Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309208566
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4309208566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
B. T. Transport s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO: 36 331 171, zast. Advokátska kancelária
agner&partners,s.r.o.,sosídlomBratislava,Špitalská10,IČO:36772758,protižalovanému:J.Z.,nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. B. XXX, zast. JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Školská

3, o zaplatenie 3.266,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 14. marca 2017 č. k. 14C/229/2009-564 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.105 eur zastavil.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.161,34 eura do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, na účet žalobcu vedený v UniCredit Bank, a. s., číslo účtu: SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 32%. Súd
vzájomnú žalobu o zaplatenie 3.827,14 eura s 10,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,42 eura
od 01. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy 722,37 eura od 01. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.261,06
eura od 01. 03. 2009 do zaplatenia, zo sumy 187,44 eura od 01. 04. 2009 do zaplatenia, zo sumy

1.055,85 eura od 01. 05. 2009 do zaplatenia zamietol. Rozhodol, že žalobca má vo vzájomnej žalobe
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 178 ods. 1, §
179 ods. 1, § 182 ods. 1, 2, 3, § 186 ods. 1, 2, § 189 ods. 1 Zákonníka práce, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP a na základe vykonaného dokazovania
zistil, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu dňa
07. 10. 2008, podľa § 42 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., kedy žalobca bol v pracovnom zaradení
vodič, deň nástupu práce bol dohodnutý na deň 07. 10. 2008, hrubá mzda bola dohodnutá na 10.000 Sk

brutto a pracovný pomer bol dohodnutý na neurčito. Zamestnávateľ podľa zmluvy zveril zamestnancovi
ťahač s prívesom, bankové karty, mobilný telefón. Dňa 07. 10. 2008 uzatvoril žalovaný dohodu o hmotnej
zodpovednosti (č. l. 533). Dňa 27. 10. 2008 na pracovnej ceste na území Nemeckej spolkovej republiky
došlo k nezaplateniu cestnej dane (mýta) žalovaným. Žalobcovi vyúčtovala spoločnosť Toll Collect
Gmbh faktúrou č. 99/099800000080205525 dňa 04. 02. 2009 pokutu vo výške 65 eur. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že k nezaplateniu mýta došlo, nebola sporná ani výška pokuty. Ako vyplynulo z

oznámenia zo dňa 04. 02. 2009 (č. l. 25, 548), pokutu za nezaplatenie mýta si vyúčtovala spoločnosť
Toll Collect GmbH vo výške 65 eur. Ako vyplynulo z výpisu z účtu žalobcu, sumu 65 eur zaplatil žalobca
spoločnosti Toll Collect GmbH dňa 05. 03. 2009. Ako vyplynulo zo zápisu zo škodovej komisie č. 1149/09(č. l. 550), uvedená škoda bola spôsobená tým, že žalovaný si nezakúpil v Nemecku diaľničný poplatok,
čím došlo k následnej pokute 65 eur. Žalovaný odmietol prejednať škodový zápis a podať vysvetlenie
o škode. Žalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 27. 12. 2010 (č. l. 247) uviedol, že opomenul uhradiť

mýto, priznal sa k tomu, je to jeho chyba. Následne vo vyjadrení zo dňa 13. 12. 2011 uvedený nárok
žalobcupoprelstým,žeoddispečeražalobcudostalinformáciuoúhrademýta.Svojetvrdenienepodložil
dôkazom, ani žiadny súdu nenavrhol vykonať. Ako vyplynulo zo zostavy jázd (č. l. 551), vodičom dňa 27.
10.2008bolžalovanýnavozidlesŠPZ:TNXXXDA.Dňa20.01.2009počaspracovnejcestyžalovaného
došlo ku škode na vozidle, ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č. 5508016 zo dňa 16. 02. 2009 od

spoločnosti Scania Slovakia s. r. o. vo výške 532,35 eura a dňa 17. 01. 2009 vyúčtovaná škoda faktúrou
č. 5252343 na sumu 559,69 eura od spoločnosti Scania Slovakia s. r. o. žalobcovi. Ako vyplynulo z
dokladu o úhrade (č. l. 525), žalobca uhradil sumu 532,35 eura dňa 02. 04. 2009. Ako vyplynulo z
dokladu o úhrade (č. l. 528), žalobca uhradil sumu 559,69 eura dňa 02. 04. 2009. Zo zápisu škodovej
komisie žalobcu č. 2133/09 zo dňa 25. 03. 2009 (č. l. 529) vyplýva, že škoda bola spôsobená tým, že
žalovaný poškodil jemu zverené vozidlo TN XXX CM neodbornou manipuláciou, v rozpore s návodom

na obsluhu vozidla tak, že poškodil pri zapájaní návesu k ťahaču kliešte na točnici a odtrhol prepojovací
kábel na točnici. Žalovaný odmietol prejednať škodový zápis a podať vysvetlenie o škode. Z potvrdenia
o poruche (č. l. 530) zo dňa 19. 10. 2011 vyplýva, že vozidlo s ŠPZ: B bolo dňa 17. 01. 2009 o 8:55 hod.
nahlásené na asistenčné centrum Scania Assistance Center Bratislava. Bola vykonaná oprava vozidla
vo Francúzsku s opisom opravy: „výmena elektrického prepojovacieho kábla“ a dňa 20. 01. 2009 o 11:23

