Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114232116.13

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: W. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX Š. J., zastúpená: PALŠA A PARTENRI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r. o. so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zaplatenie
1.030 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby (15ND/15NDJ) v čl. 3 s
nadpisom ,,Čakacia doba“ bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka
čakacej doby je stanovená v trvaní 2 mesiacov, je neprijateľná.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
chirurgického zákroku (B1) v čl. 3 s nadpisom ,,Čakacia doba“ bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom
začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 6 mesiacov, je neprijateľná.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 11.12.2014 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 1.030 Eur
s príslušenstvom z toho dôvodu, že zákonná zástupkyňa žalobkyne uzatvorila v prospech poistenej -
žalobkyne dňa 17.3.2014 poistnú zmluvu životného poistenia č. XXXXXXXXXX. Dňa 25.3.2014 bola
žalobkyňa (poistená) náhle hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou L. a dňa 26.3.2014 bol
vykonaný operačný chirurgický zákrok - cholecystectómia, pričom z tohto dôvodu došlo k hospitalizácii

v nemocničnom zariadení od 25.3.2014 do 30.3.2014. Žalobkyňa si preto v zmysle vyššie uvedenej
poistnejzmluvyuplatnilanároknapoistnéplneniepredstavujúcedennéodškodnépripobytevnemocnici
z dôvodu choroby za celkovo 6 dní spolu vo výške 30 Eur ako aj nárok za chirurgický zákrok vo výške
1.000 Eur.

2. Žalovaný do dnešného dňa z tejto poistnej zmluvy na základe poistnej udalosti neplnil.

3. V predmetnej veci bol pod č. k. 17Ro/336/2014-19 dňa 15.12.2014 vydaný platobný rozkaz, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.030 Eur spolu s príslušenstvom, pričom
žalovanému bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

4. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2015

odpor, v ktorom potvrdil uzavretie predmetnej poistnej zmluvy ako aj nahlásenie poistnej udalosti
žalobkyňou, avšak vec uzavrel tak, že žalobkyni nevzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia,nakoľko pobyt v nemocnici sa u žalobkyni uskutočnil počas plynutia tzv. čakacej doby, pričom poistnou
udalosťou je len hospitalizácia, ktorá nastane až po uplynutí tejto čakacej doby. Taktiež konštatoval, že
v zmysle osobitných poistných podmienok je poistnou udalosťou len chirurgický zákrok, ktorý nastane

až po uplynutí tzv. čakacej doby, pričom v danom prípade bol tento chirurgický zákrok vykonaný pred
uplynutím tejto čakacej doby. Dôvodil, že v danom prípade nedošlo k náhodnej udalosti v zmysle
poistných zmlúv. Navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním,

že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zaplatenie 1.030 Eur s príslušenstvom,
na č. l. 7 sa nachádza poistka k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, na č. l. 8 sa nachádza lekárska
prepúšťacia správa vo vzťahu k žalobkyni, na č. l. 11 sa nachádza list žalovaného vo vzťahu k zákonnej
zástupkyni žalobkyne v tom čase označený ako poistná udalosť č. XXX/XXXXXX/X - odmietnutie nároku
na poistné plnenie, na č. l. 13 sa nachádza predžalobná výzva zo strany právneho zástupcu žalobkyne
vo vzťahu k žalovanej, na č. l. 14 sa nachádza reakcia žalovanej strany na túto predžalobnú výzvu,

na č. l. 16 sa nachádza posledný pokus o zmier zo strany žalujúcej strany, na č. l. 17 je odpoveď
na túto výzvu zo žalovanej strany, na č. l. 19 sa nachádza platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k.
17Ro/336/2014-19 zo dňa 15.12.2014, na č. l. 20 sa nachádza odpor žalovanej voči tomuto platobnému
rozkazu, ktorý bol aj odôvodnený, na č. l. 22 sa nachádza poistná zmluva spolu s prílohami, na č. l. 25
sa nachádzajú poistné podmienky, na č. l. 35 sa nachádza vyjadrenie žalujúcej strany, teda žalobkyne

k vyjadreniu žalovaného k odporu, na č. l. 38 sa opätovne nachádza poistka k poistnej zmluve ako už
bolo konštatované skôr, na č. l. 46 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica o pojednávaní z 19.6.2015,
na č. l. 53 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica o pojednávaní z 20.11.2015, na č. l. 64 sa nachádza
zápisnica o pojednávaní zo 4.3.2016, na č. l. 66 sa nachádza vyjadrenie žalovanej, na č. l. 68 sa
opätovne nachádzajú poistné podmienky, na č. l. 79 sa nachádza vyjadrenie žalobkyne, na č. l. 80 sa

