Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/245/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221611
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221611.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, proti
žalovanému: L.. A. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 550,17 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 29.09.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 550,17
€ s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 474,28 € od

01.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 75,89 € od 30.12.2014 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytoval starej matke žalovaného (ktorá zomrela), manželke
ich odberateľa M. Č., služby vo forme dodávky vody a odvádzania odpadových vôd na odbernom
mieste Ž. XX, A. v zmysle zmluvy č. 50-000089857PD 2014 a podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný bol väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti v
rozhodujúcom období v zmysle LV č. XXXX, k. ú. A..

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.12.2017 (č. l. 19), v ktorom
uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva. Uviedol, že v období, za ktoré boli dodávky vody a
odvádzanie odpadových vôd žalobcom vyfakturované, nemal so žalobcom podpísanú žiadnu zmluvu o
dodávke vody. V tomto čase teda medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah. Skutočnosť,
že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, podľa neho sama o sebe automaticky neznamená, že žalovaný
má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke vody. Je preto irelevantné kto všetko, v akom podiele a
od kedy je vlastníkom nehnuteľnosti na ulici Ž. XXXX/XX S. A..

2.1. V ďalšom svojom vyjadrení vzniesol žalovaný námietku premlčania.

3. Žalobca sa ku konaniu vyjadril ešte podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018, v ktorom uviedol,
akým spôsobom k domu na Ž. Č.. XX boli uzatvorené zmluvy o dodávke vody. Žalobca uviedol, že M.
Č. zomrel XX.XX.XXXX, avšak k zmene odberateľa na O. Č. došlo až 26.09.2014. Žalovaný si teda
nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, t. j. neoznámil zmenu, resp. nové údaje o odberateľovi potrebné

na zmenu fakturácie, hoci v tom čase už bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v zmysle LV č. XXXX,
k. ú. A.. Žalobca z dôvodu nekonania zo strany vlastníka nehnuteľnosti - žalovaného, nemal vedomosť o
tom,žedošlokúmrtiuodberateľa.3.1. Dňa26.09.2014bolvykonanýprepisodberunaO.Č.,starúmatkužalovaného a následne po jej smrti dňa 20.10.2014, bol dňa 03.12.2014 vykonaný prepis odberného
miesta na žalovaného.
3.1. Žalobca má za to, že právny vzťah a teda pasívna legitimácia žalovaného, ktorý v rozhodujúcom

období bol vlastníkom nehnuteľnosti, je založená na konkludentnosti, t. j. na faktickej dodávke vody
a odvádzania odpadových vôd z odberného miesta a pasívna legitimácia žalovaného vyplýva aj z
ustanovenia § 470 ods. 1, 2 OZ.
Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A., vlastníkom rodinného domu na ulici Ž. Č.. XX,

postaveného na parcele č. XXXX je žalovaný L.. A. Č. v rozsahu 1 a žalovaný L.. A. Č. spolu s O.. U. Č.
v rozsahu 1, pričom tento podiel je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
4.1. Na základe zmluvy č. VVS-PO5566/2004 zo dňa 23.03.2004 vznikol zmluvný vzťah týkajúci sa
dodávky vody a odvádzania odpadových vôd medzi M. Č., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim a žalobcom
ako predávajúcim, pričom zmluva sa vzťahovala k odbernému miestu Ž. Č.. XX.
4.2. Z úmrtného listu je zrejmé, že M. Č. zomrel dňa XX.XX.XXXX. K žiadosti o zmenu odberateľa z

nebohého M. Č. na jeho manželku O. Č., došlo dňa 26.09.2014. Týmto dňom teda došlo k uzavretiu
zmluvy s novým odberateľom - O. Č.. Zmluva bola uzatváraná ako zástupcom kupujúcej, L.. A. Č.,
teda žalovaným. Z úmrtného listu vyplýva, že O. Č. zomrela dňa XX.XX.XXXX. K zmene odberateľa a
teda kupujúceho došlo dňa 03.12.2014, keď sa kupujúcim v zmluvnom vzťahu so žalobcom stal terajší
žalovaný.

