Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200303
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: R. U., trvale bytom
X.-Y. X., adresa na doručovanie: J.. N.. Š. XXXX/XXX, XXX XX W., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2018/3241-0002 Sz zo dňa 5.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 27.2.2018, ktorú doručil osobne 28.2.2018 do podateľne Krajského
súdu v Košiciach žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2018/3241-0002Sz, žalovaného zo dňa 5.2.2018, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. KEI/OHNNVaŠSDF/HNNV KE II, III/SOC/2017/38315-88, zo 7.12.2017.

2. Správny orgán prvého stupňa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. KEI/
OHNNVaŠSDF/HNNV KE II, III/SOC/2017/38315-88 zo dňa 7.12.2017 znížil dávku v hmotnej núdzi
o sumu 61,60 Eur a odňal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur od 1.12.2017 u
žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobcu vyzval aby v lehote do 5 dní reagoval na jeho
výzvu, označenú ako ponuka, zaslanú mu v prílohe, doručenú 10.11.2017 a upozornil ho na to, že ak

odmietne ponuku, neakceptuje ju, alebo sa nedostaví na výkon prác, dávka priznaná podľa zákona o
pomoci v hmotnej núdzi sa podľa § 10 ods.3 zníži o 61,60 Eur. Príjemcovi boli ponúknuté pracovné
činnosti v čase od 1.12.2017 do 31.3.2018 podľa rozpisu činností. Pretože nereagoval, správny orgán
to považoval za jeho nesúhlas zúčastniť sa výkonu tejto činnosti a preto mu odňal prv priznanú dávku
v hmotnej núdzi s odkazom na § 25 ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Podľa tohto sa dávka
odníme alebo zníži a nevyplatí sa alebo vyplatí v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Konštatoval, že žalobca je posudzovaný ako nezamestnaný a nie

je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá žiadny príjem a preto podľa § 15 ods.1 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a
príjmov. Odkázal na § 10 ods.3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

3. Proti doručenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Trval na tom, že prvostupňový správny
orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, porušil ustanovenie § 32 ods.1

zákonač.71/1967Zb.(Správnyporiadok),nesprávnevecprávneposúdilaprivydanísvojhorozhodnutia
sa neriadil platnými právnymi predpismi, ktorými je viazaný. Pokladal rozhodnutie za arbitrárne a
nepreskúmateľné. Poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutiepokladal za v rozpore s článkom 2 ods. 2, podľa ktorej majú štátne orgány konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon a 46 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktoré tiež porušujú jeho právo na spravodlivý súdny proces. S poukazom na § 47 ods.3 zákona o

správnom konaní žiadal rozhodnutie zrušiť.

4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa. Osvojil si jeho odôvodnenie, že svojim rozhodnutím zo 7.12.2017 podľa § 10
ods.3 a § 25 ods.2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z.z. o

životnom minime znížil dôvodne dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur žalobcovi s poukazom na
fakt, že žalobca sa v lehote do 5 dní nevyjadril, či prijíma ponuku zaslanú správnym orgánom prvého
stupňanavykonávaniečinnostíapovažovaltozaodmietnutieponuky.Žalovanýuviedolobsahodvolania
žalobcu konštatujúc, že žalobca je rozvedený, pomoc v hmotnej núdzi je mu poskytovaná od 1.7.2010.
Práceneschopný bol od 21.12.2013 do 25.4.2017. Prvostupňový správny orgán dňa 16.10.2017 zaslal
žalobcovi výzvu na predloženie dokladov potrebných na preukázanie, že je v hmotnej núdzi. Ponúkol

mu vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne za obdobie 5.12.2017 až 31.3.2018 bezvýsledne.
Výzvu z 10.11.2017 si žalobca neprevzal. S poukazom na § 10 ods.2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci jeho dávka jednotlivca v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mu bola dôvodne znížená podľa § 10
ods.3 zákona. Žalobcovi bola od 1.1.2017 mu bola poskytovaná preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi z
dôvoduzačatiakonaniavovecijehonárokunainvalidnýdôchodokvsociálnejpoisťovni.Jejrozhodnutím

zo dňa 24.4.2017 bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Prvostupňový správny orgán
16.11.2017 v tejto súvislosti vyzval žalobcu, aby preukázal do 8 kalendárnych dní priznanie invalidného
dôchodku a potvrdenie sociálnej poisťovne, či koná o jeho prípadnom odvolaní. Žalobca podal odvolanie
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a Krajský súd v Košiciach konal o jeho žalobe.

