Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413201225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: P.. F. D., H..
XX.X.XXXX, bytom Z.. Z. X, C., proti žalovanému: A. M., H.. XX.X.XXXX, C. Z.. Z.E. X, C., zast. Mgr. Igor
Schweighofer, advokát, so sídlom Holíčska 38, Bratislava, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k, 5C/18/2013-140 zo dňa 13. júna 2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/324/2008. Zároveň zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 373,13 €.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 228 ods. 1 a 3, § 230 ods. 1, § 232 ods. 1 a 2 a § 234
ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či žalobkyňa podala návrh na obnovu konania
včas, v súlade s § 230 ods. 1. O.s.p. Žalobkyňa uviedla, že dňa 8.1.2013 zistila zo súdneho spisu,

že nebolo vyhovené jej žiadosti o odročenie pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. 23C/324/2008,
v čom videla dôvod na obnovu konania. Návrh na obnovu konania bol doručený súdu 1.2.2013, teda
včas. Prvoinštančný súd sa preto ďalej zaoberal dôvodmi povolenia obnovy konania, pričom dospel k
záveru, že návrhu na obnovu konania nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu
ani len jedného z dôvodov pre povolenie obnovy konania. Opodstatnenosť návrhu na obnovu konania
odôvodnila tým, že samotné konanie sp. zn. 23C/324/2008 prebiehalo bez jej prítomnosti, čím jej
bola odňatá možnosť vyjadriť sa pred súdom a súd rozhodol v jej neprospech, pričom neprihliadol na

investičnénákladyvynaloženédonehnuteľnostizjejstrany,tiežsanezoberalskutočnosťou,žežalovaný
vobdobírokov2000-2007obývalnehnuteľnosťlensospoločnýmsynom,ktorýbolvjehoopatere,pričom
sa žiadnym spôsobom nepodieľal na udržiavaní nehnuteľnosti, na mesačných platbách na správu bytu a
iných investíciách. Žalobkyňa však nepoukázala na žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, ani nepoukázala, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní,
ak mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Rovnako nepreukázala ani iný zákonný dôvod pre

obnovu konania.

1.2. Pokiaľ ide o vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, táto skutočnosť sama o sebe nie
je dôvodom obnovy konania. Navyše súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p.podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka (strany) alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa

považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Žalobkyňa vo svojej
žiadosti o odročenie pojednávania nepriložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, z ktorého by bolo možné
usúdiť, že jej zdravotný stav jej neumožňoval účasť na pojednávaní. Jej žiadosť teda neobsahovala
zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. a súd bol preto oprávnený vykonať pojednávanie v jej

neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že súdu dodatočne doložila
doklad preukazujúci, že sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť pojednávania, súd považoval za
potrebnéuviesť,žežalobkyňatentodokladpredložilaažvrámciobnovykonania,pričomuvedenýdoklad
bol zo dňa 16.1.2013, v ktorom ošetrujúci lekár len potvrdil, že pacientka bola dňa 17.9.2012 vyšetrená
pre akútny zápal horných dýchacích ciest a dňa 19.9.2012 pre zhoršenie zdravotného stavu bola uznaná
práceneschopnou z dôvodu ťažkej dysfónie a celkovej slabosti. Ani v tomto potvrdení sa ošetrujúci lekár

nevyjadril, že by sa žalobkyňa nemohla zúčastniť nariadeného pojednávania bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu.

1.3. Tvrdenie, že súd nezohľadnil pri určení ceny nehnuteľnosti skutočnosti, ktoré žalobkyňa považovala
za podstatné, nie je dôvodom na obnovu konania. Súd v rámci rozhodovania o povolení obnovy konania

nie je oprávnený vstupovať do právoplatne skončeného konania a posudzovať voľnú úvahu súdu
pri hodnotení dôkazov. Súd v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania posudzuje iba
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom
konaní, ak mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Keďže žalobkyňa vo svojom návrhu na
obnovu konania neuviedla žiadnu novú skutočnosť, dôkaz ani rozhodnutie, ktoré by nemohla použiť

v pôvodnom konaní, a ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, súd návrh na
obnovu konania zamietol. Navyše súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že konanie vedené
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C 324/2008 trvalo od roku 2008, kedy žalobkyňa mala
možnosť kedykoľvek súdu predložiť písomné vyjadrenie k veci samej.