nachádza zápisnica o pojednávaní z 27.10.2016, na č. l. 81 sa nachádza vyjadrenie žalovanej, na č.
l. 89 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica o pojednávaní z 22.12.2016, na č. l. 95 a nasledujúcich
sa nachádza zápisnica z pojednávania z 23.3.2017, na č. l. 97 sa nachádza vyjadrenie k listu z
dňa 27.4.2014 klienta Y. W., ktoré predložil krátkou cestou na ostatnom pojednávaní právny zástupca
žalobkyne, na č. l. 98 sa nachádza uznesenie, ktorým bolo nariadenie predvedenie svedkyne, ktorá

sa dostavila na dnešné pojednávanie, ako aj ostatným spisovým materiálom pričom zistil nasledujúci
skutkový stav:

6. Dňa 17.3.2014 bola medzi matkou žalobkyne (v tom čase zákonná zástupkyňa žalobkyne) a
žalovanou uzavretá poistná zmluva životného poistenia č. XXXXXXXXXX. Z tejto poistnej zmluvy

vyplýva, že poisťovateľom bol žalovaný, poistníkom matka žalobkyne a poisteným samotná žalobkyňa,
ktorá v čase uzavretia tejto poistnej zmluvy ešte nenadobudla plnoletosť. V danej poistnej zmluve
bolo okrem poistenia denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby a poistenia
chirurgických zákrokov boli uzavreté ďalšie eventuality poistenia príkladmo poistenie kritických chorôb,
poistenie oslobodenia od platenia poistného v prípade invalidity a iné. Lehota platenia poistného bola

stanovená mesačne vo výške 27,40 Eur.

7. Z lekárskej prepúšťacej správy nachádzajúcej sa na č. l. 8 vyplýva, že žalobkyňa bola náhle
hospitalizovaná 25.3.2014 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, pričom dátum
ukončenia hospitalizácie bol 30.3.2014. Prijatie bolo odporučené z dôvodu diagnostiky kameňa žlčníka

s inou cholecystitídou bez prejavov obštrukcie.

8. Z prepúšťacej správy zo dňa 29.3.2014 (č. l. 10 spisu) vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 26.3.2014
vykonaná laparoskopicky cholecystectómia s opisom epikrízy, že 17-ročná pacientka bola prijatá
na chirurgickú kliniku pre biliárne obtiaže, pričom záver tejto prepúšťacej správy bol označený ako

cholecystitis chronica, cholecystolithiasis.

9. Z písomného podania žalovanej zo dňa 7.7.2014 vyplýva, že žalovaný odmietol nárok na poistné
plnenie z vyššie uvedenej poistnej zmluvy z dôvodu, že v zmysle osobitných poistných podmienok
pre poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici je dĺžka čakacej doby stanovená v trvaní

2 mesiacov, teda čakacia doba trvá v danom prípade do 17.5.2014, a rovnako v zmysle osobitných
poistných podmienok pre poistenie chirurgického zákroku je dĺžka čakacej doby stanovená v trvaní 6
mesiacov, pričom v danom prípade by čakacia doba trvala do 17.9.2014. Žalovaný v tomto písomnompodaní ďalej konštatoval, že poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie v dôsledku choroby
alebo telesného poškodenia, ktorého príznaky sa prejavili pred dojednaním poistenia.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.8.2014 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
kontaktovala žalovaného s tým, že postup žalovaného považovala za nesprávny a zrealizovaný v
rozpore s poistnou zmluvou a so zákonom.

11. Na túto predžalobnú výzvu žalobkyne reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 17.9.2014, v

ktorom opätovne poukázal na tzv. čakacie doby uvedené v osobitných poistných podmienkach, pričom
poukázal na to, že v lekárskej správe je uvedená diagnóza ,,cholecystitis chronica“, teda chronické
ochorenie. Poistná zmluva bola uzatvorená 17.3.2014 a poistná udalosť vznikla 25.3.2014, pričom za
tento čas sa nemôže jednať o chronické ochorenie. Konštatoval, že klientke - žalobkyni nárok na poistné
plnenie v súlade s dohodnutými podmienkami poistnej zmluvy nevznikol.

