Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Cpr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200972
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718200972.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne Z.. B..

Ľ. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. E. XXXX/X, XXX XX Q., občianke SR, proti žalovanému
REVÚCKE KOBERCE SYNTETICKÉ, s. r. o., so sídlom Priemyselná 306/9, 050 01 Revúca, IČO: 36
044 610, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom AK Revúca so sídlom Železničná 257/19, 050 01
Revúca, o zaplatenie 10.795,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti sumy 4.659,45 Eur z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, ktoré
je povinná táto zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom zo dňa 21. 02. 2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 10.795,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z konkrétnych súm za konkrétne
obdobia. Neskôr procesným podaním zo dňa 28. 08. 2018 súdu oznámila zmenu žalobného petitu,
ktorým žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 4.136,07 Eur pozostávajúcu z
rozdielumzdyprislúchajúcejpiatemustupňunáročnostipráceavyplatenejmzdyvovýške5.550,35Eura

úroku z omeškania vo výške 5 %, čo predstavovalo podľa jej výpočtu 585,72 Eur. Z obsahu predmetného
procesnéhopodaniasúddospelkzáveru,žežalobkyňazobralasvojžalobnýnávrhvčastisumy4.659,45
Eur späť, čo predstavuje vzniknutý rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou a sumou, ktorú požadovala
priznať v dotknutom písomnom podaní.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

3. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj prejav vôle žalobkyne, súd o čiastočnom
späťvzatí a zastavení konania v dotknutej časti rozhodol v prvom odstavci svojho meritórneho
rozhodnutia.

5. Súd na základe prednesu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, skutočností obsiahnutých v
odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 21. 02. 2018, pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX.
XXXX, popisu pracovných činností, dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa XX. XX. XXXX,
XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, výpovede zo dňa XX. XX. XXXX, správy Inšpektorátupráce Banská Bystrica č. OPPV/KON/2017/3014 zo dňa 06. 11. 2017, žiadosti o informáciu - odpoveď
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. OPPV/INF/2017/163 zo dňa 30. 11. 2017, predžalobnou výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 09. 01. 2018, fotokópie doručenky, výpisu z účtu VÚB banka a. s. zo

dňa09.09.2017,písomnéhovyjadreniažalovanéhozodňa20.06.2018,plnejmocizodňa20.06.2018,
protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 03. 11. 2017, tabuľky doplatkov mzdy, procesného
podania žalobkyne zo dňa 28. 08. 2018, grafických obrázkov, výtlačkov z internetových stránok, ako aj
ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa uviedla že uzatvorila so žalovaným dňa XX. XX. XXXX pracovnú zmluvu, na základe ktorej
nastúpiladňomXX.XX.XXXXužalovanéhodopracovnéhopomeruakozamestnanecdopozícievýroba
kobercov - dizajnér, návrhár. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do XX. XX. XXXX. Žalovaná
bola žalobcom zaradená do I. stupňa pracovnej náročnosti so základnou mzdou 337,70 Eur. V priebehu
trvania pracovného pomeru došlo k zmenám pracovných podmienok - výške mzdy, kedy Dohodou o
zmene pracovných podmienok zo dňa XX. XX. XXXX došlo k úprave mzdy na sumu 352,- Eur do XX.

XX. XXXX s účinnosťou od XX. XX. XXXX. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa XX. XX.
XXXX došlo k úprave mzdy na sumu 352,- Eur so zmenenou dobou trvania pracovného pomeru do XX.
XX. XXXX s účinnosťou od XX. XX. XXXX. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa XX. XX.
XXXX došlo k úprave mzdy na sumu 380,- Eur so zmenou doby trvania pracovného pomeru - doby
neurčitej s účinnosťou od XX. XX. XXXX a Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa XX. XX.

XXXX došlo k úprave mzdy na sumu 405,- Eur s účinnosťou od XX. XX. XXXX.

7. Dňa XX. XX. XXXX žalovaný doručil žalobkyni písomnú výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na základe tejto výpovede pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej lehoty dňom XX. XX. XXXX.

Počas celej doby trvania pracovného pomeru bola žalobkyňa u žalovaného zaradená do I. stupňa
pracovnejnáročnosti,pracovnejčinnostiapoberalaodžalovanéhoakozamestnávateľaminimálnumzdu
zodpovedajúcu tomuto stupňu náročnosti.

