Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206980
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414206980.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Z.. K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.
W.. Č.. XXXX/X, G., proti žalovanej: I. O., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. H.. M. Č.. XX, G., zast. advokátom
JUDr. Jánom Havlátom, AK HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, o náhradu škody,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 23. septembra 2016, č. k.
40C/88/2014- 248, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala náhrady škody na zdraví pozostávajúcej z náhrady za bolesť, z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (SSU), z náhrady za stratu na zárobku a náhrady nákladov účelne
vynaloženýchnaliečenie.Žalobkynisúdprvejinštancieuložilpovinnosťnahradiťžalovanejtrovykonania
v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa v lete 2011 uzavrela so žalovanou
ústnu dohodu o výuke jazdy na koni v cene 15,- eur/hodina, ktorá sa mala vykonávať v areáli Jazdeckého
oddielu Slávia v Bratislave - Petržalke. V zmysle dohody mala žalovaná ako jej trénerka vo vopred
dohodnutých termínoch pripraveného koňa s tým, že po jej príchode išli do tzv. malej haly, kde prebiehala
výuka v trvaní jednej hodiny. Prvé tri hodiny prebehli bez problémov, len za účasti žalovanej, žalobkyne
a koňa, na ktorom sa učila jazdiť. Dňa 20.09.2011 sa konala štvrtá hodina výuky, kedy na základe

rozhodnutia žalovanej išli do tzv. veľkej haly, kde sa nachádzalo aj niekoľko ďalších jazdcov na koňoch.
Po určitom čase začal v rovnakom smere po obvode haly cválať iný jazdec na koni, niekoľko krát ju
míňal a v istom momente, precválal zozadu v tesnej blízkosti, v dôsledku čoho sa jej kôň splašil a vyhodil
ju zo sedla. Po dopade na zem utrpela úraz, v dôsledku ktorého bola hospitalizovaná od 20.09.2011 a
jej práceneschopnosť bola ukončená dňa 10.04.2012. V dôsledku toho žalobkyňa utrpela ťažký úraz,
ktorý spôsobil trvalé poškodenie jej zdravia. Z pracovnej zmluvy z 01.07.2007 (č.l. 29-30 spisu) súd prvej
inštancie zistil, že žalovaná pracovala od 01.07.2007 v TJ Slávia STU ako trénerka športových koní s

miestom výkonu práce -Športový areál TJ Slávia STU, pričom išlo o pracovný pomer na dobu určitú do
31.05.2008. Dodatkom z 01.09.2010 k uvedenej pracovnej zmluve došlo k zmene pracovného pomeru
na dobu neurčitú. Žalovaná bola držiteľkou licencie Slovenskej jazdeckej federácie č. XXXX/XXXXX
N. H. Z. - N..3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie zaujal stanovisko, že žalovanej v konaní chýba pasívna vecná legitimácia. V čase, keď

žalobkyňa utrpela predmetný úraz pri výuke jazdy na koni vykonávanej žalovanou, totiž žalovaná
vykonávala túto činnosť v rámci pracovného pomeru pre svojho zamestnávateľa, ktorým bol (a stále je)
TJSláviaSTU.Žalovanávýukoujazdynakoniplnilapracovnépovinnostiaúlohyvrámcisvojejpracovnej
činnosti vykonávanej pre svojho zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. To vyplýva z pracovnej
zmluvy žalovanej z 01.07.2007 a jej dodatku z 01.09.2010, v zmysle ktorých je žalovaná v pracovnom

pomere k TJ Slávia STU na pozícii jazdec a tréner športových koní s miestom výkonu práce športový
areál TJ Slávia STU na dobu neurčitú. K úrazu žalobkyne došlo dňa 20.09.2011 v športovom areáli TJ
Slávia STU vo veľkej hale pri výuke jazdy na koni vykonávanej žalovanou a to pádom z koňa, ktorý bol
žalovanej na tento účel pridelený zamestnávateľom (TJ Slávia STU). Z toho je podľa názoru súdu prvej
inštancie zrejmý vecný, miestny ako aj časový vzťah činnosti vykonávanej žalovanou, pri ktorej došlo
k úrazu žalobkyne, k činnosti svojho zamestnávateľa. Vecný vzťah medzi konaním žalovanej a plnením

