Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 36Er/665/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504120878
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1504120878.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Prešov, Námestie
mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 30 807 484 proti povinnému: SLOVENSKÁ OBCHODNO-PRIEMYSELNÁ
ASOCIÁCIA a.s., Kopčianska 65, 851 01 Bratislava, IČO: 35 773 898 vedenej u súdneho exekútora:
MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov pod č. Ex 238/2004 o vymoženie
uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/665/2004 u súdneho
exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa pod sp. zn. Ex 238/04 z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 39,80 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 23.4.2004 začalo exekučné konanie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 7520/2001 zo dňa 13.12.2001.
Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 002276 zo dňa 8.6.2004 bol vykonaním exekúcie
poverený súdny exekútor MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ.

Podaním doručeným súdu dňa 29.10.2008 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, na ktorom zotrval aj podaním doručeným súdu dňa 27.11.2015
pričom uviedol, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani motorové vozidlo. Na adrese uvedenej
v obchodnom registri nesídli. Súdny exekútor šetril majetkové pomery povinného prostredníctvom
sociálnej poisťovne a v bankách. Ďalším výkonom exekúcie by vznikli náklady, ktoré by v konečnom

dôsledku znášal oprávnený.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Uznesenie KS v Žiline pod č.k. 1CoE/41/2012 - 63 zo dňa 24.4.2012 uvádza: ... nemajetnosť

povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie .... Zastavenie exekúcie
z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať
vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnostinadobudnemajetok,zktoréhobudemožnéuspokojiťpohľadávku.Podľanázoruodvolacieho
súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného,
musí mať očakávaie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad... V tejto

súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku
res iudicatae pre začatie exekučného konaia o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istýmiúčastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV
ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad
nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii.

Zákon nedáva možnosť súdu skúmať, či oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť
povinného, súd neskúma či povinný v budúcnosti majetok nadobudne, alebo nenadobudne majetok.
Dispozičné právo oprávneného na zastavenie exekúcie vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. c Ex. por. V
tomto prípade však nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.

c Ex. por. , ale z dôvodu, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom.

Súd z podania súdneho exekútora zistil, že exekútor dostatočne zisťoval majetok povinného, a to
lustráciou nehnuteľného majetku (katasterportál), hnuteľného majetku (evidencia motorových vozidiel),
v registri Sociálnej poisťovni, v bankách, pričom nezistil majetok dostatočný na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený, ak požadoval pokračovať v exekúcii mal zároveň uviesť existujúci majetok povinného, o

ktorom exekútor nevie. Očakávanie oprávneného, že povinný nadobudne majetok v budúcnosti bez
reálneho podkladu je však neakceptovateľné. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm.
h) EP, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pretože len exekútor v exekučnom konaní
môže prvotne zistiť, či je povinný majetný alebo nemajetný, t.j. či je dostatok majetku povinného aspoň
na to, aby povinný uhradil trovy exekúcie. Oprávnený má údaje o majetku povinného fakticky len od

exekútora, ak si ich vyžiada v rámci nahliadnutia do spisu podľa ust. § 205 a násl. EP, v spojení s ust. § 21
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť je upravený tak, že neumožňuje
súdu, resp. nepodmieňuje pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť pri skúmaní podmienok konania
počas exekučného konania vyžadovať súhlas alebo nesúhlas oprávneného ( nie je explicitne v zákone
ustanovený ), čo znamená, že na takýto súhlas , resp. nesúhlas oprávneného s pokračovaním exekúcie,

ak je jednoznačne zistená nemajetnosť povinného exekútorom, nemôže súd prihliadnuť a je preto pre
skúmanie podmienok ďalšieho vedenia konania súdom bezpredmetný. Jedinou oprávnenou osobou
preskúmavať podmienky konania v prebiehajúcom exekučnom konaní v prípade podania podnetu na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je len exekútor ( § 57 ods. 1 písm. h) EP ), resp. súd na základe
vlastných zistení.

V súlade s uznesením Okresného súdu Košice - okolie, 2Er/1205/2002, zo dňa 02.06.2014, objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym

exekútorom tvrdených zistenia ohľadne nemajetnosti povinného.

Obdobne podľa Uznesení ústavného súdu ( I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011 a IV.
ÚS 452/2011) vyplýva záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, len čo zistí ( z exekučného spisu
a podnetu exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť ), že sú dané dôvody na zastavenie
exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené podmienky konania ( najmä však vtedy , ak sa dozvie od exekútora o ich nesplnení z podnetu
na zastavenie exekúcie ). Jedným z týchto predpokladov je nielen relevantný exekučný titul, ale

vzhľadom na znenie ust. § 58 ods. 1 EP aj všetky predpoklady ( dôvody ) nesplnenia podmienok konania
ustanovené obligatórne v § 57 ods. 1 EP alebo fakultatívne § 57 ods. 2 EP, teda aj vtedy ak súd zistí pri
skúmaní podmienok konania z podnetu exekútora ( doručením podnetu sa o týchto dôvodoch dozvie ),
že bol splnený predpoklad na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného z dôvodu nesplnenia
podmienok či predpokladov vedenia ďalšieho konania. Za nesplnenie podmienok a predpokladov

