Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516201641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B.
H. XXX, I. A., zast. advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, Budovateľská 2, Bratislava a oprávneného:
P. V., Z.. X.XX.XXXX, B. I. X, B., zast. advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, Líščie Nivy 7, Bratislava,
o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 15. júna 2017 č.k. 14C/34/2016-160, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.
k. 22P/289/2012-28 zo dňa 13.11.2012 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
oprávnenému zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 1.11.2016. V
späťvzatej časti konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2/ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zníženia

vyživovacej povinnosti na syna P. V. (oprávneného) zo sumy 150,- eur na sumu 30,- eur mesačne
počnúc dňom 1. 11. 2016, dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na jeho strane (strata zamestnania,
nástup na materskú dovolenku). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že o
výživnomnaoprávneného(vtomčasemal.P.)naposledyrozhodolOkresnýsúdBratislavaV rozsudkom
č.k. 22P/289/2012-28 zo dňa 13.11.2012. Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa
a matky oprávneného, na základe rodičovskej dohody bol v tom čase mal. P. zverený do osobnej
starostlivosti matky a navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne.

Oprávnený mal v tom čase 16 rokov a bol študentom I. B triedy Q. H. Š. na G. R.. X, B.. Obaja
rodičia v poručenskom konaní deklarovali (ústne, bez listinných dôkazov) príjem po 400,- eur netto
mesačne. Navrhovateľ pracoval ako vodič cestnej nákladnej dopravy, matka oprávneného ako nechtová
dizajnérka.Kaktuálnympomeromnavrhovateľasúdprvejinštancieskutkovokonštatoval,ževseptembri
2016 dostal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce pre nadbytočnosť.
Navrhovateľ bol od 1.1.2016 do 11/2016 evidovaný na ÚPSVaR v Dunajskej Strede. V máji 2016 sa
mu narodil syn T.. Z dôvodu, že manželka navrhovateľa (matka mal. T. M. V.) má na plný pracovný

úväzok v spoločnosti D. D., Q..J..H.. mzdu 1.300,- eur netto mesačne, čo je viac, ako by zarobil
navrhovateľ, družka ukončila k 22.11.2016 materskú dovolenku a týmto dňom nastúpil na materskú
navrhovateľ. Za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa (§ 78 Zák. o rodine) súd prvej
inštancie považoval pokles jeho príjmu z dôvodu ukončenia pracovného pomeru k 1.1.2016, nemožnosťnájsť si zamestnanie a s tým súvisiace rozhodnutie nastúpiť na materskú dovolenku namiesto matky
mal. T.. Príjem navrhovateľa od 22.11.2016 tvoria len materské dávky 310,40 eur s tým že od júna 2017
bude dostávať rodičovský príspevok vo výške 202,32 eur mesačne. Súd prvej inštancie nepovažoval

za preukázané tvrdenie matky oprávneného, že si navrhovateľ finančne prilepšuje kosením trávy „na
čierno“ (viď č. l. 32 - 3 ). Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že oprávnený sa aj napriek skutočnosti,
že navštevuje tretiu strednú školu, stále sústavne pripravuje na budúce povolanie a s odkazom na
§ 3 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa je nezaopatreným dieťaťom. Z hodnotenia
Súkromnej strednej odbornej školy, M. XX, B. (č.l. 146) vyplýva, že oprávnený dosahuje priemerné až

dobré výsledky, jeho správanie je primerané, disciplinárne problémy sa u neho nevyskytujú. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že oprávnený sa k navrhovateľovi správa bez úcty, používa voči nemu
vulgarizmy, keď sa v SMS zaslanej v súvislosti s výživným navrhovateľovi vyjadril, že ho bude „magať“,
až kým nebude na dne. Takéto správanie považoval za hraničiace s dobrými mravmi, kde zákon o
rodine umožňuje nepriznať výživné. Súd prvej inštancie sa detailne nezaoberal vznesenými výhradami
navrhovateľa voči výdavkom oprávneného (deklarovanými na 1100,- eur - pozn. odvolacieho súdu), keď

odkazujúc na § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 Zák. dôvodil, že výživné 100,- eur, ktoré určil
ako primerané, nepostačuje ani na náklady oprávneného na zdravotnú starostlivosť (psychiater, zubár).
Vo zvyšnej časti návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
3/ Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia podal navrhovateľ odvolanie. Dôvodil, že nevlastní žiaden
majetok, finančnú čiastku nadobudnutú vyporiadaním BSM s matkou oprávneného (údajne 17.000,- eur)

investoval v roku 2015 do hypotéky svoje družky (aktuálne manželky) za účelom zabezpečenia bývania.
Z uvedeného dôvodu už v roku 2016 nedisponoval žiadnymi úsporami. Nie je teda možné pri príjme
materskej dávky 236,72 eur a čerpaní rodičovskej dovolenky s mal. T. zabezpečiť oprávnenému výživné
ani v sume 100,- eur mesačne. Takto stanovené výživné nezodpovedná zásadám stanoveným v § 62
ods. 2 Zákona o rodine a ohrozuje aj výživu samotného navrhovateľa. V konaní bolo podľa navrhovateľa