1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 337,13 €. Trovy právneho
zastúpenia súd priznal žalobcovi v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., pričom za jeden úkon právnej
pomoci priznal 66,- € (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.) za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. písomné podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní 13.6.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/), c/,

d/ cit. vyhl.), paušálnu sumu 3 × 8,58 € spolu s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 268,49 €. Súd pri
výpočte výšky tarifnej odmeny vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z.
anakoľkohodnotusporunebolomožnévyjadriťvpeniazoch,predstavujetarifnáodmenajednutrinástinu
výpočtového základu. Pokiaľ právny zástupca pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty 44 000,-
€, súd sa s tým nemohol stotožniť, nakoľko predmetom konania bola obnova konania vedeného pod sp.

zn. 23C/324/2008, pričom v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bola hodnota podielu, ktorý má žalobkyňa (v tom konaní
žalovaná)vyplatiťžalovanémuurčenánazákladeznaleckéhoposudku.Jenutnévychádzaťzcharakteru
daného konania v ktorom súd rozhoduje o návrhu na obnovu konania, jeho dôvodnosti a splnenia
zákonných podmienok a predpokladov vyplývajúcich z ustanovení § 228 a nasl. O.s.p., teda predmetom

daného konania v tomto prvotnom štádiu je samotné posúdenie zákonnosti a dôvodnosti návrhu na
povolenieobnovykonania,avýslednérozhodnutievzmysleustanovenia§234O.s.p.je,žesúdnávrhna
obnovu konania uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. Nie je preto možné vychádzať
pri výpočte tarifnej odmeny z hodnoty sporu v pôvodnom konaní. Zároveň súd poukázal aj na položku 16
Sadzobníka súdnych poplatkov, z ktorého je zrejmé, že návrh na obnovu konania je spoplatnený pevnou

sumou bez ohľadu na to, čo bolo predmetom pôvodného konania, o obnovu ktorého sa žiada. Pokiaľ
ide o právnym zástupcom uplatnenú náhradu za stratu času za cestu z obvodu Bratislava V do miesta
súdu Bratislava IV v trvaní 45 min a späť 2× (8 × 14,30 €) súd konštatoval, že za oprávnenú považoval
náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín, nakoľko jedna cesta zo sídla advokáta do miesta sídla
súdu trvá 45 minú a rovnako tak aj cesta späť, preto uznal náhradu za stratu času len vo výške 57,20 €

(§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) + DPH = 68,64 €. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 337,13
€. Žalovaná je povinná náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uhradiť na bankový
účet právneho zástupcu odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., P. K. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v lehote uvedenej vo výroku tohto uznesenia.2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla

prvoinštančnému súdu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že prvoinštančný súd
chybne vyhodnotil odňatie možnosti konať pred súdom na pojednávaní uskutočnenom dňa 19.9.2012.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa 18.9.2012 sa riadne ospravedlnila z pojednávania
zo zdravotných dôvodov a požiadala o odročenie pojednávania. Vzhľadom k nevyhoveniu žiadosti
žalobkyne o odročenie pojednávania mal príslušný súd šetriac procesné práva žalobkyne, aspoň
riadne informovať žalobkyňu, že jej žiadosti nebolo vyhovené. Príslušný súd však žalobkyňu ani len
neinformoval o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania, resp. ju informoval na chybnú emailovú
adresu. Príslušný súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, nakoľko

nemala obsahové náležitosti uvedené v ust. §119 ods. 3 O.s.p., konkrétne neobsahovala vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Podľa názoru žalobkyne súd porušil
svoje povinnosti v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., keď nevyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatku
spočívajúceho v absencii vyjadrenia ošetrujúceho lekára podľa §119 ods. 3 O.s.p., čím došlo k odňatiu

práva konať pred súdom. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 328/2012.

