Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/373/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202136
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812202136.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu V. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v T., M. XXX/
XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta
6,protižalovanému:MMALFA,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Dopravná2,IČO:45629641,zastúpenému
splnomocneným zástupcom V. W., narodeným XX.XX.XXXX, bývajúcim v T., M. XXX, o strpenie výkonu
práva podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 uložil
žalovanému (ako vlastníkovi pozemku - parcely C KN č. XXXX/XX o výmere 167 m2, zastavané plochy
a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie T.), povinnosť strpieť vstup žalobcu v rámci
výkonuprávpodľa§127ods.3Občianskehozákonníkanavykonanieopráv,úpravaúdržbykanalizačnej
prípojky a žumpy (príslušenstva domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky P. H.,
so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele E. č. XXXX/X o výmere 157 m2, zapísaného na LV č.
XXXX pre katastrálne územie T.) a to opravou a obnovením časti kanalizačnej prípojky, nachádzajúcej

sa na tejto parcele, ako aj prehradením žumpy, nachádzajúcej sa sčasti na tejto parcele odpadovou
rúrouajejnáslednýmzasypanímtak,abykanalizačnáprípojkaspĺňalapodmienkystanovenéosobitnými
právnymi predpismi platnými a účinnými v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť oznámiť žalovanému začatie vykonávania prác najmenej 10 dní vopred s tým, že žalobca na
vykonanie prác má lehotu 30 dní. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa po úprave žaloby, ktorá bola
pripustená uznesením 3.7.2014 domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poukázal, že v roku 2007 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi a pôvodnými žalovanými V. W. a P. W.
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola parcela K. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167
m2, kat.úz. T., pričom sa dohodli na zriadení vecného bremena, spočívajúceho vo vyhradení práva
vstupu na parcelu v prospech predávajúcich V. L., P. H. a žalobcu, nakoľko na parcele sa nachádza
kanalizačný vpust v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť. Kupujúci boli

oboznámení so stavom kanalizačného vpustu a zaviazali sa umožniť predávajúcim vstup na parcelu v
prípade potreby bežnej údržby, opravy a čistenia kanalizácie. Toto vecné bremeno bolo zapísané na
LV č. XXXX k.ú. T.. Dom žalobcu sa nachádza na parcele K. XXXX/X, súp. č. XXXX a je zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. T.. Je pritom napojený na kanalizačnú prípojku, ktorá prechádza aj pozemkomparcela K. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného. Výzvami zo dňa 25.10.2010 a 28.11.2011 bol žalobca
vyzvaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s., závod Rožňava na priame pripojenie na
verejnú kanalizáciu z dôvodu, že bolo zistené, že dochádza k vypúšťaniu žumpy do stokovej siete cez

revíznu šachtu s poukazom na § 23 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z.. Východoslovenská vodárenská
spoločnosťa.s.žalobcovioznámila,ženaodstránenienezákonnéhostavubudepostačovaťprehradenie
žumpy odpadovou rúrou tak, aby došlo k vylúčeniu žumpy z kanalizačného obvodu. Na žumpu boli v
minulosti totiž napojené kanalizácie viacerých domov. V súčasnosti žalobca je sám napojený na žumpu
a v snahe zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd v súlade so zákonom, oznámil pôvodným žalovaným

a vlastníkom pozemku, že chce vykonať prehradenie žumpy, čím by sa vylúčila z kanalizačného obvodu.
Napriek existencii vecného bremena však žalovaný neumožnil žalobcovi prístup ku kanalizačnému
vpustu a žumpe za účelom jej prehradenia, ale sám odkryl a zalial betónom časť kanalizačnej prípojky
- odpadovej rúry vedúcej od žumpy k revíznej šachte a tým došlo k znemožneniu odtoku odpadových
vôd do verejnej kanalizácie a odpadové vody zostávali stáť v žumpe.

3. Pôvodná žaloba smerovala proti žalovaným V. W., P. W., počas konania však došlo k zmene
vlastníckeho práva k parcele K. XXXX/XX, vlastníkom sa stal žalovaný, a preto žalobca navrhol pripustil
zmenu žaloby, ako aj zmenu strán sporu, o čom bolo rozhodnuté 3.7.2014 uznesením Okresného
súdu Rožňava 2Co/851/2014-354 zo dňa 3.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
2Co/851/2014-354 zo dňa 3.11.2014.

