Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714211187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Ing. Ľubomír Harmaniak CSc., miesto podnikania Beskydská 10, 974 11 Banská Bystrica, IČO:
40089657, proti odporcovi JUDr. Jozef Ďurica, súdny exekútor, Borovianska 17, 960 01 Zvolen,
zastúpený Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o zaplatenie
1.473,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 239,85 €, predstavujúce trovy

právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu Mgr. Iankovi Troiakovi, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.7.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 23.7.2014, ktorým sa domáhal
toho, aby súd prikázal odporcovi, ktorého označoval ako povinný zaplatiť mu pohľadávku vo výške
41.591,-Sk,teda1.387,-€bezpríslušenstva,úrokyzomeškania1%ročnepočas9-tichrokovzistinyam
blok 68,80 €, spolu 44.166,- Sk, teda 1.485,50 €, lebo na výzvu zo dňa 27.11.2013 dobrovoľne nesplnil
povinnosť (kurz 30,126 Sk/1 euro), tiež príslušenstvo, trovy konania 2.075,- Sk 68,80 €, súdny poplatok
500,- Sk 17,60,- €, spolu povinnosť 1.387,- € pohľadávka, trovy konania 68,80 €, úroky z omeškania

17,60 € spolu 1.571,90 €.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že táto pohľadávka vznikla 10.8.2005 a 12.12.2005 voči VTÁČNIK s.r.o.,
bola potvrdená 13.7.2007 exekútorom, ako štvrtá v poradí, prijatá dňa 9.1.2006, teda platí 10-ročná
premlčacia doba, lebo dlžník uznal dlh. Národná kriminálna agentúra SR pre stíhanie str. 4 ods. 1, 2
v tejto veci ako právny dokument potvrdila, že exekútor uvoľňoval peniaze pre obce, ktoré mali horšie
poradie ako navrhovateľ. Vtáčnik s.r.o. je už v konkurze, je nejasný, podľa jeho súvahy a výsledovky
za II./2014 má stále majetok a exekúcia pokračuje, ak tomu tak nie je, je neznámy. Navrhovateľ si veril,

že pohľadávku povinný uspokojí podľa konania vo veci. Pohľadávka nebola uspokojená jednoznačne
chybou exekučného úradu, porušením exekučného zákona § 44, lebo podľa priloženého znaleckého
posudku uvedeného v uznesení - Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka,
Expozitúra stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská Bystrica, strana 4, exekučný úrad poskytoval
peniaze od Poľnohospodársky platobnej agentúry zo zdrojov Európskej únie konateľovi spoločnosti
VTÁČNIK s.r.o., pritom neuspokojil túto predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla oveľa skôr a bola celkom
ako poradie č.4. Podľa textu strana 4 je právne dokázateľné aj zrejmé, že exekútor mohol a bol povinný

pohľadávku zaplatiť aj reálne, aj právne, bola táto možnosť, ale to neurobil, preto požaduje platbu z
akýchkoľvek zdrojov. Podľa strany 4 ods. 1, 2 exekútorom uvoľnené peniaze na vyplácanie veriteľov,
konateľom spoločnosti došlo aj chybou exekučného, kde uprednostňovaniu veriteľov podľa strany 1 a 4.
Predmetná pohľadávka vyplývala z projektu vypracovaného žalobcom, z ktorého aj dostala spoločnosťpeniaze za hospodárenie na pôde, ktoré je predmetom tejto veci a Vtáčnik dostal aj peniaze na základe
ním vypracovaného projektu z fondov EÚ, ale dlžník povinný neuspokojil záväzok voči nemu finančne.
Dlžník bol upozornený, ak faktúru odmietne zaplatiť bude si pohľadávku vymáhať na súde aj s úrokmi.

Oprávnený ako navrhovateľ v predmetnej veci - exekúcia EX421/06-4 exekučný súd Okresný súd
Banská Bystrica, faktúra navrhovateľa (oprávneného) za neuznanú (nevymoženú) pohľadávku, faktúra
č.15/2013 voči Vtáčnik s.r.o., teraz už v konkurze, IČO: 36035980.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Ro/167/2014-7 zo dňa 8.8.2014 vyzval navrhovateľa, aby v lehote

10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje písomné podanie zo dňa 23.7.2014 tak, aby označil
účastníkov konania, uviedol, kto je navrhovateľ, kto odporca, jasne a zrozumiteľne opísal rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých žiada, aby súd rozhodol, jasne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa domáha,
teda uviedol presné znenie výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (petit), ktorý žiada vyniesť, pričom
petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, označil dôkazy, ktorých sa dovoláva tak, aby z
nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali s tým, že doplnený návrh musí vlastnoručne

podpísať a datovať, a treba ho predložiť v dvoch rovnopisoch, v prípade, že v uvedenej lehote podanie
nedoplní súd toto podanie odmietne.
Dňa 5.9.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie označené ako Návrh na súdne konanie, Platobný
príkaz zo dňa 2.9.2014, v ktorom ako účastníci konania boli označení pôvodné osoby s tým, že v
pôvodnom podaní označovaný povinný bol teraz označený ako odporca. Pokiaľ ide o petit žiadal

navrhovateľ aby súd prikázal odporcovi ako povinnému zaplatiť pohľadávku navrhovateľa 1.387,- €
bez príslušenstva, úroky z omeškania 1 % ročne počas 9 rokov zistený am blok, lebo dňa 27.11.2013
dobrovoľne nesplnil spolu povinnosť 1.387,- € pohľadávka, trovy konania 68,80 €, úroky z omeškania
17,60 €, spolu 1.571,90 €. K veci uviedol, že táto vznikla z jeho podnetu na prokuratúru v roku 2015
a bez toho by nikdy nebola vyšetrená. Navrhovateľ v roku 2005 vypracoval pre VTÁČNIK s.r.o. projekt