5. Odvolací orgán z predloženej spisovej dokumentácie mal preukázané, že žalobcovi bola zaslaná
výzva, ktorú si dňa 10.11.2017 prevzal a ktorej súčasťou bolo tlačivo s ponukou na výkon označenej
pracovnej činností. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie, že ak predmetnú ponuku odmietne, alebo ju
nedoručí na úrad v stanovenej lehote, bude sa to považovať za nesúhlas zúčastniť sa výkonu pracovnej
činnosti, čo má za následok zníženie dávky. Tiež uviedol, že žalobca na výzvu reagoval listom -

sťažnosťou zo dňa 20.11.2017, v ktorom vyjadril nepokojnosť s postupom prvostupňového správneho
orgánu, lebo jeho podanie neobsahovalo vyjadrenie účastníka konania k ponuke na vykonávanie
činností, ktorá mu bola doručená 10.11.2017. Nedoručenie odpovede na tlačivo Ponuka", prvostupňový
správny orgán považoval za prejav nesúhlasu zúčastňovať sa výkonu činnosti podľa § 10 ods. 3 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi, lebo účastník konania od 01.12.2017 nevykonával činnosti v rozsahu 32 hodín

mesačne, tak ako to ukladá zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi. Ustanovenie § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi tiež taxatívne vymenúva, na ktoré
fyzické osoby sa nevzťahuje výkon činnosti. Žalobca nespĺňal ani jednu z podmienok vylúčenia fyzickej
osoby z výkonu činnosti, preto odvolací orgán na jeho námietky neprihliadol.

6. Konštatoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa otázkou vykonávania činností v zmysle § 10
ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zaoberal, a v náleze č. PL. ÚS 8/2014-41 uviedol, že nie je v
rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky /vyžadovať aktívnu
participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb/.Žalobca sa na ponúkaných prác
nezúčastnil a prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím znížil

dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur a odňal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60
Eur mesačne 01.12.2017. Námietky účastníka konania uvedené v odvolaní, ktoré nie sú predmetom
konania o znížení dávky v hmotnej núdzi a ani s ním nijako nesúvisia, odvolací orgán neakceptoval.

7. Správne orgány vychádzali z toho, že žalobca vo vývoji tejto dávky do spisu predkladal mesačne odo

dňa31.1.2012preukazzoSociálnejpoisťovniodočasnejpracovnejneschopnosti(ďalejlen„DPN“).Túto
DPN ukončil prvýkrát dňa 21.novembra 2013. Žalobca predložil potvrdenie Sociálnej poisťovni zo dňa
25.1.2017 o podaní jeho žiadosti o invalidný dôchodok (ďalej len „ID"). Z uvedeného dôvodu Úrad Košice
vydal dňa 30.1.2017 rozhodnutie č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE II, III/SOC/2017/38315-63, ktorým
žalobcovi odňal pomoc v hmotnej núdzi od 1.1.2017. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa

24.4.2017 bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Rozhodnutím žalovaného správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 5.5.2017 pre nepriznanie invalidného dôchodku bol preddavok žalobcovi
odňatý od 1.4.2017. Ďalším rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa mu bola pomoc v hmotnej
núdzi opäť priznaná až do doby zistenia, že sociálna poisťovňa jeho žiadosti o ID nevyhovela, pretomu správny orgán prvého stupňa od 1.6.2017 odňal pomoc v hmotnej núdzi. Napokon rozhodnutím
priznal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi rozhodnutím z 21.6.2017. Následne žalobca
nebol dočasne práceneschopný a ani nepoberal invalidný dôchodok, preto mu zaslal správny orgán

prvého stupňa ponuku č. 2017/831917 zo 16.10.2017, ktorú prevzal 10.11.2017, čo potvrdil aj v žalobe.
V tejto výzve bol žalobca poučený podľa § 10 ods.3 i § 28 ods.2 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej
núdzi. Žalobca na výzvu z 20.11.2017 nedoručil ani súhlasné stanovisko s ponukou zaslanou mu na
výkon prác, rozhodol 7.12.2017 správny orgán prvého stupňa správne tak, že mu znížil dávku v hmotnej
núdzi a odňal mu ju od 1.12.2017.

8. Žalobca podal dňa 28.2.2018 na Krajský súd v Košiciach žalobu, v ktorej po opísaní priebehu
správneho konania napadá rozhodnutie žalovaného a namieta:
- v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že žalobca podľa § 10 ods. 10 zákona č. 417/2013 nespĺňa ani
jednu z podmienok vylúčenia fyzickej osoby z výkonu činnosti. Je nutné uviesť, že podľa § 10 ods. 10
zákona č. 417/2013 Z.z. odseky 3 a 5 sa nevzťahujú na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7

ods. 2 písm. a), c) a e) až h).
-dňa 10.11.2017 bola žalobcovi doručená výzva zo dňa 16.10.2017 priamo na nastúpenie do práce na
KVP, čo je tak nehorázne a nevedome zo strany pracovníčky, že odpovedal na ňu sťažnosťou,
- žalobca zvolil napísanie sťažnosti voči tejto Výzve, pretože jeho zdravotný stav mu nedovoľuje
vykonávať činnosti.

