Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200906
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116200906.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: G. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., korešpondenčná adresa: P. O. BOX 297, 810 00 Bratislava, proti
žalovanej: Mgr. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., zastúpená JUDr. Petrom Bojdom, advokátom,
Fraňa Mojtu 43, Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a o zaplatenie 48.792,-Eur, o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 15C/16/2016-52 zo dňa 20. júna 2017
proti výroku o trovách konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku

žalobcovi v sume 59,30 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. prevádzkovateľ systému IČO
36631124 Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, ktorý bude vrátený po právoplatnosti uznesenia, ďalším
výrokom zrušil nariadený termín pojednávania na deň 20.6.2017 o 13.00 hod na č.d. 9 a posledným
výrokom žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti trov konania právne
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že
boli dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán sporu a predmete konania. Poukázal na tvrdenie

žalobcu, že všetky finančné čiastky a dary, ktoré mu darovali jeho nebohí rodičia sa rozhodol ponechať
v rovnakom podiele deťom H. L. a Z. L.. Súd preto bral do úvahy správanie sa žalobcu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. h) CSP, žiadajúc zmenu napadnutého rozsudku, tak by bol žalobca zaviazaný na
úhradu trov konania žalovanej v sume 1446,53 eur. Namietala, že vnútorná pohnútka žalobcu vedúca

k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Zdôraznila,
že nie sú výnimočné okolnosti na strane žalobcu, pretože je zamestnaný v obchodnej spoločnosti v
Bratislave, nie je poberateľom sociálnych dávok a nie sú osobné alebo sociálne dôvody pre uplatnenie
§ 257 CSP. Uviedla, že mala záujem riešiť vec mimosúdne, avšak bezúspešne a i po podaní žaloby
sa k žalobe vyjadrila a svoje tvrdenia doložila dôkazmi. Finančné dary boli nebohými rodičmi žalobcu
darované žalobcovi a žalovanej, takže sú v ich podielovom spoluvlastníctve a nie v bezpodielovom

spoluvlastníctve. V dôsledku darovania žalobcovho podielu ich deťom vznikla situácia, že finančné dary
sú predmetom podielového spoluvlastníctva žalovanej a jej detí.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje uznesenie potvrdiť.
Konštatoval, že späťvzatie odôvodnil osobnými dôvodmi ako aj tým, že svojou prácou a rukami
zveľaďoval a zvyšoval hodnotu rodinného domu žalovanej, v ktorom bývajú aj jeho deti. Finančné

čiastky, ktoré mu poskytli nebohí rodičia sa rozhodol ponechať v rovnakom podiele deťom. Poukázal
na to, že žalovaná nedoložila dôkaz preukazujúci riešenie mimosúdnou cestou. Veci a finančné čiastkynadobudnuté darovaním od jeho rodičov počas manželstva nepatria do BSM a nemôžu byť ani
predmetom vyporiadania. Právom požadoval ich vrátenie pri podaní žaloby, pretože patria do jeho
výlučného vlastníctva. V závere poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 107/07 a

IV. ÚS 14/07.

4. Krajský súd v Nitre preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej v časti náhrady trov konania je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné v tejto časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť v časti náhrady trov konania
tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 48.792,- eur ako
vyrovnania majetkovej hodnoty na tom skutkovom základe, že po rozvode manželstva právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Nitra z 22.3.2013 č.k. 13P/213/2012-80 bol nútený odísť dňa 18.8.2012 zo
spoločnej domácnosti. Žalovaná sa nechcela dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Dňa 30.08.2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie doplnenie žaloby. Dňa 15.06.2017 bolo
súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalovaný uviedol, že všetky jeho finančné
prostriedky boli vložené na zveľadenie dvoru a záhrady žalovanej. Finančné dary od svojich rodičov sa

rozhodol ponechať v rovnakom diele svojim deťom H. a Z..

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloby podaná dôvodne, vzniká jej zásadne

povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesnéhozavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania

(teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). ( citované z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).

12. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. ( viď III ÚS 144/2010).

13. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
na zstavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. ( uznesenie Njavyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

14. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného
sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách
konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

15. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde

kzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto
osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto
sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257

CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej
strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne
alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou
judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo

úplne úspešnej strany sporu.

17. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadomna intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda
potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého

majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok
i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení

o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je
teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane

sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

20. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220
CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv
a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý

proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti
uvedené v ust. § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil
konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

22. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.
musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal so skúmaním podmienok procesného zavinenia zastavenia konania, a aký bol jeho

myšlienkový postup pri prijatí právneho záveru o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na strane strán
sporuapredmetekonania. Jenepostačujúcekonštatovaniesúduprvejinštancie,žežalobcasarozhodol
ponechať finančné čiastky a dary svojim deťom H. a Z. L., ktorý ani nebolo stranami sporu sporu.24. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť zákonným spôsobom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).