- Rekonštrukcia stavby pre hovädzí dobytok na čerpanie peňazí z EÚ. Tiež žiadosť na dotácie na
pôdu a odporca dostal za túto prácu pre neho teraz už neznámu sumu peňazí, z ktorých mal byť
prednostne uspokojený po ním poslanej faktúre 43.666,- Sk. Dlžník nezaplatil. Okresný súd Žiar nad
Hronom dal platobný príkaz 21.11.2005. Nebolo zaplatené, je to uznanie dlhu. Následne došlo k zmene
vlastníkov VTÁČNIK s.r.o. firmou z ČR, ďalej boli peniaze platené živelne s podozrením korupcie,

uprednostňovaním veriteľov, jemu nebolo zaplatené. Zistil nezákonnosti, dal trestné oznámenie, ktoré
riešila Národná kriminálna agentúra (ďalej len „NKA“), tam viackrát vypovedal, bolo zistené porušenie
zákona, vinníci boli právoplatne odsúdený. Vec teda začala už podľa spisu v roku 2005, bola daná
exekútorovi navrhovateľom, odporca ju zaevidoval podľa dokladu, čím uznal dlh. Exekútor podľa
dokladu NKA neuspokojil jeho pohľadávku v poradí č.4, pričom uspokojoval pohľadávky neznáme vo

výške 170.000,- Sk a teda tvrdil, že bol exekútorom poškodený finančne a žiadal, aby bol z jeho
všetkých peňažných zdrojov uspokojený, teraz platobným príkazom, lebo sú dôkazy a skutočnosti takto
postupovať. Ak podá odpor, bude žiadať konanie na súde, pohľadávka nie je premlčaná. Komunikácia
prebiehala telefonicky s ubezpečením, že bude pohľadávka uspokojená podľa exekučného zákona.
Konkurz nie je ukončený, exekútor je zodpovedný za jeho nezaplatenú pohľadávku, žiadal, aby ju

zaplatil, čo odmietol. Exekútor uvoľňoval peniaze podľa NKA str.4 pre občanov vo výške 175.356,50 Sk,
ale jeho pohľadávka bola v poradí lepšia a tú nezaplatil.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 10C/171/2014-15 zo dňa 26.2.2015 podanie navrhovateľa zo dňa
23.7.2014 odmietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Dňa 23.3.2015 bolo na tunajší súd doručené odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu, na

základe čoho bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici za účelom rozhodnutia o
odvolaní navrhovateľa, keď vo veci bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 30.9.2015 sp.zn. 16Co/386/2015-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2015, ktorým
bolo uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/171/2014-15 zo dňa 26.2.2015 zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto rozhodnutí vyslovil záver, že Občiansky súdny poriadok

umožňuje zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 iba vtedy, ak zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie
vo veci samej (IVÚS1/02, IÚS139/02). Navrhovateľ nemusí v návrhu v každom prípade formulovať
z pohľadu súdu formálne i obsahovo správny a dokonalý výrok rozhodnutia. Spravidla postačuje ak
z celkového obsahu návrhu vyplýva, čoho sa navrhovateľ domáha, aké rozhodnutia, o čom a voči
komu chce návrhom dosiahnuť. Je preto nevyhnutné, aby v návrhu uviedol formuláciu výroku, avšak

samotnú formuláciu je možné prípadne za súčinnosti účastníka konania spresniť, prípadne opraviť.
Z doterajších tvrdení navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že tento sa
domáha voči súdnemu exekútorovi zaplatenia sumy ako škody, ktorá mu bola spôsobená porušením
exekučnéhozákonavexekučnomkonanívedenompodsp.zn.EX421/06.Naviacvodvolanínavrhovateľupresnil, že sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.473,40 €, ktorá má pozostávať z istiny 1.387,-
€, trov konania 68,80 € a úrokov z omeškania vo výške 17,60 €, ktorá suma po sčítaní predstavuje
sumu 1.473,40 €, ktorú je možné považovať za sumu, ktorej sa v konečnom dôsledku navrhovateľ voči

odporcovi domáha. Ak sa navrhovateľ domáha zaplatenia vyššie uvedenej sumy voči odporcovi ako
súdnemu exekútorovi z dôvodu, že výkonom jeho exekučnej činnosti došlo k porušeniu exekučného
zákona, v dôsledku ktorého bol poškodený, nie je možné konštatovať, že jeho podanie nemá náležitosti
v zmysle § 42 ods. 3 vrátane § 79 ods. 1 O.s.p. a preto nie je možné v konaní pokračovať. Keďže
neboli naplnené podmienky pre odmietnutie podania v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi ako

účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné
ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Dňa28.4.2016bolonatunajšísúddoručenévyjadrenieodporcukpodanémunávrhuzodňa28.4.2016,v
ktorom okrem iného uviedol, že s návrhom nesúhlasí a ním uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
Exekúcia č.EX 421/06 vo veci vedenej v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému

Solkaris s.r.o. predtým (VTÁČNIK s.r.o.), IČO: 36035980 o vymoženie 1.380,57 € s príslušenstvom
začala podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2006. V čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie bola táto v registri exekúcii zaevidovaná ako siedma v poradí, pokiaľ ide o povinného
Vtáčnik s.r.o. Lustráciou majetkových pomerov povinného bolo okrem iného zistený vo vlastníctve
povinného aj účet vedený v OTP Banke Slovensko a.s., č.ú. 9151614/5200, ktorý bol v skôr začatých

exekúciach ako aj v exekúcii vedenej v prospech navrhovateľa zablokovaný. Blokácia bola vykonaná
príkazom na začatie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu povinného zo dňa 21.6.2006, ktorý
bol tejto banke doručený 23.6.2006. Dňa 4.7.2006 sa do sídla exekútorského úradu dostavil MVDr.
Ľubomír Kropil s konateľom obchodnej spoločnosti VTÁČNIK s.r.o., ktorý mu predložili k nahliadnutiu
doklady preukazujúce skutočnosť, že účet spoločnosti 9151614/5200 je určený na poskytovanie

dotácií z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorú skutočnosť si následne telefonicky overil v
OTP Banke Slovensko a.s. a dňa 4.7.2006 z tohto dôvodu vydal príkaz na odblokovanie daného
účtu. Pri vydaní príkazu na odblokovanie účtu postupoval v súlade s ustanovením § 61a ods. 1
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré
podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie

vylúčené alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Účelom tohto zákonného ustanovenia je vylúčiť z
exekúcie majetok, ktorý vzhľadom na svoj špecifický charakter nemôže podliehať exekúcii. V prípade
dotačnýchprostriedkov,ktorébolipovinnémuposkytovanéauloženénajehopodnikateľskombankovom
účte, išlo o prostriedky: 1/ ktoré netvorili súčasť majetku povinného, 2/ ktorých použitie je prísne
účelové a 3/ vzťahuje sa na ne obmedzenie ich exekuovateľnosti plynúcej z exekučného poriadku,

ako aj z osobitných zákonov. Nakoľko na predmetný účet povinného boli poukazované dotačné
prostriedky, bolo tento potrebné odblokovať aj z dôvodov prezumovaných ustanovením § 8 ods. 10
zákona č.523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého výkonu rozhodnutia
podľa exekučného poriadku nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo

štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných
predpisov (Exekučný poriadok) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov
štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje Zmluva podľa § 20 ods.
2. Skutočnosť, že predmetný bankový účet povinného bol účtom, na ktorý boli povinnému zasielané
dotácie, opätovne aj písomne potvrdila OTP Banka Slovensko a.s. podaním zo dňa 15.12.2014. Iné

bankové účty ako aj ostatný majetok povinného ponechal zablokované a pokračoval v exekučnom
konaní v zmysle Exekučného poriadku. Dňa 13.7.2006 bol sám navrhovateľ osobne v exekučnom úrade,
kde bol oboznámený s poradím jeho pohľadávky, ako aj ostatným obsahom a teda aj so samotným
príkazom na odblokovanie vyššie uvedeného dotačného účtu. Aj v prípade, že by teoreticky pripustil
spôsobenie nejakej škody navrhovateľovi jeho osobou, čo však zásadne odmietol, termín 13.7.2006

považoval za zásadný, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škodovej udalosti a o tom, kto ju spôsobil
a teda od tohto termínu by sa podľa jeho názoru mala počítať subjektívna dvojročná premlčacia
doba, v ktorej je možné priznať náhradu škody. Ostatným tvrdeniam navrhovateľa, ktoré uviedol vo
svojom opakovane dosť nezrozumiteľne podanom návrhu je podľa neho ťažké sa vyjadriť, keďže
navrhovateľom použitá štylizácia je v niektorých pasážach nezrozumiteľná, kostrbatá, nezakladajúca

sa na pravde. Jeho nepochopenie danej problematiky je zrejmé aj z toho, že sám vo svojom návrhu
zo dňa 23.7.2014, doručenom súdu 31.7.2014 uviedol, že „exekučný úrad poskytoval peniaze od
Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo zdrojov EÚ konateľovi spoločnosti“, keďže on žiadne peniaze
nikomu neposkytoval, avšak podstatné je na tomto tvrdení to, že je presne vyšpecifikované, že ideo dotačné prostriedky, ktoré sú neexekuovateľné. Na základe týchto skutočností uviedol, že návrh
navrhovateľa neuznáva v celom rozsahu a s poukazom na takmer desaťročný časový odstup od vydania
príkazu na odblokovanie účtu povinného z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Na základe toho žiadal návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť a navrhovateľa zaviazať
na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu.