preukázané, že oprávnený opakovane menil stredné školy, keď ani jednu nedokončil. Zo Strednej
školy odbornej gastronómie a hotelových služieb ho vylúčili pre hrubé porušenie školského poriadku na
odbornom výcviku a samotný oprávnený priznal, že v tom čase nadmerne používal alkoholické nápoje.
Stredná škola hotelových služieb a obchodu, ktorú oprávnený navštevoval do 31.7.2015, potvrdila,
že opakovane v prvom ročníku neprospel, bolo mu udelené výchovné opatrenie, a bol podmienečne

vylúčený z dôvodu neospravedlnenej absencie. Posledná stredná škola, ktorú aktuálne navštevuje -
Súkromná stredná odborná škola, M. XX, B., súdu prvej inštancie oznámila, že oprávnený dosahuje
priemerné až slabé výsledky, pričom dochádzka na vyučovanie a odborný výcvik je sporadická, od
septembra 2016 do decembra 2016 oprávnený vynechal 107 z teoretického a 96 hodín z odborného
vyučovania, čo znamená že z troch mesiacov oprávnený nebol v škole takmer 2 mesiace. Zlepšenie

malonastaťažvdruhompolroku,t.j.odfebruára2017,keďsioprávnenýúdajnezlepšilštudijnévýsledky.
Bolo preukázané, že až do februára 2017 oprávnený riadne neštudoval, mal absencie, problémy
so školským poriadkom a s nadmerným užívaním alkoholu. Oprávnený udával zdravotné problémy
vyžadujúce si liečbu u psychiatra a psychológa a na pojednávaní 15.6.2017 predložil jeho právny
zástupca trestný rozkaz č. k. 16T 37/2016, ktorým bol oprávnený právoplatne odsúdený pre prečin

ublíženia na zdraví, keď nožom dobodal inú osobu a v rámci tohto trestného konania mu bolo uložené
ochranné ambulantné liečenie psychiatrom. Navrhovateľ je toho názoru, že za daných okolností došlo k
jeho zneužitiu ako rodiča, keď oprávnený mal vytvorené objektívne možnosti štúdia, čo riadne nevyužil.
Vzhľadom na správanie oprávneného k navrhovateľovi plné vulgárnosti, odmietania, ignorovania jeho
osoby,jepodľanavrhovateľaoprávnenáajargumentáciadobrýmimravmi.Keďtotižnavrhovateľoznámil

oprávnenému, že sa mu narodil syn, prišiel o prácu a už nevládze platiť výživné, oprávnený mu oznámil,
že....“pokiaľťaneuvidímnadne,magaťzTebabudemvšetko....peniazepotomočakávamnormálne...“.
Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenému z doterajšej sumy 150,- eur
mesačne na sumu 30,- eur mesačne počnúc dňom 1.11.2016.

4/ Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol,
že navrhovateľ svoju situáciu účelovo vyfabuloval, keď sa po skončení posledného pracovného pomeru
nezamestnal dôvodiac, že sa jednalo o vzdialené firmy, pracovalo sa na smeny, čo mu nevyhovovalo.
V tomto kontexte oprávnený podotkol, že jeho matka nemala počas rovnakého obdobia žiaden problém

zamestnať sa, keď od jej príjmu je oprávnený existenčne závislý a práce vykonávala aj na smeny. V
skutočnosti navrhovateľ nemohol mať problém sa zamestnať, ale evidentne sa mu nechcelo hľadať
prácu, pracovať a argument, že vozil nevlastného syna do školy napriek tomu, aby sa zamestnal,
už len dotvára celý obraz ochoty navrhovateľa riadne pracovať. Navrhovateľ tvrdenia oprávnenéhopodložené inzerátmi z web stránky N.. A.. sk nijako nevyvrátil. Oprávnený má za to, že boli v danom
smere zjavne splnené podmienky predpokladané § 63 ods. 1 druhá veta Zák. práce. Obdobný postup
spočívajúci v zbavovaní sa majetku a skresľovaní situácie možno vnímať aj v údajnom darovaní

približne 17.000.- eur vtedajšej družke, terajšej manželke. Dôvodom, prečo je toho času navrhovateľ
na rodičovskej dovolenke je skutočnosť, že jeho manželka má oveľa vyšší príjem, údajne 1.300,- eur
netto mesačne. Preto nemožno vnímať jeho príjmovú zložku z rodičovskej dávky a prídavkov, ako sa
navrhovateľ snaží v podanom odvolaní prezentovať, za relevantnú. Nie zanedbateľná je aj skutočnosť,
že pri znížení výživného na 100,- eur bude oprávnený spolu s matkou hospodáriť so sumou cca. 600,-

eur mesačne, pričom navrhovateľ so svojou manželkou a ich synom sumou cca. 1.500,- eur mesačne
už po odpočítaní výživného na oprávneného. V súčasnosti je stav oprávneného stabilizovaný, dosahuje
priemerné školské výsledky, súčasná výučba ho baví. Aj z uvedeného dôvodu by mal mať navrhovateľ
záujem, aby jeho syn riadne doštudoval a venoval sa štúdiu a nie domáhania sa nárokov na výživné,
od ktorého je existenčne závislý.