hod. bolo nahlásené a opravené toto vozidlo v Dánsku s opisom opravy: „Nastavenie točne a opravná
sada“. Zo zostavy jázd (č. l. 531) vyplýva, že vodičom dňa 20. 01. 2009 na vozidle s ŠPZ: B bol žalovaný.
Žalovaný namietal, že škoda vo výške 559,69 eura bola škoda na vzduchovej hadici, ktorú si všimol, keď
menil náves. Žalobca mu na základe telefonátu odporučil zavolať servis. Mal za to, že on nespôsobil
poškodenie z nedbanlivosti, ani zavinene. Dňa 15. 12. 2008 bola spôsobená škoda na prepravovanom

tovare, roztrhnutím vriec naplnených maltovou zmesou na europaletách. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že k uvedenej škode došlo, nakoľko žalovaný uznal, že z dôvodu náhlej udalosti - auto mu
nedalo prednosť, musel prudko zabrzdiť a vrecia sa potrhali. Ako vyplýva z faktúry č. l. 99400614 zo
dňa 15. 12. 2008, vydanou spoločnosťou ŠPED - TRANS Levice, a. s. na sumu 51,99 eura (č. l. 353)
bola žalobcovi vyfakturovaná škoda spôsobená na tovare pri preprave Studénka - Krupina vykonanej

vozidlom TN XXXCM/TN XXX YF dňa 15. 12. 2008. Ako vyplýva zo zápisu škodovej komisie č. 1899/09
zo dňa 25. 03. 2009, uvedená škoda bola spôsobená tým, že žalovaný počas prepravy nedostatočne
zabezpečil tovar proti posunutiu a tovar sa počas jazdy posunul, čím poškodil tovar. Ako vyplynulo
z jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov, pohľadávka žalobcu voči ŠPED - TRANS Levice,
a. s. vo výške 51,99 eura bola vysporiadaná ku dňu 10. 03. 2009. Uvedené je zrejmé aj z interného

účtovného dokladu žalobcu zo dňa 10. 03. 2009 (č. l. 540). Z obstarávacieho (zasielateľského príkazu)
č. AF-08/1875 (č. l. 539) sa zistilo, že ho špedičná firma ŠPED - TRANS Levice, a. s. pre dopravcu:
žalobcu, ŠPZ vozidla: TN XXXCM/TN XXX YF na nakládku Studénka a vykládku Krupina na tovar suché
maltové zmesi - vrecované na europaletách. Z reklamácie poškodeného tovaru (č. l. 537) je zrejmé, že
spoločnosť ŠPED - TRANS Levice, a. s. oznámila dňa 26. 02. 2009 žalobcovi, že naložený tovar podľa

zasielateľského príkazu č. AF-08/1875 zo dňa 15. 12. 2008 zo Studénky do Krupiny ŠPZ: TN XXXCM/
TN XXX YF bol počas prepravy poškodený, pokuta vo výške 51,99 eura bude žalobcovi vyfakturovaná.
Z dodacieho listu č. 8530770995 zo dňa 15. 12. 2008 (č. l. 536) vyplýva, že tovar bol dodaný - roztrhnuté
vrecia, chýbajúce vrecia. Zo zostavy jázd (č. l. 543) vyplýva, že vodičom dňa 15. 12. 2008 na vozidle s
ŠPZ: TN XXXCM bol žalovaný. Na pracovnej ceste žalovaného bola dňa 21. 03. 2009 spôsobená škoda

na vozidle na návese. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu na náves ŠPZ: TN XXX YE zo dňa
24. 03. 2009 (č. l. 547) je zrejmé, že v čase odovzdania a prevzatia náves vykazoval nasledovné závady
alebo nedostatky vo vybavenosti návesu: vodič hlásil defekt, pri demontáži zistený poškodený mech a
zvalená pneu - 2 náprava pravá strana. Odovzdávajúcou osobou, vodičom bol žalovaný. Z dodacieho
listu č. 920620 (č. l. 546) zo dňa 21. 03. 2009 sa zistilo, že v autoservise A-Z autoservis s. r. o., P. J., XXX

XX O. bola vykonaná oprava na návese vozidla Schmitz ŠPZ: TN XXX YE, špecifikovaná v objednaných
úkonoch: oprava pneu 2 pravá strana, oprava defektu - rezerva, oprava strechy - poškodené rohy,
únik vzduchu pri nápravách. A-Z autoservis s. r. o. žalobcovi faktúrou č. 920620 zo dňa 21. 03. 2009
vyúčtoval sumu 501,05 eura za opravu na základe objednávky TN 815 YE. Zo zápisu škodovej komisie
č. 3980/09 zo dňa 25. 03. 2009 sa zistilo, že žalovaný poškodil zverené vozidlo TN XXX YE a to tak,