Dňa 15.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 14.6.2016, v ktorom okrem
iného uviedol, že vyjadrenie odporcu považuje za účelové a nepresvedčivé, bez citácie príslušných

právnych noriem, v dôsledku čoho si on nemôže jeho tvrdenia overiť podľa príslušného zákona
a v dôsledku toho nemôže právne, relevantne reagovať. Advokát desaťročnú premlčaciu lehotu
neadekvátne jeho postaveniu zneužil, exekútor podľa spisu pôsobil v tejto veci dlhý čas, viac rokov
a nevyužil všetky možnosti podľa exekučného zákona podľa § 49, 55, ani riadne podľa zákona
neuskutočnil exekúciu, ani neexistuje doklad o ukončení exekúcie a preto žiadal, aby súd k tomu
prihliadol. Žiadal, aby sa súd vysporiadal s tvrdením, že exekútor pohľadávku nikdy nespochybnil, ani

neodmietol, ani nevrátil, ani nevyplatil, ale podľa dokladov veľa malých pohľadávok z okolitých dedín za
prenájom pôdy vyplatil. Povinný vo veci VTÁČNIK s.r.o. začal konať vo veci 13.7.2006 cez exekútora,
vyjadrenia advokáta, že dotačné finančné prostriedky sú neexekuovateľné je zmätočné, aj účelové,
dôležité je, že povinný mal aj iné, teda vlastné zdroje príjmu na uspokojenie pohľadávky napr. vlastné
produkcie, mlieko, mäso, technické služby, z ktorých exekútor mohol uspokojiť pohľadávku. Nemal

dôvod,žemuselabyťuspokojenázdotáciizoštátnehorozpočtuSR.Exekútornekonalpodľapríslušného
zákona č.233/1955 § 39, 40, 49, nevymáhal pohľadávku z iných zdrojov ako v banke, iných majetkových
práv. Dal len exekučný príkaz do OTP Banky nie podľa platných predpisov, podľa exekučného zákona
viac nekonal od 4.7.2007.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.6.2016, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, ktorý mal
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal tiež
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa právny zástupca odporcu,
ktorý nemal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané, nakoľko súd ho na pojednávanie
nepredvolával, keďže plnomocenstvo na zastupovanie odporcu v konaní bolo doručené súdu až spolu s

vyjadrením k návrhu dňa 28.4.2016. Súd dotazom na právneho zástupcu odporcu zistil, že napriek tomu,
že v jeho prípade nebola dodržaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle príslušných ustanovení
O.s.p., súhlasil s tým, aby súd pojednával. Súd postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu konania
účastníci a to: platobný rozkaz zo dňa 21.11.2005 z č.l.3, doklady založené v spise v prílohovej obálke na
č.l.5, vrátenie faktúry zo dňa 4.12.2013, zmluvu o dielo zo dňa 15.2.2005, upovedomenie oznamovateľa
o začatí trestného stíhania zo dňa 8.12.2006, oznámenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo
dňa 31.10.2006, úhradu faktúry č.4/2005 zo dňa 10.8.2005, list zo dňa 27.11.2013 prijatý odporcom

29.11.2013, list Európskej komisie zo dňa 31.8.2009 a 9.3.2010, uznesenie Prezídia policajného zboru
národnej kriminálnej agentúry zo dňa 18.6.2013, trestné oznámenie - sťažnosť zo dňa 25.5.2009,
oznámenie zo dňa 31.10.2006, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.3.2006, uznesenie zo dňa
17.2.2014, trestné oznámenie zo dňa 30.10.2006, upovedomenie oznamovateľa o odstúpení trestného
stíhania zo dňa 28.2.2007, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 9.1.2006, upovedomenie o skončení

vyšetrovania zo dňa 22.4.2013, upovedomenie zo dňa 7.12.2012, oznámenia o podozrení zo spáchania
zločinu zo dňa 8.11.2006, príkaz na začatie exekúcie zo dňa 21.6.2006, príkaz na odblokovanie
účtu zo dňa 4.7.2006, oznámenie o poradí pohľadávky zo dňa 13.7.2006, poskytnutie súčinnosti zo
dňa 15.12.2014 z č.l.40-44, žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 2.12.2014, informačný systém
exekučných blokácií zo dňa 16.1.2015, výzvu na vyhlásenie o majetku zo dňa 16.1.2015, výzvu na

uspokojenie pohľadávky - urgencia zo dňa 16.1.2015, náhľad internetovej stránky www.katasterportal.sk
zo dňa 20.11.2013, tiež vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu odporcu, pričom zistil tento skutkový stav.
Dňa 21.11.2005 Okresný súd Žiar nad Hronom sp.zn. 11Cb/79/2005-23 vydal platobný rozkaz, ktorým
súd uložil odporcovi firme VTÁČNIK spol. s r.o., Dolná Trnávka, IČO: 36035980, aby do 15 dní odo dňa

doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi Ing. Ľubomírovi Harmaniakovi CSc., Beskydská
10, Banská Bystrica, IČO: 40089657 sumu 41.591,- Sk a trovy konania 2.075,- Sk, alebo aby v tej
istej lehote podal odpor na tomto súde. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
9.12.2005.Následne dňa 9.januára 2006 podal navrhovateľ u odporcu návrh na vykonanie exekúcie, kde
navrhovateľ vystupoval ako oprávnený a exekučným titulom bol predmetný platobný rozkaz Okresného
súdu Žiar nad Hornom zo dňa 21.11.2005 č.k. 11Cb/79/2005-23. Táto exekúcia bola vedená u odporcu

pod č.k. Ex 421/06, ktorý vydal upovedomenie o začatie exekúcie dňa 23.3.2006, ktorým povinnému
zakázal odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladať s jeho majetkom, ktorý podľa exekučného
poriadku podlieha exekúcii. Dňa 13.7.2006 oznámil odporca navrhovateľovi, že predmetné exekučné
konanie, ktoré je vedené v jeho prospech na tomto exekútorskom úrade proti povinnému je vedené
ako štvrté v poradí. Taktiež odporca vydal v rámci predmetného exekučného konania príkaz na začatie

