Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216949
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: U. L., M.. XX. X. XXXX,

A. Q. P. X, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
154,62 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a

II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29. 6. 2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu
vo výške 154,62 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu vo veci samej odôvodnil
tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C194/2014 sa žalovaný domáhal od
žalobcu zaplatenie sumy vo výške 154,62 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov žalobu zamietol,
pričom rozsudok Okresného súdu Prešov sa stal právoplatný dňa 23. 7. 2016. V pôvodnom konaní boli
porušené jeho práva spotrebiteľa, a preto sa domáha finančného zadosťučinenia touto žalobou.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 31. 7. 2017, v
ktorom žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukázal
na skutočnosť, že žalobcovi žiadny nárok na ním uplatňované finančné zadosťučinenie nevznikol a
nepreukázal ani skutočnosti, na základe ktorých by takýto návrh mohol uplatňovať. Žalobca v podanej
žalobe tvrdí porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Z podanej
žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie tohto tvrdenia. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané
žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 5 Zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný napáda samotnú vecnú dôvodnosť nároku na
uplatňované finančné zadosťučinenie.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 29. 6. 2017, Rozsudkom OS Prešov
č. k. 17 C 194/2014-67 zo dňa 6. 6. 2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 24. 7. 2017, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17 C 194/2014-67 zo dňa 6. 6. 2016 súd žalobu terajšieho
žalovaného zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok Okresného súdu Prešov
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 7. 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa
vyplýva, že v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere uzatvorenejdňa 15. 8. 2008 údaje pod bodom 5 o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré podpisoval žalovaný
ako zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, nie sú zhodné s údajmi o schválenom revolvingovom
úvere, ktoré dopĺňal žalobca bez vedomia žalovaného 15. 8. 2008 a to v údaji týkajúceho sa RPMN,

keď žalovaný podpisoval zmluvu 13. 8. 2008 s údajom o RPMN vo výške 87,84 % a žalobca zmenil v
schválení o revolvingovom úvere tento údaj na 84,92 % a to bez toho, že by s touto zmenou oboznámil
pred podpisom žalovaného. Z jeho strany nedošlo k prijatiu tejto zmeny písomnou formou. Týmto
postupom žalobcu došlo k zmene zmluvy z 15. 8. 2008 v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom k prijatiu takto zmeneného návrhu zmluvy zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca jednostranne

vykonal zmenu zmluvy, ktorá sa týkala výšky RPMN. Táto zmena nebola žalovanému oznámená a
nebola ním ani písomnou formou prijatá. V zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právny úkon
urobený v písomnej forme môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. K takejto písomnej zmene nedošlo.
Náležitosť o výške RPMN je v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) Zákona č. 258/2001 Z.z. základným údajom
spotrebiteľskej zmluvy a jeho neuvedenie má za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v
zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu 1 083,36

Eur, pričom žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 034,66 Eur, súd žalobu žalobcu, v tomto konaní
žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca na súdom nariadenom pojednávaní dňa 18. 10. 2017 uviedol, že finančné zadosťučinenie v
požadovanej výške si uplatňuje na základe straty času, nakoľko v pôvodnom konaní, ktoré viedla JUDr.

Straková sa dvakrát zúčastnil pojednávania, na ktoré žalovaný vôbec neprišiel. Nechcel pokračovať v
uvedenom spore, ani žalovať žalovaného o rozdiel, keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 1 034,66 Eur
a žalovanému zaplatil titulom úveru sumu 1 083,36 Eur. Nechcel pokračovať v ďalšom spore, ani žalovať
o preplatenie rozdielu. Potom sa obrátil na svojho právneho zástupcu, ktorý mu poradil podanie tejto
žaloby.Sumu154,-Eurchcelodnehožalovanýbezdôvodne.Natútosumunemalvôbecnárok.Pôvodná

pôžička bola vo výške 10 000,- Sk, potom prešli na menu Euro, pôžičku žalovanému postupne splácal.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18. 10. 2017 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu postupom podľa § 180 CSP, tí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu
doručenom dňa 21. 8. 2017, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

8. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

10. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Súd žalobu žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Súd poukazuje na rozhodnutie KS
Žilina sp. zn. 11Co159/2015 zo dňa 25. 5. 2015, kde súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval,
že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva spotrebiteľovi právo naprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi

spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort,
ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinnosti
zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil
svoje povinnosti. Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri
uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného

zadosťučinenia.