12.Vpísomnompodanízdňa26.9.2014sažalobkyňapokúsilaposlednýmpokusomomimosúdnyzmier
kde uviedla, že v danej veci sa skutku nemôže jednať o chronické ochorenie, pričom klientka - žalobkyňa
ani nevykazovala znaky chronického ochorenia. Dôvodila, že v danom prípade išlo jednoznačne o
urgentný zákrok, pričom namietala, že osobitné poistného podmienky jej riadnym spôsobom pred
podpisom zmluvy neboli dané do dispozície poistníkom.

13. Na tento posledný pokus o zmier reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 21.10.2014
rovnakým odôvodneným ako vo svojom predchádzajúcom vyjadrení teda, že chronické ochorenie
nemohlo vzniknúť v období medzi uzavretím poistnej zmluvy a hospitalizáciou, pričom poistné
podmienky boli pri uzavretí poistnej zmluvy odovzdané. S tzv. zdravotného dotazníka pri poistení FLEXI

ŽIVOT (č. l. 23 a nasledujúcich) vyplýva, že žalobkyňa, resp. jej zákonný zástupca - matka na všetky
otázky týkajúce sa negatívneho zdravotného stavu poistenej osoby - žalobkyne odpovedala negatívne
teda, že zdravotný stav poistnej osoby je dobrý.

14. Z osobitných poistných podmienok pre poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z

dôvodu choroby v čl. 3 s označením ,,čakacia doba“ vyplýva, že čakacia doba začne plynúť dňom
začiatku poistenia a dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 2 mesiacov.

15. Rovnako tak z osobitných poistných podmienok pre poistenie chirurgického zákroku (č. l. 26 spisu)
v čl. 3 s označením ,,čakacia doba“ vyplýva, že čakacia doba začne plynúť dňom začiatku poistenia,

pričom dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 6 mesiacov.

16. V písomnom podaní doručeným súdu dňa 18.3.2015 žalobkyňa predložila plnomocenstvo pre
právneho zástupcu a konštatovala záver, že ani ona, ani jej rodičia nemali v čase podpisu zmluvy
vedomosťodĺžkečakacejdoby,keďžepredpodpisomzmluvynebolioboznámenísosobitnýmipoistnými

podmienkami. Konanie žalovanej preto považovala za nedobromyseľné až zavádzajúce. Vo vzťahu
k snahe uzatvoriť zmluvný vzťah na základe neho a na základe neho prijímať poistné uviedla, že v
danom prípade prvýkrát žalovaný oznámil termín čakacia doba až vo svojom podaní zo dňa 7.7.2014
označenom ako odmietnutie nárok na poistné plnenie. S termínom čakacia doba tak nikdy neoboznámil
žalovaný rodičov žalobkyne, prípade žalobkyňu. Opäť tvrdila, že osobitné poistného podmienky neboli

jej rodičom ani jej predložené. Poukázala na fakt, že poistná doba bola dohodnutá na obdobie 48 rokov v
poistení denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby, avšak ak by bola argumentácia
žalovaného použitá napríklad v odpore pravdivá o tzv. čakacej dobe, nebola by poistná doba 48 rokov
ale 47 rokov a 10 mesiacov, rovnako tak pri poistení chirurgického zákroku by nebola poistná doba
48 rokov ale len 47 rokov a 6 mesiacov. Žalobkyňa preto namietala nesprávnosť a nedobromyseľnosť

žalovaným použitej argumentácie, nakoľko žalovaný vo svojich dokumentoch rozlišuje terminológiu
začiatok poistenia a poistná doba, no v konaní pred súdom už nie. Ide podľa názoru žalobkyne o
nedobromyseľnosť argumentácie žalovaného, ktorá len spotrebiteľa zavádza a je na úkor spotrebiteľa.

17. Na pojednávaní konanom 19.6.2015 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich skutkových a

právnychdôvodochakoboliuvedenévpísomnýchpodaniach,pričomkonštatoval,žetzv.čakaciedobyu
nás nie sú prípustné. Uviedol, že ak by bola žalobkyňa oboznámená s touto skutočnosťou zrejme by bola
uzavrela iný poistný vzťah, alebo by postupovala iným spôsobom. Rovnako tak na svojej argumentácii
zotrval žalovaný, ktorý konštatoval, že problém - poistná udalosť vznikla počas trvania tzv. čakacej doby,pričom všeobecné poistné podmienky boli odovzdané pri podpise poistnej zmluvy čo vyplýva z podpisu
poistníka pri uzatváraní poistnej zmluvy a to vzadu na poistnej zmluve.

