Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra

Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej R. M., pre zločin podvodu podľa §221
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
09.11.2017 sp. zn. 3T/8/2017, na verejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej R. M., nar.

XX.XX.XXXX v V., trvale bytom F., T. XXX/X, na slobode,

u k l a d á

podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a súčasne sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa ustanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaná povinná strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom okresného súdu v mieste jej trvalého bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 09.11.2017 sp. zn. 3T/8/2017 bola obžalovaná R. M.
H. za vinnú pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že dňa 29.05.2014 v Bratislave na Y. H. Č. XX, v hoteli Y. T. pod zámienkou sprostredkovania
uzavretia kúpnej zmluvy a s úmyslom obohatiť sa vylákala od poškodenej spoločnosti W. T., s.r.o., so
sídlom V., F. U. XX, IČO: XX XXX XXX finančné prostriedky vo výške 30.000 € tak, že opakovane

predstierala konateľovi poškodenej spoločnosti W. T., s.r.o., P.. C.. U.. L. T., že vie sprostredkovať
uzavretie kúpnej zmluvy s organizáciou G. Slovenskej republiky š.p. so sídlom O. F. X, V. V., IČO: XX
XXX XXX, tvrdiac, že s touto organizáciou spolupracuje, pričom v záujme vzbudenia dôveryhodnosti
opisovala jednotlivé podrobnosti v súvislosti so splnením podmienok na vykonanie takého obchodu, čoviedlo u P.. C.. U.. L. T. k presvedčeniu o realizovateľnosti a úspešnosti tohto obchodu s obvinenou,
následkom čoho došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, v ktorej sa obvinená zaviazala, že
v lehote najneskôr do 06.06.2014 sprostredkuje príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu so spoločnosťou

G. Slovenskej republiky š.p., predmetom, ktorej mal byť predaj drevnej hmoty na pni a spracovanie
kalamitného dreva v katastrálnom území X. B. v celkovom objeme cca 45.000 m3 drevnej hmoty
pre poškodenú spoločnosť, pričom na základe uvedenej zmluvy obvinenej R. M. prináležala ako
sprostredkovateľovi odmena v celkovej výške 60.000,- €, z ktorej jej bola poškodenou spoločnosťou v
zmysle sprostredkovateľskej zmluvy dňa 29.05.2014 vyplatená záloha 30.000,- €, ktorej vyplatenie si

obvinená v zmluve vymienila a táto jej bola poukázaná na jej účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
Tatra banke, a.s., avšak už v čase jednaní s poškodenou spoločnosťou obvinená vedela, že zmluvu nie
je schopná naplniť v dohodnutom termíne a ňou ďalšie pre poškodenú spoločnosť podstatné skutočnosti
ako to, že s G. Slovenskej republiky š.p. spolupracuje sa taktiež nezakladali na pravde, keďže nikdy
s nimi nespolupracovala, pričom ani v dohodnutom termíne ani následne uzavretie kúpnej zmluvy
nesprostredkovala, círn poškodenej spoločnosti W. T., s.r.o., so sídlom V. F. U. XX, IČO: XX XXX XXX

spôsobila škodu v celkovej výške 30.000,- €.

Za uvedený zločin bol obžalovanej podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm.
j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola obžalovaná pre výkon uloženého trestu zaradená do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti podnikania, vrátane
vykonávania funkcie v štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie

na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná R. M.. V písomných dôvodoch
svojho odvolania obžalovaná prostredníctvom zvolenej obhajkyne uviedla, že okresný súd sa
nedostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými nielen v prípravnom konaní, ale aj na

hlavnom pojednávaní. Svedok L. M. vypovedal o niektorých podstatných okolnostiach celkom inak v
prípravnom konaní, ako na hlavnom pojednávaní. Z týchto výpovedí je zrejmé, že ona by nikdy žiadnu
zmluvu s poškodenou spoločnosťou neuzatvorila, ak by sa nespoliehala na predchádzajúce úspešné
obchodné aktivity so spoločnosťou Y., s.r.o., ktorej konateľom bol práve L. M.. Výpoveď tohto svedka
na hlavnom pojednávaní bola nepravdivá, navyše ako to ona sama vnímala, svedok vypovedal pod

