Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010180.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. E. Y., nar.
XX. XX. XXXX, pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20. 03. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

rozhodol

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného E. Y. nar. XX. XX. XXXX, pre
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 odsek 2 Tr. zák, na tom skutkovom základe, že:
dňa 19. 08. 2016 predložil na odbore živnostenského podnikania Okresného úradu Námestovo,
Miestnehopriemyslu571,žiadosťovydanieosvedčeniaoživnostenskomoprávnenívodboremurárstvo,

kde odbornú spôsobilosť pre uvedenú živnosť preukázal nepravým výučným listom v učebnom odbore
murár, ktorý mal byť vydaný 05. 12. 1987 Stredným odborným učilišťom strojárskym, v Námestove,
vydaným na meno E. Y., nar. XX. XX. XXXX, pričom na Strednom odbornom učilišti strojárskom
Námestovo nikdy neštudoval a ani žiaden kurz v odbore murár v roku 1987 na ňom neabsolvoval, pričom
na základe neho dosiahol vydanie Osvedčenia o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti v

odbore murárstvo, vydaným Okresným úradom Námestovo, odbor živnostenského podnikania zo dňa
22. 08. 2016, sp. č. OU-NO-OZP-2016/014707-2,
Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 19. 07. 2017 obžalobu na obv. E. Y. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 2 Tr. zák, na skutkovom základe
uvedenom v obžalobnom návrhu.

Okresný súd Námestovo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.3.2018 vypočul obžalovaného a za
splnenia procesných podmienok so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal výpovede svedkova
a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný E. Y. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a vypovedal, že niekedy v
roku 1987 absolvoval kurz murárstva, za kurz zaplatil 500,- korún. Kurz absolvoval v strojárňach, kurzu
sa zúčastnil asi dva až tri krát a nespomína si presne miesto v strojárňach. V rámci kurzu chodil na prax,
nepamätá si kto s ním kurz absolvoval, ani na miesta na ktorých praxovali a ani na meno majstra ani
vyučujúcich. Tiež si nepamätá, kde si bol vyzdvihnúť výučný list. Živnosť v odbore murárstvo vykonáva

už asi 20 rokov, prvý živnostenský list mu bol vydaný na základe výučného listu asi v roku 1998. Živnosť
v odbore murárstvo vykonával aj na území SR, vykonával ju aj v Nemecku, v Rakúsku a vykonávaju aj v súčasnosti v Rakúsku. Nikdy sa nestretol s tým, že by boli nejaké sťažnosti na jeho prácu a
naopak po jeho práci je dopyt. Od vydania živnostenského listu živnosť veľa krát obnovoval na základe
predmetného výučného listu. O tom, že pravosť výučného listu je spochybňovaná sa dozvedel asi pred

dvoma rokmi, na živnostenskom úrade, p. F. vtedy od neho žiadal, aby podpísal nejaké prehlásenie,
pričom mu diktoval, čo má do prehlásenia napísať.
Za splnenia procesných podmienok so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli podľa § 263 ods. 1
Tr. poriadku čítane výpovede svedkov Y. F., G. Z. a U. J..

Svedok Y. F. vypovedal, že je zamestnancom Okresného úradu, odbor živnostenského podnikania. Dňa
19. 8. 2016 sa na úrad dostavil obžalovaný, prišiel zrušiť pozastavenú živnosť a podal aj žiadosť o
založenie novej živnosti v odbore murárstvo, kde ako doklad o spôsobilosti predložil výučný list v odbore
murár. O pravosti predloženého výučného listu nadobudlo pochybnosti, označenie školy a údaje na
okrúhlej pečiatke sa odlišovali, a preto vyzval obžalovaného, že ak si stojí za výučným listom, aby
na kópiu predloženého výučného listu uviedol, že v príslušnom roku ukončil školu a bol mu vydaný

výučný list, ktorý predložil. Na základe podanej žiadosti bolo obžalovanému živnostenské oprávnenie
vydané a následne žiadali o vyjadrenie SOU Strojárske Námestovo, kde zistili, že v tejto škole neevidujú
obžalovaného ako študenta.