18. Na pojednávaní konanom 20.11.2015 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že nebola pri podpise
poistnej zmluvy, teda sa nevie k okolnostiam vyjadriť. Vypovedala, že mala žlčníkový záchvat asi
2-krát s tým, že už pri prvom záchvate bola v nemocnici, kde dostala lieky od bolesti. Uviedla,
že rodičia jej spomínali, že uzavreli poistnú zmluvu v jej prospech. Kedy to bolo presne nevedela
uviesť. Žalobkyňa ďalej vypovedala, že z tých dvoch záchvatov, ten druhý záchvat mala v podstate

deň pred hospitalizáciou, pričom ten prvý žlčníkový záchvat mala asi mesiac, mesiac a pol predtým
druhým. Potvrdila, že prvý žlčníkový záchvat mala už pred uzavretím poistnej zmluvy. Právny zástupca
žalovaného na tomto pojednávaní konštatoval, že na strane 3 poistnej zmluvy je kolónka, či bol poistený
liečený, alebo sledovaný okrem iného aj na ochorenia tráviaceho traktu, kde bolo zaškrtnuté v kolónke
nie, čím má za to, že žalovaný bol uvedený do omylu.

19. Písomným podaním zo dňa 11.3.2016 žalovaný podal vyjadrenie v tom zmysle, že k uzavretiu
predmetnej poistnej zmluvy došlo slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Dôvodil, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú osobitné poistné podmienky pre poistenie
denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby ako aj osobitné poistné podmienky
pre poistenie chirurgického zákroku, ktoré sa obe nachádzajú v súdnom spise. Dôvodil, že poistník pri

uzatváraní poistnej zmluvy bol oboznámený s poistnými podmienkami, pričom na ustanovenia vyššie
uvedených osobitných poistných podmienok sa hľadí ako by boli priamo súčasťou zmluvy. Opätovne
uviedol, že celková hospitalizácia ako aj chirurgický zákrok poistenej - žalobkyne prebehli v rámci
čakacích dôb, pričom inštitút čakacej doby je všeobecne uplatňovaným inštitútom v poisťovníctve,
ktorý zabezpečuje poisťovniam ochranu pred špekulatívnym konaním zo strany poistených, aby bol

dostatočne zachovaný princíp náhodilosti prípadných poistných udalostí, ktorý je jedným zo základných
princípov poistenia. Námietku žalobkyne ohľadom akéhosi posunutia konca poistenia vzhľadom na
trvanie ochrannej doby považoval žalovaný za irelevantnú. Tvrdil, že nie je preto dôvod pre akýsi
posun konca poistenia ak to nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané. Ďalej poukázal na to, že
poisťovateľniejepovinnýposkytnúťpoistnéplnenievprípadepobytupoistenéhovnemocnicivdôsledku

choroby, alebo telesného poškodenia, ktorých príznaky sa prejavili pred dojednaním poistenia, rovnako
tak uvedené sa vzťahuje na poistné plnenie v prípade chirurgického zákroku. Z uvedeného mal za
zrejmé,žeajvprípadeakbypobytvnemocniciajchirurgickýzákroknebolivykonanévtzv.čakacejdobe,
ani v tomto prípade by vzhľadom na vyššie uvedené nebol poisťovateľ - žalovaný povinný poskytnúť
poistné plnenie.

20. Písomným podaním žalobkyne zo dňa 4.10.2016 označeným ako vyjadrenie, žalobkyňa
konštatovala, že trvá na podanej žalobe, pričom opätovne zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.
Dôvodila, že s termínom ,,čakacia doba“ nikdy neoboznámila poisťovňa - žalovaný, či poisťovňu
zastupujúca osoba, jej rodičov prípadne ju.

21. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 právny zástupca žalobkyne poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 23Cdo/1735/2014, z ktorého vyplýva, že ak ten kto sa chce nechať poistiť uvedie
nepravdivé skutočnosti tak poisťovateľ - poisťovňa môže od zmluvy odstúpiť, avšak nie neplniť si poistné
plnenie. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že všetky poistné podmienky sú súčasťou poistnej

zmluvy, pričom si ich poistník prevzal v tom čase to boli rodičia terajšej žalobkyne. Dôvodila, že poistné
podmienky sú založené v tzv. brožúrkovom vydaní a teda sa nemôže stať, že by si ich klienti nevzali,
pričom je nesporné, že poistná zmluva bola uzavretá, avšak čakacia doba bola jasne uvedená v týchto
poistných podmienkach.