že poškodil pneumatiku na návese, čím došlo k jej roztrhnutiu a vzniku celkovej škody vo výške 421,05
eura (bez DPH). Žalobca si uplatňuje aj sumu 451,26 eura ako náhradu za nevyúčtované preddavky
cestových náhrad. Z pohybu peňažných prostriedkov/vyúčtovanie zo dňa 28. 12. 2016 (č. l. 520) sa
zistilo, že od 07. 10. 2008 do 24. 03. 2009 boli žalovanému ako vodičovi poskytnuté finančné prostriedkyv celkovej výške 451,26 eura. Svedok J. V., ktorý pracuje u žalobcu od roku 2007 vo funkcii pokladníka
a kontrolóra uviedol, že žalovanému bola mzda pravidelne vyplácaná, a pokiaľ sú o tom pokladničné
doklady, tak v hotovosti, a pokiaľ výpisy z účtu, tak na účet. K výplate finančných prostriedkov muselo

dôjsť, keďže sa žalovaný podpísal na výdavkové pokladničné doklady. Pokiaľ je to takto vyhotovené,
musel to vyplatiť. Svedok bol aj členom škodovej komisie a k uplatňovaným návrhom žalobcu uviedol, že
pri škode na pneumatike si škodová komisia volá garážmajstra na posúdenie miery škody. V tom čase
škodová komisia usúdila, že tam bola miera spochybnenia vodiča, ako to bolo zachytené v zápisnici.
V minulosti boli takéto prípady riešené cez poistky vodičov, v prejednávanom prípade to však z poistky

uhradené nebolo. Čo sa týka škody na ťahači vo výške 559,69 eura, svedok uviedol, že na kamiónoch,
ktoré majú najazdené aj milión km, k takejto škode nedošlo. Svedok S.. J. Q., člen škodovej komisie
žalobcu a škodový technik žalobcu uviedol, že žalobca požíva na kamiónoch aj protektory, avšak ku
škode na pneumatike v žalovanom prípade mohlo dôjsť v dôsledku nabehnutia na hranicu, nešlo o
prípad, keď strelí pneumatika za jazdy, v tom prípade sa rozletí na kúsky. Čo sa týka škody na točnici,
podľa jeho názoru ku škode došlo v dôsledku zlého zapnutia, v dôsledku neodborného zaobchádzania

žalovaného. V prípade navyše najazdených km bola tolerancia 5% za každú jazdu. Svedok S.. J. P.,
ktorý bol žalobcom navrhnutý za účelom podania odborného vyjadrenia, na pojednávaní konanom dňa
14. 03. 2017 uviedol, že je vyštudovaný mechanik a jeho firma opravovala jednu zo žalovaných škôd
a to škodu na návese, pričom vysvetlil, že medzi ťahačom a návesom sú prepojovacie káble, ktoré sú
zapojené do zásuviek, celý čas, aby sa neodpojili a sú zaistené špeciálnymi sponami, keď sa odpája

ťahač a náves, najprv sa majú odpojiť spony, káble vytiahnuť zo zásuviek, stačí jednu stranu. Ak sa
toto nespraví, dôjde k vytrhnutiu káblov zo zásuvky, spony sú pevnejšie ako káble. Čo sa týka škody
na točnici, uviedol, že majú ťahač a náves, jedno je vozidlo, druhý je náves, pripojené vozidlo, čap sa
zapína na ťahač, ak sa nacúva do určitého bodu, nesprávneho bodu, vozidlo sa vydvihne, poškodia sa
klieštiny na točni, dôjde ku škode. Správny postup je taký, že do určitého momentu sa vozidlo pristaví

k návesu cca 20 cm od čapu točne, potom sa nacúva. Inak sa tieto kliešte poškodiť nedajú. Čo sa týka
škody na pneumatikách, z fotiek je podľa svedka zrejmé, že pneumatika musela nabehnúť na cudzí
predmet, nakoľko tam bol únik z tlaku pneumatiky, bola podhustená, dochádzalo k jej prehriatiu, potom
tá pneumatika časom praskne. Zo znaleckého posudku č. 46/2014 zo dňa 22. 12. 2014 sa zistilo, že
podpis na Pracovnej zmluve zo dňa 07. 10. 2008, Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 07. 10.

2008, Zásadách obsluhy a sťahovania údajov z digitálneho tachografu zo strany vodiča nákladného
automobilu, Zásadách tankovania na kreditný systém od 3/2008, Výdavkovom pokladničnom doklade
zo dňa 03. 02. 2009 - diéty 12/2008 - podpis príjemcu, Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.
02. 2009 - mzda 1/2009 - podpis príjemcu, Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 20. 02. 2009 -
diéty 1/2009 - podpis príjemcu, Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19. 03. 2009 - mzda 2/2009

- podpis príjemcu, Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 04. 2009 - mzda 3/2009 - podpis
príjemcu, Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 04. 2009 - diéty 2/2009 - podpis príjemcu,
Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 04. 2009 - diéty 3/2009 - podpis príjemcu, vyhotovila
tá istá osoba, sú to vlastnoručné podpisy žalovaného. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa
03. 02. 2009 - diéty 12/2008 - sa zistilo, že žalobca vyplatil žalovanému diéty vo výške 722,37 eura, z

výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19. 02. 2009 - mzda 1/2009 - vyplatil žalobca žalovanému
mzdu vo výške 341,41 eura, z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20. 02. 2009 - diéty 1/2009
- vyplatil žalobca žalovanému diéty vo výške 919,65 eura, z výdavkového pokladničného dokladu zo
dňa 19. 03. 2009 - mzda 2/2009 - vyplatil žalobca žalovanému mzdu vo výške 130 eur, z výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 21. 04. 2009 - mzda 3/2009 - vyplatil žalobca žalovanému mzdu vo výške

340,57 eura, z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21. 04. 2009 - diéty 2/2009 - vyplatil žalobca
žalovanému diéty vo výške 57,13 eura, z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21. 04. 2009 -
diéty 3/2009 - vyplatil žalobca žalovanému diéty vo výške 715,28 eura.

