Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211091
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116211091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,

so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: T. R., Q.. XX. XX. XXXX, U. E. D. XXXX/
XX, W., o zaplatenie 637,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov I. stupňového a odvolacieho konania v rozsahu 54,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.05.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške
637,50,- Eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne zo sumy 637,50,- Eur od 6. 3. 2015
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom neuhradenia zostatku úveru.

2.Súd vo veci rozhodol dňa 15.12.2016 tak, že 1.žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
492,50,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,50 Eur od 06. 03. 2015 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 3.
SúdvyhlásilzmluvnúpodmienkuuvedenúvbodeI.Zmluvystránč.X.XXXXXXXXXzodňaXX.X.XXXX,
podľa ktorej je úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru
(ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok) za neprijateľnú a

neplatnú. 4. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 77%.

3. Krajský súd Trnava na odvolanie žalobcu uvedený rozsudok súdu 1. stupňa zrušil vo výrokoch 2.-4.
a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní, ktorého predmetom zostáva len suma 145,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.
marca 2015, uložil súdu prvej inštancie zistený skutkový stav podrobiť novému právnemu hodnoteniu,
pričom bude aplikovať platné a účinné právne normy. Svoje skúmanie zameria v prvom rade na platnosť

zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o súlad úroku a servisného poplatku
s dobrými mravmi. Až následne bude môcť pristúpiť k posudzovaniu neprijateľnosti (inak platných)
zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Svoje závery potom v novom rozsudku
odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného
aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä
úverovou zmluvou č. X. zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou k úhrade dlžnej sumy- predžalobná upomienka,
oznámením o zosplatnení, poštovými podacími hárkami, rozsudok OS Trnava č.k. 16C/141/2016-23

zo dňa 15.12.2016, uznesenie Krajského súdu Trnava č.k 26Co/94/2017 zo dňa 27.02.2018 ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere č. X., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj
obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,00 Eur, v

zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny vo výške 100,- €, servisný poplatok 9% z istiny vo výške
45,00Eur,spolu145,00Eur.Úrokaservisnýpoplatokspoločneoznačovanéako„odplata“,spolu26,77%
z istiny za rok. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 49,67%. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť
úver v 13-tich splátkach, prvé 3 vo výške 2,50 € a ďalších 10 po 63,75 €, prvá splátka bola splatná 10.
deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30.deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Splátka sa skladá z 78,43% istiny, 14,51% úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch

splátok, ktoré sú splátkami úroku. Termín poslednej splátky úveru , t.j. konečná splatnosť úveru bola
určená na 380.deň po uzatvorení zmluvy. Žalovaná uhradila spolu 7,50 Eur, a to dňa 15.08.2014.

7. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 01.02.2015 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy
446,25 Eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 02.2.2015. V Oznámení o

zosplatnení záväzku zo dňa 08.03.2015 sa uvádza, že dlh vo výške 637,50 € bol ku dňu 05.03.2015
zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu. Zároveň bola vyzvaná k bezodkladnej úhrade
dlžnej sumy. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanej dňa
13.3.2015, doručenie žalobca nepreukázal.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v
znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy:

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Uzavretú zmluvu o úvere súd jednoznačne vyhodnotil za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako

právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala
v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa
jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval
do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.10. Súd ohľadne platnosti posudzovanej úverovej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, má za to,
že uvedená úverová zmluva nie je v rozpore, pokiaľ ide o súlad úroku a servisného poplatku s dobrými
mravmi. Po ustálení uvedeného súd pristúpil následne k posudzovaniu neprijateľnosti (inak platných)

zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Súd skúmajúc jednotlivé obsahové
náležitosti zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, pričom uvedený údaj musí byť vymedzený
konkrétnym dátumom, musí ísť o presné časové vymedzenie. Nepostačuje označenie, že konečná
splatnosť je 380. deň po uzavretí zmluvy, rovnako tiež nepostačuje takto uvedená doba trvania zmluvy.

Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje
povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej
splátky.Konečnásplatnosťnebolavzmluveuvedená.Konečnásplatnosťmusíbyťurčenákonkrétnetak,
aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru, a tým zvoliť aj najvhodnejšiu
voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.

11. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška

splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Bežný spotrebiteľ nie je schopný si
vypočítať pri uzatvorení zmluvy, koľko zo splátky je percentuálne určené na istinu, úrok a servisný
poplatok. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov
splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto

náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými
relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch

spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a
nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým
aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny
úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov. Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a
zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený.

12. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal v súlade s § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. s odbornou
starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by
pri uzatvorení zmluvy posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou, nepredložil údaje o jej sociálno-
ekonomickej situácii.

13. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods.
1 písm. a), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodne
v časti istiny 492,50 Eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 500,00 Eur, od ktorej odčítal
zaplatenú splátku 7,50 Eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy

492,50 Eur od 06.03.2015 do zaplatenia. Takto bolo o nároku žalobcu rozhodnuté dňa 15.12.2016,
uvedený výrok rozsudku č.k. 16C 141/2016-23 sa stal právoplatným dňa 25.02.2017. Predmetom tohto
konania bol zvyšok uplatneného nároku vo výške 145,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
6. marca 2015.

14. Keďže súd vyhodnotil uvedenú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie
horeuvedených náležitostí, vo zvyšnej nerozhodnutej časti súd žalobu zamietol, a to v istine, ako i v
uplatnenom príslušenstve, nakoľko ak nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať
ani požadované príslušenstvo takej istiny.

15. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný
vo výške 77,27% (istina 492,50 €) a žalovaná vo zvyšnej časti 22,73%, t.j. celkový úspech žalobcu je
54,54% (77,27-22,73), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).