Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13Cb/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913217722
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7913217722.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: PRIEMYSELNÝ PARK

TREBIŠOV, s.r.o., Škultétyho 1880/7, 075 01 Trebišov, IČO: 31 602 355, zast.: JUDr. Tibor Sásfai,
advokát, advokátska kancelária Mlynárska 15, Košice, proti žalovanému : Mesto Trebišov, so sídlom M.
R. Štefánika 862/204, 075 01 Trebišov, IČO: 00 331 996, zast.: Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28,
040 01 Košice, IČO: 36 866 563 o zaplatenie 2 190 798,65 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu súd zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX, doplnenou podaním doručeným osobne dňa

XX.XX.XXXX sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2. 190. 798,65 Eur s prísl. z titulu
náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o nájme, v zmysle ktorej a jej Dodatkov si žalovaný prenajal nehnuteľnosti
za účelom výstavby a prevádzkovania priemyselného parku v súlade a za podmienok vypracovanej
projektovej dokumentácie a nájomnej zmluvy s tým, že žalobca uskutočňoval stavebné práce na objekte
Priemyselného parku Trebišov (ďalej len PP TV). Časť stavebných prác realizoval ako subdodávateľ
spoločnosti STAMART, Martin, s. r. o. (táto spoločnosť zanikla splynutím so spoločnosťou SKANSKA

BS, a. s., Prievidza). Žalobca realizoval stavebné práce nad rámec rozpočtov predložených k čerpaniu
pre realizáciu projektu PP TV - Most Východ - Západ financovaného z prostriedkov Európskych
spoločenstiev (ES) v zmysle rozpočtov určených na čerpanie prostriedkov ES pre Projekt. Cena
stavebných prác bola stanovená súdnym znalcom na 2. 190. 798,65 Eur s DPH. Žalobca viedol so
žalovaným rokovania a množstvo súdnych sporov za účelom vyriešenia situácie, ktorá vznikla tým,
že žalobca ako aj spoločnosť VITEX, s. r. o. uskutočňovali pre žalovaného stavebné práce vo veľkom
rozsahu,osudktorýchmalbyťpovzájomnejdohodesožalovanýmdoriešený.Príčinousporovbolpostup

žalovaného, ktorý si bez vedomia žalobcu pridelil súpisné čísla k stavbám a na základe toho si dal
zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na Správe katastra Trebišov vo svoj prospech. Vlastníctvo je
evidované na LV č. XXXX, k. ú. U.. Žalobca bol preto nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX.Ďalejzdôraznil,žesožalovanýmviedlirokovaniaajonovýchzneniachnájomnýchzmlúv,ktoréby
svojou úpravou ceny nájmu odrazili a reflektovali skutočnosť, že žalobca ako aj spoločnosť VITEX, s. r. o.
uskutočnili v objekte PP TV stavebné práce nad rámec rozpočtov predložených k čerpaniu pre realizáciu

projektu PP TV - Most Východ - Západ. Veľmi významným dokumentom pri riešení vzájomných vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným by bola Rámcová zmluva o spolupráci a združenej investícii. Žalovaný
však so žalobcom bezdôvodne odmietol spolupracovať a na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa
XX.XX.XXXX iba zobral na vedomie:1.) návrh na uzavretie novej nájomnej zmluvy s PP TV a Mestom Trebišov,
2.) Zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkov medzi PP TV a Mestom Trebišov,
3.) návrh na schválenie súdneho zmieru v konaní XC/XXX/XXXX.

Žalovaný teda odmietol riešiť situáciu, do ktorej sa dostal žalobca, čím žalobcovi vznikli zbytočné
výdavky, ktoré považuje za škodu na svojom majetku a časť z týchto výdavkov vynaložil bezdôvodne
na miesto žalovaného, čo považuje žalobca za bezdôvodné obohatenie, ktoré žiada vydať. Náhrady
škody sa voči žalovanému domáha v súlade s ust. §415 Občianskeho zákonníka a násl. poukazujúc
na to, že každý je povinný počínať si tak, aby ku škodám nedochádzalo, čo žalovaný svojím postojom

k riešeniu celej situácie porušil a hoci ide o obchodnoprávny vzťah, v danom prípade treba uplatňovať
ust. Občianskeho zákonníka o povinnosti predchádzať škodám pretože Obchodný zákonník takéto
ustanovenie neobsahuje.

2. Právny zástupca žalobcu k uplatnenému nároku bližšie uviedol, že k majetkovej ujme na strane
žalobcu došlo na základe toho, že všetky výdavky a investície, ktoré boli vynaložené žalobcom sa stali

zbytočnými, čo vyšlo najavo rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Trebišove zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým mestské zastupiteľstvo iba zobralo na vedomie návrhy predložené primátorom mesta na
uzavretie nájomnej zmluvy, zmluvy o spolupráci a združení finančných prostriedkov a schválenie
súdneho zmieru v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX ale mestské zastupiteľstvo neprijalo rozhodnutie,
ktoré by tieto návrhy kvalifikovane riešilo, čím žalovaný znemožnil žalobcovi to, aby získal úver v

banke a dokončil všetky práce naviac mimo tých, ktoré boli hradené z NFP. Z toho teda vyplýva,
že žalovaný si nepočínal tak, aby nedošlo na strane žalobcu ku škode. Od tohto momentu preto
žalobca odvíja začiatok lehoty na uplatnenie nároku na súde, teda od XX.XX.XXXX, kedy sa dozvedel
o tom, že investície vynaložené žalobcom boli zbytočné. Pripustil, že tieto otázky boli predmetom
rokovania MsZ už dňa XX.XX.XXXX ale že k žiadnemu rozhodnutiu nedošlo, sa žalobca dozvedel až

na decembrovom zasadnutí MsZ dňa XX.XX.XXXX. Mal za to, že majetková ujma, ktorá mu vznikla,
je preukázaná znaleckým posudkom C.. U. U.M. aj zaplatením investícií pre žalovaného. Išlo o naviac
práce, o položky, ktoré boli nevyhnutné k tomu, aby projekt bol schválený a vybudovaný, čím je podľa
jeho názoru vznik škody na strane žalobcu preukázaný. Vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia uviedol, že v niektorých situáciách došlo k plneniu zo strany žalobcu čím na

strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie lebo žalobca plnil to, čo mal plniť niekto iný. Ide o
výdavky, ktoré súviseli s prevádzkou areálu PP TV (stráženie, poplatok za elektrinu, plyn) čo možno
považovať za bezdôvodné obohatenie, lebo na základe Nájomnej zmluvy sa na tieto plnenia zaviazal
žalovaný ale svoju povinnosť nesplnil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Popieral, že by žalobcovi vznikol voči žalovanému akýkoľvek nárok
na zaplatenie žalovanej sumy, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia v
dôsledku uskutočňovania stavebných prác na objekte PP TV. Poukázal na to, že projekt Priemyselného
parku v Trebišove bol žalovanému predstavený na zasadnutí MsZ Mesta Trebišove konaného dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX spoločníkmi žalobcu (v tej dobe podnikajúceho pod obchodným menom