- žalobcovi chýba akékoľvek riešenie, jeho hmotnej núdze.
-poukázal vo všeobecnosti na body č. 33, 34, 35, 36 a 37 rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Sa/8/2017. S poukázaním na tento rozsudok však nekonkretizoval, v čom došlo zo strany žalovaného
v jeho prípade k porušeniu zákona.
-v žalobe deklaruje veľké množstvo svojich diagnóz,

-v žalobcovom prípade došlo k porušeniu medzinárodných dohovorov, ktoré v žalobe uviedol,
-v petite žaloby navrhuje zrušiť rozhodnutia správnych orgánov a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Eur ako aj cestovné výdavky vo výške 100 Eur a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že pokladá rozhodnutie zo dňa 7.12.2017 za nezákonné,
poukazujúc na svoj zdravotný stav o ktorom v rozhodnutí chýba zmienka, keď vzhľadom práve na
zdravotný stav správny orgán prvého stupňa rozhodol nezákonne. Žalobca uviedol, že zdravotný stav
mu neumožňuje vykonávať práce a ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi je na túto dávku odkázaný.
Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sa/8/2017, keď v identickej veci proti

žalovanému bolo zrušené rozhodnutie správnych orgánov z dôvodov, že nevzali pri rozhodovaní o
obdobných otázkach do úvahy zdravotný stav uchádzača o dávku v hmotnej núdzi a nehodnotili závery
o zdravotnom stave ako rozhodujúce pre výnimku z povinnosti zúčastňovať sa ponúkaných prác v
stanovenom rozsahu a čase. Žaloba uvádzal svoje diagnózy na č.l. súdneho spisu č.l.1-3.

10. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav a právnu stránku
veci, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávne právneho posúdenia veci
a pri vydávaní rozhodnutí postupoval v rozpore s platnými právnymi normami Slovenskej republiky.
Nerešpektoval platné právne predpisy, neskúmal všetky listinné dôkazy, na základe presného a úplného
zistenia skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku, skutkový stav

náležíte neobjasnil a nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V
odvolaní poukázal žalobca na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na článok 2
ods.2ačlánok46ods.2 ÚstavySlovenskejrepublikyana§47ods.3a§60zákonaosprávnomkonaní.

11. Žalobca odkazuje na znenie Charty základných práv Európskej únie, ktoré mu garantujú právo

na život, zdravie, pravo na ochranu zdravia a sociálneho zabezpečenia. Poukázal na porušenie Čl.
41 a právo na dobrú správu vecí verejných. Podľa tohto každý má právo, aby inštitúcie, orgány,
úrady a agentúry Únie vybavovali, jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, ktoré
zahŕňa, právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa
ho mohlo nepriaznivo dotýkať; právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu

rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; povinnosť
administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami
alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými
pre právne poriadky členských štátov. Podľa čl. 47 SPRAVODLIVOSŤ každý, koho práva a slobodyzaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný
prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí

mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám,
ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho
prístupu k spravodlivosti. Podľa Čl. 50 Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát
za ten istý trestný čin nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý
už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom. Podľa čl.

52. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom
a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality
možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá
cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a
slobôd iných. Práva uznané v tejto charte, ktoré sú predmetom ustanovení zmlúv, sa vykonávajú za
podmienok a v medziach vymedzených týmito zmluvami. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva,

ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom
dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.
V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných
pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami. Ustanovenia tejto charty,

ktoré obsahujú zásady, môžu byť vykonávané legislatívnymi a exekutívnymi aktmi prijatými inštitúciami,
orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, a aktmi členských štátov, ak tieto vykonávajú právo Únie, pri
výkone svojich príslušných právomoci. Možno sa ich dovolávať pred súdom len na účely výkladu a
preskúmavania zákonnosti týchto aktov. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej
miere tak, ako je to vymedzené v tejto charte. Súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú na

vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty. Podľa čl. 53 žiadne
ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo poškodzuje ľudské práva a
základné slobody uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti, právom Únie, medzinárodným
právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo všetky členské štáty, a
najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ústavami členských

štátov. Podľa čl. 54 žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať
činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte alebo
na ich obmedzenie vo väčšom rozsahu, ako je ustanovený v tejto charte. Žalobca z obsahu znenia
práv zaručených Chartou základných práv Európskej únie vyvodil záver, že napadnuté rozhodnutie v
rozpore s jej znením, preto navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie, správneho orgánu

prvého stupňa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa žalobcu 16.10.2017 vyzval aby v lehote
do 5 dní od jej doručenia predložil tlačivo - ponuka zaslaná v prílohe, s ponúkaným výkonom činností
s poučením, že ak tak nespraví, ponuku odmietne alebo nedoručí svoje stanovisko úradu, považuje

sa to za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností podľa § 10 ods.3 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi. V zmysle tohto zákonného ustanovenia v poučení sa nachádza, že úrad zníži o sumu 61,60 Eur
na každého plnoletého člena domácnosti pomoc v hmotnej núdzi, pretože odmietol ponuku, nedoručil
ponuku a nezúčastní sa výkonu činností.