8. Dňa 11. 09. 2017 (teda po doručení výpovede z dôvodu nadbytočnosti žalobkyni), sa žalobkyňa

elektronickým spôsobom obrátila na Inšpektorát práce Banská Bystrica so žiadosťou o prešetrenie
postupu žalovaného ako zamestnávateľa v súvislosti s jej zaradením do I. stupňa pracovnej náročnosti
a z toho vyplývajúcim určením výšky mzdy, kde požadovala prešetriť možnosť nesprávneho priradenia
stupňa náročnosti ako zamestnankyne žalovaným a teda z toho nesprávneho výpočtu mzdy jej
zamestnávateľom.

9. Písomným podaním zo dňa 06. 11. 2017 označeným ako „Informácia o výsledku inšpekcie práce
IPBB“ bola žalobkyňa informovaná, že na základe výsledkov prešetrenia dôvodnosti jej písomného
podania tento orgán dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil § 120 ods. 3 Zákonníka
práce, pretože pracovnému miestu žalobkyne nepriradil správny stupeň náročnosti práce v súlade s

charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa
najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od žalobkyne počas trvania pracovného pomeru
vyžadoval. IPBB o.i. skonštatoval aj to, že žalovaný ako zamestnávateľ neposkytol žalobkyni počas
kontrolovaného obdobia mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň
náročnosti práce príslušného pracovného miesta, čím porušil ustanovenie § 120 ods. 1 Zákonníka

práce. A taktiež žalovaný nezvýšil priemerný zárobok žalobkyne, ktorý bol nižší ako príslušný minimálny
mzdový nárok v období 10/2016 - 12/2016, 02/2017-09/2017, kedy vznikla potreba ho použiť na sumu
zodpovedajúcu minimálnu mzdovému nároku, čím porušil ustanovenie § 134 ods. 5 Zákonníka práce.

10. Dňa 21. 11. 2017 žalobkyňa požiadala IPBB o určenie stupňa náročnosti práce, ktorú vykonávala u

žalovaného na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy. Tento orgán dňa 30. 11. 2017 žalobkyni oznámil,
že podľa jeho názoru stupeň náročnosti žalobkyne ktorú vykonával na základe pracovnej zmluvy u
žalovaného spadá do III. stupňa, v prípade ak žalobkyňa vykonávala rôznorodé odborné alebo ucelené
odborné práce, prípadne samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác, resp. mala byť
zaradená do V. stupňa náročnosti v prípade, ak žalobkyňa vykonávala špecializované tvorivé práce s

vysokou duševnou námahou.

11.Žalobkyňabolapresvedčenáotom,žepočastrvaniapracovnéhopomeruužalovaného,akodizajnér/
návrhár vykonávala špecializované tvorivé práce s vysokou duševnou námahou a bola presvedčená, žejej mala byť v rámci stanovenia mzdy priznaná mzda v spojení na V. stupeň náročnosti práce. Žalovaný
neskôr doplatil žalobkyni mzdu zodpovedajúcu minimálnej mzde pre I. stupeň náročnosti práce a to za
rok 2013 sumu vo výške 2.049,05 Eur, za rok 2014 sumu vo výške 3.896,73 Eur, za rok 2015 sumu vo

výške3.357,18Eur,zarok2016sumuvcelkovejvýške4.763,76Eurazarok2017sumuvcelkovejvýške
3.557,60 Eur. Žalovaný zaplatil žalobkyni aj doplatok vo výške 408,35 Eur a odstupné vo výške 673,28
Eur. Celkovo žalovaný doplatil žalobkyni za rozhodujúce obdobie jej mzdové nároky vo výške 18.705,95
Eur včítane doplatkov a odstupného. Ak by žalobkyňa bola zaradená do V. stupňa náročnosti práce
žalovaným ako svojim zamestnávateľom, výška mzdy a odstupného za obdobie trvania pracovného

pomeru (2013-2017) prestavovala sumu 29.501,47 Eur, z čoho suma 28.282,53 Eur mzda a 1.218,94
Eur odstupné. Rozdiel mzdy a mzdových nárokov vyplatených žalovaným v prospech žalobkyne a
mzdy, ktoré jej podľa jej názoru pri zaradení do V. stupňa náročnosti predstavovala sumu 10.795,52 Eur
(29.501,47 Eur - 18.705,95 Eur), ktorá čiastka predstavovala teda výšku pôvodne žalovanej sumy, ktorú
si žalobkyňa v spore voči žalovanému uplatnila.

