Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7Csp/265/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717211370
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717211370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd O. sudcom JUDr. Y. C., v právnej veci žalobcu: C. s.r.o. so sídlom I. C., Y. armády XXX/X,

IČO: XXXXXXXX, zast. Z. advokátní kacelář, s. r. o. so sídlom K., A. XX proti žalovanému: T. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., E. štvrť XXXX/XXX, o zaplatenie sumy 476,08 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 131,84 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 63,28 eur so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,28 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.12.2017 sa domáhal zaplatenia sumy 476,08 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca
žalobcu, spoločnosť O. Y., s.r.o. uzatvorili dňa 21.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka 480,00 eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť v splátkach až do

celkovej výšky 892,80 eur, a to spolu s administratívnym poplatkom vo výške 165,60 eur a odplatou za
dojednanú zmluvu o zabezpečení splátok úveru vo výške 247,20 eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.03.2018, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu
476,08 s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Uznesením zo dňa 11.5.2018 sp. zn. 7Csp/265/2017
- 40 súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu podľa § 266 ods. 3 C.s.p. z dôvodu, že žalovaný proti
nemu podal odpor s odôvodnením dňa 4.5.2018.

3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca v žalobe neuvádza pravdivé údaje, ktoré sa týkajú
celkovej sumy, ktorú už zaplatil žalobcovi, keďže žalovaný je toho názoru, že už uhradil podľa svojich
výpočtov žalobcovi sumu 288,- eur z celkovej istiny úveru 480,- eur, a preto samotný dlh na istine činí
sumu 192,- eur a nie sumu 476,08 eur. Okrem toho namietol výšku úrokov z istiny, pretože sú podľa
neho protizákonné a úžernícke, a preto ich nie je ochotný uhradiť. Zároveň namietal výrok o trovách
konania uvedený v platobnom rozkaze s tým, že žiadal, aby bola žalobcovi priznaná len náhrada trov

konania podľa miery jeho úspechu v súdom konaní.4. Pojednávania sa vo veci nezúčastnil právny zástupca žalobcu, neúčasť ospravedlnil a písomným
podaním žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. prejednal
vec v neprítomnosti práv. zást. žalobcu.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná zaplatiť len sumu 192,- eur, čo odôvodnila tým,
že zamestnanie si našla len v poslednej dobe, pričom má tri neplnoleté deti vo veku 3,5 roka, ďalšie
navštevujú 5. a 9. ročník základnej školy, ktorým uhrádza náklady na domácnosť, žije v spoločnej
domácnosti s manželom, platí nájomné v mestskom byte 164,- eur a za elektrinu a plyn spolu 90,- eur

mesačne. Taktiež nemalé výdavky platí na školu detí, syn hrá hokej a navštevuje športovú školu. V
čase, keď si zobrala úver, nebola zamestnaná, bola na materskej dovolenke. Prestala uhrádzať zvyšné
splátky, pretože jej na to nevychádzali finančné prostriedky. Podľa jej názoru si žalobca rozpočítal úhrady
na istinu a na vysoké úroky.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania: oboznámením žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, všeobecnými obchodnými podmienkami,
predžalobnej upomienky, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky zistil
nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobcu, spoločnosť O. Y., s.r.o. (v súčasnosti N., s.r.o.
v likvidácii so sídlom K., M. G. XX) uzatvoril dňa 21.11.2013 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX a na základe tejto poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 480,00 eur,

peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver
splácať v týždenných splátkach v počte 60 splátok po 14,88 eur až do celkovej sumy 892,80 eur. Úver
bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda aj konečnej splatnosti
úveru bol stanovený na siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, celkové náklady zákazníka
sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou

22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 69,12 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
96,48eur,celkovénákladypredstavujúročnúpercentuálnumierunákladovvovýške70,38%.Priemerná
hodnota RPMN bola stanovená na 45,94 %. Žalovaný mal splácať dlžnú sumu v 60-tich týždenných
splátkach po 10,76 eur. Zároveň touto zmluvou uzatvoril dňa 21.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej bude mu žalobca pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej

hotovosti určenej ne úhradu splátky spotrebiteľského úveru, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa
bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu žalovaného a za uvedenú službu sa žalovaný zaväzuje
zaplatiť odmenu 247,20 eur, ktorú sa zaväzuje splácať v 60-tich pravidelných splátkach po 4,12 eur.
Zároveň sa žalovaný za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, t. j. zmluvný
úrok a administratívny poplatok spolu vo výške 165,60 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný

pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 416,72, teda uhradil riadne 28 splátok po 14,88
eur a 29. splátku uhradil v sume 0,08 eur. Preto si žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 31.3.2017, ktorou bola postúpená pohľadávka na súčasného žalobcu celkovo 476,08 eur, uplatňuje
nárok pozostávajúci z istiny zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 178,64 eur, neuhradenej sumy
zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 131,84 eur, nákladov spojených s úverom zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo výške 165,60 eur a úroky z omeškania zo sumy 178,64 eur od 21.4.2017.

7. Žalobca písomným podaním zo dňa 14.5.2018 zobral žalobný návrh v časti 131,84 eur späť, t. j. v časti
zmluvy o zabezpečení splátok úveru a upravil svoj žalobný návrh tak, že žiadal zaviazať žalovaného na
sumu vo výške 344,24 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % z istiny vo výške 178,64 eur od 21.4.2017

do zaplatenia a na náhradu trov konania.