1.2. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré
sa prezumuje. Dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na
tie hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti. Podpísaním dohody o
hmotnej zodpovednosti berie na seba zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších
hodnotách, ktoré budú zamestnancovi zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety,

ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Fakt, že hodnoty zverené zamestnancovi
nie sú identifikované priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody.
Nevyžaduje sa, aby zamestnanec mal tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí, ak
ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách,ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, vznikne, ak sú súčasne splnené všetky predpoklady tejto
zodpovednosti,ktorýmisú:1.škodavoformeschodkunahodnotáchzverenýchnavyúčtovanie,2.platná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3. zavinenie zamestnanca, ktoré sa v tomto prípade predpokladá,

4. existencia pracovného pomeru, 5. ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s týmto plnením. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti
za hodnoty zverené na vyúčtovanie nemá zamestnávateľ právnu povinnosť dokazovať zavinenie
zamestnanca. Zamestnanec preukazuje vlastnú nevinu (exkulpácia). Zamestnávateľ teda preukazuje
len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je

zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom.

1.3. Reagujúc na dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby právnym zástupcom žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2017 za neospravedlnenej účasti žalobcu, súd konanie v časti
o zaplatenie 1.105 eur zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v časti
o zaplatenie 1.105 eur bolo viacero nárokov žalobcu a to nárok na náhradu škody vo výške 65 eur,

ktorú žalobca uhradil ako pokutu za nezaplatenie mýta žalovaným na jeho pracovnej ceste dňa 27.
10. 2008, nárok na náhradu škody vo výške 532,35 eura, ktorú spôsobil žalovaný na pracovnej ceste
dňa 20. 01. 2009 a žalobca uhradil ako opravu vozidla, vyúčtovaná faktúrou Scania Slovakia s. r. o.
č. 5508016, nárok na náhradu škody vo výške 559,69 eura, ktorú spôsobil žalovaný na pracovnej
ceste dňa 17. 01. 2009 a žalobca uhradil ako opravu vozidla, vyúčtovaná faktúrou Scania Slovakia s.

r. o. č. 5252343, nárok na náhradu škody na tovare vo výške 51,99 eura, ktorú spôsobil žalovaný na
pracovnej ceste dňa 15. 12. 2008 a žalobca túto jednostranne započítal na faktúru ŠPED-TRANS s. r.
o. č. 99400614, nárok na náhradu škody vo výške 501,05 eura, ktorú spôsobil žalovaný na pracovnej
ceste dňa 21. 03. 2009 a žalobca uhradil ako opravu vozidla vyúčtovaná faktúrou A-Z Autoservis s.
r. o. č. 920620 a nárok na nevyúčtované preddavky cestovných náhrad vo výške 451,26 eura. Ako

vzájomný návrh je predmetom konania zaplatenie mzdy a diét v celkovej výške 3.827,14 eura spolu
s príslušenstvom a náhrada trov konania. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca musia
byť splnené predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru a ku
škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 2.161,34 eura je dôvodná, a
naopak, vzájomná žaloba o zaplatenie 3.827,14 eura s príslušenstvom je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 07. 10. 2008 uzatvorená pracovná zmluva,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pracovať pre žalobcu ako vodič. Toho istého dňa bola súčasne
medzi žalobcom a žalovaným platne uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej

žalovaný prebral hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu a
jeho uskladnenie, zásoby materiálu určené na obeh - spotrebu, zverené devízové prostriedky, karty
na tankovanie a bezhotovostný platobný styk a iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu,
ktorými bude s prihliadnutím na svoje pracovné zaradenie osobne disponovať, a to po celú dobu, po
ktorú mu budú zverené. Z výpisu pohybu peňažných prostriedkov mal súd za preukázanú skutočnú

výšku nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad v sume 451,26 eura. Čo sa týka ostatných
uplatňovaných nárokov na náhradu škody na tovare a na oprave vozidiel, nebolo medzi stranami
sporu sporné, že ku škodám došlo a to na pracovných cestách žalovaného na tovare a vozidlách,
ktoré žalovaný viedol ako vodič a že ku škodám došlo v príčinnej súvislosti výkonom jeho pracovnej
činnosti ako vodiča. Medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné zavinenie žalovaného v jednotlivých

nárokoch na náhradu škody. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 12. 2010 uznal svoje zavinenie
vo vzťahu ku škode na tovare a to na vreciach naplnených maltovou zmesou na pracovnej ceste dňa
17. 12. 2008, avšak neskôr namietal, že vrecia boli odovzdané neporušené a k ich roztrhnutiu došlo z
dôvodu, že sa vyhýbal autu, ktoré mu nedalo prednosť. Súdu však v tejto súvislosti nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy, ani žiadne súdu nepredložil. Súd mal za to, že v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej

zodpovednosti boli nároky vo výške 451,26 eura a nárok vo výške 51,99 eura jednoznačne preukázané
listinnými dôkazmi žalobcu, ktorý preukázal vznik škody a jej výšku a ako zamestnávateľ nie je povinný
preukazovať zamestnancovo zavinenie na zverených hodnotách. Žalovaný dôkazné bremeno tvrdenia
v tejto časti neuniesol. V prípade nároku na náhradu škody vo výške 65 eur súd dospel k záveru, že
žalobca jednoznačne listinnými dôkazmi (zápis škodovej komisie, zostavou jázd, oznámením zo dňa