12. Po doručení žalobného návrhu sa žalobca k tomuto dňa 20. 06. 2018 vyjadril, kde potvrdil ako
pravdivé žalobkyňou uvádzané skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi ňou a
žalovaným. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2013 nastúpila žalobkyňa do pracovného pomeru
u žalovaného dňa 03. 06. 2013 so zaradením do I. stupňa podľa charakteristiky stupňov náročnosti
pracovných miest v zmysle prílohy č. 1 k Zákonníku práce. Druh práce bol dohodnutý ako zamestnanec

výroby kobercov-dizajnér, návrhár. Žalovaný za nesporné považoval aj tvrdenia žalobkyne ohľadne
dohôd o zmene pracovných podmienok uvádzaných v žalobe, pričom zdôraznil, že počas celej dĺžky
trvania pracovného pomeru žalobkyňa nenamietala u žalovaného platové zaradenie a zmluvu v takomto
obsahovom znení na znak súhlasu s jej obsahom dňa 31. 05. 2013vlastnoručne podpísala. Žalovaný
takistopotvrdil,ženazákladepodnetužalobkyneuskutočnilInšpektorátpráceBanskáBystricainšpekciu

práce u žalovaného, z ktorej vyhotovil protokol č. IBB-21-58-1.3/P-E 24,25-17, pričom predmetom
kontroly bolo dodržiavanie vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a to najmä zákona
č. 311/2001 Z. z. v časti upravujúcich podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, poskytovanie mzdy a
ďalších zložiek príjmu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, splatnosť mzdy, skončenie
pracovného pomeru a povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Vo vzťahu k

žalobkyniInšpektorátprácezistil,žepracovnémumiestužalobkynižalovanýnepriradilstupeňnáročnosti
práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miezd uvedených v prílohe č. 1 k
Zákonníku práce. Inšpektorát práce konštatoval, že žalobkyňa je neprávom zaradená do I. stupňa
náročnosti práce, kedy podľa jeho názoru mala byť táto zaradená do vyššieho stupňa, pričom však
neurčiloakýstupeňbysamalojednať.ZapochybeniežalovanéhomuInšpektorátpráceBanskáBystrica

rozhodnutím č. k. 22/8-1.0/pok/r.-2 dňa 19. 03. 2018 uložil pokutu vo výške 1.500,- Eur, ktorú žalovaný
uhradil. S poukazom na výsledky kontrolnej činnosti spomínaného orgánu, žalovaný, majúc za to, že
žalobkyňa mala byť zaradená do II. stupňa náročnosti práce, vyplatil tejto rozdiel v mzdových nárokoch
medzi I. stupňom náročnosti práce a II. stupňom náročnosti práce včítane odstupného v sume 408,35
Eur za obdobie október 2016 - september 2017 vzniknutý rozdiel, ako aj sumu vo výške 190,74 Eur

za obdobie mesiaca január 2015 - september 2016. Vo zvyšku považoval žalovaný nárok žalobkyne v
celom rozsahu za premlčaný. Súdu zároveň predložil listinné dôkazy svedčiace o úhrade sumy 190,74
Eur a 408,35 Eur (výpisu z účtu žalovaného zo dňa 18. 06. 2018 a 13. 11. 2018). Žalovaný s poukazom
na uvedené považoval nárok žalobkyne za premlčaný za obdobie dlhšie ako 3 roky spätne odo dňa
podania žaloby (23. 02. 2015). Zároveň uviedol, že žalobkyňou požadovaný úrok z omeškania vo

výške 9,5 % ročne z jednotlivých čiastok je nesprávne vypočítaným percentom zákonného úroku, kedy
žalobkyňa zrejme vychádzala z ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý však nie je možné aplikovať
na pracovnoprávne nároky v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa mala vychádzať z úroku z
omeškania prislúchajúcich nárokom z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecne právnym
predpisom k Zákonníku práce v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný však ako dôvod nesúhlasu

s podanou žalobou uviedol, že sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s názorom žalobkyne, že
mala byť zaradená do V. stupňa náročnosti práce a následne tomu zodpovedajúcemu mzdovému
ohodnoteniu, pričom žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom bližšie neodôvodnila ani nepreukázala
opodstatnenosť jej požiadavky zaradenia do tohto stupňa náročnosti. Naopak bol presvedčený o tom,
že žalobkyňa mala byť zaradená do II. stupňa náročnosti práce s tým, že podľa pracovnej zmluvy bola

zaradená ako zamestnanec výroby kobercov, dizajnér, návrhár a v rámci svojho pracovného zaradenia
pracovala v programe COREL DRAW, ktorého program bol vlastníctvom žalovaného. Ide o štandardný
program, v ktorom sa upravujú hotové návrhy kobercov v rozsahu napr. farebnej škáry, veľkosti
jednotlivých obrazcov a pod. Potvrdil, že žalobkyňa používala aj program Adobe Photoshop, ktorý ještandardom pre úpravu elektronických vyobrazení vzorcov kobercov. Vzniknutý vzor potom previedla
do súboru PCX, pričom o išlo o typ súboru pre tlačiarenský stroj CHROMOJET. Z vedeného denného
záznamu činnosti žalobkyne v období od 05. 06. 2017 do 30. 06. 2017 vyplývalo, že táto vykonávala

