Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 19C/6/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410201049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410201049.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danielou Kotrecovou v právnej veci

navrhovateľa : V. B., bytom Q., F. XX, zastúpená JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou Bratislava,
Líščie údolie 23 proti odporcovi : v I. rade Private finance, s.r.o., Bratislava, Šancova 104, IČO : 35 802
201, v II. rade I.. T. A., bytom Q., D. XXX/XX, obidvaja zastúpení spoločnosťou G & LEGAL GROUP,
s.r.o., so sídlom Tomáškova 10/B, Bratislava, v III. rade I.. J. U., bytom Q., R. XXXX/X o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi F. L. takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Dúbravka, obec BA - m. č. R., okres Q. IV, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX, na parcele XXXX, XXXX a XXXX, M. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX,

byt č. XX, M. XX, 7. poschodie, v podiele X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške 5250/434610 patrí do dedičstva po poručiteľovi F. L., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Q., M. 35, ktorý zomrel dňa 30.03.2009.

Odporcovia v I. rade Privat finance s.r.o., v II. rade I.. T. A. a v III. rade I.. J. U., sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľke do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Zlatici Višňovskej,
trovy konania vo výške 1.854,38 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp. zn. 3Co/293/2012-563 dňa 29.10.2015 zrušil rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 19C/6/2010 zo dňa 08.03.2012, ktorým prvostupňový súd zamietol
návrh navrhovateľky v plnom rozsahu. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že
okresný súd pri rozhodovaní mal riešiť prejudiciálnu otázku a to otázku platnosti aj Zmluvy o záložnom
práve a mandátnej zmluvy. V danom prípade pokiaľ by súd dospel k záveru, že mandátna zmluva
je neplatná, neexistoval by mandát mandatára 99. realitná spoločnosť s.r.o. zastúpená konateľom I..
Q. (teraz odporca v I. rade) na podpis Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 12.03.2007. Na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v ďalšom konaní súd prvého stupňa má posúdiť uzavretie

všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (Zmluva o pôžičke, Zmluva o záložnom práve, mandátna
zmluva vrátane udelenia splnomocnenia, Zmluva o prevode vlastníctva bytu) aj v kontexte ich vzájomnej
súvislosti, najmä to, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Ďalej má prvostupňový súd vziať do
úvahy skutočnosť, že v podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne väčšej hodnote, než bola výška poskytnutého plnenia
zo zmluvy o pôžičke a zároveň sa súd vysporiada aj s otázkou, či týmto postupom zo strany odporcu

v I. rade nedošlo k výraznému zásahu do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi.Predmetom konania ako už bolo uvedené aj v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 08.03.2012 je
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi
F. L. - otcovi navrhovateľky), ktorej základom je tvrdenie, že zmluva o pôžičke, zmluva o záložnom práve

a mandátna zmluva, sú absolútne neplatné právne úkony z dôvodu, že sú jednak v rozpore s dobrými
mravmi a z dôvodu, že z uzavretých zmlúv vyplýva značný nepomer medzi požičiavanou sumou a
hodnotou zabezpečenia, pričom cieľom odporcu v I. rade nebolo dosiahnutie zabezpečenia pohľadávky,
ale dosiahnutie prechodu dlžníkovho vlastníctva k nehnuteľnému majetku.

Prvostupňový súd opätovne vo veci vypočul účastníkov konania tak navrhovateľku, právnu zástupkyňu
navrhovateľky, ktoré naďalej zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom poukázali na
skutočnosť, že zmluvy uzavreté medzi F. L. a odporcom v I. rade sú absolútne neplatnými zmluvami,
pretože neboli uzavreté v súlade so zákonom a sú v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovia v I. a II. rade
zastúpení advokátom a odporkyňa v III. rade zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom právny zástupca
odporcu v I. a II. rade uviedol, že v roku 2003 sa štandardne postupovalo pri predaji bytu tak, ako

to bolo uvedené v jednotlivých zmluvách, pričom chce poukázať na skutočnosť, že odporca v II. rade
kúpil predmetný byt od odporcu v I. rade za sumu 1.600.000,- Sk. V danom prípade nevidí dôvod na
zrušenie zmlúv, a preto žiada, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Ďalej poukázal aj na skutočnosť,
že otec navrhovateľky prevzal v podstate kúpnu cenu a tak odporca v I. rade nekonal v rozpore s dobrými
mravmi, ale v zmysle zákona a v zmysle zmlúv, ktoré boli podpísané odporcom v I. rade.

