Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110209651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110209651.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
IČO:00151866 proti žalovanému W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, 040 13 Košice, zastúpenému
JUDr. Pavlom Kissom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, o
zaplatenie 696,55 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 36C/187/2010-158 z

11.4.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 36C/187/2010-158 z 11.4.2016 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 696,55 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 696,55 € od 4.9.2009 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu
696,55 € s úrokom z omeškania 9% ročne od 4.9.2009 do zaplatenia . Nárok odôvodňoval tým , že
mu žalovaný spôsobil škodu vzniknutú vyplatením finančných náhrad príslušníkovi policajného zboru
W.. V. C. za služobný úraz, ktorý utrpel v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. K škodovej
udalosti došlo dňa 20.8.2008 okolo 10:10 hod. v byte na ulici Aténskej č. 17 v Košiciach, W.. V. C.

bol spoločne s N.. W. X. vyslaný na vykonanie služobného zákroku a pri spacifikovávaní žalovaného,
tento zatlačil opätkom svojej topánky na pravej nohe do oblasti členka ľavej nohy W.. V. C., ktorý v
dôsledku tohto utrpel zranenie chrbta ľavej nohy a bolo mu diagnostikované pohmoždenie chrbta ľavej
nohy s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby od 20.8.2008 do 29.8.2008. Vo veci bolo
začaté trestné stíhanie a vznesené voči žalovanému a jeho bratovi Q. A. obvinenie za zločin útoku
na verejného činiteľa, následne 13.1.2009 bola podaná obžaloba. Zranenie poškodeného príslušníka

PZ bolo prešetrené ako škodová udalosť a po riadnom prešetrení a zdokumentovaní riaditeľ Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach ako orgán oprávnený podľa ust. § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rozhodnutím zo dňa 13.3.2009 priznal poškodenému
bolestné vo výške 401,65 € a za dočasnú neschopnosť poškodeného na výkon štátnej služby mu
služobný úrad vyplatil náhradu za služobný plat v celkovej výške 294,90 €. Žalobca vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 14.8.2008, ktorý si žalovaný prevzal dňa 19.8.2009, avšak dlžnú

sumu neuhradil. Žalobca svoj nárok odvodzuje od ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z..
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý mal za to, že rozhodnutie o priznaní
náhrady za bolesť bolo vydané iba na základe tvrdení poškodeného a W.. C. nijakým hodnoverným
dôkazom v konaní o priznaní bolestného nepreukázal, že zranenie skutočne utrpel pri zákroku v byte
a že mu ho spôsobil žalovaný. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T 4/2009 zo
dňa 9.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To/43/2010 zo dňa 3.5.2010,

ktorým bol oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby a navrhol, aby súd žalobu zamietol.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov spolu s § 415, § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1 a § 444 OZ a § 9
ods. 1,2,3, § 12 ods. 1,2, § 50 ods. 1 písm. c/, ods. 3,4, § 52 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o

policajnom zbore . v odôvodnení rozhodnutia poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť každého
účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám a na všeobecné podmienky zodpovednosti,
kdepredpokladomvznikukaždejobčianskoprávnejzodpovednostisú1/protiprávnyúkon,2.spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou s tým, že v niektorých prípadoch sa
vyžaduje aj zavinenie. V nadväznosti na uvedené ozrejmil v čom vo všeobecnosti spočíva protiprávnosť