4. Žalobca počas konania podal návrh aj na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému (pôvodnému) odstrániť nasypaný štrk zo žumpy a túto vyčistiť, aby mohla byť kanalizačná
prípojka užívaná. Okresný súd aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd nariadil žiadané predbežné
opatrenie a uložil pôvodnému žalovanému nasypaný materiál zo spornej žumpy odstrániť a túto riadne

vyčistiť, avšak po zmene žaloby a zmene vlastníctva sporného pozemku bolo nariadené predbežné
opatrenie voči žalovanému zrušené najmä z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva, a teda pôvodný
žalovaný už nemohol vypratať zasypanú žumpu, nakoľko sa nachádzala na pozemku nového vlastníka.

5. Žalobca zdôraznil, že kanalizačná prípojka vedúca od jeho rodinného domu do žumpy a následne

ďalej do revíznej šachty tvorila súvislý úsek slúžiaci na odvádzanie odpadových vôd do doby, kým ju
pôvodný žalovaný nepoškodil. Kanalizačná prípojka, ako aj žumpa tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti,
a to rodinného domu súp.č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na spriechodnenie
kanalizačnej prípojky a na jej užívanie v súlade s právnymi predpismi je potrebné jej spriechodnenie v
časti, kde pôvodný žalovaný ju svojvoľne prerušil a zabetónoval. Ďalej je potrebné prehradiť v súčasnej

dobe už zasypanú žumpu na základe nezákonného zásahu odpadovou rúrou, pričom by nešlo o žiadne
vybudovanie novej kanalizačnej prípojky, ale len o údržbu a opravu existujúcej.

6. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť, namietal, že žalobca nepreukázal vlastnícke
právo k žumpe a nepreukázal ani tvrdenia, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza kanalizačná prípojka

a v prípade, že by sa tam aj nachádzala, jednalo by sa o stavbu zrealizovanú bez príslušného povolenia
- čiernu stavbu na cudzom pozemku. Preto žalovaný aj požiadal stavebný úrad o nariadenie odstránenia
stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon. Žalovaný tiež poukázal na
znenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalobca nevlastní a neužíva žiaden pozemok,
ktorýbybolsusediacimpozemkomsožalovaným.Žalobcanepreukázalvlastníckeprávokukanalizačnej

prípojke a ak odvodzoval svoje vlastnícke právo od vlastníctva žumpy, tak žumpa v minulosti slúžila
na odkanalizovanie viacerých stavieb a bola v spoluvlastníctve vlastníkov týchto stavieb. Akýkoľvek
spor súvisiaci s užívaním, údržbou a obhospodarovaním žumpy, by bol spoluvlastníckym sporom a nie
sporom podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca, ako vyplýva zo žaloby, nechce
vykonať na pozemku iba údržbu údajne existujúcej kanalizačnej prípojky a žumpy, ale aj ich úpravu,

najmä prehradenie žumpy odpadovou rúrou, teda chce dosiahnuť nový a odlišný stav od pôvodného,
kedy žumpa nebude súčasťou stavby, ale namiesto nej sa dostavia nová časť odpadovej rúry, ktorá tam
doposiaľ nebola. Požadovaný vstup na pozemok žalovaného okrem toho nemá atribút nevyhnutnosti,
pretože žalobca môže odvádzať odpadovú vodu zo stavby iným spôsobom a žaloba nevymedzuje
nevyhnutnú dobu, ani mieru vstupu na pozemok. Žalovaný navrhol aj vyriešenie veci vybudovaním novej

kanalizačnej prípojky, ktorá by bola vedená cez parcelu XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu a napojená by
bola na parcelu XXXX/XX, ktorá je vo spoluvlastníctve vlastníkov priľahlých stavieb a slúži ako spoločná
cesta v telese, v ktorej sú umiestnené inžinierske siete, pričom sa bol ochotný aj podieľať čiastočnouúhradou nákladov na vytvorenie tejto kanalizácie. K zmieru, ani k mimosúdnej dohode nedošlo, pretože
žalobca s navrhovaným riešením nesúhlasil.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 127 ods. 3, § 151 n/
ods. 1,2 § 6 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu a jeho manželky a
Lesov š.p. Košice, ktorej vklad bol povolený 30.4.1999, vnútorná kanalizácia kupovaného rodinného