22. V písomnom podaní zo dňa 4.10.2016 žalovaný uviedol, že daná poistná zmluva FLEXI ŽIVOT -
kapitálové životné poistenie - je zviazaná ako celok v podobe brožúry, pričom jej súčasťou sú všeobecné
poistné podmienky ako aj osobitné poistné podmienky, ktoré žalobkyni boli riadne odovzdané. Ako
vyplynulo z výpovede žalobkyne, žalobkyňa mala prvý žlčníkový záchvat už pred uzatvorením poistnej
zmluvy. Súčasťou návrhu poistnej zmluvy bol aj zdravotný dotazník, v rámci ktorého žalobkyňa v

zastúpení zákonnej zástupkyne matky mala pravdivo odpovedať na otázky uvedené v tomto zdravotnom
dotazníku, pričom z výpovede žalobkyne je jasné, že už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy sa liečila na
gastroenterológii o čom jej zákonná zástupkyňa musela mať vedomosť. Namietala aj samotnú žalovanú
sumu čo sa týka jej výšky, teda že ak by aj súd vyhovel žalobe vo finančnom ekvivalente by to znamenalo25 Eur za pobyt v nemocnici nie 30 Eur a rovnako tak za chirurgický zákrok čiastku 300 Eur nie 1.000
Eur, ako sa domáha žalobou žalobkyňa.

23. Na pojednávaní konanom dňa 22.12.2016 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe
a poukázal na skutočnosť, že vo veci 9C/111/2015 ide o obdobnú situáciu, pričom toto rozhodnutie
je právoplatné, kde je konštatované, že spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa s poistnými
podmienkami, teda očakáva obdobný záver aj v tejto veci. Opätovne poukázal na to, že v zmysle
rozhodovacej praxi súdov pri takých silných subjektoch ako je poisťovňa, ak uvedie poistník nepravdivé

údaje tak možnosťou poisťovne nie je neplniť ale odstúpiť od zmluvy, uviedol, že išlo o akútnu
operáciu, napriek tomu, že v jednej z lekárskych správ je uvedené slovo ,,chronicky“. Právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že v danom prípade absentuje prvok náhodilosti v zmysle § 788 OZ, pričom
žalobkyňa nepravdivo uviedla svoj zdravotný stav a zatajila svoje predchádzajúce gastroenterologické
liečenia a bola zaradená do kmeňa poistencov ako osoba bez zdravotných problémov.

24. Na tomto pojednávaní vypovedal ako svedok otec žalobkyne, pán Y. W., ktorý uviedol, že platil
poistné v prospech svojej dcéry a očakával v prípade, že sa niečo stane aj plnenie z druhej strany.
Uviedol, že vedel, že dcéra bola na nejakých gastroenterologických vyšetreniach. Svedok uviedol, že
zmluvudohadovaliobajasmanželkouvprospechdcéry,avšakpodpisovalatomanželka.Kzdravotnému
stavu dcéry - žalobkyne sa vyjadrovali obidvaja s manželkou. Dcéra pri uzatváraní poistnej zmluvy

nebola prítomná.

25. Ako svedkyňa vypovedala aj matka žalobkyne, ktorá uviedla, že súhlasí so všetkým čo povedal
jej manžel a viac k tomu nemá čo povedať. Svedkyňa uviedla, že vedela, že dcéra chodí na
gastroenterologické vyšetrenia. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, ktorá fyzicky ukázala

brožúru akú používa žalovaná pri uzatváraní poistných zmlúv svedkyňa uviedla, že majú doma takúto
brožúru aká jej bola ukázaná.

26. Na pojednávaní konanom dňa 23.3.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že doposiaľ vykonané
dokazovanie svedčí v prospech žalovaného nároku. Tvrdil, že nebola odovzdaná samotná brožúra a
rodičiaklientky-žalobkynenebolipoučeníopoistnýchpodmienkach.Uviedol,žeoriginálbrožúrynemajú
z toho dôvodu, že nebol odovzdaný. Zotrval na tomto vyjadrení napriek predchádzajúcej výpovedi
svedkyneW.(matkyžalobkyne),ktoráuviedla,žemajúdomatakútobrožúru.Právnyzástupcažalobkyne

ďalej konštatoval, že všeobecné poistné podmienky boli súčasťou podpisovaných dokumentov, avšak
osobitné poistné podmienky klientke - žalobkyne, resp. jej zákonnej zástupkyni neboli odovzdané.
Právna zástupkyňa žalovaného namietala, že všeobecné poistné podmienky, ani osobitné poistné
podmienky, ani zmluvné dojednania sa v zásade nepodpisujú, pričom sa podpisuje iba samotná poistná
zmluva, pričom 3 spomenuté dokumenty sú k zmluve doložené. Uviedla, že poistné plnenie neuhradili

pre výkon zákroku v tzv. čakacej dobe, rovnako tak pre chronické ochorenie.