úkonu a z čoho môže vzniknúť občianskoprávna zodpovednosť ( z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, povinností uložených zákonom). Poukázal na vymedzenie pojmu zavinenie,
formy zavinenia a ich význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, ako aj pri určení
rozsahu zodpovednosti a možnosti použitia právo moderácie.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že dňa 20.8.2008 v čase okolo 10:10 hod. bol
W.. V. C. spoločne s N.. W. X. vyslaný stálou službou Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce

na vykonanie služobného zákroku do bytu č. 27 na ulici P. č. XX v K., kde malo dochádzať pri riešení
majetkových sporov k protiprávnemu konaniu. Po príchode na miesto spoločne s ďalšou hliadkou OO
PZ v zložení N.. A.. B. B. a N.. W. Q. pristúpili k vykonaniu služobného zákroku a po neúspešnom
vysvetlení účastníkom sporu, že predmetné majetkové spory o byt rieši príslušný súd, brat žalovaného
- Q. A. vyhlásil, že si spor vyrieši po svojom a drevenou palicou napadol N.. B. B.. Tomuto útoku sa

ostatní členovia hliadky OOPZ snažili zabrániť a počas snahy priložiť agresívnemu útočníkovi putá, tam
prítomný žalovaný taktiež zaútočil na N.. B. B., následne W.. V. C. spoločne s nstržm. W. X. po márnej
výzve na upustenie protiprávneho konania, sa snažili nasadiť putá útočiacemu žalovanému( ktorý sa
hodil na gauč a skryl ruky pod svoje telo) a pri vyťahovaní jeho pravej ruky za účelom nasadenia pút,
žalovanývsnahezhodiťzosvojhochrbtaW..V.C.azabrániťtaknasadeniupút,zatlačilopätkomtopánky

obutej na jeho pravej nohe do oblasti členka ľavej nohy W.. V. C., ktorý v dôsledku toho utrpel zranenie
chrbta ľavej nohy, ktoré zranenie bolo diagnostikované ako pohmoždenie chrbta ľavej nohy a vyžiadalo
si jeho dočasnú práceneschopnosť na výkon štátnej služby od 20.8.2008 do 29.8.2008. Žalobcom bolo
poškodenému príslušníkovi PZ W.. V. C. služobne zaradenému na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach
vyplatenánáhradazabolesťvovýške401,65EurvzmysleprávoplatnéhorozhodnutiaKRPZvKošiciach

zo dňa 13.3.2009 Č.p.:KRP-67-1/VO-PS-2009/Do a taktiež mu bol vyplatený služobný plat v nemoci vo
výške 294,90 Eur.
Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/4/2009 zo dňa 9.3.2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 7To/43/2010 zo dňa 20.5.2010 vyplynulo, že žalovaný bol oslobodený spod
obžaloby prokurátora - zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

c) Trestného zákona z dôvodu, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty zločinu. K
tomuto rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry SR nie je v
občianskom súdnom konaní viazaný oslobodzujúcim trestným rozsudkom, teda rozhodnutím o tom, že
napríklad trestný čin spáchaný nebol. Preto považoval za potrebné v urobiť si v prejednávanom prípade
úsudok o zavinení žalovaného, t.j. vyriešiť si otázku, či žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil

( zavinil ) protiprávnym konaním poškodenie zdravia príslušníka PZ. Poukázal na definíciu trestného činu
v trestnom zákone s tým, že je potrebné, aby boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný konkrétny trestný čin. V nadväznosti na uvedené
súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaného protiprávne konanie ( pri incidente, ktorý sa mal stať
20.8.2008) nebolo pojmovo zahrnuté pod zločin útoku na verejného činiteľa, nakoľko nebola naplnená

objektívna stránka trestného činu. Objektívna stránka trestného činu je charakterizovaná spôsobom
spáchania trestného činu aj jeho následkami. Objektívna stránka zahrňuje predovšetkým tzv. obligatórne
znaky objektívnej stránky, ktorými sú: konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom
( oproti čomu subjektívna stránka zahŕňa znaky týkajúce sa psychiky páchateľa, kde najvýznamnejším
z nich je zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti).