domu bola pripojená na verejnú kanalizáciu, a preto podľa § 2 a/ ods. 3 vyhl.č. 154/1978 Zb. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá bola účinná do 31.10.2002, možno konštatovať,
že sa jednalo o kanalizačnú prípojku, nakoľko sa touto odvádzali odpadové vody z miesta vyústenia
vnútornej kanalizácie až po zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie, aj keď kanalizačná prípojka
prechádzalaodrodinnéhodomužalobcovdožumpyapokračovalazožumpyporevíznušachtu.Žalobca
zmluvou nadobudol okrem rodinného domu aj kanalizačnú prípojku do spoluvlastníctva, nakoľko sporná

žumpa slúžila na odvádzanie odpadových vôd z vnútornej kanalizácie viacerým nehnuteľnostiam. Súd
konštatoval, že žalobca spolu so svojou manželkou je vlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX a jeho
príslušenstva - kanalizačnej prípojky, ktorou sa odvádzajú odpadové vody, samotná žumpa napojená na
kanalizačné rozvody ostala súčasťou hlavnej veci, aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov, a to všetkých, ktorí odvádzali do nej odpadovú vodu. Ani zmenou vlastníckeho práva k

spornému pozemku nedošlo k zániku vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke, ako aj k samotnej
žumpe, a teda vlastnícke právo nemohlo prejsť na nadobúdateľa pozemku V. W. a jeho manželky. Svedčí
otomajprevodspornéhopozemkunažalovaného,kdekatasternepovolilvkladžumpy,nakoľkopôvodný
žalovaní k nej nepreukázali vlastnícke právo. O vlastníctve žalobcu k žumpe svedčí aj dohoda o zriadení
vecného bremena (článok V. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, jeho manželkou, Q. W., D. W.,

V. L., ako predávajúcimi a V. W. a P. W. ako kupujúcimi o zriadení vecného bremena ).

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva, právo na ochranu
môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne alebo každý samostatne, prípadne aj niektorý z nich
bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, preto aj keby žalobcovi svedčí len spoluvlastnícky

podiel k žumpe a kanalizačnej prípojke spolu s ďalšími osobami, sám sa môže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva. Evidentne žalovaný tým, že vykonal zásahy do jestvujúcej kanalizačnej prípojky
uskutočnil útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená. V konaní totiž bolo preukázané, že pred zásahom
pôvodného žalovaného V. W. žalobca odvádzal odpadové vody kanalizačnou prípojkou, ktorá ústila do
žumpy a následne kanalizačná rúra pokračovala zo žumpy do revíznej šachty. Tento spôsob odvádzania

odpadových vôd bol namietaný vodárňami a nebol v súlade so zákonom, preto bol žalobca vyzývaný na
nápravu daného stavu, ktorú nápravu aj chcel uskutočniť.

10. K námietkam žalovaného v konaní súd uviedol, že aj keď rodinný dom žalobcu, ktorý sa nachádza
na parcele XXXX/X bezprostredne nesúvisí so sporným pozemkom K. č. XXXX/XX, žalobca má aktívnu

legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aj keď je aktívna
legitimácia určená osobou suseda stavby alebo pozemku, právny poriadok pojem sused nedefinuje,
ale z hľadiska poskytnutia ochrany tretím osobám je potrebné tento pojem vysvetľovať extenzívne.
Susedom nie je len bezprostredný sused, ktorý má s vlastníkom spoločnú hranicu pozemku, ale aj
ten, koho stavba alebo pozemok sú výkonom vlastníckeho práva ohrozené. K námietke žalovaného, že