činnosti: zmena farby podkladu, posunutie loga, oprava chyby na existujúcom dezéne, príprava do
grafickej podoby podľa obrazovej prílohy, spracovanie podkladov do tlačovej podoby, ukladanie dezénov
s rozostupom 2 mm pre potrebu tlače, zmeny rozmerov, odstránenie loga z dolného pravého roku a pod.
Následnesažalovanývyjadrilajk„výtvorom“dezénovžalobkyňou.Vzávere vyjadreniaprávnyzástupca
žalovaného poukázal na vyjadrenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30. 11. 2017, ktoré

bolo označené ako Žiadosť o informáciu - odpoveď, kde tento orgán jednoznačne uvádza, že stupeň
náročnosti práce je povinný priradiť zamestnávateľ, nakoľko len on môže posúdiť najlepšie náročnosť
jednotlivých činností zamestnanca. Je pravdou, že tento orgán všeobecne konštatuje podmienky pre
zaradenie III. resp. V. stupňa náročnosti práce s upozornením však, že jeho výklad právnych predpisov
je len usmernením a nemá žiadnu právnu záväznosť. Žalovaný si neodpustil poznámku, že vyjadrenie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30. 11. 2017 je v rozpore s jeho druhým rozhodnutím,

kde konštatuje, že v prípade žalobkyne mal byť priradený jej pracovnému miestu minimálne 2. stupeň
náročnosti práce, čo zo strany zamestnávateľa bolo dodatočne splnené a mzdové nároky vyplývajúce
zo zaradenia do tohto pracovného stupňa náročnosti jej boli v celom rozsahu doplatené za obdobie 3
rokov spätne od podania žaloby na súd.

13. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

14. Podľa § 118 ods. 2 vety prvej Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej
hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

15. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená
osobitným predpisom.

16. Podľa § 119 ods. 2 vety prvej Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s

príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

17. Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného

pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho
mzdovéhonároku,zamestnávateľposkytnezamestnancovidoplatokvsumerozdielumedzidosiahnutou
mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému
pracovnému miestu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázanú existenciu pracovného pomeru
sporových strán v období od XX. XX. XXXX, na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX do
XX. XX. XXXX, kedy pracovný pomer žalobkyni u žalovaného skončil uplynutím výpovednej doby.

19. Súd mal taktiež za preukázané, že žalobkyňa sa so žalovaným v pracovnej zmluve dňa XX. XX.

XXXX v bode 4. jej obsahu dohodli na mzdových podmienkach, ako aj pracovným zaradením do I.
stupňa so základnou mzdou 337,70 Eur. Uvedené skutočnosti neboli rozporované ani jednou stranou.
Takisto bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že neskôr na základe podnety žalobkyne vykonal
Inšpektorát práce Banská Bystrica šetrenie a následnú inšpekciu u žalovaného, kde skonštatoval
konkrétne porušenie žalovaného s následným uložením pokuty vo výške 1.500,- Eur. Z úradného listu

inšpektorátu práce zo dňa 30. 11. 2017 OPPV/INF/2017/163 z posledného odstavca jednoznačne
vyplýva, že podpísaný inšpektor práce S.. E. E. jasne žalobkyni oznámila, že inšpektoráty práce
nepodávajú záväzné výklady právnych predpisov, poskytnuté poradenstvo je len usmernením a nemá
žiadnu právu záväznosť. Súd na základe vznesenej námietky premlčania sa zaoberal nárokom
žalobkyne len za obdobie 3 rokov predchádzajúce dátumu (23. 02. 2018), kedy žalobkyňa svoj žalobný

návrh doručila súdu.