13. Rovnako súd poukazuje na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 14Co91/2012, ktorý k výkladu §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne konštatoval, že z ohľadu na jeho neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je
nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
je podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v súdnom konaní,
čo však nie je prípad žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru súdu ustanovenie § 3 ods.5 tretia veta

zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať, že je to automaticky duplicitný
peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore.

15. Rovnako súd poukazuje na rozsudok OS Nové Zámky sp. zn. 9C130/2012 zo dňa 24.6.2013, kde
súd konštatoval, že ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia

je, že takéto zadosťučinenie možno priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo
povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa.

16. Primárnym zmyslom priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia

takých následkov protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov,
ktoré nie sú škodou, ani bezdôvodným obohatením. Na rozdiel od neoprávneného zásahu napr. do
osobnostných práv fyzickej osoby sa vznik ujmy nevyžaduje. Vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie zákon viaže iba na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od
zodpovednej osoby na súde. Výšku finančného zadosťučinenia, či kritéria pre posúdenie jej primeranosti

zákon nevymedzuje. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je tak v plnej dispozícii
spotrebiteľa, ktorý pri jeho požadovaní nie je normatívne nijako limitovaný. V dôsledku tohto špecifika
je možnosť zneužitia uvedeného inštitútu veľmi vysoká.

17. Súd posudzuje a vníma inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči
ktorému sa dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi,
aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Súd konštatuje, že
poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Súd má
teda postihovať nepoctivých dodávateľov, k čomu slúžia rôzne právne inštitúty, či už spomínaný inštitút

primeraného finančného zadosťučinenia alebo aj vyslovenie záveru o neplatnosti zmluvných podmienok
alebo celej odplaty za úver.

18. Z podanej žaloby a ani z tvrdenia žalobcu vôbec pre súd nevyplynulo, aké právo žalobcu bolo
porušené. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich

práv alebo povinností. V pôvodnom konaní pod sp. zn. 17C 194/2014 žalobca vystupoval v pozícii
žalovaného, pričom súd konštatoval, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o úvere. Žalovaný
poskytol žalobcovi úver celkovo vo výške 1.034,66 eur, z ktorého žalobca zaplatil žalovanému sumu
1.083,36 eur. Podľa názoru súdu tak s poukazom na právny záver súdu v konaní pod sp. zn. 17C
194/2014 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie sumy ako rozdielu medzi sumou úveru, ktorú mu žalovaný

poskytol a sumou ktorú žalobca žalovanému preplatil. Sám žalobca však súdu na pojednávaní uviedol,
že žiadne peniaze od žalovaného už nechce, nechce pokračovať v súdnych sporoch. Súdu vôbec nie
je zrejmé, aká ujma, resp. škoda vznikla v majetkovej sfére žalobcu, ktorá by zakladala dôvodnosť
nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Ak žalobca sám v žalobe, ako aj na pojednávaní súduprezentoval, že náhrada má satisfakčnú a relutárnu funkciu, potom súdu vôbec nie je zrejmé, z akého
dôvodu a skutočností žalobca tieto skutočnosti tvrdí a aké dôkazy označil súdu na preukázanie týchto
svojich tvrdení.

19. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 210/2004, cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu
porušenia, príp. príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva.

20.Podľanázorusúdunapriznaniežalobcomuplatnenéhonárokuneexistuježiadenskutočnýazákonný
dôvod, z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v tomto konaní
bol v celom rozsahu neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania, naopak úspešnému

žalovanému súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.