úloh zamestnávateľa je zrejmý zo zamerania a druhu činnosti zamestnávateľa žalovanej (TJ Slávia
STU), ako to vyplýva zo stanov tohto občianskeho združenia, a to vo vzťahu k pracovnému zaradeniu
žalovanej na pozícii jazdec a tréner športových koní. K úrazu žalobkyne došlo v areáli TJ Slávia STU,
čo je podľa pracovnej zmluvy žalovanej miesto výkonu práce žalovanej a zároveň jej pracovisko. K
úrazu došlo v pracovný deň a počas pracovnej doby žalovanej, ktorá poskytuje hodiny jazdy väčšinou

v popoludňajších a večerných hodinách. Z toho je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaná
svojím konaním (výukou jazdy na koni) plnila úlohy, ktoré jej uložil zamestnávateľ. Túto skutočnosť
potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F.. O. E., ktorá žalovanú prijímala do pracovného pomeru. Čo
sa týka argumentu žalobkyne, že žalovaná jej nevydávala žiadny daňový doklad o platbách, ktoré jej
za výuku platila (čo malo podľa žalobkyne svedčiť o tom, že žalovaná vykonávala činnosť vo vlastnom

mene a na vlastný účet), súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná vo svojej výpovedi vysvetlila, akým
spôsobom funguje u jej zamestnávateľa hradenie platieb za výuku, keď uviedla, že niektorí záujemcovia
zaplatia za 10 hodinový kurz naraz a týmto vystaví príjmový pokladničný doklad, niektorí - čo bol aj
prípad žalobkyne - platia za hodinu, a to pred jazdou alebo po jazde. Keďže nemá účtovné doklady pri
sebe v stajni, tak v takomto prípade vystavuje príjmový doklad väčšinou po skončení 10 hodinového

cyklu. Peniaze vyzbierané od klientov potom odovzdá svojmu zamestnávateľovi, ceny sú stanovené
pevne klubom TJ Slávia. Uvedený spôsob hradenia platieb potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F..
O. E., ktorá vypovedala, že vyberanie týchto platieb formou členského ako členské jazdné má na starosti
práve žalovaná. Žalovaná je oprávnená tieto peniaze vyberať, zhromažďuje ich a v určitom období,
niekoľkokrát za rok, ich vloží do pokladne TJ Slávia a následne sa tieto peniaze použijú pre potreby

koní. Uvedené potvrdzujú aj príjmové pokladničné doklady z 15.12.2011 a z 22.12.2011, podľa ktorých
žalovaná ako zamestnankyňa odviedla tieto platby označené ako oddielové jazdecké príspevky svojmu
zamestnávateľovi TJ Slávia STU. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keby
žalobkyňa žalovala správny zodpovednostný subjekt, nebolo by možné jej žalobe vyhovieť. Žalovaná
ako zamestnankyňa svojho zamestnávateľa totiž pri poskytovaní výuky jazdy na koni pre žalobkyňu

neporušila žiadnu povinnosť (ani prevenčnú v zmysle § 415 Obč. zák.). Žalovaná postupovala pri výuke
jazdy na koni pre žalobkyňu rovnako ako v ostatných prípadoch (dokonca bola v prípade žalobkyne ešte
opatrnejšia, keď zostala v malej hale dlhšie ako býva zvykom), použila na výcvik koňa, ktorého používala
aj v ostatných prípadoch na tréning začiatočníkov, keďže s ním neboli problémy, bol na to uspôsobený a
malpokojnúpovahu,pričomnikdyvminulostisanesplašilanespôsobilnikomuúraz.Vtejtosúvislostisúd

