Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213394
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717213394.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov : 1. Y.. L. N., nar. X.XX.XXXX,
bytom v B., S..D. XXXX/X, 2. Y.. I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., S..D. XXXX/X, zastúpení Advokátska
kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovaným : 1. T. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom v B., S..D. XXXX/X, 2. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., S..D. XXXX/X, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 12C/11/2017-21 zo dňa 14. septembra 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol, že :

„Žalovaní sú povinní zdržať sa vpúšťania vtáctva do vonkajšej časti voliéry umiestnenej na pozemku
CKN parc.č. 1976/37, zastavané plochy nádvoria o výmere 380 m2 evidovanom na LV XXXX, k.ú. B.
počas týždňa v dňoch od pondelka až do soboty v čase od 0.00 hod. do 11.00.hod. a od 13.00.hod. do

24.00.hod. a v nedeľu počas celého dňa.

Žalovaní sú povinní neumožniť tretím osobám vpúšťanie vtáctva do vonkajšej časti voliéry umiestnenej
na pozemku CKN parc.č. 1976/37, zastavané plochy nádvoria o výmere 380 m2 evidovanom na LV
XXXX, k.ú. B. počas týždňa v dňoch od pondelka až do soboty v čase od 0.00 hod. do 11.00.hod. a od
13.00.hod. do 24.00.hod. a v nedeľu počas celého dňa.

Žalovaní sú povinní zabezpečiť, aby sa vo vonkajšej časti voliéry umiestnenej na pozemku CKN parc.č.
1976/37, zastavané plochy nádvoria o výmere 380 m2 evidovanom na LV XXXX, k.ú. B. nenachádzalo
žiadne vtáctvo počas týždňa v dňoch od pondelka až do soboty v čase od 0.00 hod. do 11.00.hod. a od
13.00.hod. do 24.00.hod. a v nedeľu počas celého dňa.

Ukladá žalobcom, aby ako žalobcovia v 60-dňovej lehote od doručenia tohto uznesenia podali proti T.

N., nar. XX.X.XXXX, bytom S..D. XXXX/X, B., B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S..D. XXXX/X, B. ako
žalovaným žalobu vo veci samej s predmetom konania uloženie povinnosti zdržania sa obťažovania
hlukom.

Súd priznáva žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením.“2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v totožnom znení, ako
je uvedené v petite napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobcovia odôvodnili tým, že ako vlastníci
nehnuteľnosti bezprostredne susediacej s nehnuteľnosťou žalovaných sú obťažovaní každodenne a po

dlhú dobu neúnosne nadmerným hlukom, súvisiacim s chovom papagájov, ktoré sú od skorej jari až do
zimy žalovanými voľne vypúšťané do vonkajšej časti voliéry. Argumentovali tým, že voliéra sa nachádza
v bezprostrednom susedstve ich pozemku a žalovaní nevykonali žiadne opatrenia zamedzujúce šíreniu
hluku vtáctva. Chované vtáctvo pritom produkuje hluk, škrekot, pískanie a iné zvuky, ktorými sú trvalo
obťažovanínadznesiteľnúmieru,atonapriektomu,žežalobcoviazaúčelomzamedzeniahlukupostavili

na hranici pozemku plot do výšky 2,30 m na vlastné náklady.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP a dospel k záveru,
že sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Žalobcovia osvedčili, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalovaných

predloženými listami vlastníctva, ako aj kópiou z katastrálnej mapy a fotografiou voliéry v bezprostrednej
blízkosti nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Subjektívny pocit rušenia hlukom zdokumentovali výzvami
z 2.8.2013 a 27.5.2013, adresovanými žalovanému v 1.rade a zápisnicou o podaní oznámenia
priestupku, spísanou mestskou políciou dňa 6.5.2013. Skutočnosť, že dochádza k ich rušeniu a
obťažovaniu ako susedov hlukom chovaného vtáctva objektívne preukázali čestným prehlásením V. I.

z 8.8.2017, vlastníčky nehnuteľnosti v Michalovciach, na ul. S.. D. X, teda bezprostredne susediacej s
nehnuteľnosťou žalovaných. Predložili aj 28 obrazovozvukových záznamov, zachytávajúcich meranie
hluku a jeho intenzitu v období od 17.3.2012 do 4.8.2017, z toho 4 zdokumentované v auguste 2017. Súd
podľa týchto obrazovozvukových záznamov intenzitu a hladinu hluku, vydávaného vtáctvom, označil za
výraznú, nadmernú v danom mieste a čase, a teda „nad mieru primeranú pomerom“. Konštatoval, že