5. Žalobca služby ním poskytované vyššie uvedeným odberateľom (zatiaľ bez hodnotenia súdu, či išlo o
odberateľa oprávneného alebo neoprávneného) vyúčtoval faktúrou za vyúčtovacie obdobie 02.08.2013
- 05.08.2014, pričom výsledkom bol nedoplatok vo výške 652,18 €. Na faktúre je ako deň splatnosti
uvedený dátum 30.09.2014, faktúra bola zasielaná M. Č., pričom ako bolo skôr oboznamované, z

úmrtného listu je zrejmé, že k tomuto dňu M. Č. už bol nebohý.
5.1. Ďalšie vyúčtovanie bolo vykonané za obdobie 27.09.2014 - 02.12.2014 a jeho výsledkom bol
nedoplatok vo výške 75,89 €. Faktúra je adresovaná na L.. A. Č. - žalovaného, pričom však ako kupujúci
je na faktúre uvedená O. Č. a dátum splatnosti je na faktúre uvedený 29.12.2014.
5.2. Z uznesenia o dedičstve sp. zn. 26D/1216/2014 a Dnot 226/2014 vyplýva, že dedičmi po zomrelej

O. Č. sa stali L.. A. Č. a S. C., obidvaja v podiele 1.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
6. Podľa § 4 ods. 3 zákona - odberateľom vody (ďalej len odberateľ) je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu, a ktorá odoberá
vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody, alebo jej ďalšej dodávky konečnému

spotrebiteľovi(pozn.súdu-neprichádzadoúvahyvznikzmluvyfaktickýmodberomakouvádzažalobca).
Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona - neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke vody, alebo v rozpore s takouto zmluvou.
Podľa § 25 ods. 2 zákona - kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť
spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

7. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že odberateľom vody je ten, kto má na odber uzavretú
zmluvu. Týmto odberateľom nemusí byť nutne vlastník odberného miesta, aj keď tomu tak takmer
výlučne bude. Odberateľom teda môže byť aj iná osoba, ktorá má právny dôvod k užívaniu odberného
miesta, napr. z dôvodu nájmu, vecného bremena a pod.

7.1. Pokiaľ ide o neoprávnený odber formou odberu bez zmluvy, nahradiť škodu tým spôsobenú má ten,
kto vodu neoprávnene odoberal. Bude to teda najmä osoba, ktorá v odbernom mieste vodu skutočne
odobrala. Keďže však zistenie tejto osoby nie je vždy možné (napr. preto, že vo vyúčtovacom období
bolo užívateľov viacero a dodávateľ ich totožnosť nepozná z dôvodu, že odberné miesto opustili pred
zistením neoprávneného odberu alebo vlastník odmietne uviesť totožnosť osôb užívajúcich odberné

miesto a pod.), pretože dodávateľ má na takéto zistenie značne obmedzené možnosti, má súd za to, že
solidárne zodpovedným (§ 438 ods.1 OZ - Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne
a nerozdielne.) je vždy aj vlastník odberného miesta, do ktorého je voda dodávaná a ktorého totožnosť
je známa údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností a u ktorého sa zároveň predpokladá znalosť osôb
užívajúcich odberné miesto, čo mu následne pri zaplatení odberu umožňuje uplatnenie regresu. Pri

neoprávnenom odbere musí byť chránený záujem dodávateľa, aby dodávka vody nebola bezodplatná.
Ak by v prejednávanej veci mal byť aplikovaný názor žalovaného o neexistencii jeho zodpovednosti,
znamenalo by to, že v prípade smrti zmluvného odberateľa M. Č. (bez oznámenia žalobcovi) by pri
užívaní žalovaného nehnuteľnosti osobou, ktorá by žalobcovi známa nebola (v praxi možný prípadužívania squatermi), nebola daná možnosť žalobcu dosiahnuť zaplatenie ním poskytnutých služieb.
Takýto názor považuje súd za nesprávny.
7.2. V rámci právnej komparácie poukazuje súd na právnu úpravu v Českej republike, kde podľa § 2

ods.6 zákona č. 274/2001 Sb. o vodovodech a kanalizacích - Odběratelem je vlastník pozemku nebo
stavby připojené na vodovod nebo kanalizaci, není-li dále stanoveno jinak. Súd ďalej poukazuje na
predchodcu zákona č. 442/2002 Z.z., ktorým bola vyhláška č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, podľa § 16 ods.2, ktorého platilo: „Vlastník nehnuteľnosti, pre ktorú sa dodáva
voda z verejného vodovodu (ďalej len "odberateľ"), môže odoberať vodu do dohodnutej výšky, a ak nie