Súd opätovne vypočul ako svedka I.. T. Q., ktorý sa vyjadril k jednotlivým uzavretým zmluvám, pričom
zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení v tom smere, že do jeho realitnej kancelárie, kde bol
konateľom, prišiel F. L. s tým, že má záujem odpredať nehnuteľnosť, byt v katastrálnom území R.. Keďže
chcel zálohu, tak bola s ním uzavretá zmluva o pôžičke dňa 03.10.2003 vo výške 30.000,- Sk s tým, že

návratnosť tejto pôžičky mala byť do 03.10.2004 s celkovou návratnosťou aj s úrokami vo výške 55.200,-
Sk. Zároveň na zabezpečenie tejto pohľadávky bola uzavretá aj zmluva o záložnom práve k bytu pána
F. L. ako aj splnomocnenie na odpredaj predmetného bytu. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2003 bol
takýto postup bežný a v podstate ani nešlo o pôžičku, ale o akúsi zálohu, ktorá mala predstavovať časť
kúpnej ceny, za ktorú by sa mal byt predať. Ďalej uviedol, že po odpredaní bytu bola F. L. dňa 15.01.2009

vyplatenásuma43.215,83eurapoodčítaníposkytnutýchpôžičiek.Jetohonázoru,žepredmetnézmluvy
boli uzavreté v súlade so zákonom, a preto nie je dôvod k tomu, aby boli zrušené, resp. aby súd určil,
že sú neplatné.

Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a aj v súlade so záväzným stanoviskom

odvolacieho súdu bol ustálený nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu:

V konaní bolo preukázané, že F. L. dňa 03.10.2003 ako dlžník uzavrel s odporcom v I. rade ako veriteľom
Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 30.000,- Sk do 03.10.2004.
Celkove mal F. L. vrátiť odporcovi v I. rade sumu 55.200,- Sk, ktorá zahŕňala jednak požičanú sumu a

jednakpoplatokvovýške25.200,-Sk.Tretinapoplatkuvzmluveopôžičkebolaoznačenáakodohodnutý
úrok a dve tretiny poplatku zahŕňali náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o pôžičke. F. L. sa
zaviazal, že požičanú sumu bude splácať v splátkach vo výške 4.600,- Sk mesačne od 15.10.2003 do
03.10.2004. Rovnako v zmluve o pôžičke bolo určené, že omeškanie čo i len jednej splátky spôsobí
splatnosť celého dlhu a dohodnutý bol úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania až do

dňa vrátenia požičanej sumy s poplatkom veriteľa. Následne na zabezpečenie pohľadávky bola uzavretá
dňa 03.10.2003 zmluva o záložnom práve a mandátna zmluva. V mandátnej zmluve F. L. splnomocnil
odporcu v I. rade, aby uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k realizácii záložného práva na
jeho byt v k .ú R., a aby urobil všetky právne úkony potrebné k prevodu vlastníctva k predmetu záložného
práva na tretiu osobu. Následne dňa 30.07.2004 bol medzi odporcom v I. rade a F. L. uzavretý Dodatok č.

1kzmluveopôžičke,nazákladektorejmalodporcavI.radepožičaťF.L.ďalšiusumuvovýške132.000,-
Sk, čím sa požičaná suma zmenila na sumu 162.000,- Sk s predchádzajúcim záväzkom 30.000,- Sk a
celkový záväzok vrátiť sumu sa zmenil na 298.000,- Sk, ktorý pozostával z požičanej sumy 162.000,-
Sk a poplatku vo výške 136.000,- Sk. Požičaná suma mala byť vrátená v mesačných splátkach po
4.968,- Sk do 15.07.2009. Následne dňa 12.03.2007 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu na

nadobúdateľa odporcu v II. rade, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 7016/07 dňa 21.03.2007, pričom
za predávajúceho túto zmluvu podpísal odporca v I. rade, resp. konateľ odporcu v I. rade v tom čase I..
T. Q.. Následne odporca v I. rade prevzal za F. L. kúpnu cenu od odporcu v II. rade. Dňa 17.12.2008 na
základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva sa vlastníčkou bytu stala odporkyňa v treťom rade, ktorý vpodstate vyplatila peniaze odporcovi v druhom rade. Dňa 31.12.2012 podľa účtovných dokladov odporcu
v I. rade došlo k vyrovnaniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, avšak F. L. rozdiel vyplatený nebol. Až
dňa 15.01.2009 na základe vyhotoveného dokladu mala byť zvyšná suma kúpnej ceny vyplatená F. L.

vo výške 1 301,920 Sk.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, cit. : „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, cit. : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa priči dobrým mravom.“

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, cit. : „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, cit. : „Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.“

Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych práv nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

V zmysle stanoviska odvolacieho súdu súd pri rozhodovaní v prvom rade riešil prejudicialnu otázku a to

platnosťou jednotlivých zmlúv , ktoré predchádzali až k zmluve o prevode vlastníctva bytu na odporkyňu
v III. rade. Súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy majú viaceré vady a zároveň sú v rozpore s
dobrými mravmi.

