Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Er/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202059
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202059.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141 so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX,
XXX XX V. v konaní o vymoženie 2,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so

sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 743/17 zo dňa 9.1.2017, doručenú Okresnému súdu Stará
Ľubovňa dňa 13.4.2017 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.4.2017 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.1.2017
spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
Vansovej2,81103Bratislava,zriadenýmzáujmovýmzdruženímprávnickýchosôbAsociáciaprearbitráž
so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava IČO: 45744971 (ďalej len „rozhodcovský súd“) spisová
značka SRSAspA 03018/16 zo dňa 7.6.2016. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2016 a
vykonateľnosť dňa 2.11.2016. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému
vymoženia sumy 2,- eur s príslušenstvom. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 707300352 zo dňa 26.2.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“),Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“) a Rozhodcovskú zmluvu č. 707300352
zo dňa 26.2.2014.

2. V predloženom exekučnom titule bola povinnému uložená prvým výrokom povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 2,00 eur, úrok v sume 38,06 eur, poplatok v sume 117,70 eur, úrok vo výške

39,15 % ročne zo sumy 2,00 eur od 29. 11. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 2,00 eur od 26. 2. 2015 do zaplatenia. Druhým výrokom bola povinnému uložená
povinnosť oprávnenému zaplatiť zmluvnú pokutu 33,00 eur a poplatok za upomienku 10,00 eur. Tretím
výrokom bola povinnému uložená povinnosť oprávnenému zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 88,20 eur. Štvrtým výrokom bola povinnému uložená povinnosť oprávnenému zaplatiť nároky
uvedené v bode 1.), 2.) a 3.) tohto výroku spoločne v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur splatných

vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to
pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas.

3. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd mal za preukázané, že

oprávnený a povinný uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe § 3 a nasledujúcich zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 jasným a určitým prejavom vôle vo formesamostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere,
v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, a to stály
rozhodcovský súd a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej

zmluvnej strane. Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou
s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor
výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola žalovanému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany
svojichprávaprávomchránenýchzáujmovlenvrámcirozhodcovskéhokonania.Rozhodcovskýsúdmal
za preukázané, že žalobca postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 355/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda že oprávnený vyzval povinného na označenie
stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí
zákonnej lehoty následne žalobca oznámil žalovanému výber rozhodcovského súdu na prejednanie
spotrebiteľského sporu, a to Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Dospel tak
k záveru, že jeho právomoc je založená v súlade so zákonom č. 355/2014 Z. z. a je príslušný na
prejednanie a rozhodnutie vo veci samej.

4. Podľa čl. I bodu 1 Rozhodcovskej zmluvy č. 707300352 zo dňa 26.2.2014 rozhodcovským súdom
sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna,
s.r.o., sosídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, Oddiel:Sro, vložka č. 86817/ B (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), e - mail: [email protected].

5. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy č. 707300352 zo dňa 26.2.2014 bod 1. všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 707300352 zo dňa 26.2.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou
alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské

vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná
zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu,
zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky, a spory, ktoré vzniknú z upletenia práv z týchto
vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov

Stále rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stále
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu, žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Bod 2. zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stále rozhodcovského súdu. Bod 3. zmluvné strany
sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej

forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa

§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 EP 1v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 44 ods. 1 EP 1v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.9. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od 233/1995 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

12. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca
na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky

stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť
v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

13. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa
tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu
neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo

zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby
rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak
môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály
rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský
súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa

podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.
Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky
založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského

konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami

arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon
verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom), na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách za

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

25. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa

27.08.2014, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. V zmysle prechodného
ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o SRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia
(z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sanekonvaliduje. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 zákona o SRK
tak, že založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.
Zosystematickejsúvislostiobochustanoveníjetotižzrejmé,žektýmtoúčinkommôžedôjsťlenvprípade

platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.
Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

26. Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, s.r.o., po 31. decembri 2014

stratil oprávnenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Jeho nástupníckym rozhodcovským súdom sa v
zmysle § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stal Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851
01 Bratislava, IČO: 45744971, ktorý rozhodol v predmetnej veci na základe žaloby oprávneného a
vydal dňa 7.6.2016 rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci. Súd k uvedenému uvádza, že stály

rozhodcovský súd v čase rozhodovania disponoval povolením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. SRS 006, teda súd bol spôsobilý na rozhodnutie spotrebiteľského sporu, a súčasne týmto
súdom ustanovený rozhodca Mgr. Peter Senovský, bol v čase rozhodovania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.