vedenia ďalšieho konania však nemožno považovať nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie,
resp. oznámenie oprávneného s pokračovaním v exekúcii bez reálnych podkladov. Ak súd zistí,
že exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného, resp. zistí , že majetok povinného, ktorý by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie existuje, odmietne výrokom zastaviť exekúciu s tým, že
exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného alebo preto, že v exekúcii je potrebné pokračovať

na novo zistenom majetku povinného. Ak však exekútorovi neoznámi novozistený majetok oprávnený
( podľa ust. § 54 ods. 1 EP ) v rámci súčinnosti oprávneného, ale ani súd na základe výzvy na súčinnosť
( podľa § 34 ods. 1 EP ) a exekútor preukázateľne a dostatočne lustroval majetok povinného, pričomnezistil žiaden majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, je povinný súd
exekúciu zastaviť pre nemajetnosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd
exekučné konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
V časti odmeny súdneho exekútora určenej hodinovou odmenou za jednotlivé úkony, súd priznal
súdnemu exekútorov odmenu vo výške 13,28 Eur bez DPH, za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti
(prevzatie a kontrola spisu - 20 min, 2x správa o stave exekúcie - 60 min, vyúčtovanie trov exekúcie

- 20 min).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko
takto uplatnená hodinová sadza, najmä s ohľadom na skúsenosti súdu získané z rozhodovacej činnosti
v obdobných prípadoch, je podľa názoru súdu neprimeraná.

Podľa ustálenej praxe súdov hodinová odmena súdnemu exekútorovi nepatrí nie je možné ju priznať za
každý úkon osobitne, ale každý úkon sa musí časovo vymedziť dobou jeho trvania (časová špecifikácia).
Takto určený čas sa následne sčítava, čím sa stanoví celková doba potrebná na vykonanie nutných
úkonov exekučnej činnosti. Prie časovej odmene je treba vychádzať z počtu hodín účelne vynaložených

na exekúciu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti. Z úkonov uvedených v špecifikácii trov exekúcie súd priznal odmenu tak ako je uvedené
vyššie. Odkazujúc na uznesenie Okresného súdu Košice sp. zn. 48Er/1324/2006 zo dňa 7.10.2011, je
neprípustné úkony odmeňované paušálnou sumou odmeňovať aj podľa časového hľadiska.

V časti hodinovej odmeny v zmysle vyhlášky súd nepriznal odmenu za činnosť spočívajúcu vo
vypracovaní žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, žiadostí o poskytnutie
súčinnosti, keďže v tomto prípade nejde o exekučnú činnosť ( §36 ods. 2 Exekučného poriadku), ale
o činnosť, za ktorú patrí exekútorovi paušálna suma.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú hodinovou sadzbou za vrátenie poverenia,

nakoľko má za to, že ide o administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa
§ 25 vyhlášky.

Súd tiež nepriznal odmenu určenú hodinovou sadzbou súdnemu exekútorovi za úkon „predloženie“,
nakoľko súdny nepreukázal súdu, o aký úkon má ísť.

V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 15 ods. 1
vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 Eur bez DPH za
- Získanie poverenia 3,32 Eur
- Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur

- Zisťovanie majetku povinného 3,32 Eur

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie upovedomenia o
začatí exekúcie (2 x 3,32 Eur za každé jedno zisťovanie). Súd má za to, že ide zo strany exekútora
o obsahovo zhodné úkony, ktoré sa odlišujú len v osobe adresáta. Z gramatického hľadiska výkladu

ustanovenia § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie.
Uplatnenie odmeny za viacnásobné doručenie nie je úkonom, ktorý je spoplatnený ako úkon ďalšími
paušálnymi sumami.Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu hotových výdavkov, pričom podľa § 22 vyhlášky
súd priznal exekútorovi náhradu vo výške 9,93 Eur bez DPH za tieto výdavky:
- poštovné 8,27 Eur

- kolky 1,66 Eur

Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu režijných nákladov - uplatnených súdnym
exekútorom (kancelárske potreby), nakoľko dôvodnosť tohto nároku exekútor nijakým spôsobom
nepreukázal. Súdny exekútor nešpecifikoval výšku, počet a druh jednotlivých položiek sem zahrnutých,

a ani z exekútorského spisu tieto výdavky jednoznačne nevyplývajú. Súd preto túto položku ako
nepreskúmateľnú nepriznal.

Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 33,17 (13,28
+ 9,96 + 9,93) Eur bez DPH.

Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o
registrácii, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň
zo sumy 33,17 Eur, t.j. sumu 39,80 Eur s DPH.

O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods.
2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, nakoľko podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné

odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie je možné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. V odvolaní
sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§42 ods. 3, 205 ods. 1

O. s. p.).