V prejednávanom prípade podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa
20.8.2008 v byte č. 27 na ulici Aténskej 17 v Košiciach bol žalovaný ústne upozorňovaný príslušníkmi
PZ - W.. C. a N.. X.Š., aby upustil od svojho protiprávneho konania, výzva zakročujúcich policajtov, ktorý
na zákrok boli vyslaní stálou službou Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce, vyšla nazmar a
zároveň žalovaný služobne zakročujúcemu policajtovi - W.. C. spôsobil zranenie chrbta ľavej nohy, ktoré

bolo diagnostikované ako pohmoždenie chrbta ľavej nohy, ktoré si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť
na výkon štátnej služby od 20.8.2008 do 29.8.2008. Uvedené podľa prvoinštančného súdu vyplynulo zo
svedeckých výpovedí policajtov V. C. a W. X.. Súd ďalej dôvodil, že v neprospech tvrdení žalovaného
(že zranenie nespôsobil, príp. že konal v nutnej obrane) svedčí aj to, že poškodený W.. V. C. hneď pozákroku odišiel na ošetrenie a následne bol aj dočasne neschopný na výkon štátnej služby. Žalovaný
svoje tvrdenia žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázal.
K tvrdeniu žalovaného, že prípadne mal konať v obrane, súd prvej inštancie vyjadril názor, že v danom

prípade nejde o nutnú obranu dôvodiac, že podstatou nutnej obrany je odvracanie nebezpečenstva,
ktoré vzniká útokom smerujúcim proti záujmu chránenému trestným zákonom a to činom, ktorý by inak
bol trestným činom, namiereným proti útočníkovi. Pretože obranca odvracajúci útok chráni tieto isté
záujmy, ktoré chráni sám trestný zákon, nejedná proti účelu trestného zákona, ale naopak v zhode s ním.
Stavnutnejobranyjedôvodomvylučujúcimnedovolenosť(protiprávnosť)činuijehonebezpečenstvapre

spoločnosť, takže čin, ktorý je prevedený v nutnej obrane nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý
trestomaniinousankciou.Zuvedenéhotedavyplývaalebomožnouviesť,ženutnáobranajeuplatnením
právom proti bezpráviu, kedy svojpomoc nahradzuje nedostatok ochrany záujmov chránených trestným
zákonom zo strany verejnej moci. V danom prípade však súd prvej inštancie dospel k názoru, že
žalovaný nekonal v nutnej obrane, neodrážal útok, ktorý mu priamo hrozil alebo trval. Bolo povinnosťou
žalovaného na výzvu príslušníkov PZ upustiť od protiprávneho konania, tento tak neučinil a preto bolo

povinnosťou príslušníkov PZ vykonávajúcich služobný zákrok učiniť všetky kroky k tomu, aby zo strany
žalovaného k protiprávnemu konaniu nedochádzalo.
K otázke tvrdeného spoluzavinenia poškodeného súd poukázal na to, že žalovaný v tomto smere
nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, poukazoval iba na oslobodzujúci rozsudok. Súd vychádzal
z úvahy, že aby bolo možné hovoriť o spoluzavinení u poškodeného, musí poškodený previesť

zavinený protiprávny úkon a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a škodou, ktorú
spôsobil škodca. Zavinenie poškodeného môže byť tak úmyselné alebo nedbanlivostné, lebo v obidvoch
prípadoch môže byť príčinou priameho spôsobenia škody alebo zväčšenia jeho rozsahu. Od zavinenia
poškodeného je však potrebné odlišovať objektívne okolnosti, ktoré spôsobili škodu výlučne alebo majú
na jej vzniku podiel a to jednak z ich príčin. Pri úvahe, akú účasť škody má niesť poškodený z dôvodu

svojej spoluviny na jej vzniku má súd prihliadať nielen k občianskej povinnosti predchádzať škodám,
ale aj k spoločenskému požiadavku dôrazného postihu porušovania pravidiel, noriem občanmi. Aj keď
sa v prejednávanom prípade zo začiatku javilo poukazujúc na oslobodzujúci rozsudok, že poškodený
príslušník PZ má niesť určitú časť spoluviny, spoluzavinenia na svojom zranení, súd vzhľadom na vyššie
uvedené ( keďže poškodený príslušník PZ si plnil svoje služobné povinnosti a postupoval aj v súlade s §