27. Pri riešení otázky, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil stály
rozhodcovský súd.

28. Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 707300352 zo dňa 26.2.2014 vyplýva, že

oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 200,- eur, pričom RPMN za úver bol vo
výške 88 %. V zmluve o úvere je uvedená tiež priemerná hodnota RPMN za úver v rozsahu 44,79
%. Celková čiastka, ktorú povinný mal zaplatiť oprávnenému predstavovala sumu 396,- eur. Vzhľadom
na povahu účastníkov tejto zmluvy o úvere, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),

keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený
identifikačnýmiznakmitypickýmiprefyzickéosoby-nepodnikateľov,t.j.menom,priezviskom,bydliskom,
rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných
vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

29. Rozhodcovská zmluva č. 707300352 zo dňa 26.2.2014, bola uzavretá na osobitnej listine v
rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 707300352, teda dňa 26.2.2014. Skutočnosť,
že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený už na
začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia

zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravených dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu súd považoval za zmluvu
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa

s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú
podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Povinný jej obsah reálne nemohol
ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje o povinnom ako meno a priezvisko povinného, jeho dátum
narodenia a rodné číslo, a trvalý pobyt povinného. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá
vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinný ako spotrebiteľ

nemohol reálne ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú.
Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienil
povinný a vzhľadom na charakter spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemožno ani dospieť k záveru,
žebypovinnýmalmožnosťdoobsahutejtozmluvyakýmkoľvekspôsobomzasahovaťtedažebypovinný
napríklad mal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor,

alebo vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne
ústne pojednávanie alebo nie, a podobne. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej
zmluve v článku I. je určený oprávneným vopred bez toho, aby povinný akýmkoľvek spôsobom mohol
určiť iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdovalebo všetky, a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Na základe
uvedeného súd považuje takúto zmluvnú podmienku za vynútenú a nekalú zo strany oprávneného.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý

definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Veriteľ, teda oprávnený mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil
a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy

spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne
určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v
nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,

C-243/08,C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

30. Vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho
slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník,

ktorémujepredloženátypováspotrebiteľskározhodcovskázmluvavpredtlači,nemávzhľadomnatakúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že takýto
spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa
na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom bolo uzatvorenie zmluvy
o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej

rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo
znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy
bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku

aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a ktoré sú dostatočne presné a
zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho

aktu implementujúceho smernicu. spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá
nebola individuálne dohodnutá, aktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu,
v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora
spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie

sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného

výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať

predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy súd
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola

individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť
z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zospotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred

určený dodávateľom na zmluvnom formulári.

31. Rozhodcovská zmluva zo dňa 26.2.2014, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne

znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si
vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu na
vykonanie exekúcie nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou
starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na
rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve súd nepovažuje
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere

dôkazné bremeno nesplnil. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá riadne, respektíve
individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, kedy zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo
možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie
sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku,
súd prihliadne aj bez návrhu a ako je to v tomto prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie. Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v
takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný
ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul.

32. Vo vzťahu k ustanoveniu čl. II bod. 3 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo
od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 10 kalendárnych dní od jej doručenia,
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu

sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej
obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

33. Súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie
považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku
konaniu,ktoréniejepovinnývykonať,scieľomdosiahnutiaprejednaniavecipredrozhodcovskýmsúdom

a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej
zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza(infraudemlegis).O
obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný.

34. Súd chce na záver podotknúť, že na to, aby sa na rozhodcovskú zmluvu pri štandardnej
spotrebiteľskej zmluve pozeralo ako na individuálne dojednanú, spôsob jej individuálneho dojednania
nesmie vzbudzovať pochybnosti o skutočnom, vážnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné,
že spotrebiteľovi boli poskytnuté informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a

spotrebiteľ bude mať možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo
musí byť aj náležite preukázané.35. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu súd žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, EX 743/17 zo dňa 9.1.2017, doručenú Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 13.4.2017
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.