13. Žalovaný k samotnej žalobe vo vyjadrení uviedol, že podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 417/2013
Z. z. dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti,
ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa
na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou
organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej

republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v
jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32
hodín mesačne, na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo
príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec.

14. Podľa § 10 ods. 10 zákona č. 417/2013 Z.z. odseky 3 a 5 sa nevzťahujú na člena domácnosti, a)
ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h).15. Podľa § 7 ods. 2 možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa
neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá a) dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, c) je
nezaopatrené dieťa, e) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím odkázanú na opatrovanie; 26a) to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje
odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu, 26a) f) sa zúčastňuje na resocializačných programoch
v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou
prácou, g/ si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, h/má nepriaznivý
zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie,

pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30
po sebe nasledujúcich dní.

16. S poukazom na uvedenú právnu úpravu je zrejmé, že podľa § 10 ods. 10 písm. a/ zákona č. 417/2013
Z. z. odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. h/., lebo možnosť
zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá

má nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je uznaná ošetrujúcim lekárom za DPN na viac ako 30 po sebe
nasledujúcich dní. čo sa preukazuje potvrdením o DPN vystavené ošetrujúcim lekárom.

17. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že žalobca ukončil DPN dňa 25.4.2017. Ku dňu vydania
žalovaného rozhodnutia dňa 5.2.12018 žalobca nebol DPN (a nebol ani uznaný za invalidného

dôchodcu), pričom nespĺňal ani ďalšie kritéria uvedené v § 7 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.

18. Z dôvodu, že žalobca nespĺňal ani jednu zo zákonných podmienok jeho vylúčenia z výkonu činnosti
podľa § 7 ods. 2, bol povinný sa na tomto výkone činnosti zúčastniť. Na viac, ako už bolo uvedené,
žalobca bol DPN v čase od 31.1.2012 do 21.11.2013 a od 21.12.2013 do 25.4.2017, pričom aj napriek

dĺžke ochoreniu mu nebol priznaný Sociálnou poisťovňou ID.

19. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mu bola doručená Výzva dňa 10.11.2017 priamo na
nastúpenie do práce na KVP sa nezakladá na pravde. Táto Výzva, ako aj Ponuka, obe zo dňa
16.10.2017, boli žalobcovi doručené takmer po viac ako 1/2 roku od ukončenia DPN dňa 25.4.2017,

ako aj po nepriznaní ID rozhodnutím Sociálnej poisťovni zo dňa 24.4.2017. Žalobcovo tvrdenia o
nehoráznosti a nevedomosti pracovníčky, ktorá mu tieto doklady zaslala, nemajú oporu v objektívnej
skutočnosti.

20. Z dôvodom uvedených v tomto bode žaloby je zrejmé, že žalobca priznáva, že bol Úradom Košice

riadne poučený o povinnosti sa vyjadriť k Ponuke na výkon činnosti a následkoch nesplnenia týchto
povinnosti (zníženie pomoci v hmotnej núdzi o 61,60 Eur). Žalobca predpísaným spôsobom nereagoval
na Ponuku, čo malo za následok, že žalobca odmietol ponuku. Na napísanú sťažnosť voči pracovníčke
Úrad Košice neprihliadol.

21. Žalovaný zastával názor, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu ustanovení
uvedených v tomto bode žaloby. Žalobca bol vo veci riadne poučení - informovaný - aj o následku
odmietnutia Ponuky na výkon činnosti. To, že žalobca odmietol po riadnom poučení si splniť svoje
povinnosti,niejemožnétotojehonesplneniesisvojichpovinnostipreniesťnaťarchusprávnychorgánov.