415OZ,neprevádzalžiadenzavinenýprotiprávnyúkon),uzavrel,žetunemožnohovoriťospoluzavinení.
Naopak žalovaný porušil právnu povinnosť spočívajúcu v neuposlúchnutí výzvy zakročujúcich policajtov
- príslušníkov PZ a v dôsledku tohto protiprávneho konania spôsobil škodu na zdraví príslušníka PZ.
Medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody je aj príčinná súvislosť.
Napokon prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa svoj nárok odvodzuje od § 114 ods.

5 zákona č. 328/2002 Z.z. , pričom ide o regresný nárok, ktorý i keď nie je nárokom na náhradu
škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným
nárokom na náhradu škody a má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu ku ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré

nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Pokiaľ ide o porušenie
právnej povinnosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. ak v súvislosti s ním

došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a
iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z
porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.
V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie citoval § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadrujúci

zásadu, že každý t. j. tak fyzická, ako právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zdôraznil , že § 420 v ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za
škodu zodpovedá, preto ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej
povinnosti, dôkazné bremeno postihuje poškodeného, zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu
zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda

výhodou pre poškodeného. Podľa ods. 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil;
prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade
postihuje škodcu. Pokiaľ niektorú zo skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody,
bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je potrebné posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konaniealebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho úkonu ako aj príčinnej
súvislosti má poškodený žalobca.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neuposlúchol výzvu zakročujúcich

príslušníkov policajného zboru v rámci služobného zákroku v byte č. 27 v Košiciach na ulici P. č. XX dňa
20.8.2008 a pri jeho spacifikovávaní zo strany zakročujúcich policajtov ( použitie pút ako donucovacieho
prostriedku ) došlo z jeho strany kopancami alebo jedným z kopancov k zatlačeniu opätkom topánky
obutej na jeho pravej nohe do oblasti členka ľavej nohy W.. V. C., ktorý v dôsledku toho utrpel zranenie
chrbta ľavej nohy - pohmoždenie chrbta ľavej nohy, čo si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť na výkon

štátnej služby od 20.8.2008 do 29.8.2008. Za služobný úraz bolo poškodenému policajtovi žalobcom
vyplatenážalovanásumapozostávajúcaznáhradyzabolesťvovýške401,65Eurazvýplatyslužobného
platu počas práceneschopnosti vo výške 294,90 Eur, ktorá skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov
predložených žalobcom. Zhrnúc vykonané dokazovanie súd žalobu žalobcu považoval v celom rozsahu
za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vsúlades ust.§517ods.1,2OZspolus§3ods.1nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vznenído31.1.2013

súd zároveň zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť žalobcovi príslušenstvo - úroky z omeškania vo
výške tak, ako to žiadal žalobca majúc za to, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na dobrovoľnú úhradu
regresného nároku listom zo dňa 10.8.2009 a ktorý list žalovaný prevzal dňa 19.8.2009. Žalobca týmto
listom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia a márnym
uplynutím 15 dní sa žalovaný dostal so žalovanou sumou do omeškania, t.j. od 4.9.2009.

K námietke nedostatku aktívne vecne legitimovaný žalobcu v danom spore poukazujúc na to, že keďže
príslušníci PZ pri služobnom zákroku prekročili svoje právomoci v dôsledku čoho nemôžu požívať
ochranu verejného činiteľa prvoinštančný súd uviedol, že vecná legitimácia vo vzťahu k účastníkom
konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom

vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného
práva alebo oprávnenia ( ak je žalobcom ) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti ( záväzku ), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu,
súd žalobe vyhovie. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak

žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V prejednávanom
prípade mal súd zato, že žalobca je aktívne legitimovaný, je nositeľom tvrdeného hmotného práva,
jeho nárok vyplýva z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. V konaní bolo preukázané, že žalobca
poškodenému príslušníkovi PZ, ktorý utrpel poškodenie zdravia pri služobnom zákroku, vyplatil náhradu

za bolesť vo výške 401,65 Eur a služobný plat počas práceneschopnosti vo výške 294,90 Eur, teda
spolu žalovanú sumu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku
s poukazom na to, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si náhradu trov konania
návrhom neuplatnil, naopak náhradu trov konania si uplatnil žalovaný, ktorému pre jeho neúspešnosť

súd trovy konania nepriznal.
2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie v zmysle § 201
O.s.p., bez písomného odôvodnenia a bez konečných návrhov s tým, že písomné odôvodnenie spolu
s konečnými návrhmi odvolania doručí súdu v čo najkratšom čase. Na základe uznesenia Okresného
súdu Košice I č.k. 36C/187/2010-170 zo 14.6.2016 písomným podaním doručeným súdu

22.8.2016 žalovaný odstránil vady podania a doplnil odvolanie zo dňa 13.6.2016 vyjadriac názor,
že napadnutý rozsudok je nezákonný, nevychádza ani z dostatočne zisteného stavu veci (nebolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný alebo jeho brat spôsobili nejaké zranenie V..C.), ani zo správneho
právneho posúdenia veci, teda či žalovaný konal v rámci nutnej obrany, resp. v kombinácii s ust. §
418 ods. 1,2 OZ mal alebo nemal uposlúchnuť výzvu verejných činiteľov, ktorí sami páchali podľa

žalovaného trestnú činnosť. Vyjadril názor, že policajti, ktorí zneužili svoje právomoci v zmysle zákona
o policajnom zbore , stratili nielen trestnoprávnu ochranu, ale nemohli požívať ochranu ani ako obyčajní
radoví občania, pričom zdôraznil, že on kládol aktívny odpor voči skupine policajtov, ktorí zneužívali
svoju právomoc a chceli obmedziť žalovaného a jeho brata na osobnej slobode. Žalovaný má za to, že
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku je postihnuté vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/

CSP, teda inou vadou, ktorá spočíva v svojvoľnom spôsobe výkladu práva sudcu v uvedenom konaní,
na ktorom základe je konanie postihnuté aj vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/ a
písm. h/ CSP, teda súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tiež dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, z ktorých dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zrušil a sám

konanie zastavil.
V odvolaní žalovaný citoval odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/4/2009 zo dňa
9.3.2009 a odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7T/43/2010 zo dňa 20.5.2010,
obsah zápisníc a iných listín z trestného konania . Dôvodil , že policajná hliadka aktívne zasiahla do
sporu medzi jeho bratom a pánom W. a účastnila sa tak na pokuse o svojpomocné vypratanie, resp.

neurobila žiadne opatrenia smerujúce voči pánovi W., aby zabránil svojpomocnému vypratávaniu z jeho
strany a neupozornil ho na neoprávnenosť takéhoto konania. Naopak ich konania a opatrenia smerovali
proti osobám, ktoré mali byť z bytu vypratané, čo malo za následok priamy a násilný stred žalovaného
a jeho brata s policajnou hliadkou, ktoré konanie policajtov bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore s
usmernením odboru poriadkovej polície Prezídia policajného zboru ( ktorým bol vydaný pokyn k činnosti
príslušníkov PZ pri riešení problémov týkajúcich sa vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi )

a prekročením právomoci príslušníkov policajného zboru . V zmysle uvedeného pokynu policajné hliadky
nemali vstupovať do predmetného bytu a osoby, ktorými boli požiadané o pomoc mali poučiť, že tento
spor je oprávnený riešiť jedine súd a po právoplatnosti rozhodnutia exekútor, preto úlohou policajtov bolo
zúčastnené osoby vyzvať, aby sa dostavili na príslušný útvar policajného zboru a spísať o tomto úkone
samostatný úradný záznam. Žalovaný nepovažoval za správne, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu

ako dôvodnú len na základe tej časti odôvodnenia trestného rozsudku , v ktorej sa uvádza, že žalovaný
neuposlúchol výzvu zakročujúcich príslušníkov policajného zboru v rámci služobného zákroku v byte
na P. XX v K. dňa 20.8.2008 a pri jeho spacifikovávaní zo strany zakročujúcich policajtov (použitie pút
ako donucovacieho prostriedku) došlo z jeho strany kopancami alebo jedným z kopancov k zatlačeniu
opätkom topánky obutej na jeho pravej nohe do oblasti členka ľavej nohy W.. V. C., ktorý v dôsledku

tohto utrpel zranenie chrbta ľavej nohy - pohmoždenie chrbta ľavej nohy, čo si vyžiadalo jeho dočasnú
neschopnosť na výkon štátnej služby. Za nesprávne považoval žalovaný to, že súd prvej inštancie
nezohľadnil, že sa jednalo o asistenciu príslušníkov policajného zboru pri svojpomocnom vyprátavaní
uvedeného bytu. Zároveň poukázal na rozhodnutia vzťahujúce sa na prerokovanie poškodenia zdravia v
súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania V.. C., s ktorými rovnako vyjadril nesúhlasné

stanovisko apovažovalichzanezákonnérozhodnutia. Opakovanezdôraznil,žekonalvnutnejobranea
zároveň vyjadril reálne pochybnosti aj o tom, či V.. C. mal vôbec nejaké zranenia, a keď aj mal, tak či toto
zranenie mu nespôsobil niekto iný z jeho kolegov pri spacifikovávaní Q.. A. a W..A. alebo či mu nebolo
spôsobené niekým alebo niečím mimo jeho služby. Namietol nevykonanie ním navrhnutých dôkazov.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s

rozsudkomprvoinštančnéhosúduamázato,žesúdvyčerpávajúcimspôsobomjasneazrozumiteľnedal
odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto uplatneniu. Rozsudok dáva odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ktoré majú
pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základe rozhodnutia. Vzhľadom
na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.4.2016 potvrdil.

4.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

5.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

6.Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/,e/, f/, h/ CSP , pretože konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP .

8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmikonania,najmäsúdnevykonádôkazynapreukázanieskutočností,ktorézhľadiskahmotného
práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré

boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bolaokolnosť,žesúdprvéhostupňanevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázaťprávne
významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť
v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

9.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/c/ CSP( na ktoré
odvolací súd vždy prihliada aj keď neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané , pretože odvolací súd pri
preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce

sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach ( t.j. ani procesné vady , v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania , ani iné vady ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

12.Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP podľa názoru odvolacieho súdu

nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých
účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť .
Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý
účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalovaným

navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie
skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto
hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

13.Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmanínapadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

14.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP

15.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní).

16.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti
dopĺňa nasledovné:

18. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení
neskorších predpisov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,

vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu
vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu
počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania
alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho
zabezpečenia, nároku na jeho výplatu alebo jej sumu.

19. V zmysle citovaného ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov má
žalobca, ktorý vyplatil poškodenému W.W.. V. C. finančnú náhradu za služobný úraz, ktorý utrpel
pri služobnom zákroku, právo na vymáhanie vyplatenej sumy od osoby, ktorá zavinila tento úraz.
V danom prípade to bol nepochybne žalovaný, ktorý sa správal pri služobnom zákroku agresívne
a museli byť voči nemu použité donucovanie prostriedky, pričom skutočnosť, že poškodený utrpel

zranenia práve pri vykonávaní služobných povinností sú osvedčené listinnými dôkazmi - úradnými
záznamami a rozhodnutiami, ako aj svedeckými výpoveďami. Nie je možné prisvedčiť obrane odvolateľa
o nesprávnosti rozhodnutí o priznaní finančnej náhrady poškodenému, ktoré boli vydané v zmysle
zákona o správnom konaní vychádzajúc z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia, pričom rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bolo podrobené prieskumu