Svedkyňa G. Z. v prípravnom konaní vypovedala, že na školu prišla žiadosť z odboru živnostenského

podnikania ohľadom obžalovaného, na ktorú odpovedali, že v kmeňovej knihe žiakov obžalovaný nie je
uvedený, údaje vo výučnom liste sa nezhodujú a ani podpis bývalého riaditeľa. Škola robila aj nejaké
výučné kurzy pre osoby, ktoré neboli žiakmi denného štúdia a po ich absolvovaní sa vydávali aj výučne
listy, štúdium sa ukončilo záverečnou skúškou. Škola aj mala vedenú kmeňovú knihu pre všetkých
žiakova, ale táto sa už nevedie. Škola má podozrenie, že výučný list nie je pravý.

Svedok U. J. v prípravnom konaní uviedol, že od r. 1979 do 1994 pôsobil na SOU Námestovo ako učiteľ,
od roku 1994 do roku 2007 pôsobil na učilišti ako zástupca riaditeľa a od roku 2007 pôsobí na tomto
učilišti ako riaditeľ. Uviedol, že v minulosti sa na učilišti vykonávali kurzy, tieto kurzy sa končili skúškou,
ale nevie sa vyjadriť konkrétnejšie. V roku 1987 mala škola názov Stredné odborné učilište Strojárske

a škola sa takto označovala aj na výučných listoch a názov školy sa uvádzal aj na pečiatke, kde názov
školy musel korešpondovať s pečiatkou.

Boli oboznámené listinné dôkazy, a to výučný list na čl. 60, správa SOŠ Technickej Námestovo na čl.
61, správy Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania na čl. 62, 68-69, výpis zo

živnostenského registra na čl. 63 - 65, správa MV SR na čl. 66, správa SOŠ polytechnickej Liptovský
Mikuláš na čl. 67, 71, 74,75 správa z obce na obvineného na čl. 70 správa MVSR na čl. 72-73, fotokópie
zložiek z odporu živnostenského podnikania na čl. 77-123.

Súd v prvom rade skúmal, či sa skutok stal, ak áno, či napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,

či ho spáchal obžalovaný, či obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom, a dospel k jednoznačnému
presvedčeniu,žeobžalovanýakotrestnezodpovednýsubjektsadopustilprotiprávnehokonania,ktorého
znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Pod pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky
objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria skutkovú podstatu trestného činu t.j. súhrn znakov, ktoré
charakterizujú ľudské konanie i jeho následok ako trestný čin.

Podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa dopustí ten, kto dosiahne vydanie pravej verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj
nepravých podkladov.

V prvom rade je namieste uviesť, že ust.§ 352 Tr. zákona poskytuje ochranu len písomnosti, ktorá bola
vydaná v predpísanej forme na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v
rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik,
zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť

alebo právom chránené záujmy. ( § 131 ods. 4 Tr. zákona).
Vzhľadom na definíciu verejnej listiny je namieste uviesť, že verejnou listinou je nesporne tak výučný list
( ktorého originál sa nepodarilo zabezpečiť) ako aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení.V súhrne vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku kladeného mu za vinu, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spolu so
žiadosťou o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení v odbore murárstvo, predložil nepravý

výučný list v učebnom odbore murár, ktorý mal byť vydaný 05. 12. 1987 Stredným odborným učilišťom
strojárskym v Námestove, ktorým dokladoval svoju odbornú spôsobilosť, pričom na Strednom odbornom
učilišti strojárskom Námestovo nikdy neštudoval a ani žiaden kurz v odbore murár v roku 1987
neabsolvoval. Obžalovaný sa bránil, že predložená predmetná listina je práva, že na Strednom
odbornom učilišti strojárskom Námestovo síce nikdy neštudoval, ale výučný list získal po absolvovaní