22. Žalobca s poukazom na obdobný rozsudok nekonkretizoval z akého dôvodu odkazuje na jeho body
a nešpecifikuje, v čom je tento rozsudok rovnaký s preskúmavanou právnou vecou vedenou v tomto
konaní a záväzný. Z uvedeného dôvodu s poukazom na doposiaľ uvedené uviedol žalovaný, že pomoc
v hmotnej núdzi sa znižuje o 61,60 Eura za každého plnoletého člena domácnosti, ak nie sú splnené
podmienky § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. Pomoc v hmotnej núdzi sa o uvedenú sumu neznižuje

ak sú splnené podmienky § 10 ods. 10 zákona č. 417/2013 Z.z. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že
pomoc sa nezníži v prípade ak fyzická osoba má nepriaznivý zdravotný stav a je uznaná ošetrujúcim
lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Žalobcovi z minulosti
je táto skutočnosť známa, pričom DPN sa preukazuje potvrdením o DPN.

23. Podľa žalovaného správne orgány nemajú kompetenciu zo zákona posudzovať zdravotný stav
žiadateľa a uznať osobu za DPN. Táto kompetencia je z platnej právnej úpravy daná ošetrujúcemu
lekárovi žiadateľa. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a
žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku napomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Podľa § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní účastníci
konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

24. S poukazom na ust. § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. povinnosťou občana, ktorý
žiada o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu pomoci v hmotnej núdzi je preukázať všetky skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi, pričom príjemca pomoci v hmotnej núdzi je
povinný oznámiť do ôsmich dní zmeny o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na
pomoc v hmotnej núdzi.

25. Žalovaný uviedol, že žalobca do vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 7.12.2017, ale ani do
vydaniarozhodnutiažalovanéhodňa5.2.2018,nepredložilžiadnydoklad(potvrdenie,preukaz)osvojom
nepriaznivomzdravotnomstave(DPN),apretožalovanýaninemaldôvod,abysazaoberalnepriaznivým
zdravotným stavom žalobcu, skúmal a dokazoval, či je fyzickou osobou uvedenou v § 7 ods. 2 zákona
č. 417/2013 Z.z. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani nenamietal svoj nepriaznivý

zdravotný stav, a ani aktívne nepredložil do konania, žiadne doklady preukazujúce jeho DPN. Ako už
bolo uvedené žalobca v správnom konaní nenamietal svoj zdravotný stav a na viac správne orgány
ani nemajú kompetenciu posudzovať zdravotný stav žalobcu resp. jeho invaliditu. Túto kompetenciu pri
DPN má ošetrujúci lekár resp. pri priznaní ID Sociálna poisťovňa.

26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre predmetnú právnu vec sa koná v rozsahu najmä § 10
ods. 3 a 10 zákon č. 417/2013 Z.z., pričom Ústavný súd SR vo svojom náleze č. PL.US/8/2014 zo dňa
27.5.2015 potvrdil, že ust. § 10 ods. 3 je v súlade s Ústavou SR.

27. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s
Ústavou SR a platnými zákonmi, ktoré sú v súlade s ústavou, ako aj s medzinárodnými dohovormi a
napadnuté rozhodnutia sú riadne, zrozumiteľne a zákonne odôvodnené, takže ich vydaním nedošlo k
porušeniu zákonnosti a ani žalobca nebol poškodený na svojich právach.

28. K návrhu žalobcu zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 500.000 Eur zastával názor,
že žalobca sa domáha o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej žalovaným pri výkone verejnej moci,
ktorá sa rieši postupom stanoveným v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmoci,pričompodľa§4ods.1písm.d)zákona,žalovanýniejevpredmetnejvecipasívne
legitimovaný, preto navrhol v tejto časti žalobu odmietnuť. Napokon uviedol, že žalobca nešpecifikuje

dôvody výšky trov konania v sume 100 Eur. Túto určí súd v prípade úspechu žalobcu v konaní pred
súdom.

29. Žalovaný odmietol zdôvodnenie žalobcu, že by sa v jeho rozhodnutiach alebo vyjadreniach riešila
hmotná núdza, keby sa žalovaný zaoberal zdravotným stavom žalobcu a zisťoval skutkový stav, lebo

žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky o svojom zdravotnom stave a nespĺňal ani podmienku
z vylúčenia fyzickej osoby z výkonu pracovných činností. Preto jeho odvolaniu žalovaný nevyhovel s
poukazom aj na nález Ústavného súdu SR PLUS 8/2014, ktorý rozhodoval o súlade zákona v časti
vykonávania ponúk poberateľom dávky v hmotnej núdzi na vykonanie takzvaných aktivačných prác.
Ústavný súd SR konštatoval, že posudzované ustanovenie zákona na vykonanie aktivačných prác a

aktívnu participáciu osôb na zabezpečovanie svojich základných životných potrieb nie je v rozpore s
v článkom 39 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný pokladal žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, s
poukazom§25ods.2zákonaopomocivhmotnejnúdzi,podľaktoréhosadávkavhmotnejnúdziodníme,
zvýši alebo zníži a vyplatí sa v nižšej sume, vzhľadom na skutočnosti rozhodujúce pre nárok na túto
dávku s poukazom na § 10 ods. 2 písm. a/ a § 10 ods.3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

30. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca v replike vyjadril 17.9.2018 a konštatoval, že
správnysúdniejeviazanýrozsahomanižalobnýmidôvodmiažemápostupovaťvsúladesústavou,sjej
článkom 2 ods.2 ako aj relevantným zákonom č. 417/2013 Z. z. a opätovne trval na zrušení rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 7.12.2017.