žalobca chce zriadiť, vybudovať novú kanalizačnú prípojku, súd uviedol, že z vykonaného dokazovania
to nevyplynulo, pretože na pozemku žalovaného sa nachádza objekt žumpy, do ktorého je zaústené
kanalizačné potrubie, smerujúce od rodinného domu žalobcu. Za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz
o existencii tejto kanalizačnej prípojky možno považovať aj výzvy vodární a kanalizácie, aby žalovaný
odstránil protiprávny stav, keď súčasťou kanalizačného potrubia, ktorým odvádzal odpadovú vodu, bola

aj žumpa. Žalobca sa snažil protiprávny stav napraviť tým, že chcel vylúčiť žumpu z kanalizačného
potrubia, pričom pred podaním žaloby sa domáhal vstupu na pozemok žalovaného práve za účelom
vykonania opravy kanalizačného potrubia tak, aby spĺňalo požiadavky upravené v zákone o vodách.
Vyplýva z toho, že žalobca sa domáha len opravy pôvodného kanalizačného potrubia spojeného so
žumpou tak, aby žumpu vylúčil, čo súd nepovažoval za vybudovanie novej kanalizácie, ale len za úpravu

existujúcej veci, ktorá by spĺňala náležitosti zákona č. 442/2002 Z.z..

11. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného ohľadne toho, že nemá
právomoc vo veci rozhodovať, lebo vo veci má konať stavebný úrad. Súd totiž nemôže odmietnuťposkytnúť žalobcovi ochranu proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré už nastali a trvajú len
preto, že vlastnícka žaloba bola uplatnená ohľadom činnosti, ktoré sú aj v kompetencii stavebného
úradu. Žalobca vykonal ohlásenie stavebných a užívacích prác príslušnému stavebnému úradu, ktorý

uviedol, že nie je potrebné ohlásenie na stavebné úpravy, ktoré chce žalobca na existujúcej kanalizácii
vykonať a z toho jednoznačne vyplýva, že súd je vo veci ochrany vlastníckeho práva oprávnený konať.
Taktiež v súvislosti s atribútom nevyhnutnosti vstupu na pozemok súd považoval vstup za nevyhnutný,
pretože žalobca musí na pozemok žalovaného vstúpiť za účelom vykonania stavebných prác. Naviac za
situácie,žesamotnýpôvodnýžalovanývykonalzásahynapotrubieažumpy,ktoréspôsobilinefunkčnosť

odvádzania odpadových vôd, a to útočnou svojpomocou. Žalobcovi vytýkať sa dá jedine to, že v
žalobcom návrhu časovo neohraničil potrebu vstupu na pozemok, aby opravu vykonal. Súd preto
zamietol čiastočne žalobu žalobcu práve v súvislosti s časovým ohraničením vstupu a určil obdobie,
v ktorom opravu môže vykonať a v prevyšujúcej časti tohto časového obdobia žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

12. Výrok o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku (CSP) v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP. Uviedol, že žalobca mal, v konaní úspech v celom
rozsahu, čo sa týka uplatneného nároku a priznal mu právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Jedine súd v časti trvania práva toto časovo ohraničil a len v tejto časti bola žaloba zamietnutá, aby
oprávnenie netrvalo bez časového obmedzenia.

13. Proti vyhovujúcemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, lebo má
za to, že súd nerozhodol správne a už vôbec nie zákonne, keď sa nevysporiadal dôsledne so všetkými
námietkami, ktoré vzniesol žalovaný v konaní, a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale
aj následne k nesprávnym právnym záverom. Tieto skutočnosti uvádzal len na okraj, pretože dôvodne

sa domnieva, že žalobcovia závažným spôsobom pochybili, keď svoju žalobu nesmerovali voči tom u
subjektu, voči ktorému mali. Namietal hlavne nedostatok pasívnej legitimácie v tomto súdnom konaní,
pretože v čase rozhodovania, ako aj toho času, spoločnosť MM ALFA, s.r.o., so sídlom v Košiciach
nie je vlastníkom sporného pozemku, a preto hoci by aj chcela, nemohla by vyhovieť povinnosti jej
uloženej. Predsa len vlastník môže umožniť alebo neumožniť činnosť, ktorá vyplýva aj z enunciátu

napadnutého rozsudku. Vzhľadom na závažnosť tejto námietky, žiadnu inú aktuálne ani žalovaný
nevznášalanevzniesolanetrvalnatom,abysúdkinýmnámietkamprihliadal.Navrholteda,abyodvolací
súd citovaný rozsudok v rozsahu jeho napadnutia zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu
zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania.