exekúcie dňa 21.6.2006, príkazom pohľadávky z účtu v OTP Banke Slovensko a.s., konkrétne č.ú.
9151614/5200, keď banke prikázal, aby odo dňa doručenia tohto príkazu zablokovala sumu vo výške
pohľadávky, príslušenstva, predbežných trov exekúcie z tohto účtu povinného resp. zo všetkých ďalších
účtov povinného vedených v ich pobočkách a expozitúrach. Dňa 4.7.2006 odporca vydal príkaz na
odblokovanie účtu v rámci predmetného exekučného konania a to účtu povinného firmy VTÁČNIK s.r.o.,
IČO: 36035980, č.ú. 9151614/5200, vedený v ich banke, t.j. OTP Banka Slovensko a.s. v súlade s

ustanovením § 96 ods. 4 a nasl. Exekučného poriadku, keď zároveň požiadal ponechať blokáciu na účte
č.9153206/5200. OTP Banka Slovensko a.s. 15.12.2014 oznámila odporcovi na základe jeho žiadosti
o poskytnutie súčinnosti, že účet 9151614/5200, ktorý vedú povinnému Solkaris s.r.o., IČO: 36035980
evidujú ako účet, na ktorý boli povinnému zasielané dotácie.
Z ďalších dokladov predložených odporcom ohľadne predmetnej exekúcie súd zistil, že nimi odporca

preukazoval aké ďalšie úkony v rámci tohto exekučného konania vykonával za účelom vymoženia
pohľadávky navrhovateľa.
Dňa 29.11.2013 navrhovateľ doručil odporcovi výzvu, v ktorej mu oznámil, že si vyfakturoval faktúrou
č.15/2013, ktorá mala tvoriť prílohu tohto podania voči odporcovi dosiaľ nezaplatenú pohľadávku vo
výške 41.591,- Sk, trovy konania 2.075,- Sk, súdny poplatok 500, Sk, spolu 44.566,- Sk, čo je 1.485,50

€ bez príslušenstva z titulu, že táto pohľadávka nebola uspokojená jednoznačne chybou exekučného
úradu porušením exekučného zákona § 46. Listom zo dňa 4.12.2013 odporca vrátil predmetnú faktúru
navrhovateľovi s odôvodnením, že túto neuznáva, nakoľko uvoľnené peniaze nepodliehajú exekúcii.
Navrhovateľ zdôvodnil svoj nárok na úhradu tejto sumy z dôvodu, že exekučný úrad poskytoval
peniaze ním z blokovaného účtu v banke konateľovi spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. po dni 13.6.2006,

pritom neuspokojil jeho predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla skôr s tým, že sa jednalo o peniaze od
Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo zdrojov EÚ a mali osobitný režim aj v konkurze.
Chybou exekučného úradu došlo k všeobecne uprednostňovaniu veriteľov, keď uvoľnené peniaze boli
konateľom spoločnosti použité na vyplácanie veriteľov, pričom jeho pohľadávka vzniknutá skôr vôbec
nebola uspokojená.

Z ďalších dokladov predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ informoval Európsku komisiu
Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o zneužití fondov Európskej únie, ktorého
list bol následne odoslaný na Európsky úrad pre boj proti podvodom s cieľom ďalšieho preskúmania.
Zároveň konštatovali, že jeho informácie o zneužití fondov sú nejasné a nekompletné s tým, že pokiaľ
disponuje ďalšími opodstatnenými informáciami ocenia pokiaľ im ich zašle, zároveň ho informovali,

že Európske komisia nie je oprávnená konať ohľadne nesplateného dlhu, nakoľko sa jedná o súdny
spor, ktorý by mal byť riešený národnými súdmi. OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor
ekonomickej kriminality 8.12.2006 informoval navrhovateľa ako oznamovateľa o tom, že bolo začaté
trestné stíhanie za zločin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev. Okresná
prokuratúra v Banskej Bystrici navrhovateľa upovedomila, že trestné oznámenie na konateľa spoločnosti

Vtáčnik s.r.o. z dôvodu miestnej príslušnosti bolo odstúpené Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom z
uznesenia Ministerstva vnútra SR, prezident policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná
protizločinecká jednotka súd okrem iného zistil, že sa viedlo resp. vedie trestné stíhanie obvineného
Ing. Vlastimila Zezulku, ktorý je stíhaný za zločin poškodzovania finančných záujmov európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr.zákona, zločin subvenčného podvodu podľa §

225 ods. 1, ods. 5 Tr.zákona a zločin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 3 Tr.zákona,
ktorých sa mal dopustiť tým, že na základe plnej moci z 23.11.2005 udelenej mu konateľom spoločnosti
Vtáčnik s.r.o., IČO: 36035980, O.. M. G. vystupoval ako jeho splnomocnený zástupca a to i po tom,
čo menovaný dňa 16.1.2006 zomrel, čiže keď plnomocenstvo zaniklo a takto dňa 13.6.2006 oznámil
Poľnohospodárskej platobnej agentúre číslo nového bankového účtu 9151614/5200, ktorý sám dňa