2.1. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že vo svojom návrhu na obnovu konania, ako aj na
pojednávaní v predmetnej veci dňa 13.6.2016, označila viaceré skutočnosti, ktoré by jej privodili

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Hlavnou námietkou žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 23C/324/2008 zo dňa 19.9.2012 je, že nechce byť vlastníčkou vyporiadavaného
bytu, nemá dostatok peňažných prostriedkov na primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel a súčasne
žiadala predaj bytu a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov rovným dielom. Žalobkyňa
v návrhu na obnovu konania zo dňa 31.3.2013 uviedla skutočnosť, že nemá záujem o prikázanie

vlastníctva vyporiadavanej nehnuteľnosti, a ani nemá dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Ak by nebolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom
a zúčastniť sa pojednávania dňa 19.9.2012 v pôvodnom konaní, mohla by na tomto pojednávaní
prezentovať príslušnému súdu skutočnosť, že nechce byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a nechce
byť zaviazaná k úhrade náhrady vo výške 44 000,- €. Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

jasne stanovuje, že ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí
podľa podielov. Ak by sa žalobkyňa mohla zúčastniť pojednávania v pôvodnom konaní dňa 19.9.2012,
uvedenie jej stanoviska pred súdom, že si neželá byť vlastníčkou nehnuteľnosti, by muselo bez ďalšieho
privodiť iné rozhodnutie vo veci, ktoré je z pohľadu žalobkyne priaznivejšie, a to že by došlo k predaju
vyporiadavanej nehnuteľnosti a rozdeleniu výťažku podľa veľkosti podielov.

2.2. Z vyššie uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a
bolo jej bez vlastnej viny znemožnené predkladať skutočnosti, tvrdenia a dôkazy. Taktiež je zrejmé, že
skutočnosti a tvrdenia, ktoré chcela žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.9.2012 súdu predložiť, by privodili
odlišné a z pohľadu žalobkyne priaznivejšie rozhodnutie. Podľa názoru žalobkyne sa v napádanom

uznesení súd prvej inštancie nevysporiadal riadne s argumentmi žalobkyne uvedenými v návrhu na
obnovu konania a na pojednávaní dňa 13.6.2016 a jeho skutkové a právne hodnotenie je chybné.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa ani na pojednávaní dňa 13.6.2016 nepreukázala ani jeden

dôvod na to, aby bola povolená obnova konania. Všetky dôvody, ktoré uviedla, by neboli tými dôvodmi,
ktoré umožňujú obnoviť právoplatne skončenú vec. Prvoinštančný súd vo svojom uznesení z 13.6.2016
riadne popísal skutočnosti, prečo nepovolil obnovu konania a tieto považoval žalovaný za správne
a zákonné. Domnieval sa, že uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. k. 6Cdo 328/2012 nie je možné
použiť pri tomto spore. Nejedná sa o konanie, v ktorom rozhodoval odvolací súd. Takisto mohla svoje

vyjadrenie k pôvodnej veci urobiť, keďže spor začal v roku 2008. Aj napriek tvrdeniu žalobkyne, že
v byte nebýva, podľa informácií žalovaného stále v byte býva a nemá záujem inak riešiť vzniknutý
problém, keď žalovanému už viac ako pred 3 rokmi mala vyplatiť sumu 44 000,- € za polovicu bytu.
Podľa názoru žalovaného ide len o špekuláciu zo strany žalobkyne a snahu o predlžovanie sporu s tým,aby mi nemusela vyplatiť vyššie uvedenú sumu. Všetky jej kroky nasvedčujú tomu, že nemá záujem vec
riešiť, len ju neustále predlžovať, aby bol právny stav v tejto veci narušený. Nijakým spôsobom sa vec
nepohne, ak by bola povolená obnova konania, iba by sa všetko skomplikovalo, keďže vo veci už bola