vplyvom návykových látok (alkoholu), čo okresný súd nemal akceptovať. Ona sama zmenu výpovede
tohto svedka v podstatných bodoch vnímala tak, že svedok sa snažil vyviniť zo zodpovednosti, že
nezrealizoval s ňou zmluvu a ju nepravdivo informoval o svojich schopnostiach, pokiaľ ide o kontakty a
spoluprácu s organizáciou G. Slovenskej republiky. Odvolateľka poukázala aj na ustanovenie článku IV.
citovanej zmluvy, kde v bode 2. odsek 2.1 sa uvádza, že sprostredkovateľ má právo spolupracovať s

tretími osobami a získavať od nich všetky potrebné informácie, ak tieto informácie súvisia s činnosťou
sprostredkovateľa smerujúcou alebo vykonávanou v záujme splnenia záväzku uvedeného v článku I.,
v bode 1 zmluvy. Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne poukázala aj na zásadné porušenie
práva na obhajobu v prípravnom konaní, kedy sa zvolený obhajca pre dlhodobú pracovnú neschopnosť
nezúčastňoval úkonov, v dôsledku čoho ona nemala adekvátnu právnu pomoc pri svojej obhajobe,

podávaní návrhov, opakovania niektorých úkonov v rámci kontradiktórnosti konania. V konaní pred
súdom bol síce ustanovený náhradný obhajca dňa 23.08.2017 v čase, keď vec už bola v štádiu
súdneho konania. Odvolateľka poukázala aj na niektoré ustanovenia samotnej sprostredkovateľskej
zmluvy uzatvorenej medzi ňou a poškodeným subjektom, ktorá svojim obsahom sa prieči zákonu, čomu
sa okresný súd nevenoval. V zmluve dohodnutá doba na plnenie je nereálna. Obžalovaná považuje

zmluvné podmienky sprostredkovateľskej zmluvy za nepresné, rozporuplné, „krčmové“, ktoré sú v
rozpore so zásadami obchodných zvyklostí v ustanoveniach o neplatnosti zmlúv, poukazujúc aj na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o spôsobenie škody vo forme nevrátenia zálohy
v sume 30. 000,- eur, túto ona v dohodnutom čase nevrátila z dôvodu, ako je to uvedené nižšie a ani
neskôrnevrátilapresvojunepriaznivúfinančnúsituáciu.Nemalavšakvúmysleškoduneuhradiť.Snažila

sa o zmenu zmluvných podmienok v záujme toho, aby mohla splniť, čo sa v zmluve o sprostredkovaní
zaviazala aspoň dodatočne, pričom túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní nepoprel ani zástupca
poškodenej spoločnosti. Podľa názoru odvolateľky, jej konanie nenapĺňa skutkovú podstatu zločinu
podvodu podľa § 221 Tr. zák. najmä pokiaľ ide o subjektívnu stránku. Základná skutková podstatatrestného činu podvodu totiž vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to,
že „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl“, ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť
pokryté aj to, že takýmto konaním chce „spôsobiť na cudzom majetku škodu“ a zároveň chce „seba alebo

inéhoobohatiť“.Vdanomprípadepretoobžalovanámázato,žesanejednáotrestnýčin,aleoobchodný
vzťah. V tejto veci už bol súdom vydaný na návrh poškodeného platobný rozkaz, ktorý je právoplatný
a vykonateľný. Proti tomuto platobnému rozkazu ona nepodala odpor. Aj z tohto je zrejmé, že uznala
nárok poškodeného a nikdy sa tak nevyjadrila, že by vzniknutú škodu nemala záujem nahradiť. Vyslovila
aj názor, že okresný súd mal postupovať pri ukladaní trestu dôsledne podľa ustanovení § 34 ods. 3, ods.

4 Tr. zák. prihliadať na jej pomery, najmä aby trest nemal negatívny dopad na jej rodinných príslušníkov.
Odvolateľka má maloletú dcéru, ktorá navštevuje základnú školu, o ktorú sa ona stará sama bez pomoci
inej osoby. Otec maloletej nežije v spoločnej domácnosti s rodinou, výživné neplatí vôbec, žije v cudzine.
Jej matka nemôže pomáhať pri výchove dcéry, nakoľko jej to nedovoľuje zdravotný stav, keďže je
onkologickým pacientom. Vzhľadom na uvedené obžalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhla, aby

krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol spôsobom, že ju spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovanej R. M. nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnila obhajkyňa obžalovanej a prokurátorka krajskej prokuratúry.

Odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej,
nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaná sa na nariadené
verejné zasadnutie nedostavila, hoci upovedomenie o verejnom zasadnutí mala riadne doručené
dňa 24.08.2018. Obžalovaná svoju neúčasť na verejnom zasadnutí síce formálne ospravedlnila (išlo
o podanie doručené na krajský súd dňa 27.09.2018), avšak takéto ospravedlnenie odvolací súd

nepovažoval za dostatočné a plne dôvodné. Obžalovaná svoju neúčasť založila jednak na potvrdení o
dočasnej práceneschopnosti, v ktorom je uvedené všeobecným lekárom, že menovaná je neschopná
práce od 26.09.2018, jednak na lekárskej správe, ktorá bola vystavená psychiatrom dňa 26.09.2018. Z
týchto zistení je možné vyvodiť, že obžalovaná nesplnila podmienky ustanovenia § 120 ods. 2 Tr. por.,
podľaktorých,vprípadeospravedlnenejneúčastiobžalovanéhonaúkonesúduzozdravotnýchdôvodov,

je obžalovaný povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje
účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného
stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Obžalovaná
takto naznačeným spôsobom nepostupovala, hoci bola o tomto riadne poučená krajským súdom.
Napokon verejného zasadnutia sa nezúčastnil ani splnomocnenec poškodenej spoločnosti JUDr. U.

F., ktorý doručenie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj bez prítomnosti splnomocnenca poškodenej spoločnosti,
keďže takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky.

Na predmetnom verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovanej sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne

podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol
spôsobom, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí. Pokiaľ by odvolací súd dospel k inému záveru
ohľadom výroku o vine, alternatívne navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a obžalovanej uložil primeraný trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny.

Krajský súd v Bratislave na podklade podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež aj správnosť

postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovanej R.
M. je čiastočne dôvodné, a to iba do výroku o treste.

Úvodom je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdenej trestnej

činnosti obžalovanej, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom opísaným vovýrokovej časti napadnutého rozsudku, tento spáchala obžalovaná R. M. a práve z jej konania nastali
tam uvedené následky, za ktoré je i plne trestne zodpovedná.

K otázke viny obžalovanej, ktorú od začiatku svojho trestného stíhania popierala, krajský súd poukazuje
na výsledky vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná bola predovšetkým usvedčovaná výpoveďami poškodeného - svedka P.. C.. U.. L. T.,
svedka C.. L. T., ako aj oboznámenými listinnými dôkazmi. Verzia obžalovanej nebola potvrdená ani
výpoveďou svedka L. M., pričom táto svedecká výpoveď bola zaťažená viacerými nezrovnalosťami,

vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami a dokonca aj v nejednom prípade vyhýbavými odpoveďami. Z
hľadiska objektívnej stránky je v posudzovanom prípade nepochybné, že obžalovaná R. M. uviedla
P.. C.. U.. L. T., ako konateľa poškodenej spoločnosti EQUITY T., s.r.o. do omylu, ohľadom reálnej
možnosti a schopnosti sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy medzi G. Slovenskej republiky, štátnym
podnikom a uvedenou poškodenou spoločnosťou, ktorej predmetom mal byť predaj drevnej hmoty na
pni a spracovanie kalamitného dreva v určenom objeme, lokalite a v určenej lehote, ako aj v tom,

že bude skutočne vyvíjať činnosť vyplývajúcu z jej záväzku. Obžalovaná sa zaviazala sprostredkovať
uzatvorenie danej zmluvy v lehote najneskôr do 06.06.2014, pričom z hľadiska predmetu zmluvy malo
ísť o predaj drevnej hmoty na pni a spracovanie kalamitného dreva v katastrálnom území X. B. v objeme
cca 45 000 m3 drevnej hmoty za cenu v rozmedzí od 1,20 eur do 7,- eur bez DPH. Z celkového
objemu malo byť maximálne 4 800 m3 dreva na vrchoch na pni poskytnutých bezodplatne, iba za

odvoz drevného materiálu. Už samotný obsah a charaktertejto zmluvy svedčí o tom, že obžalovaná len
predstierala uzatvorenie tejto zmluvy s cieľom, aby získala finančné prostriedky, pričom od samého
začiatku si musela byť vedomá, že nie je vôbec reálne možné, aby túto zmluvu dodržala, resp. naplnila
v dohodnutom čase.

Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v
napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si
ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

K odvolacím námietkam obžalovanej treba dodať, že nejde o novú, doteraz neuplatnenú obhajobu

obžalovanej, ale len o opakované tvrdenie z predchádzajúcich štádií trestného konania, s ktorými sa
výstižne a dostatočným spôsobom vysporiadal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Námietky odvolateľky, že bolo porušené jej právo na obhajobu, krajský súd nemohol akceptovať.
Obžalovaná si totiž sama v prípravnom konaní zvolila obhajcu a bolo vecou samotnej obžalovanej,

akú kvalitnú obhajobu chcela mať. Na druhej strane bolo vecou etiky pôvodného obhajcu a jeho
vzťahu ku klientke, či bol spôsobilý poskytnúť kvalitnú obhajobu. Tieto vzťahy nemôže súd skúmať,
nemôže posudzovať kvalitu obhajoby jej porovnávaním medzi dvomi či viacerými obhajcami, lebo výkon
advokácie by tým nebol nezávislý ako slobodné povolanie a bolo vecou obžalovanej voľne, kedykoľvek
zvážiť (súd to neskúma a ani nemá za úlohu), aby si už v priebehu prípravného konania zvolila iného

obhajcu namiesto predchádzajúceho zvoleného obhajcu, ktorý by bol spôsobilý dostatočne kvalitne ju
obhajovať, bez ohľadu na to, že tak urobila až v odvolacom konaní.

Pokiaľ obžalovaná v odvolacom konaní poukazovala, že v posudzovanej trestnej veci nedošlo k
naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, či už po subjektívnej alebo

objektívnej stránke, krajský súd tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, lebo bolo jednoznačne
preukázané, že pri predmetnej zmluve došlo k podvodnému konaniu zo strany obžalovanej minimálne
už v čase uzatvárania tohto záväzkovoprávneho vzťahu. Toto podvodné konanie (aktívne konanie
obžalovanej, ktorá konala tak, aby vyvolala u poškodenej spoločnosti určitú subjektívnu predstavu, ktorá
sa nezhodovala s objektívnou realitou), teda predchádzalo transferu majetkovej hodnoty z dispozície

poškodenejspoločnostidodispozícieobžalovanej.Išlotedaokonanie,vktoromobžalovanápredstierala
uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní s cieľom, aby získala finančné prostriedky, pričom už v čase
uzatvárania tejto zmluvy vedela, že zmluva o sprostredkovaní je len prostriedkom k tomu, aby sa
neoprávnene obohatila.

Okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovanej R. M. právne kvalifikoval ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaná
konala v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák. Úmyselným zavinením obžalovanej boli
pokryté všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného podvodu, t. j. konanie (uvedenie iného do omylu),následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie obžalovanej), ako aj príčinný vzťah medzi konaním
a spôsobeným následkom. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru
možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad

správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov
chránených Trestným zákonom (R 62/1973), pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno
oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu (R 5/1951).

Na strane druhej okresný súd sa náležite nevysporiadal s otázkou trestu uloženého obžalovanej. Pre

zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere
od 3 do 10 rokov. Odvolací súd považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, za neprimerane prísny trest. Navyše uloženie aj trestu zákazu činnosti na dobu 3 roky, podľa
názoru nadriadeného súdu, nezodpovedá stavu veci a zákonu.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Druhostupňový súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu I. stupňa, že okolnosti tohto prípadu, ako aj

pomery obžalovanej i možnosti jej nápravy, nedávajú priestor pre podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom.

Pokiaľ ide o okolnosti tohto prípadu, predmetný skutok sa stal pred štyrmi rokmi a vec sa riešila aj
prostriedkami civilného práva. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na platobný rozkaz Okresného

súdu Galanta z 12.01.2015 sp. zn. 34Rob/149/2014, podľa ktorého bolo uložené podnikateľskému
subjektu R. M. - R. ako odporcovi, zaplatiť navrhovateľovi W. T. s.r.o., F. U. XX, V., sumu vo 30.000,- eur
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 30.000,-
eur od 07.06.2014 do zaplatenia. Nakoľko odporkyňa (obžalovaná R. M. ako živnostníčka) nepodala
proti tomuto platobnému rozkazu odpor, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom 12.03.2015, čím bol založený aj exekučný titul. Možno preto prisvedčiť odvolacím argumentom
obžalovanej, že týmto uznala nárok poškodenej obchodnej spoločnosti na uvedenú finančnú čiastku,
ktorú je navyše ochotná uhradiť.

Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, z odpisu registra trestov síce vyplynul iba jeden záznam z roku 2005,

avšak ide o také odsúdenie, na ktoré sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Krajský súd z vyžiadanej správy
od Okresného súdu Galanta zo dňa 31.08.2018 zistil, že trestná vec proti obžalovanej R. M., vedená pod
sp. zn. 2T/137/2016 na tomto okresnom súde, nie je ešte meritórne rozhodnutá, preto je tu nevyhnutné
uplatňovať zásadu prezumpcie neviny. Čo sa týka rodinných pomerov obžalovanej, táto sa stará o
maloletú dcéru, ktorá má 14 rokov. Otec maloletej dcéry nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ani neplatí

výživné. Obžalovaná je teda odkázaná sama na seba zabezpečiť chod domácnosti, postarať sa nielen
o seba, ale aj o svoje maloleté dieťa, dokonca bez pomoci ďalších rodinných príslušníkov, keďže jej
matka je onkologickým pacientom a jej zdravotný stav nie je priaznivý. V súčasnej dobe je obžalovaná
živnostníčkou, pričom predmetom jej živnosti sú upratovacie služby.

S poukazom na tieto zistenia, krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je potrebné
obžalovanej uložiť represívny trest, ktorý je spojený s výkonom trestu odňatia slobody so zaradením
do ústavu na výkon trestu, ale postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom. Z týchto dôvodov preto odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a sámrozhodol spôsobom, že obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, za súčasného uloženia
povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd druhého stupňa neobmedzil zákonné podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom, len na osobu obžalovanej a jej rodinné pomery, ale pri rozhodovaní o
tom, či je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody zvážil i okolnosti prípadu, t. j. všetko,
čo charakterizuje skutok, spôsob jeho vykonania a následok, mieru zavinenia obžalovanej, jej pohnútku

a napokon aj prostredie i situáciu, za ktorej bol čin spáchaný.

Odvolací súd preto uzatvára a opakuje, že účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia
slobody, vzhľadom na osobu obžalovanej, jej doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, vrátane
jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu, zvlášť na
okolnosť, že predmetný skutok sa stal ešte v roku 2014, t. j. pred štyrmi rokmi.

Obžalovaná R. M. bude povinná v skúšobnej dobe strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom a zároveň splniť všetky uložené povinnosti, vrátane povinnosti nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu, v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu
skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčila a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol

podmienečne odložený.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovanej preskúmal aj výrok o treste zákazu činnosti podnikania,
vrátane vykonávania funkcie v štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je
podnikanie, ktorý bol obžalovanej prvostupňovým rozsudkom uložený ma dobu 3 roky, pričom dospel

k záveru, že na uloženie tohto druhu trestu neboli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle
ustanovenia § 61 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd zrejme prehliadol, že obžalovaná bola v čase spáchania
skutku živnostníčkou, čo dosvedčuje aj výpis zo živnostníckeho registra (na č. l. 76 -77). Išlo teda o
fyzickú osobu - podnikateľa a nie o právnickú osobu. Obžalovaná teda nespáchala stíhanú trestnú
činnosť v pozícii štatutárneho orgánu právnickej osoby, t. j. trestná činnosť nebola páchaná v súvislosti

s výkonom funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby. Hoci v teoretickej rovine by prichádzalo do
úvavy uloženie trestu zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré by sa vzťahovalo na
fyzickú osobu - podnikateľa, napriek tomu senát krajského súdu dospel presvedčeniu, že samotný trest
zákazu činnosti by bol neprimerane prísnym postihom pre obžalovanú, nakoľko táto má nielen povinnosť
nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale má aj vyživovaciu

povinnosť voči maloletej dcére.

Vzhľadom na všetky skutočnosti a právne závery obsiahnuté v odôvodnení tohto rozsudku, odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.