13.6.2006 zriadil v pobočke OTP Banke Slovensko a.s. v Žiari nad Hronom, pričom agentúre pri
jednaniach predložil už neplatnú plnú moc v úmysle nakladať s poskytnutou dotáciou z EÚ a národných
zdrojov vo výške cca 10.305.403,72 Sk za jednotnú platbu na plochu, znevýhodnené oblasti, podporu
plodín na ornej pôde, za ovce, kravy bez trhovej produkcie mlieka podľa svojej vlastnej vôle, pričomtáto dotácia z EÚ a národných zdrojov bola následne spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. schválená a finančné
prostriedky vyplatené na číslo účtu zmenené O.. R. W. a následne dotácie použil podľa svojho vlastného
uváženia takým spôsobom, že vyplatil tam uvedených veriteľov spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. a teda

ich použil na iný účel ako boli pôvodne určené, čím došlo k poškodeniu finančných záujmov EÚ a
Ministerstvu poľnohospodárstva SR vznikla škoda 10.089.308,83 Sk, z ktorej sumy bolo poskytnutých
8.071.447,06 Sk z prostriedkov Európskej únie a 2.017.861,77 Sk zo štátneho rozpočtu SR; zároveň
ako konateľ spoločnosti Vtáčnik s.r.o. po obdržaní poskytnutej dotácie z EÚ a národných zdrojov vo
výške10.305.403,72Skdňa20.6.2006naúčet2151614/5200,vedenývpobočkeOTPBankySlovensko

a.s., tieto použil podľa svojho vlastného uváženia takým spôsobom, že dňa 20.6.2006 a 21.6.2006
vyplatil veriteľov spoločnosti Vtáčnik s.r.o., avšak pri vyplácaní došlo k uprednostneniu veriteľov a to
tam presne špecifikovaných, pred inými veriteľmi, ktorých faktúry boli jednoznačne staršie a to okrem
iného aj Ing. Ľubomíra Harmaniaka, IČO: 40089657, teda finančné prostriedky nerozdelil na základe
zásad pomernosti a rovnomernosti, ktoré sú pre stav neschopnosti dlžníka plniť svoje splatné záväzky
najpodstatnejšie a vyplývajú najmä z § 6 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a teda

zmarením pohľadávok veriteľov spôsobil škodu vo výške 5.775.583,- Sk. Listom zo dňa 22.4.2013 bol
navrhovateľ informovaný o možnosti preštudovať vyšetrovací spis v trestnej veci obvineného O.. R. W.
a podať prípadné návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo mu bolo oznámené vyšetrovateľom PZ Prezídia
policajného zboru, Národná kriminálna agentúra.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, aby uviedol, čoho

konkrétne sa v podanom návrhu domáha, uviedol, že konkrétnu sumu, ktorú žiadal priznať uviedol v
podanom návrhu a túto žiada aj s príslušenstvom. Jedná sa o pohľadávku, ktorú mu mala uhradiť firma
VTÁČNIK s.r.o. za projekt, ktorý pre nich vypracoval a táto suma mu bola aj prisúdená. Uplatnil si to na
základe toho, že exekútor mu nevymohol predmetnú pohľadávku z dôvodu, že nevyužil všetky právne
prostriedky na jej vymoženie a jediné čo urobil, bol príkaz do OTP Banky. Povinný však mal iné zdroje

príjmu,nielendotácie,atopríjmyzvlastnejprodukciezapredajpoľnohospodárskychproduktovaslužieb
a na ne mal a mohol exekútor siahnuť bez obmedzenia. Na otázku súdu, kedy sa on dozvedel, že
exekútor mal nejakým spôsobom pochybiť resp. porušiť nejakú svoju právnu povinnosť, uviedol, že on
mal pohľadávku voči firme Vtáčnik a konateľ tejto firmy je trestne stíhaný a pričom exekútor v čase keď už
tam pôsobil o týchto skutočnostiach vedel. On pre firmu VTÁČNIK vypracoval projekt, za ktorý mu mali

zaplatiť približne 41.500,- Sk, pričom za tento projekt reálne zaplatilo Ministerstvo pôdohospodárstva,
avšak nesprávne na účet Vtáčnik s.r.o., malo to byť zaplatené na jeho účet, pretože to boli jeho peniaze
za ten projekt. Vtedy bol taký systém, on to ale potom namietal na ministerstve a odvtedy to už platia
vždycky tomu zhotoviteľovi diela. Na opätovnú otázku súdu, kedy sa dozvedel navrhovateľ o tom, že
exekútor mal nejakým spôsobom v tejto veci pochybiť, uviedol, že nevie kedy presne podával ten návrh

exekútorovi, asi v septembri 2006, keď mal vedomosť, že exekútor tam už vymáha veci pre ľudí, ktorí
robili pre tú firmu Vtáčnik s.r.o. resp. mali v okolí pozemky, ktoré táto firma užívala a preto oslovil odporcu,
aby mu vymohol tú pohľadávku, čiže zrejme sa to dozvedel v roku 2006. Problém bol podľa neho v
tom, že exekútor nijakým spôsobom nekonal, okrem toho, že zaslal ten príkaz na zablokovanie účtu v
OTP Banke. Poprel tvrdenie odporcu, že dotačné prostriedky neboli exekuovateľné, keďže v tom čase

existovalo niekoľko tzv. dotačných titulov, to mohlo byť 20 alebo 30, dneska je ich možno aj 50 a tie
sú rôzne, niektoré sú za obrábanie pôdy, za počet dojníc atď., niektoré sú teda účelovo viazané na
konkrétny účel napr. za počet dojníc a to môžu byť použité len na konkrétne udržanie stavu v danom
počte, ale sú aj dotačné prostriedky napr. za 1 ha pôdy a z toho sa môže zaplatiť čokoľvek napr. mzdy,
kúpiť traktor a pod., čiže aj uhradiť pohľadávku, čo bol aj jeho prípad. Na otázku súdu, aby sa vyjadril