kurzu na tomto učilišti. Súd obrane obžalovaného neveril z viacerých dôvodov, už samotná výpoveď
obžalovaného vyznievala nepresvedčivo, obžalovaný si nepamätal na žiadne konkrétne skutočnosti
ohľadom získania predmetného výučného listu, nepamätal si podmienky absolvovania kurzu, miesto, na
ktoromprebiehaloteoretickéaanipraktickévyučovanie,kompetentnéosobyapod.Skutočnosť,žekópia
výučného listu bola falošná vyplýva aj priamo z jej obsahu, kde na tejto listine nekorešponduje označenie
učilišťa s označením učilišťa na pečiatke, ktorou je uvedená listina opatrená. Zároveň o tom, že listina

nie je práva a obžalovaný neabsolvoval na strednom odbornom učilišti kurz v oblasti murárstva vyplýva
aj z celej rady listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré súd hodnotil vo všetkých súvislostiach.
Súd obrane obžalovaného neveril aj s poukazom na obsah správy Strednej odbornej školy technickej
Námestovo, správy MV SR, Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, dokladmi predloženými
Okresným úradom Námestovo, odbor živnostenského podnikania a v neposlednom rade aj svedecké

výpovede Y. F. a U. J.. Svedok Y. F. usvedčil obžalovaného, že sa predmetného dňa obžalovaný
dostavil na Okresný úrad Námestovo, odbor živnostenského podnikania, osobne podal žiadosť o
zrušenie pozastavenej živnosti a zároveň podal žiadosť o založenie novej živnosti v odbore murárstvo
a ako doklad o spôsobilosti predložil výučný list v odbore murár. Nakoľko mal pochybnosti o pravosti
výučného listu, hlavička výučného listu a údaje na okrúhlej pečiatke boli odlišné, nekorešpondovalo

označenie učilišťa, obžalovaného vyzval, že ak si stojí za výučným listom, aby na kópiu predloženého
výučného listu uviedol, že v príslušnom roku ukončil školu a kde mu vydali výučný list, ktorý predložil.
Na základe jeho žiadosti mu bolo živnostenské oprávnenie vydané, potom požiadali o vyjadrenie
SOU Strojárske Námestovo, kde im bolo oznámené, že v tejto škole neevidujú obžalovaného ako
žiaka. Obranu obžalovaného okrem vyššie uvedeného svedka vyvrátil aj svedok U. J., súčasný riaditeľ

R. odbornej školy technickej Námestovo, ktorý uviedol, že na predmetnej škole pôsobil na pozícii
učiteľa od r. 1979, pričom v roku 1987 mala táto škola názov Stredné odborné učilište Strojárske, toto
označenie sa uvádzalo aj na výučných listoch a názov školy sa uvádzal aj na pečiatke, kde názov školy
musel korešpondovať s pečiatkou. Výpovede týchto svedkov korešpondovali s vykonanými listinnými
dôkazmi, tak ako súd uviedol z fotokópie výučného listu preukázateľne vyplynulo, že označenie školy

nekorešponduje s označením školy na okrúhlej pečiatke so štátnym znakom, pričom na uvedenej
kópii výučného listu je uvedený text písaný rukou obžalovaného, (obžalovaný na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že text napísal osobne), čo v konečnom dôsledku len potvrdzuje, že sa skutočne jedná o listinu,
ktorá bola predložená obžalovaným spolu so žiadosťou za účelom, aby dosiahol vydanie osvedčenia o
živnostenskom oprávnení. V napísanom texte obžalovaný uviedol, že prehlasuje, že v roku 1987 ukončil

na SOU Námestovo vzdelanie v odbore murár. Následne obžalovaný začal tvrdiť, keď listinnými dôkazmi
bolo potvrdené, že nebol žiakom Stredného odborného učilišťa strojárskeho Námestovo, že výučný
list nadobudol po absolvovaní kurzu na tomto učilišti. Obrana obžalovaného tak bola jednoznačne
vyhodnotená ako účelová.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka-motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj
naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Na
posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv, t.j. závažnosť prečinu určujú:
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a