8.Keďžežalobcazobralčiastočnežalobuspäťpredzačatímpojednávania,atovčastinárokutýkajúceho
sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 131,84 eur, súd postupom podľa § 145 ods. 1 C.s.p.
konanie v tejto časti zastavil.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľ. úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 21.11.2013, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, 2
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje

ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Obč.
zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Je nepochybné, že žalobca uzatváral zmluvu o úvere
ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a v danom prípade vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 Obč. zák. a zároveň žalovaný ako fyzická osoba si zobral u žalobcu úver,pričom finančné prostriedky čerpal pre účely osobnej potreby a tieto nečerpal na účely podnikania,
preto súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský právny vzťah. Po preskúmaní predmetnej
zmluvy súd konštatuje, že uzatvorená zmluva neobsahuje základnú zákonom číslo 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch predpísanú obligatórnu náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe
údajov v čase uzatvorenia zmluvy, resp. jej hodnota uvedená v zmluve na 70,38 % nezodpovedá
skutočnosti. Obsahom zmluvy o úvere je dojednanie poskytnutia úveru za odplatu pri určitej RPMN.
Súčasnesozmluvouoúverebolauzatvorenáajsamostatnázmluvaozabezpečenísplátokúveru,ktorou

sa žalobca zaviazal zaplatiť ďalší poplatok (247,20 eur, ktorý je odmenou za poskytnutie tejto služby) s
tým, že pri zohľadnení tohto poplatku by bola RPMN úveru oveľa vyššia ako bola určená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (RPMN 228,66 %). Súd má zato, že aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu,
do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s
ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť. Hodnota RPMN poskytnutého úveru je totiž práve tým údajom,
ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Odčlenenie časti poplatkov do

formálne samostatnej zmluvy je obchádzaním zákona. Súd dáva do pozornosti, že dojednanie o
spôsobe úhrady úveru, hoci bolo v tomto prípade vyčlenené na samostatnú listinu, vždy tvorí imanentnú
súčasť úverovej zmluvy ako právneho vzťahu. Akékoľvek náklady spojené s hotovostným inkasovaním
splátok úveru sa mali premietnuť aj do celkových nákladov, ktoré mali byť vyjadrené v rámci RPMN.
Tento spôsob rozčleňovania odplaty resp. celkových nákladov za poskytnutý úver do viacerých zložiek

zahmlieva skutočnú odplatu a uvádzanie týchto zložiek na viacerých listinách je potrebné vyhodnotiť
ako nekalú obchodnú praktiku.

20. Keďže žalovaný uhrádzal aj platby zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v tejto súvislosti súd
upozorňuje na to, že odmena zo spomínanej dohody predstavovala sumu o niečo vyššiu než 50 % sumy

poskytnutého úveru (pri poskytnutom úvere 480,- eur odmena z uvedenej zmluvy bola 247,20 eur). Súd
zastáva názor, že tzv. zmluva o zabezpečení splátok úveru bola len umelo vytvorená žalobcom ako
samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti je však potrebné
ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože predstavuje len spôsob splácania úveru formou osobných
výberov splátok. Minimálne tak uvedenú dohodu o zabezpečení splátok úveru možno považovať za

rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal platiť za túto službu sumu vyššiu ako polovicu z
poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa podľa názoru súdu odvíja od výšky úveru (čo je súdu
zrejmé z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach u toho istého žalobcu, pôvodne O..), a to
vedie k záveru, že žalobca takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej
sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úrokov. Ak by

skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká a je nelogické, aby táto závisela
od výšky úveru. S poukazom na § 39 Obč. zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

21. Ďalej súd zastáva názor, že sporná zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné chápať ako
právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa
nestotožnil s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých
splátok (v danom prípade siedmy deň 60-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy). Inak by zákonodarca

neuviedolakoďalšiupovinnúnáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvereajpočetatermíny splátokistiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené, dokedy má úver splácať a ponechať to
na počítanie týždňov (ako v danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného
ustanovenia. Navyše je stále obtiažnejšie počítanie lehôt podľa týždňov ako bežné určenie splátok
úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len

stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné
stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo.

22. Preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia

ktorých je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový a žalovaný je tak povinný zaplatiť iba
istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov. S ohľadom
na uvedené mal súd z obsahu spisu preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver 480,- eur, pričomžalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 416,72 eur (ako je uvedené v žalobnom
návrhu, t. j. riadne uhradil 28 splátok v sume 14,88 eur a 29. splátku vo výške 0,08 eur), preto súd
zaviazalžalovanúnazaplateniezvyškuposkytnutejistinyúveruvsume63,28eurbezúrokovapoplatkov

a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko žalobca (v dôsledku toho, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá zákonom požadované náležitostí) nemá nárok na odplatu, nemá nárok ani na žiadnu
náhradu v súvislosti so službami poskytovanými na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré
boli dojednané iba v prospech žalobcu a nie v prospech žalovaného (spotrebiteľa). Preto žaloba nebola
dôvodná ani ohľadne nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru (v tejto časti žalobca zobral žalobu

späť) a ani v časti nákladov spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Čo sa týka zamietnutej časti žaloby, z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej
sumu 63,28 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,28 eur
od 21.4.2017 do zaplatenia zamietol, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, má za to, žaloba ohľadne
nároku na zaplatenie sumy 344,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z nárokovanej

istiny vo výške 178,64 eur od 21.4.2017 do zaplatenia nie je dôvodná. Súd ohľadne nárokovanej istiny
túto priznal len do výške 63,28 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke platná k 1.
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných
k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou, a to vo

výške 5,05 % ročne, a to zo sumy 63,28 eur od 21.4.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ.

29.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1 Civilnéhosporovéhoporiadku,podľapomeru
úspechu vo veci (v rozsahu 19 % bol úspešný žalobca, neúspešný bol v rozsahu 81 %, preto v konaní
bola úspešná žalovaná v rozsahu 62 %), avšak žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy konania

nevznikli, táto si zároveň pred súdom žiadne trovy neuplatnila, preto súd rozhodol, že žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku v dvoch

vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.