BusinessCompanyŽilina,s.r.o.).Zástupcoviažalobcu,akovlastníkaareáluPPTV,prezentovaliProjekt
v tom zmysle, že pôjde o tzv. „hnedý park“ - rekonštrukciu areálu bývalého závodu Frucona, pričom
v spolupráci s Mestom Trebišov je možné získať na tento Projekt finančné prostriedky z eurofondov.
Vzhľadom k tomu, že podpora takýchto aktivít pre súkromný sektor bola komplikovanejšia a hlavne
výška finančnej podpory by bola podstatne nižšia ako v prípade ak by žiadateľom o nenávratný finančný

príspevok bol žalovaný, rozhodol sa žalobca osloviť s týmto projektom žalovaného. Projekt predstavil s
tým, že zabezpečí všetky potrebné práce pre podanie žiadosti o NFP (nenávratný finančný príspevok)
s tým, že po 15 rokoch žalovaný prevedie vlastnícke právo k stavbám postaveným počas doby nájmu
za 1,- Sk vlastníkovi areálu, t.j. žalobcovi. Žiadosť o poskytnutie NFP zabezpečoval žalobca spoločne
so žalovaným, ktorý za účelom splnenia podmienok nevyhnutných pre poskytnutie NFP uzatvoril dňa

XX.XX.XXXX so žalobcom ako prenajímateľom nevypovedateľnú Nájomnú zmluvu s dobou nájmu 15
rokov, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli PP TV. Žalobca pri predstavovaní
Projektu PP TV žalovanému viackrát zdôrazňoval, že žalovanému nevzniknú žiadne náklady a všetko
na vlastné trovy zabezpečí žalobca. NFP poskytnutý žalovanému ako prijímateľovi NFP predstavoval
zo strany žalovaného investíciu do vlastného majetku žalobcu. Išlo o technické zhodnotenie majetku vo

vlastníctve žalobcu, čo potvrdili zástupcovia žalobcu pri rokovaniach niekoľkokrát. Poukázal na to, že
žiadosťoposkytnutieNFPbolasíceschválenáalesozníženouvýškouNFP.VpredpokladanomProjekte
žalovanýžiadaloNFPvovýškepribližne227,4mil.Skaleschválenáčiastkapredstavovalaiba160,2mil.
Sk. Na základe toho došlo k prepracovaniu Projektu so znížením nákladu na 168 tis. 6 mil. Sk. Následnebola dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako prenajímateľom a medzi Slovenskou republikou, v mene
ktorej koná Sário podpísaná Zmluva o poskytnutí NFP. Táto zmluva bola počas realizácie Projektu
doplňovaná 14-timi Dodatkami. S realizáciou Projektu PP TV sa začalo v U. XXXX a výstavba v rozsahu

schváleného rozpočtu bola ukončená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný Projekt spolufinancoval sumou 8,3
mil. Sk.
4. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou STAMART, Martin,
s. r. o., Martin (ďalej len STAMART) uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola realizácia
Priemyselného parku. STAMART ako dodávateľ diela bol vybraný na zhotovenie diela ako víťaz na

základe verejného obstarávania. Mesto s ním uzatvorilo Zmluvu o dielo na rozsah prác tak ako bol
schválený rozpočet v súlade s NFP. Počas výstavby PP TV došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu Zmluvy
o podnájme medzi Mestom ako nájomcom a spoločnosťou BLIKA, s. r. o. so sídlom Trebišov ako
podnájomníkom, predmetom ktorej bolo užívanie vybraných nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v areáli
PP TV. S podpisom podnájomnej zmluvy bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi stranami sporu Zmluva
o spoločnom zabezpečení súčasti priestorov nachádzajúcich sa v areáli priemyselného parku. Účelom

tejto Zmluvy bola dohoda zmluvných strán spoločne zabezpečiť požiadavky podnájomníka, investora
BLIKA s.r.o. za účelom riadneho a včasného odovzdania priestorov podnájomníkovi. V súlade s bodmi
1.5 a 2.1 Zmluvy o zabezpečení sa žalobca zaviazal vykonať všetky súčasti priestorov, ktoré sú uvedené
v Prílohe č. 8 k Podnájomnej zmluvy pod bodom 4, 12, 19, 22 a čiastočne bod 8, 9, 10 a 14, pričom
vykonanie týchto súčastí sa žalobca zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady.

5. Dodatkom č. 3 k Zmluve zo dňa XX.XX.XXXX sa predmet Zmluvy rozšíril o tzv. naviac práce na
stavebnom objekte SO14 - Elektroinštalácie, SO13 a 30 - Elektroinštalácie, SO 13 a 30 - Dažďová
a splašková kanalizácia a na SO13 a 30 - Úprava podložia a stabilizácia zemnej práce. Žalovaný za
dielo zhotovené spoločnosťou STAMART a za tieto tzv. naviac práce uhradil zo svojich finančných

prostriedkov spoločnosti STAMART dohodnutú cenu a to aj napriek tomu, že sa počas osobných jednaní
medzi stranami sporu a súčasne podpisom p. X. v mene žalobcu na Stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX
žalobca zaviazal uhradiť práce na elektroinštaláciu v objekte SO 13, 30 a 14 priamo spoločnosti
STAMART na základe osobitnej dohody, tento prísľub ale nedodržal. Nakoľko žiadosť o poskytnutie
NFP bola schválená so zníženou výškou NFP, čo malo za následok prepracovanie Projektu PP TV,

žalobca vydal záväzné Stanovisko dňa XX.XX.XXXX, kde prehlásil, že bol oboznámený so zmenami
v projektovej dokumentácii týkajúcej sa priemyselného parku, že uznáva svoj záväzok zrealizovať tie
stavebné objekty, ktoré boli vypustené z oprávnených nákladov a zároveň sú potrebné k sfunkčneniu
areálu priemyselného parku k termínu kolaudácie. Žalobca ďalej v Prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX
dal žalovanému na vedomie, že sú mu známe všetky zmeny týkajúce sa projektovej dokumentácie

súvisiacej s realizáciou Projektu priemyselného parku, a že s týmito zmenami v plnom rozsahu súhlasí.
Žalobca zároveň v prehlásení uviedol, že jednotlivé položky stavebných objektov v zmysle projektovej
dokumentácie, ktoré boli vypustené z predmetu financovania zo zdrojov EÚ podľa Zmluvy o NFP
zrealizuje ako vlastník areálu vo vlastnej réžii v zmysle schváleného harmonogramu realizácie diela. V
tejto súvislosti žalovaný opakovane zdôrazňoval, že žalobca sa zaviazal zrealizovať ako vlastník areálu

priemyselného parku stavebné objekty nevyhnutné na sfunkčnenie priemyselného parku, a to na svoje
náklady preto neuznával existenciu žiadneho nároku žalobcu za stavebné práce, ktoré mal žalobca na
objekte priemyselného parku uskutočniť.