Zmyslom ustanovenia §3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak

odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 26.06.1997, spisovej značky 3CdoN/69/96).
Podľa §39 OZ ohľadne neplatnosti právneho úkonu možno konštatovať, že právny úkon sa prieči dobrým

mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s
dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore
so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť
obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického

hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého
správania a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

Pri skúmaní platnosti dojednania jednotlivých zmlúv súd dospel k nasledovnému právnemu názoru:
Zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá dňa 03.10.2003 medzi F. L. a vtedajším konateľom odporcu v I.
rade, je zmluvou, ktorá obsahuje neprimeranú úrokovú sadzbu vzhľadom k tomu, že poskytnutá pôžička
bola vo výške 30.000,- Sk s tým, že jej návratnosť bola do 03.10.2004 o celkovej sume 55.200,- Sk,
čo v podstate zahrňuje úrok a poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 25.200,- Sk,

čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, kde ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala hodnotu 243,45%. Ďalšou skutočnosťou, ktorá robí zmluvu neurčitú a
nezrozumiteľnú, je aj skutočnosť, že medzi článkom I a článkom II je rozpor, keď v čl. I sa hovorí,
že predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva a v čl. II sa hovorí, že
predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto smere je zmluva neurčitá a

nezrozumiteľná. Aj z výpovede svedka I.. T. Q. vyplýva , že v podstate nešlo o pôžičku, ale išlo o akúsi
zálohu na byt, ktorá mala byť v podstate odrátaná od hodnoty bytu. Pokiaľ I.. T. Q. v tomto smere chcel
poskytnúť F. L. zálohu na predávaný byt, mal to realizovať iným právnym úkonom( napr. preddavkom)
a nie zmluvou o pôžičke.Zmluva o záložnom práve sa javí súdu rovnako v rozpore s dobrými mravmi, pretože záloh bol
niekoľkonásobnevyššíakoposkytnutápôžička,čojednoznačnejevneprospechdlžníkaatakátozmluva

je v rozpore s dobrými mravmi. Následne ďalšie zmluvy uzavreté a to Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke,
kedy potom, čo F. L. nezaplatil konateľovi spoločnosti odporcovi v I. rade ani korunu z pôžičky vo výške
30.000,- Sk, uzatvára ďalší právny úkon - Dodatok č. 1 k pôžičke dňa 30.07.2004. Tento dodatok bol
podpísaný tak, ako bolo vyššie uvedené, v čase, keď F. L. z prvej požičanej sumy nevrátil odporcovi v
I. rade žiadnu splátku, pričom bolo preukázané, že jeho majetkové a príjmové pomery sa od uzavretia

zmluvy nezmenili k lepšiemu, ale sa jeho finančná situácia zhoršila, o čom bol informovaný konateľ
spoločnosti I.. Q., keďže vedel o tom, že na predmetnom byte je dlh voči Správcovskému bytovému
družstvu a v roku 2006 dokonca sa začala realizovať aj dražba predmetného bytu prostredníctvom
dražobnej spoločnosti LICITOR. Dňa 19.10.2006 však I.. Q. vyrovnal záväzok F. L. voči správcovi, keď
na účet dražobnej spoločnosti vložil sumu 205.386,- Sk. Súd je toho názoru, že aj toto správanie odporcu
v I. rade jednoznačne neviedlo k uspokojeniu jeho pohľadávky z poskytnutej pôžičky, ale k tomu, aby

získal byt, resp. aby predmetný byt odpredal.

Ohľadne mandátnej zmluvy súd je toho názoru, že táto je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými
mravmi, pretože v mandátnej zmluve F. L. splnomocnil odporcu v I. rade, aby uskutočnil všetky úkony
potrebné a nevyhnutné k realizácii záložného práva a aby urobil všetky právne úkony potrebné k prevodu

vlastníctva k predmetu záložného práva na tretiu osobu, pričom uzavretie týchto zmlúv bolo urobené zo
strany F. L. v tiesni, pretože bol nezamestnaný a nedisponoval finančnými prostriedkami s poukazom
na skutočnosť, že dlhoval správcovi poplatky spojené s bývaním. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výkon
dražby predmetného bytu, kedy F. L. v čase podpisu predmetných zmlúv ako aj plnomocenstva bol v
tiesni a jedinou možnosťou bola skutočnosť, že podpíše predmetné splnomocnenie I.. Q., ktorý bude

následne disponovať s jeho bytom, či už formou predaja alebo iným spôsobom.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy sú absolútne neplatné zmluvy
a tak potom nemohlo prísť ani k prevodu vlastníckeho práva zo F. L. na tretiu osobu ; nemožno preto
ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je

možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v
dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám..

O trovách konania súd rozhodol v zmysle §142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva. Trovy pozostávajú jednak zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 398,- eur, z preddavku na vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 100,- eur, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur, (17 úkonov
právnej služby á 53,49 eura t.j. 909,33 eura, náhrada paušálnych výdavkov 1x 6,95 eura, 5x 7,21 eura,
3x 7,41 eura, 4x 7,63 eura, 4x 8,58 eura) t.j. spolu 130,07 eura + 20% DPH, celkovo trovy predstavujú
sumu 1.845,38 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava.

V odvolaní sa musí uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa , rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samejc/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/doteraz zistený skutkový stav, neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
g/ súd prvého stupňa neprihliadal na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3,časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov/§205 ods.2 O.s.p./

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.