Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/536/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504120878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1504120878.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov,
Masarykova 1, 080 01 Prešov, proti povinnému: SLOVENSKÁ OBCHODNO - PRIEMYSELNÁ
ASOCIÁCIA, a.s., Kopčianska 65, 851 01 Bratislava, IČO: 35 773 898, pre vymoženie uloženej
povinnostizaplatiť4.439,19Eurspríslušenstvom,vedenejsúdnymexekútorom:Mgr.MVDr.PavolKovaľ
so sídlom úradu Radničné námestie č. l5, 085 01 Bardejov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/665/2004-17 zo dňa 12.03.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/665/2004-17 zo dňa
12.03.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v

znení ďalších noviel (ďalej len "EP"), pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V tejto časti svoj výrok odôvodnil tým, že vzhľadom na návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie si nechal predložiť exekučný spis č. EX 238/2004 z ktorého zistil, že podnet exekútora na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je dôvodný.
Poverený súdny exekútor zistil, podľa správy geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že
povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, podľa správy Krajského

dopravného inšpektorátu - oddelenia dopravných evidencií, že povinný nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla, podľa správy poštového doručovateľa ako aj osobným preverením pracovníkmi
exekútorského úradu zistil, že povinný na adrese nesídli. Preto vyvodil, že súdny exekútor vykonal
všetky potrebné šetrenia, s prihliadnutím na účelnosť a hospodárnosť konania, smerujúce k zisteniu
majetkových pomerov povinného s negatívnym výsledkom odôvodňujúcim zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného.

Zároveň zaviazal oprávneného k povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
XXX,XX X. do 3 dní od doručenia uznesenia, pričom rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ustanovením §
203 ods. 2 EP s ohľadom na ustanovenia § 196 EP a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), pretože k zastaveniu exekúcie došlo
pre nemajetnosť povinného.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný
súd pri svojom rozhodnutí nemal dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného. Namietal tiež výšku
priznaných trov, ktoré sú podľa jeho názoru neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. U súdneho exekútora prebiehali voči povinnému súčasne tri exekučné

konania a vyslovil podozrenie, že súdny exekútor vykonával jednotlivé úkony exekučnej činnosti v jednej
exekúcii a výsledky použil aj pre ďalšie exekučné konania, hoci v týchto konaniach mu trovy nevznikli.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie podľa
ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je v časti výroku o zastavení exekúcie nedôvodné a v časti
výroku o povinnosti platiť trovy exekúcie dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že povinným je kapitálová spoločnosť v kategórii akciovej spoločnosti
čo predpokladá, že spoločnosť, ako samostatná právnická osoba, zodpovedá za porušenie svojich

záväzkov celým svojim majetkom. Nemajetnosť povinného je v exekučnom spise preukázaná správou
geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného
majetku na území SR, správou Krajského dopravného inšpektorátu - oddelenia dopravných evidencií,
že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, správou poštového doručovateľa ako
aj osobným preverením pracovníkmi exekútorského úradu, že povinný na adrese nesídli. Z takto
prezentovaného zisťovania je následne konštatované, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či
nedostatočne vykonaným šetrením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola
súdom prvého stupňa odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/
to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala
účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení
pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a

týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O
taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že
uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdova iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému
reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo
fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002 II. US

132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007).

Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A,
s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej

republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30.
Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1
v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou

požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí
byťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávanírozhodnutí,t.j.musíbyťpreskúmateľné.

Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa.

V predmetnej veci prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekútor vykonal
všetky potrebné šetrenia, s prihliadnutím na účelnosť a hospodárnosť konania, smerujúce k zisteniu
majetkových pomerov povinného, ale z vykonaných šetrení (prezentovaných v napadnutom rozhodnutí)

to nevyplýva. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k
uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takého odôvodnenie uznesenia
odvolaciehosúdunezodpovedápožiadavkenariadneapresvedčivéodôvodneniesúdnehorozhodnutia.So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
prvostupňovéhosúdujenepreskúmateľnéazmätočné.Čomalozanásledokporušenieprávaodvolateľa
na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec
mu, podľa ustanovenia § 221 ods. 3 OSP, vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť šetrenie o majetkových pomeroch povinného a opätovne
posúdiť odôvodnenosť podnetu súdneho exekútora o tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.