Ministerstvom vnútra SR, ako aj Najvyšším súdom SR. Jedná sa teda o správne rozhodnutia
( rozhodnutia vydané v správnom konaní), ktoré súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený po
obsahovej stránke preskúmavať (v takomto konaní je oprávnený skúmať iba, či rozhodnutie bolo vydané
správnym orgánom na to oprávneným a či obsahuje po formálnej stránke všetky podstatné náležitosti).
Toto rozhodnutie nepodlieha preskúmavacej činnosti súdu v občianskom súdnom konaní a v tomto

konaní súd iba z neho vychádza.
20.Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že žalobca sa svojho nároku domáha v zmysle ust.
§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002, ktorý upravuje jeho regresný nárok s tým, že sa nejedná o nárok na
náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, ale svojím charakterom sa jedná
o samostatný nárok na náhradu škody a má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam

Obč.zákonníka o náhrade škody. Na základe uvedeného postupoval správne, pokiaľ vychádzal z úvahy,
že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené riadi
ustanoveniami Obč.zákonníka o náhrade škody, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Súd prvej
inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkou aktívnej vecnej legitimácie.
21.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštancierovnakosprávnevychádzalzúvahy,žejevobčianskom

súdnom konaní viazaný iba výrokom oslobodzujúceho trestného rozsudku, teda rozhodnutím o tom,
že nebol spáchaný trestný čin, čo však neznamená, že nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že škoda môže byť spôsobená nielen konaním, ktoré napĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty niektorého trestného činu, ale môže byť spôsobená aj iným protiprávnym konaním,ktoré tieto znaky nenapĺňa. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil , že jeho úlohou bolo zistiť,
či žalovaný spôsobil protiprávnym konaním ( bez ohľadu na to, že toto jeho konanie nenaplnilo
znaky trestného činu) poškodenie zdravia príslušníka policajného zboru , v dôsledku ktorého bola

poškodenému vyplatená zo strany žalobcu finančná náhrada. Na základe vykonaného dokazovania súd
v danom prípade správne uzavrel, že bolo preukázané, že konaním žalovaného došlo k poškodeniu
zdravia policajta Martina Turanského a správne sa vyporiadal aj s námietkami žalovaného, keď uzavrel,
ževdanomprípadežalovanývnutnejobranenekonal,neodrážalútok,ktorýmupriamohrozilalebotrval,
pretože bolo povinnosťou žalovaného na výzvu príslušníkov policajného zboru upustiť od protiprávneho

konania, avšak on tak neučinil, a preto bolo povinnosťou príslušníkov policajného zboru vykonávajúcich
služobný zákrok uskutočniť všetky kroky k tomu, aby zo strany žalovaného k protiprávnemu konaniu
nedochádzalo. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou žalovaného vo vzťahu k
prípadnému spoluzavineniu, keď konštatoval, že poškodený príslušník policajného zboru si plnil svoje
služobné povinnosti a postupoval aj v súlade s § 415 OZ, neprevádzal žiaden zavinený protiprávny úkon
a preto tu nemožno hovoriť o spoluzavinení.

22. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje za vecne správny, majúc za
to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu a priznanie náhrady škody žalobcovi. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a
na ich základe vyvodil aj správne právne závery o tom, že žalovaný zavinil škodu, ktorá žalobcovi

vznikla vyplatením finančnej náhrady poškodenému W.. V. C., na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a jasne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, pričom sa
vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a zároveň rozhodol správne aj o uplatnenom

príslušenstve - úrokov z omeškania po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej vo výzve, ktorú si
žalovaný prevzal dňa 19.8.2009, preto sa do omeškania so žalovanou sumou dostal od 4.9.2009.
23.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1,2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).