priťažujúce okolnosti), miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť
izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.Z vyššie uvedeného súd ďalej skúmal, či okrem formálnej stránky trestného činu je naplnený aj
materiálny korektív a zistil, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky a okolnosti za ktorých
bol spáchaný, zavinenie obžalovaného, konkrétne, že obžalovaný si zabezpečil predmetný nepravý

výučný list ešte niekedy v roku 1996, vtedy ho prvýkrát predložil tomu istému živnostenskom úradu
na preukázanie svojej odbornej spôsobilosti, aby tak spĺňal zákonné podmienky a zabezpečil vydanie
živnostenského oprávnenia v oblasti murárstvo, pričom takéto živnostenské oprávnenie mu bolo
vydávané v priebehu 20 rokov opakovane, a to zakaždým na základe toho istého nepravého výučného
listu. Obžalovaný tak v čase spáchania súdeného prečinu, predloženia nepravdivého výučného listu

už týmto falošným dokladom disponoval 20 rokov, na základe tohto nepravého výučného listu mu boli
opakovane vydávané nové živnostenské oprávnenia v odbore murárstvo, v čase spáchania súdeného
skutku už prevádzkoval živnosť v danom obore 20 rokov, bez negatívnych dôsledkov. V konaní
obžalovaného tak neboli zistené žiadne zištné a sebecké dôvody, v prípade obžalovaného motívom
jeho konania bolo udržanie si práce ako zdroja príjmu a to v remeselnej oblasti, v ktorej sa zrejme
po 20 rokoch profesionálne vypracoval, keďže uspel na trhu práce. Súd nechce zľahčovať konanie

obžalovaného, je skutočnosťou, že si zabezpečil vydanie živnostenského oprávnenia na základe toho,
že predložil príslušnému úradu nepravdivý výučný list, čím vydokladoval svoju odbornú spôsobilosť,
ale súd vyhodnocoval všetky okolnosti za ktorých bol čin spáchaný a vzhľadom na uplynutie času od
samotného zabezpečenia si nepravdivého výučného listu obžalovaného vnímal aj ako osobu, živiteľa
rodiny, ktorý v čase podania žiadosti o vydania živnostenského oprávnenia už 20 rokov prevádzkoval

predmetné remeslo doma a aj v zahraničí a v podstate už akoby iba udržiaval už existujúci protiprávny
stav spred 20 rokov. Súd rovnako pri vyhodnocovaní závažnosti konania obžalovaného prihliadal aj
na osobu obžalovaného, obžalovaný má v odpise z registra trestov jeden záznam, ide o odsúdenie
cudzozemským súdom z roku 2008 pre trestný čin inej povahy, v priestupkovom konaní prejednávaný
nebol, bol postihnutý v blokovom konaní za dva priestupky na úseku cestnej premávky. Zo správy o

povesti vyplynulo, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a tromi deťmi, žije usporiadaným životom,
jeho správanie na verejnosti je slušné. Obžalovaný nie je osobou so sklonmi k páchaniu podvodnej
trestnej činnosti.

Podľa názoru súdu všetky vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne neumožňujú kvalifikovať protiprávne

konanie obžalovaného podľa trestného práva ako súdený prečin z dôvodu, že závažnosť činu
obžalovanéhojenepatrná.Skutok,prektorýbolanaobžalovanéhopodanáobžalobasíceniejetrestným
činom - prečinom, ale mohlo by ísť o priestupok, a preto súd rozhodol tak, že predmetnú vec postúpil
na prejedanie priestupku príslušnému orgánu.

Poučenie:

Proti uzneseniu o postúpení veci môže prokurátor do troch dní od jeho oznámenia podať sťažnosť
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.