27. Na pojednávaní konanom dňa 2.5.2017 bola vypočutá svedkyňa H. U. - sprostredkovateľ poistnej
zmluvy (agent poistenia), ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že uzatvárali sme normálne poistnú zmluvu,
nemala som vedomosť o tom, žeby mala aktuálne v tomto konaní žalobkyňa nejaké zdravotné problémy.

Išlo teda o klasické uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom zmluva sa uzatvárala doma, v rodine W., týmto
spôsobom, že sa nahadzujú do systému údaje, resp. jednotlivé sumy a následne z toho je vypočítané
poistné. Uviedla, že išla už s konkrétnou ponukou, nakoľko vedela, že manželia W. chcú poistiť svoju
dcéruW.,t.j.žalobkyňu.Predmetompoisteniabolopoisteniekritickýchchorôb,prípadnejhavárie,úrazu,
alebo aj pobytu v nemocnici s tým predpokladom, že poistená osoba, teda aktuálne žalobkyňa, je mladá

a zdravá. Na otázku súdu, či žalobkyňa, resp. jej v tom čase zákonný zástupcovia uviedli svedkyni
ako agentke poistenia pred uzatváraním zmluvy, že aktuálne žalobkyňa má mať nejaké zdravotné
problémy so žlčníkom, svedkyňa uviedla, že nič také jej uvedené nebolo, nespomínala si na to, pričom
je to na klientovi, aké údaje uvedie, resp. je to svedomí poisteného ako osoby, ktorá sa chce dať
poistiť, či uvedie pravdu, alebo pravdu neuvedie. Vypovedala, že ako agent poistenia, sa spolieha na

prehlásenie osoby, s ktorou uzatvára zmluvu, avšak Allianz ako poisťovňa má možnosť prostredníctvom
zdravotných poisťovní zistiť si nejaké lekárske potvrdenia, resp. zdravotný stav poistenej osoby, čo sa
však deje len pri podozrivých okolnostiach. Vo vzťahu k samotnému technickému uzavretiu poistnej
zmluvy uviedla, že k poistnej zmluve, teda k návrhu poistnej zmluvy sa potom ešte prikladajú poistnépodmienky a všetko sa to dáva do jedného obalu, aby to bolo na komplet. Po vytlačení toho návrhu
poistnejzmluvy,ktorýsatampodpísalodovzdalaajpoistnépodmienkyrodičomžalobkyne.Ohľadomtzv.
čakacej doby svedkyňa uviedla, že vysvetľovala rodičom žalobkyne čo tento termín znamená. Na otázku

súdu svedkyňa vypovedala, že vytlačila zo systému návrh poistnej zmluvy a buď vytlačila aj poistné
podmienky, alebo ich odovzdala v brožúrovanej podobe, čo bolo potvrdené podpisom matky žalobkyne.
Nespomínala si presne komu konkrétne odovzdala poistné podmienky, či to nechala na stole, alebo to
odovzdala niekomu konkrétnemu.

28. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní v záverečnej veci zhrnul, že žalovaná
prostredníctvom svojej agentky nedoručila poistné podmienky, čo bolo sporné, podpísaná časť bola,
že všeobecné poistné podmienky a ostatné poistné podmienky odovzdané boli. Z výsluchu svedkyne
vyplynulo, že nepoznala presný obsah pojmu ,,čakacia doba“ a vysvetlila to nenáležite. Spotrebiteľ bol
teda už pri podpise zmluvy nedostatočne a nesprávne informovaný a v opačnom prípade by sa mohol
rozhodnúť inak. Nešlo o štandardnú poistnú zmluvu ale o tzv. životné poistenie. Je preukázané, že

spotrebiteľ nebol dostatočne informovaný o predmete poistnej zmluvy. Poisťovňa dostala plnú moc,
aby mohla vstupovať do zdravotnej dokumentácie poisteného, pričom tak neurobila a je irelevantné
či bol uvedený zdravotný stav poistnej osoby, či by to bolo úmyselne, alebo aj z nedbanlivosti, teda
nesprávne uvedený zdravotný stav. Poisťovňa mohla pristúpiť jedine k vypovedaniu poistnej zmluvy,
avšak v tomto prípade ma žalujúca strana za to, že cieľom poisťovne bolo iba prijímať poistné plnenia

a neplniť si v prípade, že nastane poistná udalosť tak ako tomu bolo v tomto prípade. Súd by teda mal
prihliadnuť na to, že poisťovňa chce iba ,,držať klienta“ pričom má na tomto ekonomický záujem a taktiež
aj agent poistenia má ekonomický záujem uzavrieť poistnú zmluvu. Ďalej konštatoval, že nebolo zo
strany poisťovne preukázané odovzdanie poistných podmienok a neboli poučené teda o týchto čakacích
dobách. Navrhol žalobe vyhovieť.

29. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že občiansky zákonník
predpokladá náhodilý vznik poistnej udalosti. Konštatovala, že poistná zmluva je dvojstranný právny
úkon, pričom svedkyňa U.W. neuviedla, žeby boli zákonní zástupcovia žalobkyne nútení uzavrieť
predmetnú poistnú zmluvu. Dotazník bol vyplňovaný v obývačke, v kľude, pričom prítomní boli všetci,

t.j. ako žalobkyňa jej rodičia tak aj agentka poistenia. Došlo k uvedeniu nepravdivého zdravotného
stavu v dotazníku k poistnej zmluve, pričom poisťovňa až následne šetrí zdravotný stav. Neskúma
sa zdravotný stav po uvedení nepravdivých skutočností ohľadom zdravotného stavu. Poukázala na
§ 790 Občianskeho zákonníka, teda každý má odpovedať pri uzatváraní poistnej zmluvy pravdivo a
podotkla, že vypovedať mohla poistnú zmluvu nakoľko ide o dvojstranný právny úkon ako žalovaná tak

aj žalobkyňa. Konštatovala, že žalovaná nechce plniť za niečo čo jej bolo zatajené. K čakacím dobám
konštatovala právna zástupkyňa žalovaného, že svedkyňa U. uviedla, že zodpovedala všetky otázky a
odovzdala aj zmluvu aj poistné podmienky v dome rodičov žalobkyne, čo bolo spochybňované počas
celého konania. Konštatovala, že žalobkyňa, resp. jej zákonní zástupcovia neboli uvedení do omylu a
odmietlaplniťztohotitulu,žeboliakopoisťovňazavádzaníuvedenímnepravdivýchskutočností.Navrhla

žalobu zamietnuť z dôvodu, že nevznikol nárok v súlade s poistnými podmienkami a poistnou zmluvou.

30. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ochrana ohrozených

alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty.

Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

Podľa § 788 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak

nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje najmäa) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných

prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 793 ods. 1 OZ kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu
poistenia.

Podľa § 794 ods. 1 OZ poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 797 ods. 1 - 3 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 802 ods. 1 - 2 OZ pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy
bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie
zanikne.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 1 - 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

31. Je nesporné, že medzi zákonným zástupcom žalobkyne a žalovaným došlo k uzatvoreniu vyššie
uvedenej poistnej zmluvy, pričom je rovnako nesporné, že súčasťou poistenia bolo aj poistenie denného

odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby ako aj poistenie chirurgických zákrokov. Žiadna zo
strán sporu nenamietala priebeh udalostí týkajúcich sa obsahu predmetnej poistnej zmluvy, ani časovú
os týchto udalostí.

32. Spornou je teda podľa názoru súdu prvej inštancie otázka, či je nárok žalobkyne vo vzťahu k

žalovanému dôvodný. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že zákonná zástupkyňa žalobkyne pri
uzatváraní zmluvy neuviedla pravdivé informácie týkajúce sa zdravotného stavu svojej dcéry, poistenej
osoby - aktuálne žalobkyne. Tento fakt o neinformovaní o reálnom zdravotnom stave vyvstal z výpovede
svedkyne U., samotnej žalobkyne a napokon ho nepoprel ani právny zástupca žalobkyne, pričom
argumentoval tým, že aj v prípad neuvedenia pravdivých skutočností poisťovňa mala možnosť nie

neplniť, ale odstúpiť od zmluvy. Podstata úvaha, že aj keď sú poskytnuté nepravdivé údaje pri uzatváraní
zmluvy, čo pochopiteľne uvedie druhú zmluvnú stranu do omylu, je podľa názoru súdu v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko z vlastného zavádzajúceho prístupu k zmluvného vzťahu nie je možné
domáhať sa plnenia a poukazovať na práva spotrebiteľa.