je výška odberu dohodnutá, podľa skutočnej potreby; pritom musí dbať na predpisy a opatrenia vydané
na zabezpečenie správnej funkcie vnútorného vodovodu a jeho súčasti a riadiť sa pokynmi dodávateľa.“,
pričom vlastník nehnuteľnosti zodpovedal aj za bezzmluvný odber (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 29Cdo/915/2000). Rovnako súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 6Co/24/2016 -
Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody,
resp. odber vody bez súhlasu prevádzkovateľa. Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu,

je povinný nahradiť škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Bola daná objektívna zodpovednosť
žalovaného za škodu, resp. za neoprávnený odber vody ako vlastníka nehnuteľnosti v období, kedy
k neoprávnenému odberu prišlo. Do predmetnej nehnuteľnosti viedla vodovodná prípojka, na ktorej
bol zistený neoprávnený odber. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, aplikujúc citované
zákonné ustanovenia odvolací súd záverom sumarizuje, že žaloba je podaná dôvodne. V konaní bolo

nepochybne preukázané, že žalovaný so žalobcom neuzavrel zmluvu o dodávke vody z verejného
vodovodu. Bolo tiež preukázané, že v spornom období žalovaný bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti
až do vydraženia predmetných nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe v roku 2014 a k neoprávnenému
odboru došlo v rozsahu dní od 07. 05. 2010 do 15. 06. 2011.

8. Čo sa týka obdobia, za ktoré bol vyfakturovaný nedoplatok, súd má za to, že je potrebné v ňom rozlíšiť
jednotlivé čiastkové obdobia.

9. Pokiaľ ide o faktúru za čas od 02.08.2013 do 05.08.2014, je nesporné, že vlastníkom bytu bol žalovaný
a jeho užívateľom mala byť O. Č.. Zároveň je zrejmé, že v tomto čase k odbernému miestu neexistovala

platná zmluva o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, pretože táto zanikla smrťou M. Č., ktorý
zomrel XX.XX.XXXX. V čase od 02.08.2013 do 05.08.2014 tak išlo o neoprávnený odber - o odber bez
zmluvy, za ktorý podľa súdu zodpovedá vlastník odberného miesta - žalovaný a zároveň aj užívateľ
odberného miesta O. Č., pokiaľ bola osobou, ktorá počas celého tohto obdobia výlučne odberné miesto
užívala.

9.1. Podľa § 100 ods.1 OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods.1 OZ - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods.2 OZ - Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
Podľa NS ČR sp. zn. 25Cdo/2904/2016 - Počátek subjektivní promlčecí doby práva na náhradu škody
se váže k okamžiku, kdy se poškozený dozvěděl o tom, že mu vznikla majetková újma určitého druhu

a rozsahu, kterou je možné objektivně vyjádřit v penězích, a o odpovědném subjektu. K tomu dochází
tehdy, když poškozený zjistí skutkové okolnosti, z nichž lze dovodit vznik škody a orientačně i její rozsah
tak, aby bylo možné určit přibližně výši škody v penězích, tedy když poškozený má k dispozici údaje,
které mu umožňují podat žalobu na náhradu škody. Počátek běhu objektivní promlčecí doby je vázán
na událost, z níž škoda vznikla. Tím se míní nejen protiprávní úkon či zvlášť kvalifikovaná událost, které

vedly ke vzniku škody, nýbrž i vznik škody samotné. Počátek běhu objektivní a subjektivní promlčecí
doby je stanoven odlišně a obě doby jsou na sobě nezávislé, skončí-li běh jedné z nich, právo se promlčí
bez ohledu na běh druhé promlčecí doby. Počátek běhu objektivní promlčecí doby se váže k okamžiku
vzniku škody a nikoliv k okamžiku jejího zjištění, při neoprávněném odběru plynu jde o újmu vznikající
průběžně.

