Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202353
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216202353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, zn. 1390/380341/2015, proti žalovanej: E. P., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/X, J.,
občan SR, o zaplatenie 92,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 23.augusta č. k. 8C/66/2016-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 23.augusta č. k. 8C/66/2016-65

zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
16.2.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 92,93 Eur spolu s obchodným
úrokom vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že so žalovanou uzavrel dňa 6.7.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a
vedenie účtu, vydanie a používanie karty. Žalovaná sa dostala na účte do nedovoleného prečerpania

vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala.

3.Poukázalnačl.6ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),podľa
ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie

vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods.
1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach
o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne
na základe zisteného skutkového stavu.4. Zo zmluvy o vkladovom účte (právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko a.s.) zo dňa
6.7.2005 vyplynulo, že banka zriadila vkladový účet žalovanej. Ku dňu 31.12.2014 mala žalovaná

zostatok na účte nepovolený 17,44 Eur (ako rozdiel medzi sumou 110,37 Eur a 92,93 Eur).
Žalovaná suma bola žalobcom zdôvodnená úrokom pri nepovolenom čerpaní účtu 20% ročne,
resp. od 1.7.2012 vo výške 28% ročne, ktoré sú účtované vždy zo sumy aktuálne v debete za
celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne, poplatky sú za upomienku:
nepovolený debet 30 Eur, výzvu nepovolený debet 30 Eur, vedenie účtu postihnutého exekúciou 45

Eur. Podľa bodu 3.8.Všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný mať na účte dostatok
finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Podľa bodu 3.12 VOP
ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby. Úrok môže banka znížiť alebo zvýšiť.

5. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu a predložila výpis z účtu so zostatkom ku dňu 31.12.2012 v sume
67,29 Eur. Uviedla, že nedostala ročný výpis a preto nevie ako môže byť v takomto debete. Žalobca
predložil výpis len za rok 2015, pričom za rok 2013,2014 nepredložil a súdu nebolo zrejmé ako dospel k
výpočtu žalovanej sumy. Predloženými výpismi z účtu nemal súd prvej inštancie preukázané realizované
finančné operácie na účte žalovanej. Taktiež nebolo zrejmé, prečo v takom počte žiada príplatok

za vedenie účtu postihnutie exekúciou/výkonom rozhodnutia, nebolo preukázané, že upomienky boli
zaslané žalovanej (žiadny doklad sa v spise nenachádza).

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mal použiť normy obchodného
práva.

7. Uviedol, že vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch,

v ktorých spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (predovšetkým ustanovenie § 5b predmetného
zákona), v ktorom je súdu uložené ex offo prihliadať na skutočnosti oslabujúce nárok dodávateľa
voči spotrebiteľovi mal za to, že bol predložený len jeden výpis z účtu zo strany žalobcu, bola
účtovaná neprimeraná suma ako príplatok za vedenie účtu postihnu. exek.- súdu tieto úkony nejasné

a aj neprimerane často vykonávané, bez ďalšieho upozornenia žalovanej, taktiež sumy účtované
za upomienky sú neprimerane vysoké a taktiež ničím nepreukázané a dôkaz o zaslaní upomienok
nepreukázaný.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal dostatočným spôsobom podľa čl. 8 CSP (strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi)
za preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo výške
žalovanej sumy 92,93 Eura a preto žalobu ako nepreukázanú zamietol. To sa týka aj v časti uplatneného
nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne , ktorý žalobca odôvodnil úrokovou sadzbou pre
nepovolené prečerpanie platnej od 1.7.2012, avšak k žalobe pripojil sadzobník poplatkov platný od

1.11.2015, súd prvej inštancie mal za to, že svoje tvrdenia o výške úrokovej sadzby nepreukázal a
tak s poukazom na uvedené žalobu v časti uplatneného úroku, ktorý žiadal žalobca ako nepreukázaný
zamietol.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala vo

veci úspech, priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
nemusí rozhodnúť súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP, pretože žalovanej žiadne trovy nevznikli.

10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

Uviedol,žeaksúdprvejinštanciepovažovalnávrhzaneúplný,malhovyzvaťnajehodoplnenie(opravuv
zmysle § 129 ods. 1 CSP). Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia,
ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 CSP uvedeným
postupom. Súd prvej inštancie ho na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórnerozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a bola mu ním odňatá možnosť uplatňovať si
procesné práva sa účelom účinnej ochrany jeho práv.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako
aj s jeho odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami, na
ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Teória procesného práva podmieňuje sporové strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový
poriadok stanovuje dôkaznú povinnosť sporových strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách.
Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanienepotvrdilopravdivosťskutkovýchtvrdenísporovýchstrán.Zákonurčujedôkaznébremeno
ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniesporovejstranyniejepreukázané(vtomzmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

13. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť, označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Predpokladomdôkaznejpovinnostijetvrdenieskutočnosti
sporovou stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana
vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak
ide o skutočnosť, o ktorej treba rozhodnúť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia
o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh
skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno
tvrdenia nemožno nahradiť iba pripojením listín k žalobe, nenahrádza to popísanie skutkových okolností,

listiny majú charakter dôkazu o tvrdených skutkových okolnostiach.

14. V danom prípade nešlo o vady návrhu ako to prezentuje v odvolaní žalobca. Bremeno tvrdenia si
žalobca splnil, žaloba spĺňala náležitosti žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku, nešlo o neúplnú
žalobu, preto ani nebolo potrebné vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby (odstránenie vád žaloby). Napriek

tomu súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, resp. na objasnenie určitých skutkových
okolností.

15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 92,93 eura, avšak zo žiadnych predložených
dokladov takáto suma nevyplýva. Vo výzve na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa

14.07.2015 sa uvádza suma 72,56 eura, v liste žalobcu zo dňa 04.09.2015 sa uvádza suma 82,56
eura. Z vyjadrenia žalobcu adresovaného súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná mala pôvodne na
účte kladný zostatok vo výške 17,44 eura ku dňu 31.12.2014. Do nepovoleného debetu sa dostala
účtovaním poplatkov, ktoré spočívali v úrokoch 5,37 eura a poplatkov za upomienku 30 eur, za výzvu 30eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou 45 eur. Teda žalovaná sa do debetu dostala nie vlastnými
transakciami, ale účtovaním poplatkov zo strany žalobcu. Žalobca pripojil sadzobník poplatkov aktuálny
od 01.11.2015, ktorý sa nevzťahuje na vec, pretože žalobca účtoval poplatky do 18.09.2015. Žiadnym

spôsobom nepreukázal uplatňovanú výšku žalovanej sumy.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd taktiež dospel k záveru, že žalobca v danej veci neuniesol
bremeno dôkazu. V konaní pred súdom prvej inštancie sa na pojednávanie nedostavil, nevyjadril sa
náležite ku skutkovým okolnostiam, nepreukázal tvrdené skutkové okolnosti a nevyjadril sa k ním ani v

odvolaní. V odvolaní sa vôbec nevyjadril k meritu veci.

17. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1

CSP. V tomto štádiu konania bola úspešná žalovaná, ktorej však žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).