k vznesenej námietke premlčania, ktorá bola uplatnená protistranou, uviedol, že sa k tomu vyjadril už v
písomnom vyjadrení, keď podľa jeho názoru sa jedná v tomto prípade o 10-ročnú premlčaciu dobu. Na
otázku súdu, či potom ako podal návrh na vykonanie exekúcie ešte nejakým spôsobom komunikoval s
exekútorom, či už ústne alebo písomne a riešil tieto záležitosti, uviedol, že chodil do toho exekútorského
úradu, vždy mu pracovníci tam povedali, že mu oznámia, ale v podstate sa nič nedialo. Podľa neho

exekútor neukončil exekúciu riadnym spôsobom. Na záver uviedol, že žiada, aby konkretizoval odporca
na základe akej právnej normy vzniesol námietku premlčania.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali podaného vyjadrenia k žalobnému návrhu. Nakoľko mal za to, že odporca neporušil žiadnu
svoju povinnosť považoval tento nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. Nad rámec toho čo k veci

uviedli v písomnom vyjadrení trval na tom, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom na pojednávaní
o tom, že súdny exekútor nevykonal všetky potrebné úkony, teda že iba zaslal príkaz do OTP Banky
sa nezakladajú na pravde, pretože už 23.marca 2006 boli aj do Dexia Banky, VÚB Banky a ČSOB
Banky zaslané príkazy na vykonanie exekúcie, ktoré boli aj doručené a následne keď bolo zistené,že povinný má účet aj v OTP Banke bol 21.6.2006 zaslaný takýto príkaz aj do OTP Banky, avšak
následne bolo zistené, že predmetný jeden z účtov povinného vedený v OTP Banke, konkrétne č.ú.
9151614/5200 je dotačný účet, čo bolo potvrdené samotnou bankou, na základe toho exekútor žiadal

odblokovať tento účet, avšak ďalší účet povinného, ktorý bol v tejto vedený zostal ďalej zablokovaný.
Tieto skutočnosti oznámil súdnemu exekútorovi konateľ spolu s MVDr. Kropilom a odporca si vyžiadal
ohľadne toho potvrdenie z banky. To, že tieto prostriedky na takomto účte nepodliehajú exekúcii vyplýva
z § 61 písm. a/ ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 8 ods. 10 zákona č.523/2004, tak ako
to podrobnejšie uviedli v ich písomnom vyjadrení. Opätovne poukázal na to, že ak by odporca mal

spôsobiť navrhovateľovi nejakú škodu, čo však poprel, o tom sa navrhovateľ mal dozvedieť už v mesiaci
júl 2006, čo má vyplývať z oznámenia o poradí pohľadávky, keď oprávnený potvrdil prevzatie tohto
dokumentu svojim podpisom. Odporca lustroval aj iný majetok povinného, čo má vyplávať z potvrdenia
z informačného systému exekučných blokácií s tým, že povinný, ktorý pôvodne mal obchodné meno
VTÁČNIK s.r.o. a následne obchodné bolo Solkaris s.r.o., táto firma bola uznesením Okresného súdu
Košicesp.zn.33Cdr/35/2011-49zodňa3.12.2012zrušenáslikvidáciou,keďtotorozhodnutienadobudlo

právoplatnosť dňa 3.1.2013 a aj v tejto súvislosti odporca vyzval likvidátora na vyhlásenie o majetku
povinného spolu s urgenciou na uspokojenie pohľadávky. Ohľadne ďalších exekučných konaní, ktoré
boli vedené u odporcu na tohto povinného boli niektoré nároky oprávnených aj čiastočne uspokojené,
ale iba z tých exekúcií, ktoré boli skoršieho dáta. Opätovne poukázali na nimi vznesenú námietku
premlčania, keď navrhovateľ tvrdí, že mu bola škoda spôsobená v roku 2006, teda vtedy začala plynúť

premlčacia doba, ktorá uplynula v roku 2008. Túto námietku premlčania však vzniesli len z opatrnosti,
pretože podľa ich názoru odporca nijakú škodu nespôsobil. Z týchto dôvodov žiadali návrh zamietnuť a
odporcovi voči navrhovateľovi priznať náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia,
ktoré by si v prípade úspechu v konaní vyčíslili v zákonnej lehote. Pokiaľ ide ešte o lustráciu majetku
povinného, uviedol, že v katastri nehnuteľností bol zisťovaný nehnuteľný majetok, ktorý však nebol

zistený a aj upovedomenie o začatí exekúcie sa z tejto firmy vrátilo ako neprevzaté. Na otázku súdu, či
odporca komunikoval s navrhovateľom ešte nejakým spôsobom, písomne, ústne, po dátume 13.7.2006,
či mu oznamoval nejakú skutočnosti, uviedol, že záznamy o takom niečom nemajú a ak aj prišiel
navrhovateľ nahliadnuť do spisu, nie je to zaznamenané. K námietke navrhovateľa, že nebola riadne
ukončená exekúcia, uviedol, že prebieha stále likvidácia firmy povinného a je tam teda predpoklad,

že nejaký majetok tam ešte je a mal by sa speňažiť a z toho by mohlo byť ešte niečo uspokojené,
preto nie je možné v tomto štádiu exekúciu nejakým spôsobom ukončiť. Na výzvu navrhovateľa, aby
špecifikoval na základe akej právnej normy si uplatnili námietku premlčania, uviedol, že si premlčanie
uplatňovali v zmysle Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s ich právnym
názoromaneakceptovalvznesenúnámietkupremlčania,žiadaldoplniťdokazovanievýsluchomodporcu

a predložením ďalších listinných dôkazov z predmetného exekučného spisu, ktorý bol vedený vo veci
navrhovateľa, ako oprávneného a tiež predložením ďalších exekučných spisov, ktoré boli u odporcu
vedené voči predmetnému povinnému.