6. Žalovaný popri tom, že žiadal žalobu zamietnuť z vecných dôvodov, vzniesol aj námietku premlčania

uplatneného nároku, ktorú odôvodnil nasledovne:
Vychádzajúc z nároku uplatneného žalobou , ktorý podľa odôvodnenia žaloby vznikol z titulu ďalších
investícií zo strany žalobcu v prospech žalovaného nad rámec záväzku z Nájomnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami sporu a Projektu v nej obsiahnutého ako investície, práce a
plnenie naviac, najmä s úpravou prevádzky spoločnosti BLIKA, s. r. o. pozostáva z troch častí:

a.)1.861.000Eursprísl.- predstavujenároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniasvýnimkoupoložky
vo výške 3. 619. 163,10 SK, t.j. 120 124,20 Eur (údajné zaplatené investície Mestu podľa Zmluvy o
predaji investičného majetku), ktorý je uplatňovaný ako nárok na náhradu škody;

b.) 173. 555,53 Eur s prísl. - predstavuje naviac práce podľa Zmluvy o dielo medzi žalobcom a SKANSKA
Technologie, a. s. a jej Dodatku č. 1 ohľadom vzduchotechniky, ústredného kúrenia a rozvodu plynu,
merania a regulácii regulačnej stanice plynu;c.) 156. 163,18 Eur s DPH - ide o nárok na náhradu škody resp. náklady, ktoré boli vynaložené žalobcom
za plnenia slúžiace žalovanému a BLIKE (platenie elektrickej energie v navýšenej sume, stráženie, iné
náklady podľa priložených faktúr).

7. V súvislosti s prvou časťou nároku vo výške 1. 861. 000 Eur s DPH, ktorá bola vyčíslená v znaleckom
posudku č. XX/XXX vypracovaného C.. U. U. (ďalej len ZP), ktorý je takmer identický so znaleckým
posudkom, ktorý znalkyňa vypracovala dňa XX.XX.XXXX a žalobca ho predložil v konaní vedenom na
Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XCb/X/XXXX o určenie, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva

o dielo žalovaný uviedol, že jeho predmetom bolo vyčíslenie finančných prostriedkov na základe čl.
8.5 Nájomnej zmluvy medzi stranami sporu investovaných do Projektu PP TV - Most Východ - Západ
na základe rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa XX.XX.XXXX a stanovenie
obvyklej ceny za výkon projektovej inžinierskej činnosti súvisiaci s týmto projektom. Z tohto posudku
je zrejmé, že náklady, ktoré si žalobca uplatňuje titulom náhrady škody, resp. vydanie bezdôvodného
obohatenia, mali byť vynaložené v období výstavby PP TV, t.j. v priebehu rokoch XXXX-XXXX (výstavba

poldra, naviac práce na objekte SO 13, SO 30 a SO 14, investície do ostatných hál a pod.). Vzhľadom
k tomu, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde žalobou zo XX.XX.XXXX je zrejmé, že jeho nárok na
údajnú náhradu škody je premlčaný. Poukázal na §397 OBZ, v zmysle ktorého premlčacia doba je 4
roky, preto všetky nároky žalobcu, ktoré predchádzajú dátumu XX.XX.XXXX sú premlčané teda aj nárok
na náhradu škody.

8. Za premlčaný považuje aj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazujúc na ust.
§107 OZ, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia lehota je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou

a najskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V zmysle 3 ročnej aj 2 ročnej
premlčanej lehoty sú nároky žalobcu predchádzajúce dátumu XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX (žaloba
zo dňa XX.XX.XXXX) premlčané, súčasne aj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na to, že žalobca svoj údajný nárok na náhradu škody preukazuje faktúrami z r. XXXX,

XXXX, XXXX až XXXX, pričom posledná z nich je splatná XX.XX.XXXX, tzn. opäť ide o nároky,
ktoré sú s ohľadom na štvorročnú premlčaciu dobu ( podľa OBZ) premlčané, tzn. posledná z nich sa
premlčala dňom XX.XX.XXXX. V súvislosti s týmito faktúrami však nie je zrejmé, či ich žalobca vôbec
uhradil a nepreukázal zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle zákonných predpokladov na vznik
zodpovednosti za škodu, čo musí mať za následok zamietnutie žaloby aj v prípade, ak by súd námietku

premlčania uplatneného nároku neuznal.

9. K vznesenej námietke premlčania sa vyjadril žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Súhlasil s
tým, že nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom v konaní treba posudzovať podľa Obchodného
zákonníka, a teda aj premlčanie treba skúmať podľa §398 OBZ a násl.. Všeobecná premlčacia lehota

pri tomto nároku je preto 4 ročná. Žalobca na základe Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a
tiež Zmluvy o spoločnom zabezpečení súčasti Priestorov nachádzajúcich sa v areáli PP TV zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovaným a žalobcom vykonal práce a plnenia (hoci pôvodne tieto mal
vykonať žalovaný), kde účelom podľa bodu 1.6 Zmluvy bola dohoda strán spoločne zabezpečiť
požiadavky podnájomníka BLIKA, s. r. o. z podnájomnej zmluvy uzavretej s Mestom Trebišov. Žalovaný

mal teda povinnú súčinnosti lebo sa dohodli, že žalobcom zaplatené naviac práce, investície a iné
plnenia a ich návratnosť bude dodatočne upravená. Bola pripravená Zmluva o spolupráci a združení
finančných prostriedkov a tiež úprava nájomnej zmluvy, viedli sa rokovania o ich obsahu, no medzitým
žalobca priebežne plnil hoci tieto dokumenty podpísané ešte neboli. Na úplné zrealizovanie tohto
zámeru žalobca nutne potreboval úver ale banka požadovala predložiť Zmluvu k jeho čerpaniu, k

