Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2717010417.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdenej H. W., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní o neosvedčení odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť
odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 27.08.2018, sp. zn. 8Nt/52/2017-23, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2018 v Trnave a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej H. W., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdená H.
W., ktorej bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č. k. 6T/80/2016-51 zo dňa 09.09.2016,
právoplatný dňa 07.10.2016 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným

odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, sa neosvedčila a trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) mesiace vykoná. Zároveň, podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona odsúdenú pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresnýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žezozáverečnejsprávyprobačnejamediačnejúradníčky
bolo zistené, že odsúdená sa na probáciu nedostavila a ani sa neospravedlnila. Odsúdená do skončenia

skúšobnej doby nepredložila probačnej a mediačnej úradníčke doklad o splnení si povinnosti zaplatiť
dlh na výživnom vo výške 1.356,50 eur. Okresný súd ďalej zistil z písomnej správy poškodeného M.
W. - otca maloletých detí zo dňa 31.05.2018, že odsúdená mu dlh na výživnom vo výške 1.350,- eur
neuhradila. Posiela mu len bežné výživné mesačne 10 - 15 eur. Od 01.01.2018 do 30.05.2018 mu
zaplatila na výživnom 35,- eur. Odsúdená sa na verejné zasadnutie ani v jednom prípade nedostavila
a to napriek tomu, že okresný súd jej dal 3 x možnosť zúčastniť sa verejného zasadnutia a vysvetliť

súdu dôvody neuhradenia výživného, alebo aspoň vysvetliť a preukázať súdu snahu ohľadom úhrady
tohto dlhu na výživnom. Odsúdená doručila okresnému súdu len kópiu dvoch poštových poukážok o
úhrade výživného v sume 10,- eur dňa 18.10.2016 a 15,- eur dňa 03.10.2016 a rozpis čiastočných úhrad
bežného výživného, ale za rok 2017 a 2018.

Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená H. W. odvolanie (č. l. 26 spisu), ktoré súd vzhľadom na jeho

obsah vyhodnotil ako sťažnosť proti uzneseniu podanú v zákonom stanovenej lehote.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdená v písomne podanej sťažnosti (nazvanej ako súdne odvolanie) uviedla, že na súd písala list,
kde uvidela dôvody, prečo sa nemôže dostaviť na pojednávanie a to z dôvodu, že stratila predvolanie.

Ďalej uvádza, že na maloleté deti peniaze platí k rukám otca, ale otec peniaze prepije alebo hodí do
automatov. Otec maloletých detí vraj nesúhlasil s platbou výživného šekom a povedal, aby mu ich matkadávala do rúk a že si bude dávať podpisovať papier, že mu peniaze dala, avšak nedal jej podpisovať
nič. Odsúdená tvrdí, že skutočnosť, že peniaze dávala otcovi do rúk a on ich minul na alkohole vedia
dosvedčiť aj jej najstaršie deti.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku na základe riadne podanej
sťažnosti odsúdenou, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že :

- odsúdená H. W. bola trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. 6T/80/2016 - 51 zo dňa
09.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2016 uznaná za vinnú z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Odsúdenej bola

zároveň podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložená povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom vo výške 1.356,50 eur k rukám otca detí.

- skúšobná doba odsúdenej plynula od 08.10.2016 do 08.10.2017.

- z výpisu registra trestov vyplýva, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
nedopustila žiadneho trestného činu.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť a zistil, že sťažnosť

odsúdenej nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd, posudzujúc, či sa odsúdená H. W. v skúšobnej dobe osvedčila
alebonie,vykonaldokazovanievrozsahunevyhnutnompreobjektívneazákonnérozhodnutie,následne
vykonanédôkazyvyhodnotilindividuálneavichsúhrne,dospelksprávnemuzáveru,ževdanomprípade

vzhľadom na skutočnosť, že odsúdená si nesplnila uloženú povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh
na výživnom vo výške 1.356,50 eur k rukám otca detí nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto
osvedčila.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s § 176 odsek 2 Trestného poriadku uviedol

všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného
trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Sťažnostný súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje
a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Aj sťažnostný súd mal za preukázané, že odsúdená do skončenia skúšobnej doby nepredložila
probačnej a mediačnej úradníčke doklad o splnení si povinnosti zaplatiť dlh na výživnom vo výške
1.356,50 eur k rukám otca a teda svoju povinnosť uloženú súdom nesplnila. Odsúdená sa v priebehu
skúšobnej doby nedopustila trestného činu. V minulosti nebola vo výkone trestu odňatia slobody. V

registri priestupkov nemá záznam.

Sťažnostný súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne
odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom

trebaskúmaťsprávanieodsúdenéhopočascelejskúšobnejdobyahodnotiťlentieokolnosti,ktorénastali
v skúšobnej dobe.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie
základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti,

nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani
zamestnaní,nedopúšťalsapriestupkov,inýchdeliktovatrestnýchčinov,správalsaslušne,požívaldobrú
povesť a zároveň dodržiaval súdom uložené povinnosti a obmedzenia.Skutočnosť, že odsúdená počas skúšobnej doby nedodržala súdom uloženú povinnosť spočívajúcu v
zaplatení dlhu na výživnom na svoje maloleté deti k rukám otca preukazuje, že podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou neplní svoj účel. Ak je zanedbanie povinnej výživy

(úmyselnéalebonedbanlivostné)trestnýmčinompotomtrebazároveňkonštatovať,ženeplnenie(riadne
a včas) vyživovacej povinnosti vo výške vyplývajúcej zo zákona, rozhodnutia súdu, dohody rodičov
nezodpovedá pojmu vedenie riadneho života. V takomto prípade je potrebné, aby odsúdená vykonala
trest, ktorý jej bol podmienečne uložený so skúšobnou dobou, t. j. aby odsúdená vykonala trest odňatia
slobody v trvaní tri mesiace.

Argumenty odsúdenej, že výživné na maloleté deti platí, avšak v hotovosti k rukám otca, ktorý ich prepije,
nemajú právnu relevanciu a sťažnostný súd ich vyhodnotil ako ničím nepodložené. Odsúdená mala
súdom uloženú povinnosť do skončenia skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom v sume 1.356,50 eur,
avšak probačnej a mediačnej úradníčke nepredložila žiaden doklad o splnení si danej povinnosti. Podľa
otca maloletých detí odsúdená od 01.01.2018 do 30.05.2018 zaplatila na výživnom 35,- eur. Odsúdená

doručila okresnému súdu len kópiu dvoch poštových poukážok o úhrade výživného v sume 10,- eur
dňa 18.10.2016 a 15,- eur dňa 03.10.2016 a rozpis čiastočných úhrad bežného výživného, ale za rok
2017 a 2018.

Pri vyhodnotení správania odsúdenej počas skúšobnej doby nemožno prehliadnuť skutočnosť, že

odsúdená nie je schopná rešpektovať súdom uloženú povinnosť. Keďže si odsúdená v skúšobnej dobe
nesplnila povinnosť uloženú jej súdom a z dlžného výživného neuhradila sumu 1.356,50 Eur, okresný
súd správne a v súlade so zákonom pristúpil k nariadeniu uloženého trestu odňatia slobody vo výmere
3 mesiacov.

Sťažnostný súd je toho názoru, že správanie odsúdenej v skúšobnej dobe, počas ktorej nesplnila
povinnosť uloženú jej súdom spočívajúcu v uhradení dlžného výživného, nie je možné hodnotiť inak, ako
že v skúšobnej dobe odsúdená neviedla riadny život a preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup
len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení.

Okresný súd správne postupoval aj pri zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože odsúdená v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Krajský súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdenej, preto o

jej sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.