úpravouvzmysleneodkladnéhoopatrenia budúdočasneupravenépomerystrántak,abynedochádzalo
k rušeniu žalobcov ako susedov a na druhej strane, aby žalovaní neboli obmedzovaní vo výkone
vlastníckeho práva chovaním drobného vtáctva. K trvalej úprave týmto neodkladným opatrením však
nemôže dôjsť, keďže nie je zrejmé, akým prístrojom boli merania uskutočnené, t.j. či tento prístroj bol
riadne kalibrovaný, zaznamenaný hluk vtáctva nebol konfrontovaný s inými bežnými zvukmi, údaje o

nameraných hodnotách sú zle čitateľné a nie je zrejmé, aké jednotky hluku sú na prístroji zaznamenané.
Tieto dôkazy majú vysokú dôkaznú hodnotu, pokiaľ ide o dočasnú úpravu pomerov, avšak pre konečnú
úpravu pomerov je potrebné podať žalobu vo veci samej, z ktorého dôvodu súd uložil žalobcom v lehote
60 dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia podať proti žalovaným žalobu o uloženie povinnosti
zdržať sa obťažovania hlukom.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP, a teda úspešným žalobcom priznal ich
náhradu v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní podľa obsahu odvolania z

dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch odvolania uviedli, že ku dňu 14.9.2017 vlastnili korelu
chocholatú, papagája kráľovského, amazoňana žltolíceho, alexandra veľkého a papagája sivého, ktorý

je africkým druhom, vyžadujúcim si špecifické podmienky. Namietali použitie termínu „vtáctvo“, keďže
podtento termín sa dá zahrnúť každý druh operenca. Žalovaní však okrem uvedených druhov papagájov
iné „vtáctvo“ vo voliére nechovali. Poukázali na to, že papagáje nie sú pôvodným druhom žijúcim na
Slovensku, majú osobitnú fyziológiu a svoj osobitný biorytmus, ktorý musí byť pri chove zohľadnený.
Papagáje pochádzajú z Južnej Ameriky, Austrálie, Ázie a Afriky, kde žijú vo voľnej prírode spravidla

v tropickom alebo subtropickom pásme, teda v teplých oblastiach, a preto ich nemôžu vystavovať
chladnému počasiu. Papagáje majú v murovanej voliére, bez výletovej voliéry, v čase zimy spravidla od
1. novembra do 31. marca, kde im cez deň svietia a pritápajú ohrievačom a v mesiacoch apríl až október
ich vypúšťajú do vonkajšej voliéry podľa počasia. Počas celého roka nocujú vo vnútornej časti voliéry.
Považujú za neprijateľné, aby počas celého roka mali papagáje možnosť denne byť mimo uzavretej

voliéry len dve hodiny. Pre svoj normálny vývoj a zdravie pobyt na čerstvom vzduchu a pri dennom
svetle potrebujú. Namietali, že majú niesť zodpovednosť za správanie sa niekoho iného. Za nadbytočný
považujú v poradí tretí výroku, keďže dosiahnutie sledovaného účelu je naplnené už prvým výrokom
napadnutého uznesenia. Uviedli ďalej, že na adrese B. Timravy 4 Michalovce žijú od roku 1994, odtoho času chovajú 8 až 10 ks papagájov v tých istých priestoroch a ich suseda V. I. sa nikdy na chov
papagájov nesťažovala, preto je prekvapujúce jej čestné vyhlásenie. Priložili jej čestné prehlásenie,
ktorým dementuje svoje čestné prehlásenie z 8.8.2017 a priložili aj čestné vyhlásenie jej manžela A.

I.. Uviedli, že žalobcovia sú ich susedmi od roku 2001, pri kúpe domu vedeli o chove papagájov, ktorý
im neprekážal, ale po nasťahovaní sa začali prejavovať nespokojnosť. Aj napriek tomu, že zasklili celý
vonkajší výlet voliér, žalobcovia neboli spokojní, dali si zhotoviť murovaný plot do výšky 2,30 m, ktorý
zamedzuješírenieakéhokoľvekzvukudoichdvora.Nazákladepodnetovžalobcovichnavštívilakomisia
mestského úradu a chov kontrolovala aj regionálna veterinárna a potravinová správa, pričom nikdy