04. 02. 2009, dokladom o úhrade) súdu preukázal kumulatívne predpoklady pre priznanie nároku na
náhradu škody porušením právnej povinnosti, a žalovaný naopak, hoci v pôvodnom vyjadrení zo dňa 27.
12. 2010 uviedol, že uznáva, že mýto na pracovnej ceste dňa 15. 12. 2008 nezaplatil, pretože zabudol,
hoci o platbách bol žalobcom riadne poučený a neskôr tvrdil, že od žalobcu - dispečera dostal telefonickyinformáciu o úhrade mýta, svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, ani žiadny súdu
nenavrhol vykonať, súd preto jeho tvrdenie považoval za účelové a ničím nepodložené, naopak, súd mal
za to, že jednoznačne je tu zavinenie preukázané doznaním žalovaného zo dňa 27. 12. 2010. Čo sa týka

uplatňovaného nároku žalobcu na náhradu škody na vozidle, a to škody vo výške 532,35 eura, ktorú
spôsobil žalovaný na pracovnej ceste dňa 20. 01. 2009 a žalobca uhradil ako opravu vozidla, vyúčtovaná
faktúrou Scania Slovakia s. r. o. č. 5508016, škody vo výške 559,69 eura, ktorú spôsobil žalovaný
na pracovnej ceste dňa 17. 01. 2009 a ktorú žalobca uhradil ako opravu vozidla, vyúčtovaná faktúrou
Scania Slovakia s. r. o. č. 5252343 a škody vo výške 501,05 eura, ktorú spôsobil žalovaný na pracovnej

ceste dňa 21. 03. 2009 a žalobca uhradil ako opravu vozidla, vyúčtovaná faktúrou A-Z Autoservis s. r.
o. č. 920620, súd dospel k záveru, že žalobca listinnými dôkazmi a odborným vyjadrením svedkov J.
V., S.. J. Q. a J. P. preukázal jednoznačné zavinenie vodiča pri poruchách na vozidle, a to žalovaného.
Preto súd mal za to, že žalobca ako zamestnávateľ v zmysle § 179 Zákonníka práce preukázal vznik
škody, protiprávnosť konania žalovaného, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním žalovaného, a preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

celkovú sumu jednotlivých nárokov žalobcu na náhradu škody vo výške 2.161,34 eura. Nakoľko v
zmysle záverov znaleckého posudku č. 46/2014 zo dňa 22. 12. 2014 bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca vyplatil žalovanému všetky ním nárokované mzdy a diéty, keďže ich prevzatie potvrdil žalovaný
vlastnoručným podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch a ďalšie dôkazy súdu nepredložil,
ani nenavrhol vykonať, súd ako nedôvodnú vzájomnú žalobu v časti o zaplatenie 3.827,14 eura s 10,5%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,42 eura od 01. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy 722,37 eura
od 01. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.261,06 eura od 01. 03. 2009 do zaplatenia, zo sumy 187,44
eura od 01. 04. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.055,85 eura od 01. 05. 2009 do zaplatenia zamietol.

1.4.Súdprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniaprihliadolnaskutočnosť,žežalobcaprocesne

zavinil čiastočné zastavenie konania, nakoľko svoju žalobu v časti zobral späť z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. V zastavujúcej časti bol žalovaný úspešný a patril by mu nárok náhradu trov
konania. Naopak, súd žalobcovi v nezastavenej časti vyhovel a žalobca tak bol tejto časti úspešný a
patril by mu nárok na náhradu trov konania. Súd preto rozhodol, že pomer úspechu, resp. neúspechu
(pôvodne žalovaná suma 3.266,34 eura (100%) a priznaná 2.161,34 eura (68%) je 32% pre žalobcu.

Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 32%, pričom o výške nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Čo sa týka
vzájomnej žaloby, nakoľko bola zamietnutá, bol žalobca úspešný voči žalovanému v plnom rozsahu, a
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a o výške nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo
vyhovujúcom výroku, z dôvodu, že sa nestotožňuje s tým, že mal spôsobiť nedbanlivosťou škodu
žalobcovi, nakoľko má za to, že sú to náklady, ktoré súvisia s pracovnou činnosťou a ktoré má hradiť
zamestnávateľ, keďže on bol iba vodičom. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že vozidlo a aj náves

mali už svoje roky, boli opotrebované, na základe čoho mohla vzniknúť daná škoda. On z vozidla
náves dňa 20. 01. 2009 na ceste v Dánsku odpojil a následne zapojil. Keďže sa náves nedal riadne
napojiť a zaistiť, volal okamžite zamestnávateľovi, aby mu to oznámil, pričom ten mu odporučil ísť do
servisu, kde sa zistilo, že k poruche došlo opotrebovaním, a nie jeho vinou. Túto škodu neuznáva,
čo do dôvodu a do výšky 532,35 eura, pretože za opotrebované a staré vozidlo a náves on nemôže.