prvej inštancie poukázal na to, že splašenie koňa predstavuje nepredvídateľnú reakciu zvieraťa, ktorá sa
nedá dopredu predpokladať, môže nastať kedykoľvek, aj u trénovaných jazdcov. Ide teda o náhodu (o to
viac v prípade koňa použitého pri výuke žalobkyne, ktorý sa nikdy v minulosti nesplašil), pričom platí, že
náhodu (jej následky) musí znášať ten, komu sa prihodila, teda poškodený. Tejto skutočnosti (možnosti
splašenia koňa) si pritom musela byť vedomá aj samotná žalobkyňa, a tým, že sa rozhodla vykonávať

tento druh športu, akceptovala riziko z neho plynúce. Preto musí niesť aj následky tohto rizika. Medzi
konaním (resp. opomenutím) žalovanej a úrazom žalobkyne tak chýba príčinná súvislosť ako základný
predpoklad pre vznik zodpovednosti určitého subjektu za škodu. Z tohto pohľadu bola bez právneho
významu aj tá skutočnosť, či žalovaná mala licenciu na poskytovanie výuky jazdy na koni alebo nie,
keďže ani medzi touto skutočnosťou a úrazom žalobkyne nebola daná príčinná súvislosť. Vznik úrazu

žalobkyne totiž nezapríčinilo to, že žalovaná nemala určitú licenciu, ale nepredvídateľná reakcia koňa
(splašenie), ktorú nemohla existencia licencie žalovanej nijako ovplyvniť. S poukazom na tieto závery
súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p.4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uviedla, že so zamestnávateľom žalovanej nebola v žiadnom právnom vzťahu. Žalovaná ju nikdy
neinformovala, že výuku jazdy na koni vykonáva v mene zamestnávateľa. Žalobkyňa má za to, že pri
aplikácii ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. treba vyhodnocovať, ako sa objektívne javí poškodenému to, kto
vo vzťahu k nemu vykonáva činnosť. Ďalej žalobkyňa v tejto súvislosti v odvolaní uviedla: „Ak mala byť
škoda spôsobená právnickou osobou pri jej činnosti, musí byť splnená podmienka, že ju táto osoba

vykonávala pre poškodeného, teda na základe dohody, z ktorej mohol poškodený identifikovať osobu
vykonávajúcu činnosť. Som presvedčená, že v tomto smere je rozhodujúci stav v čase dojednávania
dohody, resp. v čase vzniku škody. Som presvedčená, že skutočnosť, že žalovaná sa až následne v
konaní,vktoromsavyvodzujezodpovednosťzaškodu,začnevyviňovaťdodatočnýmiargumentmi,musí
byť pre posúdenie pasívnej legitimácie v konkrétnom prípade bez významu.“ Preto podľa žalobkyne
konkrétne okolnosti prípadu neumožňujú aplikáciu druhej vety § 420 ods. 2 Obč. zák., keďže škoda

nebola spôsobená vo vzťahu k nej pri činnosti zamestnávateľa žalovanej. Pracovná zmluva žalovanej
a dodatok k nej sú podľa žalobkyne bez právneho významu, pretože existenciu pracovnoprávneho
vzťahu žalovanej k TJ Slávia STU nikdy nespochybňovala, ale tvrdí, že táto skutočnosť sama osebe nie
je dôkazom absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v konaní. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne
F.. O. E., žalobkyňa uviedla, že táto svedkyňa „svoju výpoveď poskytla ako súkromná osoba, nebola

vyslanáanioprávnenázamestnávateľomžalovanej(napriektomu,žejeunehozamestnaná)vystupovať
v tomto súdnom konaní.“ Konanie žalovanej voči žalobkyni je podľa žalobkyne excesom. Žalovaná
je v TJ Slávia Stu zamestnaná ako jazdec a tréner športových koní a nemá oprávnenie vyučovať
jazdu na koni. Napokon žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobe by nebolo možné vyhovieť, ani keby žalovala správny zodpovednostný subjekt. V tejto súvislosti

žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná ani po tom, čo ju žalobkyňa upozornila, že navrhuje jazdu
ukončiť, nezohľadnila okolnosti konkrétnej situácie, čím porušila prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Obč. zák.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. sa uplatní nielen v prípadoch, keď škodca je v určitom právnom
(obyčajne zmluvnom) vzťahu k právnickej, prípadne fyzickej osobe - podnikateľovi a škodu spôsobil pri
činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby, ale aj vtedy, ak bola škoda spôsobená osobami, ktoré
podnikateľský subjekt použil na svoju činnosť. Právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ) zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil iný, ak 1/ škodu spôsobili jeho zamestnanci alebo členovia, prípadne iné

osoby, ktoré podnikateľ použil na svoju činnosť a zároveň 2/ ku škode došlo v rámci činnosti tejto
právnickej osoby. K bodu 1/ treba uviesť, že zásadné je, že „osoba použitá na činnosť“ nevykonáva prácu
alebo inú činnosť vlastným menom a na vlastné riziko, ale vykonáva ju pre právnickú (fyzickú) osobu
podľa jej príkazov a pokynov, prípadne v jej záujme. K bodu 2/ treba uviesť, že vždy treba posúdiť, či
konanie priameho škodcu, ktorým spôsobil škodu, malo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh v

rámci prevádzkovej alebo obchodnej činnosti podnikateľa. Ak je v konkrétnom prípade namieste záver,
že činnosť použitej osoby sa nediala v rámci činnosti právnickej (fyzickej) osoby alebo v jej záujme,
nastupuje priama zodpovednosť osoby, ktorá bola právnickou (fyzickou) osobou použitá (tzv. exces).

8. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase predmetného úrazu

žalovaná pracovala v TJ Slávia STU ako jazdec a tréner športových koní. Do jej pracovnej náplne
teda nespadala výučba jazdy na koni. Ako napokon samotná žalovaná uviedla na pojednávaní dňa
12.01.2016, má jazdeckú licenciu, ale nemá licenciu učiteľa jazdy na koni. K predmetnému úrazu pritom
došlo práve pri výučbe jazdy na koni žalobkyne. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie a
doplneným odvolacím súdom však podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa nemohla

mať vedomosť o tom, že žalovaná vykonáva výučbu jazdy na koni ako zamestnankyňa TJ Slávia
STU, pretože žalovaná jej túto skutočnosť neoznámila a žalobkyňa ani žiadnym iným spôsobom nebola
s touto skutočnosťou oboznámená. Napokon ani samotná žalovaná v konaní nepreukázala, že by
žalobkyňu učila jazdiť na koni ako zamestnankyňa TJ Slávia STU, teda v rámci plnenia povinností zpracovného pomeru. Ak by tomu tak bolo, Slávia STU ako zamestnávateľ žalovanej by so žalobkyňou
pravdepodobne musela uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej by bola práve výučba jazdy na koni.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobkyňa platila za výučbu jazdy na koni sumu 15,- eur za hodinu

a tieto peniaze vždy po ukončení hodiny odovzdala priamo žalovanej, ktorá jej však nikdy neodovzdala
žiadny pokladničný doklad potvrdzujúci príjem uvedenej sumy. Táto skutočnosť pritom nebola medzi
stranami sporná. Žalovaná tvrdila, že peniaze, ktoré dostala od žalobkyne, odovzdala účtovníčke F..
O. E.N.. Tá ako svedkyňa vypovedala, že „tréner si peniaze, ktoré dostane od záujemcu, ponecháva
u seba a približne raz za štvrťrok tieto peniaze odovzdá do pokladne.“ Z tejto výpovede uvedenej