neboli za chov papagájov postihnutí, nebola im udelená peňažná pokuta ani upozornenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia nebolo potrebné, keďže tu nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Podľa ich
názoru akceptovaním tohto rozhodnutia môže byť naplnená aj skutková podstata trestného činu týrania
zvierat. Nesúhlasili ani s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcom.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdiť. Pojem „vtáctvo“ použili z toho dôvodu, že nemali objektívne možnosť zistiť, aký presný
druh a počet vtákov žalobcovia chovajú. Petit považujú za štandardný a koncipovaný tak, aby sa
ním znemožnilo obchádzať neodkladné opatrenie a žiadny z výrokov uznesenia neukladá žiadne
povinnosti tretej osobe, ale len žalovaným. Žalovanými predložené úradné rozhodnutia nemajú vzťah
k podstate veci, pretože ide o úradné dokumenty, ktoré len schvaľujú, či skúmajú podmienky chovu

vtáctva žalovanými, žiadnym spôsobom sa však nezaoberajú prípadným zásahom do práv vlastníkov
nehnuteľností, susediacich s miestom chovu. K tvrdeniu, že je neprijateľné, aby papagáje počas roka
mali byť možnosť denne mimo uzavretej voliéry len dve hodiny žalobcovia uviedli, že podľa verejne
dostupných zdrojov je bežné, že chov papagájov prebieha len v uzavretých priestoroch, bez možnosti
umiestniť ich do vonkajšieho priestoru. Chovatelia ich chovajú v uzavretých klietkach vo vnútri svojich

domov či bytov a jediné, čo potrebujú, je mať prírodné svetlo. Poukázali na to, že chov sa uskutočňuje
v obytnej zóne a jedná sa o chov na komerčné účely predajom rozmnožených jedincov chovaných
vtákov, teda nejde o činnosť uskutočňovanú výlučne ako koníček. Žalobcovia sa pritom nedomáhali
ukončenia chovu, ale jeho realizácie tak, aby nedošlo k narušovaniu ich vlastníckych práv. Orgány,
ktoré žalovaní uvádzajú, nemali kompetenciu riešiť danú situáciu úradným spôsobom a len apelovali

na obe strany, aby sa dohodli. Žalovaní neurobili prakticky žiadne opatrenia na zamedzenie hluku a
žalobcovia si sami na vlastné náklady zriadili múr za účelom zabránenia šíreniu hluku. Pre zvýraznenie
predstavy súdu o hlučnosti papagájov žalobcovia predložili informácie o chove týchto zvierat a miere
hluku, ktorý produkujú, ktoré sú informáciami z verejne prístupných internetových zdrojov. Žalovaní aj
po doručení neodkladného opatrenia naďalej nechávajú voľne vtákov vo vonkajšej voliére počas celého

dňa a nerešpektujú teda rozhodnutie súdu. Predložili aktuálne prehlásenie V. I.. Zdôraznili, že žalovaní
nespochybnili tvrdenia žalobcov k otázke intenzity hluku a jeho rušivého charakteru a neuviedli žiaden
akceptovateľný právny dôvod, pre ktorý by neodkladné opatrenie malo byť zrušené.

8. Žalovaní v replike uviedli, že chov papagájov nie je zdrojom ich príjmov a v ich prípade ide o

chovné páry, ktoré si vyžadujú voliérový chov. V roku 2017 odchovali dve mláďatá, ktoré inzerovali na
predaj, resp. na výmenu, avšak jedno z týchto dvoch mláďat uhynulo a uhynula aj samička papagája
kráľovského, ktorú nahradili kúpou novým exemplárom. Náklady na chov, krmivo, lieky, svietenie,
vykurovanie a iné chovateľské potreby vysoko prevyšujú príjem z tohto chovu. V lehote do 60 dní od
doručenia zásielky papagájov uzatvorili vo vnútornom murovanom priestore a odvtedy, t.j. od 28.10.2017

neboli vypustené do vonkajšieho výletu. Poukázali na to, že V. I. neustále mení svoje vyhlásenia. Uviedli,
že chovajú stredne veľké papagáje, ktoré nemajú taký prenikavý hlas, ako veľké papagáje (ara, kakadu).
Prenikaniu hluku pritom bráni múr vo výške 2,30 m, pričom voliéra má výšku iba 1,83m.

9. Žalobcovia v duplike uviedli, že vyjadrenia žalovaných o strednom zvuku chovaných papagájov sú

skresľujúce a účelové, pretože meraním je dokázané, že aj tento tzv. stredný zvuk, ktorý papagáj vydáva,
je nad limitom povolenej hranice zvuku v obývanej zóne, a to cez deň 50 decibelov a počas noci 45
decibelov. Žalobcovia postavili múr s celkovými nákladmi 5.000 €, ale ani to nezabránilo šíreniu hluku
do okolia. Múr z výšky 230 cm postupne klesá na výšku 150 cm, pričom ich spálňa a detská izba sa
nachádzajú na poschodí, ktoré je nad úrovňou plotu. Takýto plot by musel dosahovať až výšku 350 cm,