31. V duplike z 2.10.2018 žalovaný uviedol, že sú tvrdenia žalobcu založené na nepodstatných a
nepravdivýchtvrdeniach.Žalobcasitotižprevzalvýzvuúraduprácezodňa16.10.2017,ktorájeponukouprác, ktorými sa mal podieľať na riešení svojej situácie v hmotnej núdzi. Žalobca nereagoval, tlačivo
nepredložil a ani prejav nesúhlasu nevykonal.

32. Z registrov tunajšieho súdu súd zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
3Sa/24/2017 bolo preskúmané rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
ústredie, Bratislava, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2017, ktorým vo veci invalidného dôchodku žalobcu
odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu /sociálnej poisťovne/ z
24.4.2017, ktorým zamietol žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobcovi, potvrdil.

33. Z obsahu textu rozsudku v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3Sa/24/2017 o
preskúmanie rozhodnutia sociálnej poisťovne súd zistil: „ na základe žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok jeho zdravotný stav na účely invalidity posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice dňa 06.04.2017. Po zhodnotení odborných lekárskych nálezov ako prepúšťacej správy
z Kliniky pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie v Košiciach, Neurologického vyšetrenia, vlastného

vyšetreniadospelakzáveru,žerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímužalobcusúchorobypodporného
a pohybového aparátu, t. j. degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym
funkčným postihnutím a stanovila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení podľa kapitoly XV. oddiel E, položka 3, písm. b) kde je stanovený
rozsah 20 - 35 % a to v rozsahu 20 % s prihliadnutím k objektívnemu nálezu predloženým žalobcom.

34. Na základe takto zisteného stavu veci Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X z 24.04.2017 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 06.04.2017, pretože podľa
posudku posudkového lekára zo 06.04.2017 tento nespĺňa podmienky invalidity stanovené v § 71 ods.

1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

35. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so
stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa jeho názoru určenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť malo byť určené na hornej hranici kapitoly
XV, oddiel E, položka 3 písm. b), lebo tomu zodpovedá jeho reálny zdravotný stav. Opísal čo
znamená diagnóza cervikokraniálny syndróm, jeho zdravotné ťažkosti súvisiace s touto diagnózou.
Žiadal zrušiť rozhodnutie a nahradiť ho novým rozhodnutím, ktorým by mu bol priznaný invalidný
dôchodok. K odvolaniu pripojil nové lekárske správy z neurologického a ortopedického vyšetrenia.

Zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj posudkovým lekárom, čo vyplýva z odborného lekárskeho
posudku zo dňa 07.08.2017, ktorý hodnotil lekárske vyšetrenie neurologické, ortopedické, správu z
hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie Košice. V závere odborného
lekárskeho posudku uviedol, že žalobca je vyučený murár, naposledy pracoval v roku 2013 pri montáži
plastových okien. V minulosti utrpel zlomeninu hrudníkového stavca Th 12, asi od roku 2012 - 2013

liečený pre bolesti chrbtice, prevažne v krčnej oblasti, v roku 2015 bol kompletne prešetrený aj
Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pre bolesti krčnej chrbtice a bolesti kĺbov horných
končatín. Po kompletnom vyšetrení zistené obmedzenie pohyblivosti oboch ramien ľavého stupňa,
známky epikondylitidy obojstranne, bez útlakového syndrómu karpálneho tunela. V poslednom období
je sporadicky vyšetrený neurológom a ortopédom pre bolesti prevažne krčnej oblasti chrbtice na

podklade degeneratívnych zmien. V objektívnom funkčnom vyšetrení prítomná porucha statodynamiky
chrbtice, bez trvalých znakov koreňového poškodenia cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil recidivujúce bolesti krčnej oblasti chrbtice (choroby
podporného a pohybového aparátu) s mierou poklesu schopnosti podľa kapitoly XV, oddiel E, položka
3, písm. b) v rozsahu 20 %. Na základe takto doplneného skutkového stavu žalovaného rozhodnutím č.

