobca dňa 23. 07. 2013 vyfakturoval žalovaným v 1. a 2. rade škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to faktúrou č. 9000161250, splatnou dňa 06. 08. 2013,

ktorú žalovaní neuhradili.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, z ktorého aj odvolací súd vychádzal,
avšak vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

13. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase ukončenia neoprávneného odberu plynu (ďalej len Zákon o energetike)
neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

14. Podľa § 82 ods. 1 písm. h) Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ
opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom

distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

15. Podľa § 82 ods. 5 Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.16. Podľa § 4 ods. 3 vyhl. č. 265/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia,
dodávok a merania plynu pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie

zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmych dní od prevzatia objektov, v ktorých je
odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného
odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa.

17. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý bol zistený v dostatočnom

rozsahu, odvolací súd zistil, že žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 02. 2011 a to až do 19. 12. 2012, kedy nehnuteľnosť previedli na
nového vlastníka Ing. Mgr. Petra Vaneka. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť prevzali do užívania v júni
2012. K odmontovaniu plynomeru v predmetnej nehnuteľnosti došlo až dňa 19. 04. 2013, na základe
žiadosti nového vlastníka Ing. P.. F. Q.. Poslednú zmluvu o dodávke plynu k predmetnému odbernému
miestu mal uzatvorenú C. Q., a to od 30. 07. 1998 do 26. 04. 2009, kedy došlo k ukončeniu zmluvy

odstúpením dodávateľa od zmluvy, pre nedodržanie zmluvných povinností, nezaplatenie dodávok plynu.
V odstúpení od zmluvy zo dňa 07. 04. 2009 (č. l. 56) dodávateľ SPP, a. s. C. Q. oznámil, že z dôvodov
odstúpenia od zmluvy je povinný umožniť dodávateľovi plynu sprístupniť meradlo z dôvodu demontáže
meradla. SPP, a. s. na výzvu súdu uviedol, že žalobcu po ukončení zmluvy požiadali o demontáž
meradla a dôvod, pre ktorý žalobca meradlo nezdemontoval na odbernom mieste, im nie je známy.

Nakoľkopoukončenízmluvynadanomodbernommiestenemaliodberateľa,nemohlianivystaviťfaktúry
vyúčtovania zemného plynu (č. l. 83).

18. Žalovaní v konaní tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť im bola uvoľnená až v júni 2012, ani následne
ju neužívali, a napokon ju odpredali. Svoje tvrdenia preukazovali faktúrami za vodné a stočné, z

ktorých vyplýva, že žalovaní mali za obdobie po prevzatí nehnuteľnosti nulovú spotrebu (č. l. 77-79),
teda nehnuteľnosťneužívali, ako aj čestnými prehláseniami svedkov - susedov B. O. a Y. O. (č. l.
100 - 101), ktorí potvrdili, že v predmetnej nehnuteľnosti žalovaní nebývali a čestnými prehláseniami
realitných kancelárií (č. l. 102-103), zabezpečujúcich odpredaj tejto nehnuteľnosti, že v nehnuteľnosti sa
nenachádzali žiadne plynové, ani elektrické spotrebiče a nehnuteľnosť bola prázdna a v takom stave

sa predávala. Tieto skutkové tvrdenia žalovaných neboli popreté, avšak súd prvej inštancie pri právnom
posúdení veci vychádzal z toho, že žalovaní porušili povinnosť uzavrieť zmluvu do 8 dní od prevzatia
objektu, čo zakladá ich zodpovednosť za celý odber plynu odo dňa posledného odpočtu plynu, pričom
ide o objektívnu zodpovednosť, teda pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či nehnuteľnosť užívali.

19. Odvolací súd pri posudzovaní veci vychádzal z toho, že poslednú zmluvu o dodávke plynu k
predmetnému odbernému miestu mal uzatvorenú C. Q., a to od 30. 07. 1998 do 26. 04. 2009, kedy
došlo k ukončeniu zmluvy odstúpením dodávateľa od zmluvy, pre nedodržanie zmluvných povinností,
nezaplatenie dodávok plynu. Dňom 26. 04. 2009 došlo len k právnemu ukončeniu zmluvy o dodávke
plynu, bez zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, či odberateľa. Napriek žiadosti SPP, a. s. pre

žalobcu o demontáž meradla, k odmontovaniu plynomeru nedošlo, a tak bola na predmetnom odbernom
mieste faktická možnosť plyn odoberať, k čomu aj dochádzalo, keďže pri neskoršom odmontovaní
plynomera bola zaznamenaná vyššia hodnota spotrebovaného zemného plynu. Žalobca podľa jeho
vyjadrenia po ukončení zmluvy o dodávke plynu s C. Q. vykonal pokus o demontáž plynomeru v deň
nasledujúci po dni ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu, teda 27. 04. 2009 a po tom, ako zistil, že

plynomerniejeverejneprístupný,zaslalC.Q.výzvunajehosprístupnenie,ktorúprevzalajehomanželka
dňa 21. 05. 2009. Tým, že C. Q. neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky
plynu, stal sa odber plynu C. Q., odo dňa, keď opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup
k meradlu, neoprávneným podľa § 82 ods. 1 písm. h) Zákona o energetike. Nesplnil si tým zákonnú
povinnosť umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a

určeného meradla. Napriek uvedenému a žiadosti SPP, a. s. o demontáž meradla a oprávneniu
prevádzkovateľa distribučnej siete podľa § 82 ods. 5 Zákona o energetike vykonať potrebné technické
opatrenia v distribučnej sieti za účelom zabránenia neoprávnenému odberu, žalobca žiadne z takýchto
opatrení nevykonal a takýmto konaním tak umožnil C. Q. - odberateľovi, s ktorým bola zmluva pre
nedodržanie zmluvných povinností ukončená, aj po ukončení zmluvy odoberať plyn, teda mu umožnil

neoprávnený odber plynu.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z uvedeného, v konaní bolo preukázané, že k
neoprávnenému odberu plynu v danom odbernom mieste došlo C. Q., ktorý z fakturovaného obdobiaod 26. 04. 2009 do 19. 12. 2012 predmetnú nehnuteľnosť do júna 2012 aj užíval, pričom napriek
tomu, že od júna 2012 žalovaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti túto už mohli užívať, nikdy k
jej užívaniu nepristúpili, čo bolo žalovanými preukázané a následne ju predali. Zodpovedným za škodu

spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom preto podľa odvolacieho súdu je C. Q., ktorému práve
žalobca svojim pasívnym konaním ako neplatičovi, s ktorým bola zmluva o dodávke plynu ukončená,
napriek tejto vedomosti umožnil neoprávnený odber plynu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak,
že v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1
CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).