Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010250
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
S. P., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 psím.
a/ b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 09. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. P. nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom B. XXX/XX, t. č. v UVV a UVTOS Žilina, invalidný
dôchodca, ženatý,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

pod vplyvom alkoholu od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2016 do 20.04.2018 (vrátane ) s
výnimkou obdobia od 05.12.2016 do 10.12.2017 ako sa manželka spolu s deťmi nachádzala v zariadení
Spišskej katolíckej charity Dom charitas sv. Hildegardy z Bingenu, v obci Rabča, v rodinnom dome, ktorý

sa nachádza na ul. B. bez popisného čísla, psychicky a čiastočne aj fyzicky ubližoval svojej manželke
S. P., nar. XX.XX.XXXX a to takým spôsobom, že jej neustále vykrikoval, že je sviňa, suka, že sa chodí
kurviť, vulgárne jej nadával, vyhadzoval ju aj s deťmi z domu so slovami, aby šli na charitu bývať a aby
išli tam skadiaľ prišli, aby sa domov nevracali, zamykal vchodové dvere z dôvodu, aby jej zabránil vo
vojdení do domu, poškodzoval zariadenie domu, vypínal pračku, vylieval vodu po dome, že čo stále
budú umývať dlážku, kto tú vodu zaplatí, odstavil vodu, keď bola po nočnej zmene nedovolil jej spať,

budil ju, vypínal ističe, vyhadzoval jedlo, ktoré navarila, pričom ju aj viac krát fyzicky napadol tak, že ju
ťahal za vlasy, kopol ju do zadku a sotil ju, alebo jej dal facku po tvári, jeden krát ju udrel kladivom po
nohe, v dôsledku čoho musela viac krát utiecť z domu a v nezistený deň, niekedy pred dvoma rokmi v
mieste bydliska jej spôsobil tržné poranenie v oblasti hlavy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a dňa
20.04.2018 v čase okolo 20.00 hod. opakovane S. P. vulgárne nadával, pričom jej doslova kričal „Vy
kurvy, zbaľte sa a vypadnite z domu, Vás tu pozabíjam", pričom poškodená sa pred nim spolu s deťmi
schovala v izbe, ktorá sa nachádza na poschodí domu, tieto dvere držala a obvinený následne sekerou

udieral do dverí v oblasti zámku, čím S. P. spôsoboval strach a úzkosť so vznikom stavu podriadenosti
a pocitu bezmocnosti, svojej dcére B. P., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že jej opakovane
a často nadával, že je piča, suka, že sa chodí kurviť, že má spolu s mamou a súrodencami vypadnúť
z domu, že im nedá spať, že sa majú zbaliť, že poletia oknom, vždy keď bránila matku, tak ju ťahal
za vlasy a sácal, čím B. P. spôsoboval strach a anticipačnú úzkosť, so vznikom pocitov vystrašenosti,
materiálnej závislosti a bezmocnosti,

t e d a

blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachu,bezdôvodnýmodopieranímstravy,oddychu,spánku
a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické a psychické zdravie,

t ý m s p á c h a lzločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo doručil súdu obžalobu zo dňa 24. 07. 2018 pod sp. zn. Pv
201/18/5507-54 na obv. S. P. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a/ b/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo veci súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 25. 09. 2018. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po
zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný
čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdený trestný čin. Prokurátor, obhajca

nemali námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal a navrhli vyhlásenie prijať. Súd
potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Poškodené sa riadne a včas nepripojili s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu, o nároku na

náhradu škody tak nebolo rozhodované.

Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, a to tak po
objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, Tr. zákona sa
dopustí, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu

alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu
alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej
starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím.

Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky prechodný čas. Obžalovaným svojím protiprávnym násilným fyzickým a verbálnym

konaním pod vplyvom alkoholických nápojov konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia skutkovej
podstaty súdeného zločinu. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak ako je to uvedené v § 15 písm.
a/ Tr. zákona.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sapokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súd oboznámil správy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a zistil, že v odpise z registra trestov
nemá obžalovaný záznam. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že bol dvakrát postihnutý v priestupkovom
konaní, za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu voči
blízkym osobám za skutky z októbra 2016 ( riešený pokarhaním) a z mája a júna 2016 ( uložením pokuty
vo výške 60 €). Zo správy o povesti vyplynulo, že obec má vedomosť, že obžalovaný v značnej miere

požíva alkoholické nápoje, obec riešila situáciu, keď jeho manželka požiadala o bývanie v obecnom
byte, z dôvodu psychického a fyzického napádania zo strany manžela. Obžalovaný je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 356,90 €.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným

z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov

spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na
strane obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho

spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Keďže obžalovanému ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona,
znižoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu. Dolná hranica ostala nezmenená
na úrovni 3 rokov. Súd v prípade obžalovaného pri ukladaní trestu prihliadal na skutočnosť, že

obžalovaný prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní urobil podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejný súdny proces,
teda práva na vykonanie dokazovania kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní a tiež sa
vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým bol uznaný vinným, čím bol
vytvorený obdobný stav, akoby došlo ku konaniu o dohode o vine a treste. Súd obžalovanému v súlade

s návrhom prokurátora uložil trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby. V prípade
obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného
trestuodňatiaslobodyvovýmeretrochrokov,ibatakýtodruhtrestujepodľanázorusúdudostatočnýmna
prevýchovu obžalovaného, prinútiť ho aby si uvedomil, resp. minimálne sa zamyslel nad nesprávnosťou
jeho konania, ktoré negatívne dopadalo a vplývalo predovšetkým na životy jeho detí a zároveň len takto

uložený trest plne zodpovedá aj potrebám generálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestnýčin.Nakoľkoobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilvzmysle
citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Na základe hore uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poriadku)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

-
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.