Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204636
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118204636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletédeti:D.C.,L..XX.XX.XXXX,I.K.C.,L..XX.XX.XXXX,obajabytomumatky,vkonanízastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov
- matky: K.S. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Q. XXXX/XXB, P., a otca: Ľ. C., L.. XX.XX.XXXX, J. B. X, D. Ľ.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 29.05.2018 výživné otca na maloletú D., L.. XX.XX.XXXX zo sumy
50,- Eur mesačne na sumu 75,-Eur mesačne a na maloletého I. K., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 35,-Eur
mesačne na sumu 50,-Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2018 do 31.10.2018 pre maloletú D. v sume
127,42 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne a pre maloletého I. K.
v sume 76,45 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne, spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015 - 51 zo dňa 12.04.2016 v
časti výroku o výživnom.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2018 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú D. C. na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého I. K. C.
na sumu 80,- Eur mesačne. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015-51 zo dňa

12.04.2016bolojejmanželstvosodporcomrozvedené,odporcabolzaviazanývyživovacoupovinnosťou
k maloletej D. v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15.
dňa každého mesiaca. S deťmi má zvýšené výdavky súvisiace s ich vzdelávaním, dcéra navštevuje 2.
stupeň základnej školy (v čase podania návrhu 5/2018), syn navštevuje predškolské zariadenie C.- B., v
Trnave. Dcéraukončívtomtoškolskomroku2017/2018vzdelávanievzákladnejškole,budepokračovať
na strednej škole. Má podané prihlášky na štúdium ako opatrovateľka pre deti v škôlke na pedagogickej
a sociálnej akadémii v Trnave, ďalšiu prihlášku si podala na štúdium v odbore kozmetička na strednej

odbornej škole obchodu a služieb v Trnave, s čím je predpoklad zvýšených výdavkov s oblečením,
krúžkami, odbornou praxou - pomôcky, školské výlety. Syn bude naďalej navštevovať materskú škôlku.
Obedy a školné v škôlke pre syna stoja 60 Eur, treba mu častejšie kupovať pyžamá do škôlky, toaletné
a hygienické potreby. O odporcovi po rozvode má iba minimálne informácie, údajne sa zdržuje vAnglicku v meste Halifax. Matka je zamestnaná, z platu uhrádza náklady súvisiace s potrebami pre
deti, domácnosť, nájomné, služby za byt, tiež za pôžičku za odporcu, ktorá bola nadobudnutá počas
manželstva.

2. Otec maloletých detí sa k návrhu matky na zvýšenie výživného písomne nevyjadril, zásielka mu
bola zasielaná na adresu jeho trvalého pobytu, z uvedenej adresy sa vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote. Súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu otca, a to ani na území Veľkej Británie, kde by sa mal údajne
nachádzať. Z lustrácie z Registra obyvateľov vyplýva, že adresa trvalého pobytu otca je B. X, D. Ľ.A..

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 14P/52/2016, ako aj spisom sp. zn. 10P 79/2015, výsluchom matky, procesného
opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. sp. zn. 11P/66/2015 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 12.04.2016

bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné
na maloletú D. v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne k rukám matky, vždy do
15. dňa každého mesiaca. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že matka maloletej bola v
čase rozhodovania súdu zamestnaná u zamestnávateľa V. Trnava, s.r.o. s príjmom mesačne v čistom
cca 580,- Eur, matka poberala rodičovský príspevok do 12/2015 v sume 203,20 Eur, od 1/2015 poberá

prídavky na maloleté deti vo výške 2 x 23,52 Eur mesačne. Otec od roku 2010 nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2009, vyradený bol z dôvodu nespolupráce
s úradom, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. V roku 2014 bol zamestnaný v spoločnosti O. consulting,
spol. s.r.o., v 10/2014 mal z uvedeného pracovného pomeru čistý príjem 173 Eur. V roku 2015 bol v
krátkych časových úsekoch zamestnaný v spoločnosti O.-D., s.r.o., kde mal v 5/2015 čistý príjem 25,35

Eur. Už v čase rozhodovania pri poslednej úprave sa otec nachádzal na neznámom mieste. Maloletá
D. bola v uvedenom čase v školskom roku 2015/16 žiačkou 7. triedy, maloletý I. K. mal 3,5 roka, v
uvedenom čase doposiaľ nenavštevoval predškolské zariadenie. Už v uvedenom čase otec na deti
neprispieval žiadnou sumou.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že dôvodmi podania návrhu na zvýšenie výživného je
hlavne tá skutočnosť, že D. nastúpila od 9/2018 na SOŠ pedagogickú v Trnave, je žiačkou 1. ročníka,
mesačné náklady na ňu pozostávajú zo stravy v škole- 25 Eur + strava doma, ošatenie mesačne cca
50-60 Eur, mobil 12,- Eur, ISIC karta 20,- Eur-ročne, inak má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku.
Zvýšené výdavky mala v septembri v súvislosti s nástupom do novej školy, ide o náklady na školské

potreby a tiež ošatenie. Maloletý I. K. navštevuje materskú školu, náklady predstavujú mesačné poplatky
za stravu 30,- Eur, ZRPŠ ročne 50,- Eur, ošatenie cca 25,- Eur. Školné v sume 15,- Eur bolo posledný rok
zrušené, avšak zvýšili sa výdavky súvisiace s ošatením. Maloleté deti sú zdravé, majú bežné choroby.
Matka uviedla, že momentálne dostáva výživné od ÚPSVR ako náhradné výživné. S otcom detí nie je
v žiadnom kontakte, dcéra s ním komunikuje cez Facebook, avšak on zrejme nechce uviesť kontakt na

seba. Matka vyslovila podozrenie, že otec sa bojí návratu na Slovensko z dôvodu podaného trestného
oznámenia vo veci neplatenia výživného. Matka nemá kontakt ani na bližšiu rodinu otca, všetci sú v
Anglicku.