čomu mala slúžiť navrhovaná zmluva o spolupráci a združení finančných prostriedkov. Žalovaný však
bezdôvodne odmietol zmluvu uzavrieť rozhodnutím MsZ zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca stratil možnosť
investície úplne zrealizovať a dovtedajšie vynaložené náklady sa od tohto momentu stali nadbytočné,
ich zaplatením bol skrátený majetok žalobcu a vtedy sa žalobca dozvedel, že mu týmto postupom
žalovaného vznikla škoda (dovtedy financovanie bolo považované za dohodnuté plnenie). Žalobca teda

zdôraznil, že od XX.XX.XXXX začala plynúť pre žalobcu 4 ročná premlčacia lehota na uplatnenie svojho
nároku na súde, a keďže žaloba zo dňa XX.XX.XXXX bola v tejto 4 ročnej premlčacej lehote podaná na
súde, námietka premlčania nie je dôvodná.10. K premlčaniu nároku z titulu bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym
názorom žalovaného, na základe ktorého by tento nárok z hľadiska premlčania mal súd posudzovať
podľa ust. Občianskeho zákonníka tvrdiac, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v

obchodnomvzťahusa premlčanieposudzujepodľa §397Obchodnéhozákonníka(OBZ),podľaktorého
je 4 ročná premlčacia doba a z ust. §391 OBZ vyplýva, že pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné. V tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov, na základe ktorých v podobných
prípadoch aplikácia Občianskeho zákonníka (OZ) a premlčacej lehoty podľa OZ je vylúčená. Zdôraznil,

že nárok na náhradu škody je uplatnený za náklady, ktoré sa stali zbytočne vynaložené až odmietnutím
žalovaného uzavrieť zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkoch dňa XX.XX.XXXX a len
od toho momentu si žalobca mohol nárok uplatňovať, preto nemôže byť nárok na náhradu škody, výška
ktorého je preukázaná listinnými dôkazmi, premlčaný.

11. Predtým, než súd vznesenú námietku premlčania uplatnených nárokov posudzoval musel si vyjasniť

aké nároky sú uplatnené v konaní, z akého titulu, na základe akých právne významných skutočností.
Z obsahu súdneho spisu, zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov bolo
možné ustáliť, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu troch samostatných
nárokov, a to

a.) zaplatenie sumy 1 861 000 SK s DPH, táto suma vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
č. 10/2015 vypracovaného C.. U. U. vznikla ako súčet dvoch nárokov z dvoch rôznych titulov. Ide o
nákladové položky zaplatené žalobcom z titulu prác a plnení naviac (nad rámec nájomnej zmluvy a
schváleného Projektu) a nákladov z NFP Európskych spoločenstiev. Z tejto sumy z titulu bezdôvodného

obohatenia požaduje žalobca zaplatenie sumu 1.740.452,12 Eur (52.432.860.79 Sk) a z titulu náhrady
škody sumu 120.134,20 Eur (3.619.163,10 Sk).
b.) zaplatenie sumy 173.555,53 Eur s DPH - zaplatenia tejto sumy sa domáha za tzv. naviac práce
podľa Zmluvy o dielo (medzi PP TV - Skanska Technológie a.s.) a Dodatku č. 1 k nej predmetom čoho
bola vzduchotechnika, realizácia a zabezpečenie vzduchotechniky, ústredného kúrenia, rozvodu plynu,

energie, meracej a regulačnej stanice plynu. (V konaní nepreukázal platné uzavretie tejto Zmluvy ani
Dodatku k nej.)
c.) zaplatenie sumy 156.163,18 Eur s DPH z titulu náhrady škody. Ide o náklady vynaložené žalobcom za
plnenie slúžiace podľa jeho názoru žalovanému a spoločnosti Blika s.r.o., lebo žalobca areál nepoužíval,
ale odovzdal žalovanému v zmysle nájomnej zmluvy, a preto je toho názoru, že platiť za odber elektriny,

plynu, strážiť objekt a znášať iné náklady mal žalovaný. To, že na jeho majetku vznikla škoda odôvodnil
tým, že Mesto odmietlo podpísať Dodatok k nájomnej zmluve a Zmluvu o spolupráci a združení investícií,
preto návratnosť týchto žalobcom vynaložených finančných prostriedkov pre žalobcu sa nezaručila a k
tomu došlo XX.XX.XXXX, teda až týmto momentom sa žalobca dozvedel, že na jeho majetku vznikla
škoda a kto za to zodpovedá. Súčet týchto troch nárokov predstavuje žalovanú sumu 2.190.718,71 Eur.

12. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o nájme
(NZ), v zmysle ktorej a jej Dodatkov si žalovaný prenajal nehnuteľnosti za účelom výstavby a
prevádzkovania Priemyselného parku za podmienok vypracovanej projektovej dokumentácie a NZ.
Išlo o nevypovedateľnú NZ s dobou nájmu 15 rokov, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v areáli

PP TV. Podpísaniu zmluvy predchádzalo zasadnutie Mestského zastupiteľstva žalobcu, ktoré dňa
XX.XX.XXXX ,po predstavení projektu PP TV, pristúpilo k jeho schváleniu. Nebolo sporné ani to, že
projekt PP TV sa realizoval v období od U. XXXX do XX.XX.XXXX a Mesto ho spolufinancovalo sumou
8,3 mil. Sk, keďže požadovaná suma NFP bola schválená v podstatne nižšom rozsahu než bol pôvodný
zámer. Schválených bolo 160,2 mil. Sk. Strany sporu teda boli uzrozumené s tým, že celý projekt sa

musí zrealizovať za týchto podmienok a z peňazí schválených vo forme NFP.

13. Z Prehlásenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že túto skutočnosť nielen zobral na vedomie
ale sa zaviazal všetky práce, ktoré museli byť z projektu vypustené skrz toho, že sa znížila suma NFP
zabezpečí, zrealizuje a dofinancuje z vlastných finančných prostriedkov. Počas toho obdobia boli aj

poslanci Mestského zastupiteľstva žalovaného a žalovaní uisťovaní , že Mesto s tým nebude mať žiadne
výdavky a že všetko finančne pokryje žalovaný. V skutočnosti však žalovaný Projekt spolufinancoval
sumou 8,3 mil. Sk čo žalobca v konaní nepopieral.14. V konaní nebolo sporné ani to, že dňa XX.XX.XXXX došlo k podpísaniu Zmluvy o nenávratnom
finančnom prostriedku medzi SR v zastúpení Agentúry SARIO a žalovaným. Žalovaný takto získal NFP
na realizáciu Projektu vo výške 160, 2 mil. Sk.

