Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/353/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110216756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110216756.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
AndreyGaldunovejaJUDr.AnnySlovinskejvsporežalobcuSpoločenstvovlastníkovbytovanebytových
priestorov „MIER" na Národnej triede č. 70, 72 a 74 v Košiciach, so sídlom Národná trieda č. 72, 040 01
Košice, právne zastúpeného JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou so sídlom Národná trieda 72, 040 01
Košice, proti žalovanému Územnému bytovému družstvu HORNÁD, so sídlom Národná trieda 66, 040

01 Košice, IČO: 594 741, právne zast. JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom Štúrova 44, 040
01 Košice, o zaplatenie 685,35 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu č.k. 36C/211/2010-32
z 19.5.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 36C/211/2010-32 z 19.5.2016 zastavil
konanie a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.077,97
€, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.683,96 € a zaplateného súdneho poplatku za
návrh vo výške 394,01 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Jany Kupcovej, advokátky so sídlom Národná trieda 72, 040 01 Košice.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca pôvodnou žalobou zo
dňa 11.1.2002 žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 237.477,30 Sk (7.882,30 €
s prísl., konanie vedené pod sp.zn. 20C/36/2002 ) s tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa
27.4.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo
sumy 6.576,85 € od 1.1.2001 do 16.5.2003, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a konanie v časti o
zaplatenie sumy 685,35 € vylúčil na samostatné konanie (vedené pod sp.zn. 36C/211/2010) , v ktorom

bude rozhodnuté aj o trovách celého konania (rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.5.2010).

3. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu zo dňa 28.4.2016. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Súd prvej inštancie
konštatoval, že návrh bol podaný dôvodne, keďže po podaní návrhu došlo k uhradeniu dlhu žalovaným.
Preto žalobcovi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia patrí právo na náhradu trov konania

a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 2.077,97 €, ktorá suma pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 394,01 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1.683,96 €. V
nadväznosti na uvedené Okresný súd Košice I vyjadril názor, že všetky uplatnené úkony právnej služby
boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu sporu a obsahovali procesne významné
skutočnosti a poukázal na to, že z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že právo na náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva má ten účastník, ktorý mal úspech vo veci. Ďalej ozrejmil

presný spôsob určenia výšky odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z predmetu sporu a
vymedzil za ktoré právne úkony náhrada bola priznaná.4. Proti uvedenému uzneseniu a to proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko k zaplateniu žalovanej sumy

nedošlo na základe podanej žaloby, ale na základe vzájomne odsúhlasených pohľadávok a záväzkov
medzi účastníkmi, a to po prepracovaní jednotlivých vyúčtovaní doručených žalovanému bez súčinnosti
súdu alebo so zreteľom na žalobu, ktorá obsahovala nesprávne údaje a vychádzala z nesprávne
žalovanej sumy. Žalovaný bol úspešný aj pri uznaní svojich tvrdení o nesprávnom výpočte úroku z
omeškania, keď žalobca vzal v časti návrh o zaplatenie úroku z omeškania späť a z týchto dôvodov

žalovaný navrhol len čiastočné priznanie náhrady trov konania v percentuálnom vyjadrení 80 %, keďže
aj žalovaný mal čiastočný úspech vo veci a preukázal, že pri podaní návrhu neboli vzaté do úvahy jeho
tvrdenia. V tomto konkrétnom prípade žalobca bral čiastočne návrh späť z dôvodu, že pri podaní žaloby
uplatnil sumu, na ktorú nemal nárok a v časti návrhu o zaplatenie úroku z omeškania taktiež si uplatňoval
úrok od nesprávne určeného obdobia.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že toto je zavádzajúce a poukázal na to, že odmena
za právne zastupovanie v spore bola vyúčtovaná len zo súm, ktoré boli uznané a zaplatené počas
konania žalovaným ako aj na to, že po doručení uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 19.3.2004 sa
prvostupňový súd zaoberal už len zaplatením ročného úroku z omeškania, ktoré žalovaný neuznával a
štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní netrval na zaplatení ročného úroku z omeškania, preto súd

vyzval účastníkov sporu, aby sa dohodli mimo pojednávania. Žalobca nechcel robiť prieťahy v konaní
pred súdom a tak dňa 28.4.2016 vzal návrh späť - netrval na zaplatení ročného úroku z omeškania a
žiadal len o rozhodnutí trov konania.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý výrok uznesenia, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z §379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Žalovaný podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. účinného do 30.6.2016

a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP účinný od
1.7.2016.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované.

9. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ust. § 142 ods. 1,2,3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočítava z výšky súdom priznaného plnenia.

12. Podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.13. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. s odôvodnením,
že návrh bol podaný dôvodne, keďže po podaní návrhu došlo k uhradeniu dlhu žalovaným. Svoje
zdôvodnenie bližšie nevysvetlil, teda neozrejmil na základe akých úvah dospel k takémuto záveru,

pričom z obsahu spisu vyplývajú aj skutočnosti spochybňujúce tento záver, keďže samotný žalobca v
podaní zo dňa 14.4.2016 označenom ako upresnenie návrhu a petitu v dôsledku rozličných výpočtov
upravoval petit a taktiež vo vyjadrení k odvolaniu sám žalovaný uviedol, že v časti vzal návrh späť a
netrval na zaplatení ročného úroku z omeškania. S poukazom na uvedené sa záver súdu o dôvodnosti
celého návrhu a potrebe aplikácie ust. § 146 ods. 2 veta druhá javí ako nepreskúmateľný, resp. odvolací

súdjetohonázoru,žebezjasnéhozdôvodneniatohočobolopredmetomžalobnéhonávrhuanazáklade
akých skutočností došlo k späťvzatiu jednotlivých položiek tvoriacich predmet sporu nie je možné
preskúmať správnosť záveru o dôvodnosti celej žaloby , resp. určiť pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Pokiaľ nebude možné jednoznačne konštatovať plný úspech žalobcu, bude potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia CSP zohľadniac pomer úspechu žalobcu a žalovaného.

14. V danej veci z odôvodnenia uznesenia vyplýva iba to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní použil
ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., avšak svoje rozhodnutie dôsledne nezdôvodnil, najmä neodôvodnil
tak, ako je to vyššie uvedené záver o plnom úspechu žalobcu a rovnako z uvedeného rozhodnutia nie je
zrejmé, či súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ust. § 150 O.s.p. a preto za tohto
stavu je rozhodnutie o trovách konania účastníkov predčasné a tým aj nesprávne.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť iba zrušiť napadnuté uznesenie vo
výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti vrátiť súdu vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a opätovné rozhodnutie o náhrade trov konania, dôsledne posúdiac otázku úspechu a neúspechu
účastníkov konania, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).