5/ Odvolací súd viazaný rozsahom, nie však dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p., § 66 C.m.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

6/ Podľa§78ods.1Zák.orodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Za zmenu pomerov v zmysle cit. zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú
zmenu pomerov tak na strane navrhovateľa, ako aj oprávneného. Úlohou súdu pri rozhodovaní o
zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide
o výšku výživného v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine súd pri určovaní

výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a
majetkové pomery rodičov. V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že od poslednej úpravy
výživného došlo na strane navrhovateľa k zmene pomerov, keď mu 2.5.2016 pribudla vyživovacia
povinnosť k mal. T.. Odvolací súd však nesúhlasí s odvolacou argumentáciu navrhovateľa, že jeho
dobrovoľný nástup na materskú dovolenku za existencie vyživovacej povinnosti k oprávnenému, je

taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti až na zákonné minimum
30,- eur mesačne. Navrhovateľ sa sám vzdal svojho pracovného uplatnenia, keď sa počas roka 2016
nezamestnal, ako sám uviedol z dôvodu „ že všetko to boli vzdialené firmy, pracovalo sa na smeny, čo mi
nevyhovovalo“(viďč.l.49).VzhľadomnakrátkuvzdialenosťjehoaktuálnehobydliskaodBratislavy(cca.
33 km) s množstvom pracovných príležitostí nemožno toto jeho tvrdenie akceptovať. V tejto súvislosti

odvolací súd dodáva, že navrhovateľ má stredoškolské vzdelanie s maturitou, a vzhľadom na jeho
doterajšie pracovné zaradenie (vodič) je zrejmé jeho uplatnenie v doprave, automobilovom priemysle,
stavebníctve. V súlade so zásadou potencionality príjmu navrhovateľa je pre účely spravodlivej výšky
výživného potrebné vychádzať z priemerného zárobku dosahovaného v roku 2016 v bratislavskom
regióne (cca. 1.230,- eur brutto, viď údaje SŠÚ). Za daného skutkového stavu výživné určené

súdom prvej inštancie 100,- eur mesačne (3,30 eur denne), zohľadniac dve vyživovacie povinnosti
navrhovateľa, je na spodnej hranici kritéria rozhodného pre určovanie výživného v zmysle § 62 ods. 1 až
5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej výška vyživovacej
povinnosti k deťom sa pohybuje v rozpätí 20 - 30 % z čistého príjmu povinného rodiča. Odvolací súd
dáva do pozornosti odvolateľa, že súdom určená suma výživného (100,- eur) predstavuje cca. 3,30 eur

denne, čo je čiastka, ktorá nepokryje ani denné náklady oprávneného na stravovanie, nehovoriac o
školských výdavkoch, nákladov na oblečenie a jeho zdravotnú starostlivosť. Nedostatočná disciplína
oprávneného, problémy s alkoholom a jeho nekontrolovateľné správanie, ktoré vyvrcholili právoplatným
odsúdením za prečin ublíženia na zdraví, nie je možné hodnotiť ako zneužitie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa, ale ako vážne výchovné problémy oprávneného, za ktoré navrhovateľ ako rodič nesie tiež

zodpovednosť. Navrhovateľ sa nemôže vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k oprávnenému s úspechom
dovolávať ani dobrých mravov, keď tieto sám neplatením výživného (ktoré bolo predmetom exekúcie
voči nemu) porušil. Obsah SMS správ, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva je neúctivý, podľa názoru
odvolacieho súdu však charakter použitých výrazových prostriedkov v kontexte so zisteným skutkovým
stavom neodôvodňuje aplikáciu § 75 ods. 2 Zák. o rodine, teda úplnú stratu nároku oprávneného na

výživné.

7/ Odvolací súd záverom apeluje aj na oprávneného, aby s ohľadom na svoj vek a tomu zodpovedajúcu
rozumovú vyspelosť korigoval svoje správanie k rodičom a tiež si primerane plnil študijné povinnosti,pretože jeho ďalšie vylúčenie zo strednej školy môže mať za následok stratu nároku na výživného pre
rozpor s dobrými mravmi.

8/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I. a III.
ako vecne správny potvrdil podľa § 389 ods. 1 C.s.p.

9/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v späťvzatej časti zastavené (výrok II.),
nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka výroku IV.

10/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak tento zákon neustanovuje inak.

11/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).