15. Zo Zmluvy o dielo (ZoD)zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovaným ako
objednávateľom a spoločnosťou Stamart Martin s.r.o. Martin ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy bola
realizácia Priemyselného parku. Stamart bol dodávateľom diela „ Priemyselný park Trebišov“ ako víťaz
na základe verejného obstarávania. Žalovaný s ním uzatvoril ZoD na taký rozsah prác, ktorý schválený

rozpočet v súlade s NFP pokryl.

16. Zo zmluvy o podnájme zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že bola uzatvorená medzi
žalovaným ako nájomcom a spoločnosťou Blika s.r.o. Trebišov ako podnájomníkom ohľadom užívania
vybraných nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli PP TV a toho istého dňa sa uzavrela Zmluva o
zabezpečení niektorých častí priestorov v PP TV za účelom riadneho a včasného odovzdania priestorov

podnájomníkovi Blika s.r.o.

17. V Prílohe č. 8 Zmluvy o podnájme , v bodoch 4, 12, 19, 20 a čiastočne v bodoch 8, 9, 10 až
14 sa žalovaný zaviazal všetky súčasti, ktoré boli potrebné k tomu, aby spoločnosť Blika s.r.o. mohla
v podnájomnom vzťahu v Priemyselnom parku fungovať a realizovať svoju podnikateľskú činnosť,

zabezpečí na vlastné náklady.

18. V konaní nebolo sporné , že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu Dodatku č. 3 k ZoD medzi Mesto
TV a Stamart Martin s.r.o., predmetom ktorého bolo rozšírenie dohodnutých prác o tzv. naviac práce na
stavebnom objekte SO 14- elektroinštalácie, SO 13 a 30 - elektroinštalácie, SO 13 a 30 - dažďová a

splašková kanalizácia a SO 13 a 30 - úprava podlažia a stabilizácia zemnej práce. Za tieto práce zaplatil
zhotoviteľovi žalovaný, a to aj napriek tomu, že sa na ich financovanie zaviazali konatelia žalobcu v
Stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň sa zaviazali na úhradu prác na elektroinštalácii v objekte SO
13 30 a 14 priamo spoločnosti Stamart na základe osobitnej dohody.

19. Zfaktúrpredloženýchžalobcomvyplýva,žespoločnosťSkanskaTechnológiea.s.Košicefakturovala
žalobcovi (v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom Business Company Žilina s.r.o. Trebišov)
faktúrou č. XXXXXXXXXX s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX na základe ZoD č. XXX/XX dodávku a
montáž vzduchotechniky, ústredného kúrenia, rozvodu plynu na žiariči, meraní a reguláciu stanice plynu
podľa súpisu vykonaných prác a dodávok za mesiac I. XXXX v rozsahu 4.696.466,- Sk. Súčasťou faktúry

je súpis vykonaných prác a dodávok za I. XXXX v závode Blika Trebišov, podpísaný dodávateľom a
odberateľom.

20. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej XX.XX.XXXX vyplýva, že dodávateľ Skanska Technológie a.s.
Košice fakturovala žalobcovi dodávku a montáž vzduchotechniky, ústredného kúrenia, rozvodu plynu a

so žiaričmi, meranie a reguláciu a doreguláciu stanice plynu v celkovej výške 4.834.000,68 Sk. Prílohou
faktúry bol súpis vykonaných prác a dodávok za mesiac U. XXXX.

21. Z faktúry č. XXXXXXXXX s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX súd konštatuje, že dodávateľ Skanska
Technológie a.s. Košice fakturovala žalobcovi na základe ZoD č. XXX/XX za dodávku a montáž

vzduchotechniky, ústredného kúrenia, rozvodov plynu a so žiaričmi, meranie a reguláciu a doreguláciu
stanice plynu podľa súpisu vykonaných prác a dodávok R. XXXX sumu 2.471.256,- Sk. Súčasťou faktúry
je súpis vykonaných prác a dodávok za R. XXXX.

22. Z faktúry č. XXXXXXXXXX s lehotou splatnosti 14.06.2007 súd konštatuje, že dodávateľ Skanska

Technológie a.s. Košice fakturoval žalobcovi ako odberateľovi v zmysle ZoD č. XXX/XX na dodávku
a montáž vzduchotechniky, ústredného kúrenia, rozvodov plynu so žiaričmi, meraní a reguláciu a
doreguláciu stanice plynu podľa súpisu vykonaných prác a dodávok za U. XXXX sumu 229.486,- Eur.
Súčasťou faktúry je súpis vykonaných prác a dodávok za U. XXXX.

23. Tieto faktúry boli uhradené žalobcom čiastočne čo preukazuje výpis z jeho účtu vo X. R..F.. za
U. XXXX až L. XXXX, z ktorého vyplýva čiastočná úhrada faktúr vyššie uvedených. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že faktúry vyššie špecifikované boli vystavené na základe ZoD č. XXX/XXVN medzi
Skanska Technológie a.s. ako zhotoviteľom a Business Company Žilina s.r.o. ako objednávateľom hocižalobca v konaní nepreukázal, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo, lebo ním predložené listinné dôkazy
neobsahujú podpisy zmluvných strán ani dátum. Tieto náležitosti absentujú aj na Dodatoku č. 1, ktorý
mal byť uzavretý k vyššie špecifikovanej ZoD č. XXX/XX . Napriek tomu žalobca za vykonané práce

na základe vystavených faktúr zhotoviteľovi čiastočne zaplatil. Znalecký posudok vypracovaný C.. U.
U. pod bodom 3 - práce naviac vyčísľuje na 17.231.836,50 Sk (neobsahuje celú sumu naviac prác
podľa ZoD medzi PP TV a Skanska Technológie a.s. č. XXX/XXVN + Dodatok č. 1). Žalobca zaplatil
10.278,85 Sk bez DPH a znalecký posudok (str. 65, položka 2, 3, 4, 5) zohľadňuje naviac práce iba čo
do sumy 5.885.119,- Sk bez DPH a zvyšok 5.228.533,94 Sk, čo sa rovná 173.555,53 Eur s DPH nie je

preukázané, že by bol žalobcom uhradený.
24. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaný zaplatením ceny diela v zmysle ZoD zo
dňa XX.XX.XXXX - realizácia projektu PP TV pre dodávateľa Stamart s.r.o. Martin sa stal vlastníkom
investičného majetku, ktorý následne Zmluvou o predaji investičného majetku z XX. XX. XXXX previedol
na žalobcu za situácie, že za práce naviac zaplatil žalovaný, hoci na zaplatenie týchto prác sa zaviazal
žalobca v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX priamo konateľ P.. X. dodávateľovi Stamartu na úhradu