9.2. Pri neoprávnenom odbere vody bez zmluvy, vzniká škoda každým dňom tohto odberu a od každého
dňa tak plynie objektívna premlčacia lehota. Ak bolo vyúčtovanie urobené do dňa 05.08.2014, tak
objektívna 3 - ročná premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 06.08.2014 a skončila dňa 06.08.2017.
Žaloba bola podaná 29.09.2017 a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, žalobe nemohlo byť vtejto časti vyhovené. Napriek bezzmluvnému odberu (ktorý však až na žalované obdobia bol dlhodobo
platený) žalobca nepreukázal, že išlo o úmyselné spôsobenie škody a teda nepreukázal skutočnosti
odôvodňujúce 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pričom samotný bezzmluvný odber takouto

skutočnosťou v prejednávanej veci nebol.
9.3. Súd má za to, že uplynula aj subjektívna premlčacia lehota, keďže o vzniku škody a o tom, že išlo
o neoprávnený odber sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 26.09.2014, keď došlo k prepisu odberného
miesta z nebohého M. Č. na O. Č.. Subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota tak začala plynúť 27.09.2014
a uplynula dňa 27.09.2016, teda pred podaním žaloby.

10. Pokiaľ ide o faktúru za čas 27.09.2014 - 02.12.2014, je nesporné, že vlastníkom bytu bol žalovaný a
jeho užívateľom mala byť O. Č.L. ale len do dňa XX.XX.XXXX, keď zomrela. Počas tohto obdobia teda
išlo o odber vody, na základe uzatvorenej zmluvy a za tento odber vody teda zodpovedala nebohá O.
Č.. Keďže zomrela, pohľadávka z odberu vody za čas jej života prechádza na dedičov v rozsahu akom
nadobudli dedičstvo v pomere k celku (§ 470 ods.1 OZ - Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.; § 470 ods.2 OZ - Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.) a teda prechádzala
na žalovaného v rozsahu 1, keďže druhým dedičom v rovnakom rozsahu bola S.F. C..
10.1. Neprejednanie záväzku v dedičskom konaní nemá žiadny vplyv na právo veriteľa uplatniť

pohľadávku žalobou na súdu voči dedičom poručiteľa (v prípade neskončeného dedičského konania aj
vočineznámym,abynedošlokpremlčaniunároku).Vprípadesmrtidlžníkasavšaknaplynutípremlčacej
lehoty nič nemení.
10.2. Objektívna 3 - ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 21.10.2014 a uplynula dňa 21.10.2017.
Ak žaloba bola podaná na súde dňa 29.09.2017, tak bola podaná v rámci tejto lehoty.

10.3. Subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota začala plynúť 04.12.2014, keďže dňa 03.12.2014 sa
žalobca dozvedel o smrti O. Č., keďže došlo k uzavretiu Zmluvy o odbere vody so žalobcom. Subjektívna
premlčacia lehota tak uplynula dňa 04.12.2016, teda pred podaním žaloby a preto z dôvodu žalobcom
vznesenej námietky premlčania, nemožno žalobcovi plnenie priznať.

11. V čase od 21.10.2014 do 02.12.2014 išlo s odkazom na zdôvodnenie vyššie uvedené o neoprávnený
odber (odber bez zmluvy, ktorá zanikla smrťou jej účastníka), za ktorý zodpovedal žalovaný. Subjektívna
2-ročnápremlčacialehotazačalaplynúť04.12.2014,keďžedňa03.12.2014sažalobcadozvedelosmrti
O.D. Č. a teda aj o neoprávnenom odbere (odbere bez zmluvy) po dni jej smrti, keďže došlo k uzavretiu
Zmluvy o odbere vody so žalobcom. Subjektívna premlčacia lehota tak uplynula dňa 04.12.2016, teda

pred podaním žaloby a preto z dôvodu žalobcom vznesenej námietky premlčania, nemožno žalobcovi
plnenie priznať.

12. Vo vzťahu k žalobcom predloženej Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 29.09.2014 (č.l. 64) podľa § 531
ods.2 OZ (Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri

pôvodnom dlžníkovi.) uzavretej medzi žalobcom a O. Č., ktorá mala prevziať dlh nebohého M. Č. vo
výške 652,18 € č. 2118849802 za obdobie od 02.08.2013 - 05.08.2014 súd uvádza, že túto považuje za
neplatnú podľa § 39 OZ (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.), keďže vyššie uvedený dlh preukázateľne nebol
dlhom nebohého M. Č., ktorý po celé uvedené vyúčtovacie obdobie odberateľom vody nebol (zomrel

už XX.XX.XXXX).
12.1. Bez právnej relevancie je aj žalobcom predložený splátkový kalendár, ktorý zo strany dlžníka nebol
podpísaný (č.l. 67).

13. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešný žalovaný trovy

konania nežiadal, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.