začatá exekúcia a do veci je zainteresovaných viac ľudí.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančné konanie prebiehalo v celom rozsahu za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého ustanovení boli i rozhodnuté, odvolací súd s

poukazom na citované prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. posudzoval správnosť napadnutého
uznesenie podľa ustanovení účinných v čase jeho vydania. Avšak vzhľadom na okamžitú aplikabilitu
Civilného sporového poriadku vyplývajúcu z jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, odvolací súd
postupoval v odvolacom konaní podľa tohto nového civilného procesného kódexu, preto tiež rozhodol v
súlade s ustanovením § 414 C.s.p. formou rozsudku, hoci potvrdzoval uznesenie, ktorým rozhodol ešte

počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej inštancie.

9.Podľa§228ods.1O.s.p.právoplatnýrozsudokmôžeúčastníknapadnúťnávrhomnaobnovukonania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo
zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť.11. Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z
dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

12. Žaloba (návrh) na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohol
byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a
skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého

možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.

13. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Občiansky súdny poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu

subjektívnej lehoty, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
Prekročiť objektívnu lehotu je možné len z dôvodov uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa splnila objektívne
podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej i objektívnej
lehoty na podanie návrhu. Rovnako sú však podľa odvolacieho súdu správne i závery súdu prvej
inštancie vylučujúce dôvodnosť návrhu žalobkyne na obnovu konania. V danom prípade nie je splnený
ani jeden z dôvodov na obnovu konania v zmysle §228 ods. 1 O.s.p.; do úvahy by prichádzali dôvody

obnovy konania uvedené pod písm. a/ a b/. Súd prvej inštancie zistil náležite skutkový stav, vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom aj odôvodnil, ktoré odôvodnenie
má v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. (resp. 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.) všetky
náležitosti a s ktorým sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje.

15. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia
a súd prvej inštancie sa nimi vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobkyňa namietala,
že súd prvej inštancie mal v konaní sp. zn. 23C/324/2008 odstraňovať vady jej podania, ktorým
žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19.9.2012, vzhľadom na absenciu lekárskeho
potvrdenia spĺňajúceho požiadavky § 119 ods. 3 O.s.p. odvolací súd konštatuje, že potvrdenie v súlade

s predmetným ustanovením žalobkyňa nepredložila ani v konaní o obnovu konania, dokonca ani v
tomto odvolacom konaní, preto možno hodnotiť postup súdu, keď neodročil predmetné pojednávanie,
ako v celom rozsahu správny. Navyše pojednávanie vedené bez prítomnosti strany sporu bez ďalšieho
nezakladá dôvod na obnovu konania, nakoľko takáto okolnosť nie v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p.
uvedená. Pokým v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6

Cdo 328/2012 k tomu odvolací súd len dodáva, že záver v tomto uznesení bol prekonaný ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR pozri R č. 132/2014 podľa ktorého v zmysle § 119 ods. 2 a 3
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania
dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti
o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je

schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavuzúčastniťsapojednávania.

15.1. Okrem okolností odročenia pojednávania, žalobkyňa v odvolaní v zásade už iba namietala, že
skutočnosťou odôvodňujúcou obnovu konania je, že nemala záujem vlastniť nehnuteľnosť, vo vzťahu

ku ktorej súd rozhodoval o vyporiadaní spoluvlastníctva. Toto tvrdenie žalobkyne nepredstavuje žiadnu
takú skutočnosť a už vôbec nie rozhodnutie alebo dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohla žalobkyňa
použiť v pôvodnom konaní. Ide iba o tvrdenie žalobkyne, ktoré mohla predniesť kedykoľvek v rámci
súdneho konania, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 201216.Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).