nákladov za elektroinštaláciu na objekte SO 13 30 14. Je teda zrejmé, že práce naviac hradené z
finančných prostriedkov žalovaného boli realizované na investičnom majetku, ktorý nadobudol do svojho
vlastníctva žalobca, teda k žiadnej škode ani bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu nemohlo
dôjsť.
25. V súvislosti s prácami naviac podľa ZoD medzi PP TV a Skanska Technológie a.s. ( bez podpisu

zmluvných strán a bez dátumu) súd dodáva, že žalobca vystupuje ako objednávateľ pod pôvodným
obchodným menom, ktoré ako Business Company Žilina s.r.o. používal do XX.XX.XXXX, následne
už vystupoval pod obchodným menom Priemyselný park Trebišov s.r.o. Trebišov. Táto skutočnosť
preukazuje, že všetky práce naviac sa museli objednať a realizovať ešte pred týmto termínom. Aj faktúry
vystavené zhotoviteľom Skanska Technológie a.s boli vystavené pre Business Company Žilina s.r.o. a

sú z E.. XXXX a boli čiastočne uhradené žalobcom v E.. XXXX.

26. Podľa § 387 ods. 1, 2 OBZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
/2/ Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

27. Podľa § 388 ods. 1 OBZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd. ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

28. Podľa § 391 ods. 1 OBZ pri právach vyháteľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,

keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
29. Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčania doba štyri roky.
30. Podľa § 398 ods. 1 OBZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

31. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom. Premlčanie neznamená zánik
práva ale len zánik jeho vymáhateľnosti . Dochádza k zániku nároku, právo sa stáva nevynutiteľným.
Na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, vyžaduje sa námietka premlčania zo strany povinnej
osoby.

32. Súd konštatuje, že právny vzťah , ktorý je predmetom sporu je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý
je potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, ktorý vychádza zo zásady, že premlčanie je obvyklým
dôsledkom neuplatnenia práva. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú
povahu, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sa na obchodné vzťahy nebudú

aplikovať. Všetky ustanovenia OBZ o premlčaní (§ 387 a 408) majú kogentnú povahu, sú teda záväzné
a strany sa od nich nemôžu odchýliť ani ich dohodou vylúčiť.

33. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t. j. súdnu uplatniteľnosť
práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonov. Svojou podstatou je premlčanie subjektívne právo dlžníka spočívajúce v tom, že
po uplynutí premlčacej doby môže vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané právo
nemožno priznať. Na premlčanie sa neberie zreteľ z úradnej povinnosti.34. Predmetom premlčania podľa § 387 ods. 2 OBZ sú všetky práva vyplývajúce z obchodných
záväzkových vzťahov, t. j. všetky záväzkové vzťahy, ktoré sa už spravujú Obchodným zákonníkom. V
ostatných vzťahoch (záväzkových alebo mimozáväzkových) sa premlčanie spravuje právnou úpravou

Občianskeho zákonníka. Medzi obchodné záväzkové vzťahy treba zahrnúť aj právo na náhradu škody,
a to aj vtedy, ak toto právo vzniklo v dôsledku porušenia mimozáväzkovej povinnosti. Náhrada škody sa
totiž vždy realizuje vo forme záväzkového vzťahu, t. j. záväzku, ktorý smeruje k náhrade škody, preto sa
aj všeobecne hovorí o náhrade škody ako o záväzku na náhradu škody. Začiatok a koniec premlčacej
lehoty upravuje ust. § 391 OBZ. Začiatok premlčacej doby je upravený osobitne pre práva vymáhateľné

na súde (ods. 1) a osobitne pre práva uskutočniť právny úkon (ods. 2). Pri právach vymáhateľných
na súde premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť (prvýkrát) na súde. To
znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu
alebo uskutočniť právny úkon. Koniec premlčacej doby sa spravuje všeobecnou úpravou počítania času
obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§122). Z toho hľadiska je dôležitý posledný deň premlčacej doby,
lebo najneskôr v tento deň pri právach uskutočniť právny úkon musí byť právny úkon uskutočnený, pri

právach vymáhateľných na súde musí veriteľ najneskôr v tento deň uplatniť právo na súde. Nestačí v
posledný deň premlčacej doby podať žalobu na pošte. Žaloba musí dôjsť na súd.
35. Dĺžku premlčacej doby upravuje § 397 OBZ ako všeobecnú 4ročnú premlčaciu dobu, t. j. uplatní
sa pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný OBZ okrem prípadov, keď to zákon pre jednotlivé
práva ustanovuje inak. OBZ ustanovuje osobitnú premlčaciu dobu pre práva na náhradu škody v § 398,

podľa ktorého premlčacia doba všeobecne začína plynúť dňom, keď vzniká objektívna možnosť podať
žalobu alebo uskutočniť právny úkon. Preto je začiatok premlčacej doby pri práve na náhradu škody
upravený osobitne. V tomto prípade ide o dve lehoty: subjektívnu, ktorá je 4 ročná a objektívnu, ktorá
ja 10 ročná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky, bez
ktorých nemožno uplatniť nárok na náhradu škody.

Týmito sú:
a) vedomosť o škode
b) vedomosť o osobe povinnej na jej úhradu.
36. Pre začiatok subjektívnej lehoty je rozhodujúci buď deň, keď sa poškodený skutočne dozvedel
o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť alebo skorší termín, t. j. deň, keď sa poškodený mohol

dozvedieť o škode a osobe, ktorá je povinná ju nahradiť. Začiatok objektívnej lehoty na rozdiel od
začiatku subjektívnej lehoty sa viaže na deň, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z toho vyplýva, že právo
na náhradu škody sa premlčí najneskôr za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ak žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov za tzv.
práce naviac na Projekte PP TV v čase, keď na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo medzi žalovaným

a zhotoviteľom Skanska Technológie a.s. tieto náklady mal uhradiť žalovaný, bol a musel si byť vedomí
toho, že tieto plnenia poskytuje namiesto žalovaného, a preto okamihom vynaloženia týchto nákladov a
zaplatenia faktúr vystavených dodávateľom musel vedieť, že týmto na jeho majetku vznikla škoda a že
túto škodu kto spôsobil. Všetky faktúry preukazujúce túto skutočnosť sú z obdobia U. XXXX až L. XXXX
a v tom čase boli ním aj uhradené preto je treba konštatovať, že odo dňa nasledujúceho po zaplatení

hoci aj čiastočnej úhrady dodávateľovi Skanska Technológie a.s. mohol svoj nárok voči žalovanému
uplatniť na súde po všeobecnej 4 ročnej lehote a pokiaľ žalobu podal až XX.XX.XXXX, svoj nárok z
titulu náhrady škody uplatnil na súde po 4 ročnej premlčacej lehote, preto jeho možné nároky z titulu
náhrady škody sú premlčané.
38. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania ide o špecifickú otázku

medzi právnou úpravou Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Inštitút bezdôvodného
obohatenia upravuje OZ v § 451 až 459 ale právnu úpravu premlčania obsahuje aj OBZ v § 387 až
408. Na riešenie vzťahu OZ a OBZ treba využiť interpretačné pravidlo, ktoré je vymedzené v § 1 OBZ.
Základnou otázkou je, že záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia ak ide o vzťah medzi podnikateľmi
a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu,