14. V zákonnej lehote voči rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. d/ a písm. g/ CSP. Odvolanie smerovalo voči prvému výroku rozsudku a bolo dané výlučne z
dôvodu opatrnosti, pretože žalovaný doteraz v presne nezistenom čase po vydaní uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí, previedol vlastnícke právo predmetnej parcely registra E. o výmere 167 m2,
katastrálne územie T., ku ktorému sa viaže povinnosť uložená rozhodnutím súdu prvej inštancie

opätovne na pôvodných vlastníkov tejto nehnuteľnosti, a to V. W. s manželkou P. W., rod. S.. Poukázal na
čl.2ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktoréhomusíbyťochranaohrozenýchaleboporušených
práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Žalobca sa dôvodne obáva, že by v prípade právoplatného rozhodnutia bol zo strany žalovaného
zmarený výkon rozhodnutia tým, že v súčasnosti už nie je v spore pasívne legitimovaný a je možné

očakávať, že bude namietať svoju pasívnu legitimáciu. Ochrana porušených práv a právom chránených
záujmov žalobcu by v takom prípade bola preukázateľne neúčinná. Poukázal na to, že v zmysle ust. §
80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod
práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na
miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Žalobca však nie z vlastnej viny nemohol podať uvedený návrh pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
a z výpisu z LV č. XXXX nevyplýva skutočnosť, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným a
manželmi W., ani kedy Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor povolil návrh na vklad. Má však za to,
že žalovaný tak učinil po ukončení dokazovania pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Rešpektujúc
zásadu dvojinštančnosti konania, žalobca nemôže v tomto štádiu podať návrh, aby do konania miesto

žalovaného vstúpili manželia W., hoci je evidentné, že sú spoluvlastníkmi dotknutej parcely, ktorá je v
súčasnosti už evidovaná na LV s odlišným číslom, ako bolo uvedené v rozhodnutí vo veci samej, a to
na LV č. XXXX namiesto pôvodného LV č. XXXX. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil dna nové konanie a rozhodnutie.15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uvádzal skutočnosti, ktoré sú uvedené
aj v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že na

pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 24.4.2017 sa dostavil V. W. a predložil plnú moc na zastupovanie
za žalovaného spoločnosť MM ALFA, s.r.o., pričom v tom čase vystupoval za žalovaného a žiadnym
spôsobom sa nezmienil, že by medzi tým došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na
manželov W.. Žalobca sa teda nemohol dozvedieť o tom, že žalovaná spoločnosť MM ALFA s.r.o. už
nie je vlastníkom predmetného pozemku a mohol sa to dozvedieť až zo zápisu v katastri po povolení

vkladu vlastníckeho práva katastrálnym úradom, ktorý je verejným zoznamom. Žalobca má za to, že
žalovaný firma MM ALFA, s.r.o. previedol svoje vlastnícke právo k parcele po vydaní uznesenia, ktorým
sa dokazovanie skončilo.

16. Žalovaný sa taktiež vyjadril k odvolaniu žalobcu proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a poukázal
na to, že ust. § 359 CSP vylučuje podať odvolanie strane, v ktorej prospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie teda podal subjekt, ktorý na to nebol oprávnený a odvolací súd v zmysle § 386 ods. b/
odvolanie žalobcu by v celom rozsahu mal odmietnuť. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný v žiadnom
prípade neuzatvoril žiaden taký právny úkon, ktorým by bol previedol vlastnícke právo k spornému
pozemku po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, i keď je pravda, že sa tak stalo, ale ešte
dávno pred vyhlásením tohto uznesenia. V čase rozhodovania súdom spoločnosť MM ALFA s.r.o. už

nebola zastúpená právnym zástupcom, a teda ako laik nemohla vedieť aký význam môže mať prevod
vlastníckeho práva, ba čo viac kupujúci manželia W. sa cítili byť v konaní stranou sporu, dokonca už
aj právneho zástupcu oslovili a do súdneho spisu predložili aj splnomocnené udelené advokátovi JUDr.
Ladislavovi Csákóovi z advokátskej kancelárie v Rožňave. Súd však s ním nekonal a ani žalobca nemal
žiadnu snahu zistiť si dôvod tohto postupu.