Žalobca poukazuje na dohodu o hmotnej zodpovednosti, avšak treba brať ohľad aj na opotrebované
vozidlá a náves, za ktoré má byť zodpovedný. Škodová komisia a rovnako súd na to ohľad nebrali.
Ku škode, ktorá sa mu kladie za vinu a ktorú mal spôsobiť dňa 19. 01. 2009 vo výške 559,69 eura
uvádza, že ju neuznáva. V ten deň bol vo Francúzsku, kde menil náves a zistil, že nesvietia svetlá. Aj
vtedy volal zamestnávateľovi, ktorý odporučil navštíviť najbližší servis, kde sa zistilo, že porucha bola

v káblovom systéme. Škoda na zápisnici škodovej udalosti bola uvedená bez odôvodnenia. Trvá na
tom, že ju nikdy neuznal a nikdy nepodpísal uznanie škody. Počas pojednávaní k vysvetleniu nikdy
nedošlo,pričomžalobcaneustáleibapoukazovalnadohoduohmotnejzodpovednosti.Akbydostalnové
vozidlo, situácia by bola iná. Súd mal brať ohľad na opotrebenie vozidiel a návesu. V inej spoločnosti
takéto problémy nikdy nemal. Je otázne, prečo sa zamestnávateľ vyhýba otázke opotrebenia vozidla

a sústreďuje všetku svoju pozornosť na dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žiadnu právnu povinnosť
neporušil, a teda za škodu nie je zodpovedný. S uplatňovaním škody na prepravovanom tovare zo dňa
15. 12. 2008 vo výške 51,99 eura nesúhlasí, pretože v daný deň viezol tovar, pričom musel počas cesty
raz prudko zabrzdiť, aby sa vyhol zrážke s vozidlom, ktoré vychádzalo z vedľajšej cesty, pričom munedaloprednosť.Poškodenévreciazbadal,ažkeďvykladaltovar.Vdanomprípadeišloopredchádzanie
nebezpečenstva, ktoré priamo hrozilo a to zrážke s osobným motorovým vozidlom. Nikdy by neriskoval
ani svoj, ani iného život. Hneď, ako zistil, že vrecia sa z dôvodu prudkého zabrzdenia poškodili, tovar

vlastnoručne dával do fólií a sám ich ručne skladal. Čo sa týka uplatnenej škody vo výške 501,05
eura, ktorá mala vzniknúť dňa 21. 03. 2009, túto neuznáva. Táto suma predstavuje náklady na opravu
vozidla z dôvodu defektu na návese. Žalobca si uplatňuje tieto náklady neoprávnene, keďže on za
danú poruchu naozaj nemôže. Defekt sa stane hocikedy a zamestnávateľ to nemôže klásť za vinu
jemu. Pneumatiky boli v hroznom stave, dokonca v tom čase snežilo a musel pomaly jazdiť. Pneumatika

vybuchla. Nechápe dôvod, prečo by mal nahradiť túto opravu, keď k defektu došlo bez jeho pričinenia. K
sume 451,26 eura uviedol, že túto sumu ako zálohu nezúčtoval z dôvodu, že nedostal mzdu za posledné
tri mesiace. Trvá na tom, že mu neboli vyplatené diéty vo výške 7.500 eur. Potvrdenie o prevzatí peňazí
najskôr podpísali a až následne dostali peniaze. Jemu peniaze vyplatené neboli v uvedenej výške,
pričom žalobca uviedol, že z tejto sumy odráta všetky uvedené škody. Uvedené škody nespôsobil svojim
konaním, resp. nedbanlivosťou. Ku škodám došlo bez akéhokoľvek jeho pričinenia. Za právny dôvod

vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti zákon pokladá iba protiprávny úkon, a nie udalosť, ktorá má za
následok vznik zodpovednosti za škodu. Zamestnávateľ bol povinný preukázať zavinenie žalovaného
ako zamestnanca, čo sa v priebehu súdneho konania nestalo. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný
ako zamestnanec uzatvorili dňa 07. 10. 2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracoval žalovaný
v pracovnom zaradení vodič a zároveň dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na základe tejto dohody
o hmotnej zodpovednosti zveril žalobca žalovanému finančnú hotovosť, bankomatové karty, mobilný
telefón, prepravovaný tovar a ťahač s prívesom. Žalovanému vyplývala povinnosť sa riadne o zverené

predmety starať a zabrániť ich poškodeniu alebo strate. Na pracovnej ceste dňa 27. 10. 2008 na
územní Nemeckej spolkovej republiky nezaplatil žalovaný cestnú daň, aj keď si bol vedomý svojej
povinnosti. Žalovaný vo svojej výpovedi svoju chybu priznal a uviedol, že predmetné mýto zabudol
uhradiť. Následne svoju výpoveď zmenil a tvrdil, že mu mal byť dispečerom zaslaný kód na potvrdenie.
Žalovaný toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom súdu, ani žalobcovi nepreukázal. K škode na točnici

a prepojovacom kábli uviedol, že dňa 17. 01. 2009 žalovaný spôsobil žalobcovi škodu neodborným
zaobchádzaním s jemu zvereným vozidlom, pri zapájaní návesu na ťahač poškodil kliešte na točnici a
odtrhol prepojovací kábel. Vo Francúzsku bola opravovaná porucha na prepojovacom kábli a v Dánsku
vykonaná oprava na poškodenej točnici. Žalobca predložil súdu doklady preukazujúce ním uvádzané
skutočnosti a zabezpečil výsluch svedkov, teda dostatočne preukázal svoje tvrdenia a to fakt, že škoda

na vozidle vznikla v priamej súvislosti s porušením povinností žalovaného stanovených v pracovnej
zmluve, návode na obsluhu a dokumente Vodič - nákladného auta (VNA). Škoda na prepojovacom
kábli vznikla z dôvodu, že žalovaný pri prepájaní návesu neodpojil riadne káble a tieto sa pri odpájaní
poškodili.Škodanatočnicivzniklanazákladenesprávnehozapojenianávesunaťahač.Žalovanýžiadne
zo svojich tvrdení týkajúcich sa technického stavu vozidla v závislosti od jeho veku a počtu najazdených