že sa na neho v dôsledku absencie právnej úpravy v OBZ bude aplikovať právna úprava OZ. Všeobecne
totiž platí, že nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje ale rozhodujúca ja povaha vzťahu. Hoci
právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje OZ a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, na tieto
vzťahy nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t. j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri
práve na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to ani napriek tomu, že OBZ pre vydanie bezdôvodného

obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej 4 ročnej premlčacej doby.
Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať
aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu aplikácie OBZ na obchodné
vzťahy. Osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v OZ, ktorása bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako
celok pre obchodné vzťahy upravuje OBZ a bude sa aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek tomu, že OBZ neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Aplikácia § 107 OZ je vylúčená. Z toho teda vyplýva, že právo na
bezdôvodné obohatenie sa premlčuje vo všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia
premlčacej doby sa spravuje ust. § 391 OBZ pokiaľ OBZ neustanovuje niečo iné. V tejto súvislosti súd
poukazuje na judikáty, ktoré sa týkajú uvedenej problematiky, a to hlavne rozsudok NS SR, sp. zn.
XObOXX/XXXX, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. C.. Ú., rozsudok NS SR, sp. zn. XObO/XX/XXXX

a ďalšie.
39. Pri posudzovaní začiatku a konca premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia treba
vychádzať z ust. § 391 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, treba ale vychádzať aj z toho, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že sa na jeho
úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, resp. že plnil namiesto žalovaného, ktorý takto získal neoprávnený
majetkový prospech.

40. Súd bol toho názoru, že tá časť nároku žalobcu, ktorú označil ako bezdôvodné obohatenie a údajne
vznikla počas realizácie Projektu Priemyselný park Trebišov, ktorý sa budoval v období U. XXXX až I.
XXXX, a preto aj všetky možné, žalobcom vynaložené náklady, pri realizácii Projektu PP TV vznikli
v rovnakom období. Nie je rozhodujúce stanovisko MsZ žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorom
nedošlo k prijatiu žiadneho rozhodnutia, teda ani negatívneho ani pozitívneho, žiadneho! MsZ vzalo na

vedomie návrh novej nájomnej zmluvy, ktorú Mestu predložil žalobca, návrh novej zmluvy o spolupráci
a združení finančných prostriedkov ako aj návrh na súdne vyrovnanie vo veci nehnuteľnosti. K prijatiu
zamietavého rozhodnutia zo strany Mesta nedošlo ba práve naopak, poslanci sa uzniesli, že o týchto
otázkach budú rokovať aj naďalej, pretože si to situácia nevyhnutne vyžadovala. Na to, aby mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu by žalobca musel preukázať splnenie predpokladov na jeho vznik. V konaní

však nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie v tomto smere. To, čo z titulu bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.740.452,12 Eur voči žalovanému požadoval a vyplýva zo znaleckého posudku
č. XX/XX vypracovaného C.. U. U., malo vzniknúť v období realizácie projektu Priemyselného parku
preto ak aj pri bezdôvodnom obohatení platí všeobecná 4 ročná premlčacia lehota podľa OBZ a žaloba
bola podaná na súd XX.XX.XXXX, všetky nároky, ktoré vznikli pred XX.XX.XXXX, sú na základe toho

premlčané. Ak by teda aj nejaký nárok z titulu bezdôvodného obohatenia mal žalobcovi vzniknúť, čo v
konaní zatiaľ preukázané nebolo, tento nárok je treba považovať za premlčaný, lebo žalobu na súd podal
po 4 ročnej premlčacej lehote, hoci už v čase vynaloženia týchto finančných prostriedkov musel vedieť,
žeichrealizujepodľasvojhotvrdenianamiestožalovaného,vprospechžalovaného,resp.podnájomníka
Bliku s.r.o., ale na druhej strane treba zdôrazniť aj to, že žalobca po celý čas, t.j. od E.. XXXX doposiaľ

vyvíjal všetky aktivity týkajúce sa Projektu PP TV súc si vedomí toho, že to čo do projektu investuje, po
15 rokoch (na základe nájomnej zmluvy s Mestom Trebišov) získa do svojho vlastníctva, teda pokiaľ aj
vynakladal finančné prostriedky, bral úver, zaväzoval sa a zaťažoval svoj majetok, robil to s vedomím
a cieľom zveľadiť svoj majetok, resp. svoj budúci majetok, ktorý sa mu žalovaný zaviazal previesť do
vlastníctva.

41. V súvislosti so zápisom vlastníckeho práva žalovaného k niektorým objektom v PP TV
špecifikovaných na LV č. XXXX, k. ú. U. súd konštatuje, že už XX.XX.XXXX bola táto skutočnosť z
listu vlastníctva zrejmá, LV je verejnou listinou preto sa žalovaný už nasledujúci deň mohol domáhať
na súde žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý takto získal vlastníctvo
k niektorým nehnuteľnostiam, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli vybudované z finančných prostriedkov