svedkyne možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť neprehľadnosť finančných tokov v TJ Slávia
STU. Keďže TJ Slávia STU nedisponuje žiadnym príjmovým pokladničným dokladom ohľadom platieb
žalobkyne, nie je možné urobiť záver, že by TJ Slávia STU platby žalovanej prevzala, riadne ich zaviedla
do účtovníctva a prípadne ich aj nechala zdaniť. Odvolací súd dodáva, že svedkyňa F.. E. okrem iného
uviedla, že v TJ Slávia STU neexistuje jazdecká škola a „výuku jazdy na koni vykonávame na základe
určitých odporučení alebo kontaktov.“ Aj z tohto vyjadrenia menovanej svedkyne možno podľa názoru

odvolacieho súdu vyvodiť, že žalovaná v prípade žalobkyne nevykonávala výučbu jazdy na koni v rámci
plnenia pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru v TJ Slávia STU. Na tom nič nemení
ani fakt, že žalovaná na výučbu jazdy na koni používala kone vo vlastníctve TJ Slávia STU. Zo všetkých
týchto skutočností možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť prinajmenšom dôvodné pochybnosti
o tom, že žalobkyňa bola v právnom vzťahu s TJ Slávia STU.

9. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 8 odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaná neučila
žalobkyňu jazdiť na koni v rámci plnenia pracovných povinností, ale učila ju jazdiť na koni ako súkromná
osoba. To má za následok, že žalovanej v konaní nechýba pasívna vecná legitimácia. V tomto ohľade
teda odvolací súd zaujal odlišné stanovisko v porovnaní so súdom prvej inštancie. Napriek tomu však

nebolo možné žalobe vyhovieť. Odvolací súd sa totiž stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v
konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v súvislosti s predmetným úrazom porušila akúkoľvek právnu
povinnosť, vrátane všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Obč. zák. K úrazu došlo v
dôsledku toho, že kôň sa splašil. Ide tu o nepredvídateľnú reakciu zvieraťa, za ktorú žalovaná nemôže
niesť zodpovednosť. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenie žalovanej, že na výučbu jazdy

na koni žalobkyne použila koňa, ktorého používa vždy pri výučbe jazdy na koni začiatočníkov, pretože
má pokojnú povahu, je zvyknutý na jazdcov - začiatočníkov a je zvyknutý aj na prítomnosť iných jazdcov
a koní. Odvolací súd podotýka, že samotná tá skutočnosť, že žalovaná nemala licenciu na výučbu jazdy
na koni, s predmetným úrazom žalobkyne nesúvisí. Inými slovami, žalovaná síce nemala oprávnenie
(licenciu) na výučbu jazdy na koni, ale samotná táto skutočnosť nebola príčinou toho, že kôň sa splašil.

Chýba tu teda príčinná súvislosť medzi tým, že žalovaná nevlastnila licenciu na výučbu jazdy na koni
a samotným úrazom žalobkyne. Inými slovami, v konaní nebolo preukázané, že by jedinou a priamou
príčinou úrazu žalobkyne bolo to, že žalovaná nevlastnila uvedenú licenciu, resp. že k úrazu žalobkyne
by nedošlo, ak by žalovaná túto licenciu vlastnila. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že sa bála
splašenia koňa a že preto požiadala žalovanú, aby hodinu prerušila alebo ukončila. Žalovaná totiž toto

jej tvrdenie poprela a uviedla, že ak by ju žalobkyňa skutočne požiadala o ukončenie hodiny, tak by
jej určite vyhovela. Uvedené tvrdenie žalobkyne tak zostalo iba v rovine nepreukázaného tvrdenia. V
konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaná použila pri výučbe jazdy na koni nevhodné postupy, ktoré
viedli k tomu, že kôň sa splašil. Predmetná udalosť nebola nahlásená polícii, vo veci preto neprebehlo
policajné vyšetrovanie a vzhľadom na to nie sú k dispozícii výsledky vyšetrovania, z ktorých by súd

mohol vychádzať, resp. ktoré by mohol vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní. Možno teda uzavrieť,
že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorým
je porušenie právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu.

10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil

podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.aúspešnejžalovanejpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Ovýške
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).