6. Z oznámenia ÚPSVaR vyplýva, že otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol

vedený v roku 2009. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v roku 2004, t.č. poberá
prídavky na deti 2x 23,68 Eur na maloleté deti D. a I. K., do 11/2015 poberala rodičovský príspevok.
Matke bolo priznané za povinnú osobu- Ľ. C.- otec maloletých detí, náhradné výživné od 8/2016, na D.
v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne.

7. Procesný opatrovník sa vyjadril v tom zmysle, že odporúča vyživovaciu povinnosť zvýšiť primerane
zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, veku a potrebám maloletých detí .

8. Z potvrdenia o príjme matky maloletých detí zo dňa 18.07.2018 (č.l. 19) vyplýva, že matka je
zamestnaná u zamestnávateľa V. Trnava, s.r.o. a za posledný rok dosahovala priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 459,00 eur.

9. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava vyplýva, že otec detí nie je poberateľom
dávky v nezamestnanosti, ani poberateľom nemocenských, dôchodkových, úrazových dávok, ani dávokgarančného poistenia. Matka v roku 2018 bola poberateľkou dávok nemocenského a ošetrovného v
celkovej sume 695,90 Eur.

10. Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa mesačne vo
výške 23,68 Eur za rok 2018.

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

12. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe
maloleté deti je dôvodný. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie
výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne
zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd

dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015
zo dňa 12.04.2016 došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré odôvodňujú
zmenu - zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti otca.

13. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých prišlo z dôvodu jednak uplynutia cca viac

ako dvoch rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých detí a k zvýšeniu
nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru. Podstatná zmena nastala predovšetkým na
strane maloletej D., keď maloletá sa priblížila k veku dospelosti- dosiahla 17 rokov, kedy menované
výdavky na ňu sa približujú nákladom na dospelého. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu od septembra 2018, keďže nástupom

na strednú školu sa zvyšujú ako náklady na školské potreby, tak aj na oblečenie, stravu. V záujme
zabezpečenia potrebnej výživy maloletej preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako
v sume 50,00 eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné na
sumu 75,- Eur. Na strane maloletého I. K. došlo tiež k zmene, nakoľko tento navštevuje materskú školu,
zvýšené náklady u neho predstavujú bežné zvýšené výdavky súvisiace s nárastom základných potrieb

aké sú ošatenie, strava, preto súd v jeho prípade zmenil výživné za obdobie 2,5 roka o sumu 15,- Eur,
čiže na sumu 50,- Eur. Podstatná zmena u neho bude súvisieť s nástupom do základnej školy od 9/2019,
nakoľko momentálne navštevuje posledný ročník materskej školy.

14. Nakoľko súd nemal preukázaný príjem otca, ktorého miesto jeho pobytu nie je známe, zrejme

býva v zahraničí- v Anglicku, pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že ak by aj otec
bol zamestnaný, dosahoval by aspoň minimálnu mzdu, ktorej výška v roku 2008 predstavovala sumu
480,- Eur v hrubom, 403,- Eur v čistom (zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde), a ktorú súd pri
rozhodovaní o zvýšení výživného považoval za rozhodujúcu. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo
svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 25 do 30% na všetky vyživovacie povinnosti, z

uvedeného potom vyplýva, že súdom určené výživné súd stanovil v hornej hranici, nakoľko maloletá
D. je už vo veku blízkom veku dospelého a preto výživné by malo byť určené v najvyššej hranici.
Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám detí, s prihliadnutím na ich vek, a tiež
k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme za primerané. Spolu s výživným
poskytovaným od matky, či už vo forme finančnej alebo vo forme každodennej osobnej starostlivosti

zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí v požadovanom rozsahu.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na
maloleté deti za odôvodnený a v tomto smere návrhu matky vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda
zvýšil výživné otca na maloletú D. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne a na I. K. zo

sumy 35,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne.

16. Súd zvýšil výživné otca na maloleté deti od 29.05.2018, kedy bol podaný matkou maloletých detí
návrh na zvýšenie výživného. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 29.05.2018 súd vo výroku II.
vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2018 do 31.10.2017, ktorý činí

127,42- Eur na mal. D. (2,42,- Eur za 29.-31. máj 2018, 5x 25,-Eur za jún, júl, august, september,
október 2018) a 76,45 Eur na mal. I. K. (1,45,- Eur za 29.-31. máj 2018, 5x 15,-Eur za jún, júl, august,
september, október 2018), od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pričom nedoplatokje otcovi povolený splácať v splátkach po 2x 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade omeškania.

17. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).