kilometrov žiadnym spôsobom nepreukázal. K škode na tovare uviedol, že žalovaný spôsobil škodu na
zverenom tovare tým, že nedostatočne zabezpečil prepravovaný tovar a tento sa pri prudkom brzdení
poškodil. Žalovaný najskôr priznal svoje zavinenie vo vzťahu k vzniknutej škode na prepravovanom
tovare. Následne svoju výpoveď zmenil, avšak svoje tvrdenie nijakým spôsobom súdu, ani žalobcovi
nepreukázal. Ku škode na pneumatike uviedol, že dňa 21. 03. 2009 spôsobil žalovaný škodu tým, že

so zvereným návesom nabehol na cudzí predmet, pričom následne došlo k úniku tlaku z pneumatiky,
pneumatika praskla a došlo k poškodeniu mechu pruženia. Škoda na pneumatike a mechu pruženia
vznikla tak, že žalovaný nabehol s jemu zvereným návesom na cudzí predmet a poškodil pneumatiku.
Tým, že pokračoval ďalej v jazde, pneumatika praskla a bol poškodený mech pruženia. Z predložených
dôkazov a výsluhu svedkov žalobca dostatočne preukázal svoje tvrdenie, a to, že škoda vznikla v

priamej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Nevyúčtovanie preddavku cestovných náhrad
žalovaný pri svojom výsluchu a vo svojich písomných vyjadreniach potvrdil, pričom ako dôvod uvádzal
neplatenie mzdy a diét zo strany žalobcu. Uviedol, že žalovaný v prípade neuhradenia mýta porušil svoju
povinnosť tým, že opomenul uhradiť diaľničný poplatok, aj keď si bol vedomý tejto povinnosti. V prípade
škody na točnici a prepojovacom kábli, škody na tovare a škody na pneumatike porušil svoje povinnosti

tým, že neodborne zaobchádzal s jemu zverenými predmetmi, aj keď mal v zmysle Zákonníka práce,
pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti povinnosť riadne sa o ne strať a predchádzať
škodám. V prípade nevyúčtovania preddavku na cestovné náhrady zodpovedá v zmysle § 182 za
vzniknutý schodok. Žalobca ako zamestnávateľ nemusí preukazovať zavinenie zamestnanca, keďžev danom prípade bola platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný si vo vzájomnej
žalobe uplatňoval voči žalobcovi zaplatenie sumy 3.827,14 eura s príslušenstvom. Súd vzájomnú žalobu
žalobcu zamietol. Z uvedených dôvodov má za to, že rozsudok bol vydaný na základe správnych

skutkových zistení, skutkový stav obstojí a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto ho
navrhol potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po

preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na nariadenom
odvolacom pojednávaní, s verejným vyhlásením rozsudku, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne
a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.266,34 eura a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 07. 10. 2008 pracovnú
zmluvu so žalovaným ako zamestnancom, v zmysle ktorej žalobca vysielal žalovaného na pracovné
cesty, pričom vždy pred odchodom prideleným vozidlom žalobca poskytol žalovanému zálohu na úhradu
nevyhnutných výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Žalovaný počas pracovných ciest spôsobil

žalobcovi škodu, a to nezaplatením cestnej dane počas pracovnej cesty dňa 27. 10. 2008 na území
Spolkovej republiky Nemecko vo výške 65 eur, ktoré boli vyúčtované žalobcovi oznámením zo dňa 04.
02. 2009 spoločnosťou Toll Collect Gmbh, škodu za opravu vozidla vystavenou faktúrou č. 5508016
v sume 532,35 eura od Scania Slovakia s. r. o., ktorej škody na vozidle sa žalovaný dopustil na
pracovnej ceste dňa 20. 01. 2009, škodu za opravu vozidla vystavenou faktúrou č. 5252343 v sume

559,69 eura od Scania Slovakia s. r. o., ktorej škody na vozidle sa žalovaný dopustil na pracovnej
ceste dňa 19. 01. 2009, škodu vo výške 1.105 eur spôsobenú v období od 10. 08. 2009 do 02. 09.
2009 podľa záznamov zostavy jázd, za najviac najazdených km, škodu spôsobenú na prepravovanom
tovare v celkovej sume 51,99 eura, ktorú žalovaný spôsobil na pracovnej ceste dňa 15. 12. 2008, a
to roztrhnutím vriec naplnených maltovou zmesou uložených na europaletách, vystavenú faktúrou č.

99400614, škodu spôsobenú na vozidle počas pracovnej cesty dňa 21. 03. 2009, vystavená faktúra
č. 920620 vo výške 501,05 eura za opravu vozidla a nevyúčtovaním zostatku zálohy po príchode z
pracovnej cesty dňa 24. 03. 2009 vo výške 451,26 eura. Žalovaný ani po výzvach žalobcu žalovanú
sumu neuhradil. V priebehu konania podal žalovaný vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia
sumy 4.067,52 eura s príslušenstvom. Tento vzájomný návrh bol uznesením súdu prvej inštancie na

pojednávaní dňa 11. 10. 2011 pripustený. Následne došlo v priebehu konania k späťvzatiu vzájomného
návrhu v časti zaplatenia sumy 240,38 eura a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03. 01. 2012 č. k.
14C/229/2009-320 konanie v časti zaplateného vzájomného návrhu vo výške 240,38 eura zastavil. V
priebehu konania došlo aj k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 1.105 eur. Následne
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 1.105 eur zastavil. Žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.161,34 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na
účetžalobcuvedenývUniCredit Bank,a.s.,čísloúčtu:SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Rozhodol,
žežalobcamáprávonanáhradutrovkonaniavovýške32%.Súdvzájomnúžalobuozaplatenie3.827,14
eura s 10,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,42 eura od 01. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy
722,37 eura od 01. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.261,06 eura od 01. 03. 2009 do zaplatenia, zo

sumy 187,44 eura od 01. 04. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.055,85 eura od 01. 05. 2009 do zaplatenia
zamietol. V dôsledku odvolania žalovaného je predmetom preskúmania odvolacieho súdu len vyhovujúci
výrok a výrok o náhrade trov konania.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím

dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom na dôvody uvedené v rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

10. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie. Právnym posúdením veci je pritom aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu
spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru

o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

13. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

17. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia

zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkovétvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

20. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

21. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových

tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

22. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vychádzajúc z tvrdení
strán podložených dôkazmi a vec aj správne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný, zaoberal

sa jeho námietkami a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal so
všetkými skutočnosťami, námietkami a argumentmi strán, ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci a
záver súdu a jeho odôvodnenie, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, je celkovo presvedčivé, prijateľné
a racionálne, preto sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 387
ods. 2 CSP stotožňuje a odkazuje naň. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech

žalovaného nemá automaticky za následok, že je nesprávne. K námietkam žalovaného, uvedeným
v odvolaní, odvolací súd dodáva, že žalovaný okrem popierania tvrdení žalobcu v priebehu konania
nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, pričom samotné odlišné tvrdenie na
preukázanie opaku nestačí. Na druhej strane, žalobca okrem svojich tvrdení v žalobe a v priebehu
konania všetky svoje tvrdenia preukázal dokladmi, znaleckým dôkazom a výpoveďami svedkov, pričom

žalovanýtietopreukázanétvrdenianevyvrátil.Súdprvejinštancienárokyžalobcusprávneposúdiljednak
ako nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce (škoda v sume 65
eur titulom nezaplatenej cestnej dane, škoda v sume 532,35 eura za opravu vozidla, škoda v sume
559,69 eura za opravu vozidla a škoda v sume 501,05 eura za opravu vozidla), a jednak ako nárok na
zaplatenie schodku na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce (škoda na

prepravovanom tovare v sume 51,99 eura a nevyúčtovaním zostatku zálohy po príchode z pracovnej
cesty vo výške 451,26 eura) a tiež správne zhodnotil podmienky priznania týchto nárokov v zmysle
týchto ustanovení a tiež aj to, na základe akých dôkazov mal jednotlivé nároky preukázané. Ohľadne
dvoch nárokov - škody spôsobenej nezaplatením cestnej dane počas pracovnej cesty dňa 27. 10. 2008
na území Spolkovej republiky Nemecko vo výške 65 eur, ktoré boli vyúčtované žalobcovi oznámením

zo dňa 04. 02. 2009 spoločnosťou Toll Collect Gmbh a škody spôsobenej na prepravovanom tovare v
celkovej sume 51,99 eura, ktorú žalovaný spôsobil na pracovnej ceste dňa 15. 12. 2008, a to roztrhnutím
vriec naplnených maltovou zmesou uložených na europaletách, vystavenú faktúrou č. 99400614, k tomu
odvolací súd dodáva, že tieto nároky žalobcu žalovaný pri prvom výsluchu nespochybňoval, až neskôr
svoje tvrdenia zmenil, pričom zmenu svojho postoja logickým spôsobom neodôvodnil, preto aj odvolací

súd považuje zmenu jeho postoja ohľadne týchto nárokov žalobcu za účelovú, pričom žalobca oba
tieto nároky riadne preukázal. Keďže nároky na zaplatenie škody na prepravovanom tovare v sume
51,99 eura a nevyúčtovaním zostatku zálohy po príchode z pracovnej cesty vo výške 451,26 eura
sú nárokom na zaplatenie schodku na zverených hodnotách, zavinenie ohľadne týchto nárokov ani
netreba preukazovať. Ak by žalovaný prepravovaný tovar (vrecia s maltovou zmesou) počas prepravy

riadne upevnil, k škode na ňom by nedošlo ani prudkým zabrzdením. To, že žalovaný nevyúčtoval
zostatok zálohy po príchode z pracovnej cesty vo výške 451,26 eura, v konaní nebolo sporné a
nedôvodnosť obrany žalovaného bola preukázaná znaleckým dokazovaním, ktoré potvrdilo, že žalovaný
potvrdil svojim podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch prevzatie mzdy od žalobcu. Čosa týka škody z dôvodu poškodenia pneumatiky na návese, žalobca svedeckými výpoveďami v konaní
preukázal, že k takému poškodeniu, ako došlo, môže dôjsť len nesprávnou technikou jazdy vodiča, a nie
bežným defektom počas jazdy, preto mal aj odvolací súd za to, že aj v tejto časti boli zodpovednostné

predpoklady za náhradu škody preukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by ku škodám a schodku
na zverených hodnotách došlo z dôvodu udalosti, čím by malo dôjsť k vyvineniu sa žalovaného zo
zodpovednosti a nepreukázal ani to, že ku škode na majetku žalobcu došlo z dôvodu opotrebovania.
Žalovaný ani žiaden dôkaz v priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení nenavrhoval. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o

náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).