17. Tak žalobca i žalovaný potom opätovne zasielali súdu svoje písomné stanoviská, v ktorom zotrvávali
v podstate na svojich tvrdeniach a presvedčeniach. Žalovaný pritom doplní svoje odvolanie podaním z
26.9.2018 s tým, že poukázal, že medzičasom Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/280/2018
zo dňa 28.8.2018 potvrdil zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresným

súdom v Rožňave, pričom podal aj podrobnú právnu analýzu, prečo nie je dôvodný návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Táto analýza má dopad i na vec samotnú, a preto žiadal odvolací
súd, aby sa pred svojim rozhodnutím oboznámil aj s týmto uznesením, ktorého označenú časť aj pripojil.
Citované uznesenie bolo vyhotovené dávno potom, čo už vypršala lehota na podanie odvolania, a preto
žalovaný zastával názor, že uplatnenie tejto novoty je prípustné podľa § 366 písm. d/ CSP.

18. K podanému doplneniu odvolania zo strany žalovaného sa vyjadril aj žalobca s tým, že Krajský
súd v Košiciach v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal dôvod
vykonávať dokazovanie vo vzťahu k meritu veci vedenej pod sp. zn. 8C/34/2012 nad rámec nevyhnutný
pre posúdenie splnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, i keď ho napriek tomu v určitom

rozsahu vykonal, o čom svedčí obsah jeho odôvodnenia, tak to potom konal v rozpore s vykonaným
dokazovaním Okresného súdu Rožňava a jeho meritórnym rozhodnutím v tejto právnej veci. Žalobca je
naďalej presvedčený, že vo veci 8C/34/2012 riadne osvedčil dôvodnosť svojho nároku v tomto konaní a
v merite veci bolo súdom prvej inštancie správne rozhodnuté. Stanovisko Krajského súdu v Košiciach v
právnej veci 1Co/280/2018 nepovažuje teda za právne záväzné a má za to, že Krajský súd v Košiciach

v odvolacom konaní sp. zn. 2Co/373/2017 by na tento dôkaz zo strany žalovaného pri rozhodovaní ani
nemal prihliadať.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne spor prejednal na základe podaných odvolaní
podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Konštatuje,

že odvolanie žalovaného bolo podané včas a oprávnenou osobou, ale oprávnenou osobou na podanie
odvolania je aj žalobca. Preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

20. Odvolatelia použili odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. d/, g/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.).
Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP znamená nedostatočnosť zisteného skutkového stavu zdôvodu prípustnosti jeho ďalších dotváraní novotami ( § 366 CSP). Podstata odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z

dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21. Po zvážení všetkých okolností prípadu odvolací súd napokon dospel k záveru, že v napadnutom

rozsahu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. V prvom rade poukazujúc na čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. l, ale aj čl. 5 CSP s prihliadnutím na osobitosti
tohto prípadu dospel k záveru, že je prípustné aj odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým bolo
jeho žalobe v podstate vyhovené, lebo v konečnom dôsledku výrok rozsudku, aj keď znejúci v jeho

prospech, nerieši jeho situáciu a nemohol by byť vykonateľný z dôvodu, že subjekt, ktorému bola súdom
uložená povinnosť ako vlastníkovi dotknutej parcely už nie je jej vlastníkom. Nepripustenie možnosti
odvolaniaajehoodmietnutievzhľadomnasprávaniesažalovaného,ktoré možnohodnotiťakozneužitie
práva, by znamenalo odňatie práva žalobcu na spravodlivý proces.

23. Z LV č. XXXX katastrálne územie T. odvolací súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku
parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 je V. W. a P. W., rod. S..

