Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217206811
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217206811.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: P.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky v sume 1.259,62

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
16Er/1193/2017-40 zo dňa 29.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (EX 5141/17). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53
ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“), ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený podľa zápisnice spísanej u

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 02.02.2017 žiadal vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky voči povinnému vo výške 1.259,62 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a
trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 10502/16
zo dňa 18.08.2016. Súd skúmal, či zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.01.2008 uzavretá medzi
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (predchodca oprávneného), na základe ktorej bol vydaný

rozhodcovský rozsudok, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
15.02.2014 a rozhodcovská zmluva, uzavreté s oprávneným, majú spotrebiteľský charakter, a tiež, či
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Súd mal za to, že vyššie uvedená
zmluva zo dňa 10.01.2008 ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 15.02.2014 založili záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý

pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a povinným, ktorý pri jej
uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnýchzmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý treba posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

2. Vychádzajúc z uvedeného súd skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 3 a 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Následne

súd konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Tým
súd realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j.
mal právo posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak totiž exekučný titul vydal orgán,
ktorý nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp. zn. 6Cdo 105/2011, 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

3. V tomto prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) bola odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, keď žalobu podá veriteľ na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Išlo o rovnaký
typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, a rozhodcovská zmluva bola
veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou,

štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
nemá možnosť meniť, a ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.

4. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o
pôžičke, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v

mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pri neplatnej rozhodcovskej zmluve
rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nie je vykonateľný
a nemôže byť ani exekučným titulom. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným
exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Predložené rozhodnutie ako exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo vecikonať a rozhodovať. Vzhľadom na to súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1,2,5,6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia
rozhodnutí viacerých odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa
podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. Povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom
nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím
by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve

nenachádzali. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená následne dňa 15.02.2014, teda po viac ako
šiestich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu
súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a takýto postup súdu považuje
za neakceptovateľné hľadanie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie,

neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiž, aby rozhodcovský
rozsudok nebol považovaný za exekučný titul. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je podľa
neho nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy o aplikácií relevantných ustanovení právnych

predpisov.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení

§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 27.03.2017, kedy bola u súdneho exekútora spísaná
zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného dňa

18.08.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn. SRSAspA
10502/16. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 02.02.2017, doručeným súdu
dňa 27.03.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 29.05.2018 súd prvej
inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

9. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcisa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

10. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov v tejto veci urobil v podstate správny právny záver

o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 15.02.2014 nezodpovedala zákonným podmienkam v § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase, pričom spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie
je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy, či mal reálnu možnosť jej znenie ovplyvniť a či mu bolo vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v

prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu
na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený - ak skutočne bola
na neho pohľadávka veriteľa platne postúpená - mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená.
Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými
informáciami poskytnutými povinnému. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny

právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť.

11. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy (v spise na č.l.
23) oprávnený (ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky) realizoval dňa 15.02.2014, t.j. s

odstupom niekoľkých rokov po tom, čo bola dňa 10.01.2008 uzavretá zmluva s bankou ako pôvodným
veriteľom o poskytnutí flexipôžičky (v spise na č.l. 18-19), a táto rozhodcovská zmluva bola povinnému
daná na podpis súčasne s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (v spise
na č.l. 22), pričom oprávnený ako postupník do spisu nedoložil žiadnu právne významnú listinu
svedčiacu o postúpení pohľadávky bankou. Podľa rozhodcovskej zmluvy ako rozhodcovský súd bol

dojednaný: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice, IČO: 36577928. Predmetný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok - však nevydal súd podľa rozhodcovskej zmluvy, ale Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. I v prípade, že by

súd neposúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúci neplatnosť tejto
zmluvy, nemohol by prijať záver, že predmetný rozhodcovský rozsudok vydal kompetentný orgán,
pretože ho v skutočnosti vydal iný než v rozhodcovskej zmluve dojednaný rozhodcovský súd.

12. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor
účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd
napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).