33. Skutočnosť, že poisťovňa má mechanizmy, podľa ktorých si môže overiť zdravotný stav
potenciálneho poisteného nič nemení na tom, že osoba, resp. jej zákonný zástupca, ktorý má záujem
na uzatvorení poistnej zmluvy je povinná v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov uviesť údaje
pravdivo, pričom v danom prípade tomu tak nebolo. Neobstojí preto konštrukcia, že keďže žalovaný
- poisťovňa má možnosť overiť si zdravotný stav poistenca, poisteného, resp. zákonného zástupcu to

oprávňuje uvádzať nepravdivé údaje potrebné pre uzavretie zmluvného vzťahu.

34. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalobkyňa, resp. jej zákonní zástupcovia boli oboznámení s
poistnými podmienkami. Z výpovede svedkyne U. - poisťovacej agentky žalovaného vyplynulo, že im
odovzdala ako návrh poistnej zmluvy tak, aj všetky poistné podmienky, či už ich vytlačila alebo odovzdala

v brožúrovanej podobe. Matka žalobkyne po vizuálnom vzhliadnutí brožúry na pojednávaní potvrdila,
že majú doma takúto brožúru. Je preto nelogické, aby boli poistné podmienky v tomto prípade fyzicky
oddelené od samotnej poistnej zmluvy/návrhu. Napokon právny zástupca žalobcov viackrát prisľúbil
predloženie originálu poistnej zmluvy žalobkyne, ktorú mali mať doma, avšak nikdy ju súdu nepredložil.

35. Ďalšou namietanou skutočnosťou, na ktorú poukázal žalovaný je existencia tzv. čakacích dôb v
poistných podmienkach žalovaného. Je potrebné akcentovať fakt, ktorý napokon ani nebol popretý
žalovanou stranou, že poistená osoba platí poistné za každý mesiac (v danom prípade išlo o mesačne
dojednané poistné), avšak podľa poistných podmienok počas tzv. čakacej doby (2 mesiace od začiatku
poistenia pri pobyte v nemocnici a 10 mesiacov pri chirurgickom zákroku) aj v prípade náhodnej poistnej

udalosti žalovaný - poisťovňa by pri uplatňovaní týchto čakacích dôb nemusela plniť, čo je podľa názoru
súdu prvej inštancie neprípustné.

36.Pokiaľžalovanýpožadujepoistnézacelúdobupoistenia(všetkymesiace),jelenťažkopochopiteľné,
že za celú zaplatenú dobu poistenia žalovaný odmieta „kryť“ ním poistenú osobu - žalobkyňu. V

danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celé znenie zmluvnej
podmienky týkajúcej sa tzv. čakacích dôb, ktoré spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo
mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn.
18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorávyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a
slúži záujmom dodávateľa. Súd prvej inštancie dodáva, že žalovaný požaduje poistné aj počas plynutia
tzv. čakacích dôb, avšak počas týchto tzv. čakacích dôb týkajúcich sa poisteného ho nič nezaväzuje

plniť ani pri náhodne vzniknutej poistnej udalosti, čo len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej takejto
zmluvnej podmienky.

37. Napokon súd prvej inštancie akcentuje aj tú skutočnosť, že ak tzv. čakacia doba podľa názoru
žalovaného slúži žalovanému - poisťovni na ochranu pred nepoctivým prístupom zo strany reálnych

klientov, argumentujúc touto logikou žalovaný všetkých potenciálnych klientov považuje a priori už
vopred za osoby konajúce v zlom/podvodnom úmysle, čo je podľa názoru súdu neprípustné.

38. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov v danom prípade preto zodpovedá rozhodnutie súdu ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko žalobkyni kvôli nepoctivému prístupu pred
uzatvorením poistnej zmluvy neprináleží nárokovať si poistné plnenia a na strane druhej žalovaný

uplatňovaním tzv. čakacích dôb v poistných zmluvách porušuje spotrebiteľské právo v zmysle vyššie
citovaných právnych ustanovení tým, že aplikuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní

úspešný kvôli zamietnutiu žaloby, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd
prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento mal neúspech vo vzťahu k vyhláseniu
neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie vzhliadol dôvody osobitného zreteľa v
špecifiku prejednávanej veci, pričom z vykonaného dokazovania vyvstalo, ako už bolo vyššie uvedené,
že zákonná zástupkyňa žalobkyne pri uzatváraní poistnej zmluvy v prospech svojej dcéry (žalobkyne)

neuviedla pravdivo okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu poistenej osoby a na druhej strane v
poistných podmienkach žalovaného boli bezo sporu zakotvené neprijateľné zmluvné podmienky tak,
ako to bolo uvedené a odôvodnené vyššie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu k
trovám konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.