Podľa ustanovenia §2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov ( ďalej len „ exekučná činnosť“).
Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej
len „ citovaný právny predpis“) tento zákon upravuje:
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku ( ďalej len „ územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 2 citovaného právneho predpisu na účely tohto zákona:
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je:
1./ štátny orgán2./orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d ) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm.a) a
d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119b
Ústavy SR.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že

návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z vykaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné
konanie vo veci povinného - firmy pôvodne s obchodným menom VTÁČNIK spol. s r.o., IČO: 36035980
ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 41.591,- Sk s príslušenstvom. Navrhovateľ sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že súdny exekútor porušil svoje povinnosti tým, že

neexekuoval finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené povinnému na jeho bankový účet zo zdrojov
Európskej únie prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, taktiež mal súdny exekútor
porušiť svoje povinnosti pri výkone tejto exekučnej činnosti tým, že mal uspokojovať pohľadávky iných
subjektov, hoci mali horšie poradie ako pohľadávka navrhovateľa, a tiež navrhovateľ namietal, že
odporca ako súdny exekútor nevyužil všetky možnosti v zmysle Exekučného poriadku, v dôsledku čoho

nedošlo k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky navrhovateľa odporcom.
Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ
zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1, v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného

činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.
Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal
aj Ústavný súd SR ( viď napr. nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, nemôže sa vzťah

medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné domáhať
sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie §
33 ods.1 Exekučného poriadku odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza demonštratívny výpočet prípadov, ktoré

sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej

moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia aj ďalších všeobecných predpokladov škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť ( kauzálny
nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup možno
vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť
príslušnýchorgánovverejnejmoci,ktoréjevrozporesozákonom,resp.sjehokonkrétnymustanovením.

Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci
postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu
verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Navrhovateľ sa domáhal v súdenej veci voči odporcovi
zaplatenia dlžnej sumy z titulu porušenie povinností, k čomu malo dôjsť pri vykonávaní exekučnejčinnosti odporcu, ktorá je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení výkonom verejnej moci a
toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení orgánom
verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej moci, v dôsledku čoho za škodu

spôsobenúorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmocizodpovedáštátvzmyslezákonač.514/2003
Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k názoru, že odporca nie je nositeľom
hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, t.j. zodpovednosti za škodu, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti odporcu exekvovať finančné prostriedky povinného - na jeho
bankovom účte pochádzajúceho zo zdrojov EÚ, resp. povinnosť uspokojovať pohľadávky podľa poradia

resp. povinnosť využiť všetky možnosti v zmysle Exekučného poriadku tak, aby došlo k vymoženiu
pohľadávky navrhovateľa, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup. Keďže
odporca, tak ako bol označený navrhovateľom za účastníka konania, nie je nositeľom hmotnoprávnych
povinností, o ktoré v konaní ide, súd žalobný návrh zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
na strane odporcu, pretože tento nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom
verejnej moci mala vzniknúť. Súd trvá na tom, že vzhľadom na špecifické postavenie súdneho exekútora

pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu účastníkov exekučného konania, bez ohľadu
nato, či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne
štát potom požadoval formou regresnej náhrady túto od príslušného štátneho orgánu, resp. od územnej
alebozáujmovejsamosprávy,verejnoprávnejinštitúcie,čiodprávnickejalebofyzickejosoby,ktorévydali

nezákonné rozhodnutie, resp. sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe.
Pokiaľ ide o ďalšiu obranu odporcu, spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd
nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.
Z rovnakých dôvodov súd nevykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom odporcom prostredníctvom

jeho právneho zástupcu na pojednávaní, keď za danej situácie by vykonávanie ďalšieho dokazovania
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporca bol úspešný pri bránení
svojho práva a preto mal v zásade právo na plnú náhradu trov konania. Odporca si uplatnil právo na
náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo svojom vyjadrení zo dňa 28.4.2016, doručené
súdu v ten istý deň. Následne tieto trovy konania vyčíslil v podaní zo dňa 16.6.2016, ktoré bolo súdu
doručené v ten istý deň, keď si trovy vyčíslil v celkovej výške 239,85 € za 3 úkony právnej pomoci, každý

vo výške 71,37 €, vrátane 3 režijných paušálov každý vo výške 8,58 €.
Priurčenítrovprávnehozastúpeniasúdvychádzalztarifnejhodnotyvecivovýške1.473,40€preurčenie
základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 71,37 €
podľa § 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa

predstavujú za 3 úkony právnej služby:
1/ Prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 71,37 € a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €,
2/Vyjadrenieknávrhuzodňa28.4.2016podľa§13aods.1písm.c/vyhláškyvovýške71,37€anáhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €,

3/ Účasť na pojednávaní dňa 15.6.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 71,37 € a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €. Spolu tak súd priznal odporcovi voči navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 239,85 €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)