čo podľa stavebného zákona je neprípustné. Hluk, ktorý žalobcov ruší, počujú v spálni ráno, ale aj v
okolitom priestore po celý deň, čo im znemožňuje užívať dvor aj terasu, pretože takýto diskomfort sa
dlhodobo nedá vydržať. Merania nimi doložené sú z obdobia od roku 2012 až do súčasnosti a papagájesú uzavreté len v zimnom období, skoro na jar ich opäť žalovaní vypúšťajú do vonkajšej voliéry, odkiaľ
sa šíri hluk nad limit povolenej hranice zvuku v obývanej zóne.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

11. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že sú splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací

súd uvádza nasledovné :

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16.Podľa§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva,
že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a
následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia
právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

22. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiťžalobcovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Akjepredpoklad,ženeodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

23. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.
Predpokladom nariadenia takýchto neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo
osvedčenieobavy,žeexekúciabudeohrozená,t.j.osvedčenienebezpečenstvabezprostrednehroziacej
ujmy.

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia
vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že
bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu, sú aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená (na rozdiel od dokazovania),
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu
dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti
javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

26. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.
CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné
v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a
účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

27. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

28. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

29. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé splnenie oboch vyššie uvedených zákonných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia osvedčili nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, teda preukázali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou
žalovaných, a zároveň predloženými dôkazmi, najmä predloženými obrazovozvukovými záznamami
o zvukoch vydávaných vtáctvom chovaným žalovanými v období rokov 2012 až 2017 osvedčili, že
dochádza k ich obťažovaniu zvukom tohto vtáctva nad mieru primeranú pomerom. Z meraní, ktoré

vyplynuli z týchto zvukových záznamov je zrejmé, že intenzita vydávaných zvukov dosahuje aj od 40 do
70 (pravdepodobne) decibelov, a to kedykoľvek počas dňa. Z týchto zvukových záznamov vyplýva, že
ide o dlhotrvajúci stav, ktorý sa nepodarilo vyriešiť aj napriek opatreniam vykonaným zo strany žalobcov
a chovom vtáctva žalovaných sú žalobcovia rušení v pokojnom užívaní svojej nehnuteľnosti či už pre
bežné potreby bývania, ale aj pre relaxáciu, sociálne kontakty a podobne.

30. Odvolací súd nepochybuje o tom, že aj vtáctvo, konkrétne papagáje chované žalovanými musia
mať vytvorené vhodné životné podmienky pre riadny vývoj, avšak pokiaľ tieto nie je možné skĺbiť s
hygienickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na obytné zóny, nemôže záujem chovu prevýšiť záujem
nad ochranou života a zdravia obyvateľov danej obytnej zóny.

31. Podľa právnej úpravy (vyhl. Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z.) je povolená hranica
hluku v obytnej zóne 50 decibelov počas dňa a 45 decibelov v noci a dlhodobá rušivosť a obťažovanie
hlukom v rozmedzí 50 až 70 decibelov v čase relaxácie fyzických a duševných síl má priamu súvislosť
s hypertenziou, neurózou človeka alebo poruchami spánku.

32. Žalovaní sa v odvolaní bránili tým, že pobyt nimi chovaných papagájov dve hodiny denne vo
vonkajšejvoliéreniejedostatočný,nepredložilivšakžiadnedôkazy,ktorýmibyosvedčili,vakomrozsahu
je ich pobyt mimo uzavretých priestorov denne nevyhnutný. Ich tvrdenie, že nariadeným neodkladnýmopatrením môže byť naplnená skutková podstata trestného činu týrania zvierat, tak zostalo iba v rovine
nepreukázaného a ničím nepodloženého tvrdenia.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že táto úprava je iba dočasná do rozhodnutia vo veci samej na základe
žaloby, ktorú žalobcovia podali na Okresnom súde Michalovce dňa 14.11.2017 v zmysle nariadeného
neodkladného opatrenia a až v tomto konaní vo veci samej bude predmetom skúmania, v akom rozsahu
a či vôbec sú žalobcovia obťažovaní hlukom nad povolený prípustný limit, aké sú potrebné životné
podmienky pre chov papagájov žalovanými, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré budú rozhodujúce z hľadiska

rozhodovania o žalobe v zmysle ust. § 127 Obč. zák.

34. Až do definitívneho vyriešenia sporných otázok medzi žalobcami a žalovanými ako vlastníkmi
susediacich nehnuteľností je dôvodná dočasná úprava pomerov sporových strán navrhovaným
neodkladným opatrením, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

36. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú nárok voči neúspešným žalovaným na plnú

náhradu trov odvolacieho konania.

37. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).