20. Na základe zhora uvedených skutočností a v konaní preukázaných tvrdení, po predložení dôkazných
prostriedkov tak jednou ako aj druhou sporovou stranou, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyneje nedôvodná a to z týchto dôvodov: Žalobkyňa uzavrela dňa XX. XX. XXXX so žalovaným pracovnú
zmluvu, ktorá obsahovala podstatné náležitosti, ktoré pracovná zmluva v zmysle zákonníka práce
musí obsahovať. Bol dohodnutý deň nástupu do práce, druh práce, miesto výkonu práce, dohodnutá

mzda, dĺžka trvania pracovného pomeru, ako aj ostatné acidentálne zložky. Je nepochybné, že
žalobkyňa pri uzatváraní pracovnej zmluvy súhlasila so zaradením do prvého stupňa náročnosti
práce so základnou mzdou 337,70 Eur. Na znak súhlasu s dohodnutými podmienkami žalobkyňa
predmetnú zmluvu podpísala. Dobrovoľnosť prejavu vôle a súhlas s jej obsahom žalobkyňa v spore
žiadnym spôsobom nespochybňovala a ani nepoprela. Zákonné ustanovenie § 119 ods. 2 vety

prvej Zákonníka práce, ...mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne so zamestnancom v pracovnej
zmluve. Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon uzatvorený na základe vzájomného konsenzu
s obsahom vzájomného dojednania. Pokiaľ žalovaná bola presvedčená o tom, že jej práca je
„vysoko kvalifikovaná“ a náročná, mala rozhodovaciu voľnosť pracovnú zmluvu za takýchto podmienok
neuzavrieť. Bolo tiež preukázané, že počas celého trvania pracovného pomeru (okrem obdobia kedy
bola vo výpovednej lehote), neuplatňovala zmenu/zvýšenie mzdy na súde, resp. nenamietala na súde

nesprávnosť jej pracovného zaradenia v I. stupni pracovnej náročnosti. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala
na správu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, tento orgán nie je kompetentným podávať záväzný
výklad akéhokoľvek právneho predpisu, toto svedčí len súdom. Žalobkyňa nastúpila u žalovaného
do pracovného pomeru za vopred dohodnutých pracovných podmienok, a teda nemá právny nárok
domáhaťsapoukončenípracovnéhopomeruzaradeniadoinejplatovejskupinypretožepracovnýpomer

uzatvorila so subjektom, kde platí zmluvná voľnosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je
však povinný rešpektovať štátom stanovenú výšku minimálnej mzdy.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni bola vyplatená minimálna mzda za obdobie
trvania pracovného pomeru a z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaný si ako zamestnávateľ splnil

svoju zákonnú povinnosť zaplatiť svojmu zamestnancovi mzdu zodpovedajúcu sume rovnajúcej sa
(minimálne) štátom určenej výške minimálnej mzdy.

22. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyni nič nebránilo počas celej dĺžky trvania pracovného pomeru
ukončiť pracovný pomer či už dohodou, alebo výpoveďou, keď možnosť ukončenia pracovného pomeru

zo strany zamestnanca je vždy voľnejšia a preň priaznivejšia, ako výpoveď daná zamestnávateľom,
ktorá môže byť len so zákonom taxatívne uvedených dôvodov. Žalobkyni teda nič nebránilo ukončiť
pracovný pomer a zamestnať sa na inom mieste. Súd opäť zdôrazňuje, že pokiaľ ide o súkromný sektor/
neštátne zariadenie zamestnávateľa, je len výlučne na dohode zamestnanca a zamestnávateľa, či bude
uzatvorený medzi nimi pracovný pomer a ak áno za akých mzdových podmienok. Do tejto oblasti súd

nie je oprávnený vstupovať svojim autoritatívnym rozhodnutím, pretože by tým narušil základný princíp
fungovania podnikateľského trhu.

23. Majúc za to, že žalobkyňa nemá právny nárok na vynútiteľnosť výšky mesačného mzdového
ohodnotenia podľa jej predstáv, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Záverom súd poukazuje na realitu dnešnej doby, kedy mnoho osôb s dosiahnutým vysokoškolským
vzdelaním vykonáva prácu za podstatne nižšiu mzdu, aká by im náležala v prípade, ak by vykonávali
prácu zodpovedajúcu dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu. Cenu práce dnes určuje dopyt na
trhu práce a vzájomná dohoda zamestnávateľa a zamestnanca (v prípade súkromného sektora) na

mzde, ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi za vykonanú prácu. Je pochopiteľné, že
v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť
na takej výške mesačnej mzdy, ktorá v priemyselne a trhovo rozvinutých a ekonomicky zaujímavých
oblastiach Slovenska by bola pre zamestnanca neprijateľná.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.28. S poukazom na výsledok sporu, súd priznal žalovanému, v konaní úspešnému - nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, ktorá je povinná zaplatiť túto náhradu v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).