žalobcu, resp. z majetku žalobcu a pokiaľ takúto žalobu v 4 ročnej premlčacej lehote nepodal, tak jeho
akékoľvek predpokladané nároky sú takisto premlčané.
42. OBZ upravuje v ust. § 373 až 386 náhradu škody pri porušení povinnosti vyplývajúcej zo
záväzkového vzťahu. Žalobca si však nárok na náhradu škody uplatnil podľa ust. § 415 OZ vychádzajúc
z povinnosti každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode

a životnom prostredí. Tvrdil, že táto všeobecná prevenčná povinnosť platí aj v obchodných vzťahoch
lebo OBZ takéto ustanovenie neobsahuje. Ide iba o všeobecnú povinnosť a z hľadiska určenia možného
začiatku premlčacej lehoty presne neohraničenú začiatkom a koncom čo sa žalobca snaží využiť v
konaní hoci existujú konkrétne skutočnosti, z ktorých možno vychádzať pri jeho možných nárokoch o
náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní. Súd sa preto nestotožňuje

s právnym názorom žalobcu, že ku škode na jeho majetku došlo až dňa XX.XX.XXXX kedy poslanci
MsZ v Trebišove neodsúhlasili uzavretie novej nájomnej zmluvy s prísl. čo malo slúžiť ako podklad
banke pri schvaľovaní úveru žalobcovi , ktorý mal slúžiť na dokončenie tzv. naviac prác na Projekte PP
TV. Tvrdenie žalobcu, že až vtedy sa dozvedel, že všetky jeho investície do Projektu boli zbytočné,negarantovanépovažujesúdzaúčelové.Žalobcassnažíoznačiťdeň,odktoréhobysaodvíjalzačiatok4
ročnejpremlčacejlehotynauplatneniejehonárokovnasúdutak,abytietonebolipremlčanévychádzajúc
z toho, že žalobu podal na súd X.XX.XXXX. S tým súd nesúhlasí.

43. Občianskoprávna ani obchodnoprávna teória otázku možného uplatnenia práva na súde takto
nerieši. Súd preto nároky žalobcu ( hoci aj predpokladané) posudzoval podľa reálnych plnení a konaní
žalobcu, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť plynutie času čo z hľadiska možnosti uplatnenia nároku
na súde a plynutia premlčacej lehoty boli rozhodujúce. Z toho vyplýva, že ak zo strany žalobcu došlo
k reálnemu plneniu ( úhrady faktúr, investície a iné plnenia a pod.), z ktorých si následne uplatňuje

právo na náhradu škody resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, toto má prednosť pred všeobecnou
preventívnou povinnosťou podľa § 415 OZ pri skúmaní toho či boli splnené predpoklady zodpovednosti
žalovaného na náhradu škody resp. bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiace skúmanie premlčania
vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku. Ak existujú konkrétne skutočnosti a plnenia( úhrada
faktúr, vynaloženie finančných nákladov na plnenia a pod. v určitom presne vymedzenom období),
ktoré zakladajú tieto nároky ( na náhradu škody al. bezdôvodné obohatenie), tak majú prednosť

pred všeobecnou prevenčnou povinnosťou spočívajúcou v povinnosti predchádzať škodám. Nemožno
preto viazať začiatok plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k žiadnemu nároku na uznesenie MsZ ,
ktoré vzalo na vedomie určité skutočnosti, ktoré však nemali zaväzujúci charakter ale z nich ani
nevyplývalo negatívne, zamietavé stanovisko Mesta Trebišov riešiť problémy so žalobcom do budúcna.
Dňa XX.XX.XXXX MsZ k žiadnemu kvalifikovanému rozhodnutiu nedospelo, preto tento deň nie je

rozhodujúcizhľadiskazačiatkuplynutiapremlčacejlehotykžiadnymnárokomžalobcuvočižalovanému.
44. Súd sa riadil zásadou hospodárnosti konania, a preto sa prednostne zaoberal otázkou premlčania,
aby nevykonával ďalšie dokazovanie, ktoré by konanie zbytočne a neefektívne predlžilo. Žalobcom
navrhované dôkazy by podľa názoru súdu nič nezmenili na posúdení námietky premlčania uplatnených
nárokov preto ich súd nevykonal. Okrem toho je potrebné uviesť, že skutočnosti, ktoré by mali byť

predmetom výsluchu navrhnutých svedkov bolo možné zistiť z obsahu zápisníc MsZ, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu lebo navrhnutí svedkovia sa ich zúčastňovali a svoje stanoviska predniesli čo je
zápisnične zdokladované a súd sa s nimi oboznámil.
45. Súd nemohol opomenúť ani tú skutočnosť, za akých okolností došlo k zmluvným dojednaniam
medzi stranami sporu. Žalovaný do nich vstupoval s vedomím, že to bude prínos pre obyvateľov mesta,

čo bude mať za následok rozvoj regiónu, zamestnanosť a ekonomický rast okresu, no neskôr sa pod
vplyvom zmeny okolností ukázalo, že tomu tak nebude. Mesto sa dostalo do nepríjemnej a finančne
nezvládnuteľnej situácie. Situácia bola neriešiteľná hlavne z dôvodu narušenia vzťahov medzi stranami
sporu a podnájomníkom BLIKA s.r.o čo malo za následok množstvo súdnych sporov, ktoré Mesto a
jeho rozpočet opäť zaťažili ale k riešeniu neprišlo. Chaos a neprehľad, ktorý do týchto vzťahov vniesol

žalobca spôsobili, že aj jediný investor, Blika s.r.o. z PP TV odišiel čím zanikli pracovné miesta v
regióne, ktoré sú tak vzácne a potrebné. Nehovoriac o tom, že pre postoj žalobcu iní investori do PP TV
neprišli. Dominancia žalobcu , ktorý si za každú cenu presadzoval svoje, často nesplniteľné požiadavky,
dostali Mesto takmer do nútenej správy. Podľa názoru súdu by bolo preto v príkrom rozpore s dobrými
mravmi a princípom spravodlivosti keby tieto skutočnosti pri rozhodovaní súd nezohľadnil. Žalobca

doposiaľ zveľaďoval a investoval finančné prostriedky do majetku v areáli PP TV súc si vedomí toho,
že zhodnocuje svoj majetok, ktorý prenajímal žalovanému, resp. súc si vedomí toho, že po uplynutí 15
rokov doby nájmu ich získa do svojho výlučného vlastníctva, preto v žiadnom prípade nemožno súhlasiť
s tým, že na jeho strane vznikla škoda alebo úbytok na jeho majetku. K takémuto záveru dospel súd aj na
základe prehlásení, stanovísk a vyjadrení zástupcov žalobcu , ktorí od E.. XXXX nepretržite deklarovali

a uisťovali žalovaného a poslancov Mestského zastupiteľstva, že všetko čo je treba uhradiť nad rámec
finančných prostriedkov poskytnutých Agentúrou SARIO na realizáciu projektu PP TV uhradia výlučne
zo svojich finančných prostriedkov na čo sa zaviazali písomne aj ústne, teda nebolo by spravodlivé
požadovať od žalovaného, aby preberal na seba zodpovednosť za niečo, na čo sa zmluvne nezaviazal.
Aj z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.