XXX XXX XXXX X z 11.08.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.04.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 3, § 71 ods. 1, 2,
3, 4, 5, 6, 7, § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, lebo žalobca nespĺňa podmienky stanovené pre invaliditu v citovanom ustanovení § 70

ods. 1 a § 71 ods. 1, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho nie je o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.36. Posudkoví lekári v súlade s ustanovením § 153 zákona o sociálnom poistení a ako vyplýva z
pripojených odborných lekárskych posudkov zo 06.04.2017, 01.07.2017 a 07.08.2017, zdravotný stav
žalobcu posudzovali v jeho prítomnosti, a posúdili a zhodnotili odborné správy z odborných vyšetrení a to

neurologického,ortopedického,akoajsprávuzhospitalizácienaKlinikepracovnéholekárstvaaKlinickej
toxikológie Košice a dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú
recidivujúce bolesti v krčnej oblasti chrbtice, teda, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby
podporného a pohybového aparátu a stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) v rozsahu 20 %, pričom je tam stanovené 20 až

35 %. Posudková lekárka na žiadosť Krajského súdu v doplňujúcom posudku zo dňa 19.03.2018, v
spolupráci s prísediacim lekárom z odboru neurológie, po zhodnotení odborných lekárskych nálezov
a to neurologického vyšetrenia a to predovšetkým novo doložených správ z 19.03.2018, 08.09.2017,
04.12.2017uviedla:„Zozdravotnejdokumentáciezisťujeme,ževdávnejminulosti-vroku1990prekonal
zlomeninu stavca L3 a asi pred 15 rokmi mal zlomeninu aj Th 12. V minulosti bol liečený aj na žalúdočné
vredy, naposledy bol gastroenterologicky vyšetrený v roku 2013. Od roku 2012 veľmi sporadicky je

v liečbe aj neurológa a ortopéda pre chronické bolesti prevažne krčnej oblasti chrbtice na podklade
degeneratívnych zmien chrbtice vyšetrením magnetickou rezonanciou verifikované. Doteraz nebolo
indikované odbornými lekármi hospitalizačné preliečenie, infúzna alebo injekčná liečba, ozonoterapia,
nikdy neabsolvoval kúpeľnú liečbu a nechodí ani na rehabilitáciu.

37. Krajský súd rozhodol na základe posudkov posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom, ktoré boli vyhotovené pred vydaním
prvostupňového správneho rozhodnutia, rozhodnutia žalovaného aj s prihliadnutím na doplnenie
odborného posudku. Tieto úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujú záver, že zdravotný stav
žalobcu nespôsobuje viac ako 20 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebol podstatný a rozhodujúci subjektívny
pocit žiadateľa o invalidný dôchodok, ale podstatné a rozhodujúce sú odborné lekárske správy, ktoré
aj v danom prípade žalobca posudkovým lekárom predložil, teda bol posúdený aktuálny zdravotný
stav žalobcu na základe ním predložených odborných lekárskych nálezov, na základe čoho možno
konštatovať, že posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobcu na účely invalidity objektívne“.

38. Na základe oboznámeného vyplýva, že vo veci žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi o
priznaní invalidného dôchodku vo vzťahu k posudzovanej veci súd právoplatne rozhodol. Žalobu o
preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, ktorým nepriznal žalobcovi invalidný dôchodok zamietol. Akceptoval závery hmotno-

právneho charakteru o posúdení zdravotného stavu žalobcu, uvedených v bodoch 35 až 41 tohto textu
rozsudku a ako to vyplýva z výberu textu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 3Sa/24/2017.

39. Správny súd v preskúmavanej právnej veci konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku
beznariadeniapojednávania(§182ods.1písm.g)a§105ods.2písm.a)Správnehosúdnehoporiadku.

40. Podľa § 10 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Dávka je určená na zabezpečenie základných
životných podmienok.

41. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Dávka je 61,60 eura mesačne, ak

ide o jednotlivca.

42. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené
inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eura za každého plnoletého člena domácnosti,
ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v

rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a
obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo
právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva
dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len
"organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávanía) menších obecných

služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je
obec,b) dobrovoľníckej činnosti, aleboc) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej
mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.43. Podľa § 10 ods. 8 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Odsek 3 sa nevzťahuje na člena
domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h).

44. Podľa § 7 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si
príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá, a) dosiahla vek potrebný na nárok
na starobný dôchodok, c) je nezaopatrené dieťa, e) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie; to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej
osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu, f) sa zúčastňuje na resocializačných

programochvresocializačnomstrediskupobytovouformou,vrámciktorýchsinemôžezabezpečiťpríjem
vlastnou prácou, g) si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, h) má
nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne
opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na
viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

45. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši
alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume. ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na
nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na osobitný príspevok.

