Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316207093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316207093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Ľ.
I. XX, t. č. B., A. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.889,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11. októbra 2017 č. k. 7C/159/2016-61 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 06. 11. 2017 č. k. 7C/159/2016-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej

sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 360 eur a v časti úroku z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 360 eur od 06. 05. 2013 do zaplatenia zastavil. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.257,51 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
1.257,51 eura od 06. 05. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 80,98%, ktoré je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia,
ktoré vydá súdny úradník. Súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 21,60 eura prostredníctvom
prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO:
36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3,
4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods. 5, § 54, § 517 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvárania úverovej zmluvy a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že z fotokópie
Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5016646 zo dňa 21. 09. 2012, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a. s. Kežmarok a žalovaným vyplýva, že predmetom pôžičky je poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému vo výške 1.954,71 eura. Z fotokópie zmluvy je zrejmé, že pôžičku sa žalovaný
zaviazal splácať v 99 mesačných splátkach po 43 eur. Konečná splatnosť pôžičky 12/2020, ročná
úroková sadzba 24,41%, priemerná hodnota RPMN 19,59%, RPMN 24,41%, celková suma pôžičky
4.257 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.302,29 eura. Podľa č. l. III. zmluvy pôžička má byť použitá

na záväzky žalovaného voči veriteľovi a záväzky voči VÚB, a. s., kde veriteľ vystupuje ako Správca: 1)
zmluva č. 6082392 zo dňa 19. 11. 2010 - Slovenská požičovňa, výška záväzku 1.197,94 eura, 2) zmluva
č. 6097547 zo dňa 20. 06. 2011 - Slovenská požičovňa, výška záväzku 756,77 eura. Z prehľadu platieb
pôžičky vyplýva, že žalovaný uhradil 337,20 eura ku dňu podania žaloby. Právny predchodca žalobculistom zo dňa 26. 04. 2013 vypovedal zmluvu č. 5016646 ku dňu 20. 04. 2013 a vyzval žalovaného
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to do 5 dní od doručenia predmetnej upomienky,
celkovú istinu vo výške 2.076,26 eura. Žalobca podaním zo dňa 06. 12. 2016 podaný žalobný návrh v

časti istiny 180 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zobral späť. Späťvzatie odôvodnil tým,
že počas prebiehajúceho konania žalobca na danú pohľadávku prijal úhrady v celkovej výške 180 eur
(úhrada v sume 20 eur zo dňa 09. 03. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 12. 04. 2016, úhrada v sume
20 eur zo dňa 24. 05. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 13. 06. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 06.
07. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 10. 08. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 30. 09. 2016, úhrada

v sume 20 eur zo dňa 14. 10. 2016 a úhrada v sume 20 eur zo dňa 21. 11. 2016). Žalobca podaním zo
dňa 09. 10. 2017 podaný žalobný návrh v časti zaplatenia sumy 180 eur s prislúchajúcim úrokom zobral
späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo počas konania k úhrade zo dňa 25. 01. 2017 v sume 20 eur,
úhrade zo dňa 17. 02. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 27. 03. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 12.
05. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 29. 05. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 08. 06. 2017 v sume
20eur,úhradezodňa12.07.2017vsume20eur,úhradezodňa24.08.2017vsume20eur,úhradevzo

dňa11.09.2017vsume20eur.Zároveň upravilpetit žalobytak,žežiadal,abysúdzaviazal žalovaného
k zaplateniu 1.529,79 eura spolu s 8,75% p. a. úrokom z omeškania od 12. 09. 2017 do zaplatenia, ako i
úrokom z omeškania 8,75% ročne z jednotlivých splátok do zaplatenia. Keďže žalobca podanú žalobu v
časti o zaplatenie 360 eur s príslušným úrokom z omeškania zobral späť pred prvým pojednávaním, súd
konanie v tejto časti zastavil. Právny predchodca žalobcu v danom prípade pri uzatváraní predmetnej

zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného
registra vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej
veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými
stranaminazákladezmluvyuzavretejdňa21.09.2012jevzťahom občianskoprávnymajepotrebnénaň
aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nakoľko zmluva
uzavretá medzi stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom
pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 cit. zákona Súd teda najskôr zisťoval, či zmluva o pôžičke má všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých

obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods.
2 písm. f) cit. zákona termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená
iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením.
Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje

presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako v zmluve chýba povinná náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje výšku pôžičky splácať v mesačných splátkach 43 eur. V

zmluve chýba rozlíšenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, nakoľko nepostačuje, ak je uvedený len ich
súčet. Účelom tejto náležitosti je informovanie (písm. k) spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť pôžičky platí na úroky a ďalšie poplatky. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit.

zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky
po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v
celkovej sume istiny 1.954,71 eura. Žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil celkovú sumu 697,20 eura
(337,20 eura pred podaním žaloby a 360 eur v priebehu konania). Vzhľadom na to, že ide o pôžičku

bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutej pôžičky
po započítaní uskutočnených úhrad (1.954,71 eura - 697,20 eura), t. j. 1 257,51 eura. Z uvedeného
dôvodu súd (po čiastočnom späťvzatí) zaviazal žalovaného k úhrade istiny 1.257,51 eura a v časti,
v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny aj po čiastočnom späťvzatí, súd žalobu zamietol zdôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do
omeškania, preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v
zákonnej výške zo zostatku dlhu. Žalovaný sa dostal s vrátením pôžičky do omeškania, a to odo dňa

nasledujúceho po tom, čo sa stala pôžička splatnou, na základe výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 06. 05.
2013. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75%, a preto
žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 71,21%. Úspech žalobcu predstavoval 85,62% (k čiastočnému

späťvzatiu žalovanej sumy došlo pre správanie žalovaného vo výške 360 eur), t. j. 19,05% + úspech v
časti priznanej istiny 1.257,51 eura, t. j. 66,57%, úspech žalovaného 14,41%. Pri zohľadnení pomeru
úspechu tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 71,21% (85,62%-14,41%). V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca
zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 113 eur. Podanú žalobu v časti o zaplatenie 360 eur zobral

späť pred prvým pojednávaním, preto súd mu v súlade s ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. z. vrátil
časť súdneho poplatku pripadajúcu na sumu 360 eur (21,60 eura), kráteného o 6,70 eura, teda vo výške
14,90 eura (21,60 - 6,70).

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote podanie, ktoré

označil ako odvolanie, resp. žiadosť o odklad platby, odôvodniac ho tým, že je mu ľúto, že je hoc
nechtiac, zodpovedný za vzniknutú situáciu. Rád by dlžnú sumu zaplatil a vyhol sa tak zbytočným
problémom a exekúcii, avšak na úhradu nemá finančné prostriedky, nevlastní žiaden hnuteľný, či
nehnuteľný majetok. Nachádza sa vo výkone trestu s dvadsaťročným trestom a zo zdravotných dôvodov
nemôže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť z tých, čo jeho útvar ponúka. Jediný jeho príjem je čiastočný

invalidný dôchodok. Zo sumy 99,90 eura mu ústav automaticky zráža 50% na náklady výkonu trestu.
Zo zostatku 49,95 eura mu exekútorský úrad Levice zráža výživné 10,74 eura mesačne. Na výživnom
mu vznikol dlh 8.200 eur. Z uvedených dôvodov a vyhnutiu sa zbytočným úrokom, prípadne exekúcii
žiadal o odklad platenia dlžnej sumy. Uviedol, že podal dovolanie na NS SR, čo by v prípade úspechu
znamenalo jeho skorší návrat na slobodu a ihneď by si zabezpečil prácu, ktorú by vzhľadom k jeho

zdravotnému stavu dokázal vykonávať a žalobcovi by dlžnú sumu uhradil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo

výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.889,79eura súrokomzomeškaniavovýške 8,75%ročneod 06.05.2013dozaplatenia.Súdožalobe
rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovaného je predmetom

odvolacieho konania len splatnosť istiny s príslušenstvom, pričom žalovaný v odvolaní žiadal o odklad
jeho povinnosti. Čo do výšky priznanej sumy odvolanie podané nebolo, preto je výška priznanej sumy
už právoplatná.

5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať
len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu
titulom poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 09. 2012 medzi Consumer Finance
Holding, a. s. ako veriteľom a právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom. Na základe

tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.954,71 eura s tým, že ju mal splácať v
99 mesačných splátkach po 43 eur. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná,
predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie splatnosti žalovanej sumy.7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak;súdmôžerozhodnúť,žeomeškaniesplnenímjednejdávky alebosplátkymázanásledoksplatnosť

celého plnenia.

10. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť splniť
ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je
trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon
pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota

nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku
neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,
pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že

nezaplatením,resp.omeškanímsplnenímčoilenjednejsplátkynastávazročnosťceléhoplnenia.Pokiaľ
strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa
rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie
niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola
dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 CSP).

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku,
týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania je správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní o splatnosti

priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 písm. a)
CSP vychádzal z majetkových pomerov žalovaného, ktoré uviedol v odvolaní a zohľadňoval aj výšku
pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z dôvodov žalovaného, ktorý žiadal o odklad splátok, čo CSP ani
nepripúšťa, ale posudzujúc jeho podanie podľa obsahu, sa zaoberal aj tým, či by do úvahy u žalovaného
prichádzala dlhšia lehota splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako to upravuje CSP v §

232 ods. 3, prípadne povolenie splátok, avšak zistil, že vzhľadom k finančnej situácii žalovaného do
úvahy neprichádza ani predĺženie lehoty splatnosti, ani povolenie splátok, pretože nie je predpoklad, že
by v takom prípade došlo k zaplateniu priznanej sumy s príslušenstvom žalovaným. K ďalšiemu podaniu
žalovaného, nazvaného ako žiadosť odvolací súd na záver dodáva, že napadnutým rozhodnutím súdu
prvejinštanciebolatátopohľadávkažalobcupriznanávočižalovanému,niejehomatke,pretojehomatka

nemá povinnosť túto pohľadávku za žalovaného platiť a žalobca nemá právo voči nej túto pohľadávku
vymáhať. Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej
sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade

by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).