24. Odvolací súd požiadal Správu katastra Rožňava o podanie oznámenia, kedy bolo zapísané
vlastnícke právo pre V. W. a P. W. k parcele E. č. XXXX/XX, katastrálne územie T. titulom kúpnej zmluvy

V-573/17 a 1234/17. Okresný úrad Rožňava odvolaciemu súdu listom zo dňa 11.10.2018 oznámil, že
vlastnícke právo u dotknutej parcely bolo pre nových vlastníkom V. W. a P. W. pod výkazom zmien č.
1234/17 zapísané dňa 20.4.2017.

25. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 24.4.2017 bolo zistené, na ňom bolo uznesením vyhlásené

dokazovanie za skončené a pojednávanie odročené na účely verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň
22.5.2017 ( za prítomnosti M. W. ako splnomocneného zástupcu žalovaného, ktorý sa vôbec nezmienil
o prevode vlastníckeho práva k predmetnej parcele na jeho osobu a osobu jeho manželky).

26. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.11.2018. Právna zástupkyňa žalobcu poukázal

opätovne na to, že k prevodu vlastníckeho práva žalovaného spoločnosti MM ALFA, s.r.o. k predmetnej
parcele opäť na fyzické osoby dňa 20.4.2017, o čom žalobca nemal šancu dozvedieť. Je známe, že
na katastrálnom portáli sa zmeny vykazujú v podstate v týždenných intervaloch. Žalobca ešte v deň
pojednávania kontroloval katastrálny portál (24.4.2017) a táto zmena na katastrálnom portáli vtedy
evidentná nebola. V. W. ako zástupca žalovaného uviedol, že so žalobcom zdieľajú spoločný dvor a z

dôvodu veľkých nezrovnalostí a vzhľadom na vyhrážky žalobcu ocitol sa v takej psychickej situácii, že
im vtedajší právny zástupca doporučil, aby predmetný pozemok odpredali. Preto sa urobil prevod na
spoločnosť MM ALFA, teda spoločnosť žalovaného. V priebehu sporu však došlo z osobných dôvodov
k ukončeniu právneho zastúpenia JUDr. K., (ktorý je jeho švagrom), a to z rodinných dôvodov, a preto
predmetnú parcelu opätovne naspäť odkúpili, keďže už nebol dôvod, aby táto spoločnosť zotrvávala vo

vlastníctve tejto parcely. Na pojednávaní 24.4.2017 túto skutočnosť súdu neoznámil, avšak jednoducho
z neznalosti, nebolo to účelové. Na to právna zástupkyňa žalobcu reagovala, že žalovaný už vo svojom
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namieta nedostatok pasívnej legitimácie v spore, preto
bol si veľmi dobre vedomý následkov, keď na pojednávaní 24.4.2017, kde spoločnosť MM ALFA, s.r.o.
zastupoval túto skutočnosť neuviedol.

27. Je pravdou, že výrokom rozsudku súd prvej inštancie uložil povinnosť už nie vlastníkovi predmetnej
parcely K. č. XXXX/XX k.ú. T., nemožno však bez ďalšieho poskytnúť ochranu žalovanému v podobe
potvrdenia rozsudku, keď opakovane a s najväčšou pravdepodobnosťou aj cielene pred vyhlásenímrozhodnutia previedol opäť vlastníctvo naspäť pôvodným vlastníkom, čo nemohol objektívne vedieť ani
sú ani žalobca. Tvrdenie V. W., že tak urobil z neznalosti sa javí odvolaciemu súdu za účelové a skutočne
len chabá obrana. Naopak, je potrebné umožniť žalobcovi uplatniť svoje právo a urobiť dispozitívne

úkony, ktoré z objektívnych dôvodov a bez svojej viny nemohol urobiť.

28. Z uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnuté výroky rozsudku súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude umožniť žalobcovi vykonať zamýšľané procesné návrhy,
vziať do úvahy aj všetky námietky, ktoré vyplynuli z podaných odvolaní, oboznámiť sa s rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach v právnej veci neodkladného opatrenia sp.zn.1Co/280/2018 a vo veci
opätovne rozhodnúť. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie bude povinný náležite odôvodniť tak,
aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a aby odôvodnenie nielen forme spĺňalo náležitosti

požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale iba i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého
odôvodnenia. V novom rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).