46. V zmysle § 28 ods. I písm. b) zákona o pomoc v hmotnej núdzi žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi
a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinný na výzvu úradu predložiť potrebné doklady na rozhodnutie
o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

47. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), Správne súdy rozhodujú v

konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

48. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

49. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

50. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

51. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

52. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

53. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) tento zákon sa
vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

54. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

55. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

56. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.57. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

58. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

59. Správny súd konštatuje, že v danej právnej veci ide o rozhodnutie v sociálnych veciach. Po
zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmavaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako i obsahu ich administratívneho spisu a spisu označeného v

odôvodnení tohto rozhodnutia o otázke priznania invalidného dôchodku žalobcu, pokladá žalobu za
nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol v celom rozsahu.

60. Žalovaný odňal rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2
ZoPvHNdávkuvhmotnejnúdzivsume61,60Eurmesačneod01.06.2016spoukazomnatúskutočnosť,

že žalobca nereagoval na ponuku práce v rozsahu 32 hodín mesačne, ktorú prevzal, čo sa považuje
za odmietnutie ponuky. Predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené
rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu. Voči rozhodnutiu podal včas žalobca správnu žalobu,
vktorejnamietal,žežalovanýsavôbecnezaoberaljehozdravotnýmstavomspoukazomnaustanovenia
§ 10 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 2 písm. h) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čím nedostatočne zistil

skutkový stav a neskúmal ďalšie zákonné podmienky súvisiace s odňatím dávky, hoci zákonodarca
vymedzeným skupinám osôb priznal oslobodenie od povinnosti zúčastňovať sa v rozsahu 32 hodín
mesačne na prácach alebo aktivitách v zmysle § 10 ods. 3, ako podmienky pre neodňatie dávky.

61. V prípade správnej žaloby v sociálnych veciach podanej fyzickou osobou nie je súd viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby, preto danú žalobu posudzuje súd neformálne.

62. Povinnosťou správneho orgánu nie je len v priebehu administratívneho konania zabezpečovať
a vyhodnocovať dôkazy, ktoré svedčia v neprospech (napr. poberateľa dávky), ale takisto v súlade
so zákonnými ustanovenia aj zhromaždiť a vykonať aj dôkazy v jeho prospech. Danú povinnosť má

správny orgán najmä vtedy, ak v prípade správnym orgánom aplikovaného zákonného ustanovenia (v
preskúmavanom prípade § 10 ods. 3 ZoPvHN) je nevyhnuté posúdiť aj iné zákonné ustanovenia, ktoré
aplikáciu daného ustanovenia za splnenia v ňom stanovených podmienok vylučuje (v preskúmavanom
§ 7 ods. 2 ZoPvHN). V posudzovanom prípade ak by žalobcu bolo možné zaradiť do niektorej zo skupín
uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN, nebolo by možné zo strany správneho orgánu pristúpiť k vydaniu

napadnutého rozhodnutia podľa § 10 ods. 3 ZoPvHN.

63. V rozhodnutí správneho orgánu nechýba správna úvahu, ktorá vychádza z aplikovanej právnej
úpravy, aplikovanej na zistený skutkový stav. Žalobcu nebolo možno zaradiť do niektorej z daných
kategórií uvedených v § 7 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Na danom stave je významným

tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil aktuálne potvrdenie o svojej dočasnej práceneschopnosti,
ani vyžadované rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Správny orgán vykonal dokazovanie, či
žalobca patrí do niektorej z kategórií fyzických osôb uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN a túto svoju správnu
úvahu náležite odôvodnil. Len v prípade, ak by žalobca patril do niektorých zákonnom uvedených
skupín, nebolo by možné v jeho prípade pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 10

ods. 3 ZoPvHN. Jeho aplikáciu ustanovenia priamo vylúčil § 10 ods. 8 ZoPvHN, ktorý v písmene a)
ustanovuje, že § 10 odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm.
a), c) a e) až h). V danom smere je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné, lebo konštatuje
nepreukázaný stav práce neschopnosti, alebo invalidity žalobcu, ktoré ak v minulosti žalobca preukázal,
jeho argumenty boli správnymi orgánmi až do vydania preskúmavaných rozhodnutí akceptované, pokiaľ

ide o jeho nároky na preddavky na dávku v hmotnej núdzi. V posudzovanej veci bolo nevyhnutné brať
do úvahy argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení tohto rozsudku v bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 12,
14 až 19, 23 až 25, 27, 30, 35. Pokiaľ ide o nároky zo žaloby o odškodnení, nie sú v dôsledku záveru
súdu o správnej žalobe, ktorú správny súd hodnotil ako nedôvodnú tiež opodstatnené.64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že ich náhradu
nepriznal neúspešnému žalobcovi ani žalovanej, ktorá odôvodnené trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.