Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200071
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200071.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MLM Real spol. s r. o., Košická 58, 821 08 Bratislava,
IČO: 44 093 683, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08
Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa
10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 16.01.2018 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo

dňa 10.11.2015, ktorým bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác dovtedy
všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018. Uviedol, že na základe podania vtedajšieho
vlastníka (spoločnosti SEG Residential I, s.r.o.) začala ešte v roku 2008 Mestská časť Bratislava -
Ružinov (ďalej len „stavebný úrad“) konanie o odstránení stavby: Budova upravne postavená na parcele
reg. „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území O., budova bez súpisného čísla v súčasnosti zapísaná
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k. ú. O. (ďalej len

„budova“). Dňa 12.06.2008 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/2008/22384/6037-14/Pix-16, ktorým
povolil odstránenie budovy. Lehota na odstránenie budovy bola neskôr predĺžená. Dňa 30.08.2012 vydal
stavebnýúradrozhodnutieč.SU/CS8208/2012/17/Pix,ktorýmopakovanepredĺžillehotunaodstránenie
budovy. Dňa 18.03.2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP,
ktorým znova predĺžil lehotu na odstránenie budovy, a to do 21.07.2015. Žalobca uviedol, že ako
osoba, ktorej práva mohli byť rozhodnutím dotknuté, bol účastníkom správneho konania, ktoré vydaniu

tohto rozhodnutia predchádzalo. Ako uviedol, rozhodnutím č. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP
zo dňa 18.03.2013 bolo povolené opakové predĺženie lehoty na ukončenie odstránenia budovy do
21.05.2017. Následne listom č. SU/CS 11556/2015/2/ZST zo dňa bolo potvrdené, že rozhodnutia o
odstránení budovy nestrácajú platnosť a s búracími prácami je možné pokračovať. Ďalším listom č.
SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015 bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie
búracích prác dovtedy všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018. Predmetné listy mu

však doručené nikdy neboli a ani mu nie je známy ich skutočný obsah. Mal za nepochybné, že predĺženie
lehoty na ukončenie búracích prác má priamy vplyv na práva a povinnosti všetkých účastníkov konania.
Ako také má povahu rozhodnutia podľa § 46 správneho poriadku, a preto ho správny orgán musí doručiť
všetkým účastníkom konania. Správny orgán mu však predmetný list nedoručil. Na základ uvedeného
sa tak obrátil na Okresnú prokuratúru II, ktorá taktiež konštatovala porušenie zákona a v upozornení
prokurátorazodňa23.03.2017vyzvalažalovanéhoknápravenezákonnéhostavu. Žalobcakonštatoval,

že do dnešného dňa u nebola od žalovaného doručená žiadna listina; stavebný úrad s ním nekonáako s účastníkom správneho konania. Nemá vedomosť ani o tom, že by žalovaný príslušný prokuratúru
informovala o prijatých opatreniach.

2. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 18.05.2018 žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú
a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení opísal priebeh administratívneho konania a dal do pozornosti
súdu, že predmetná žaloba bola doručená oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty
keďže list č. SU/CS 11556/2015/2/ZST zo dňa 26.06.2015 bol doručený adresátovi dňa 21.07.2015 a
list č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015 mu bol doručený 16.11.2015.

3. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

5. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6. Správny súd poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24.06.2014 č. Snj 72/2013 a na ustálený právny názor (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26.11.2014 sp. zn. 9Sžp/11/2013, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.11.2016 sp.zn. 7Sžo/136/2015 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.05.2017 sp.zn. 7Sžo/279/2015), kde najvyšší súd v analogicky podobnej veci vyslovil názor, že
neplatnosť rozhodnutia, spôsobená uplynutím času, na ktorý bolo vydané, má za následok, že odpadol
predmet konania, lebo výnimka (v tomto prípade súhlas), ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a
neexistuje. Z tohto dôvodu správny orgán, prípadne súd, musí konanie o výnimke (event. súhlase), a to
v akomkoľvek štádiu konania zastaviť. Keďže čas, do ktorého bol vydaný súhlas na výstavbu zvážnice

uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o vydaní takéhoto súhlasu.

7. Správny súd uvádza, že podľa vyjadrenia žalovaného upozornenie prokurátora prijal žalovaný dňa
31.03.2017. Následne bolo zo strany žalovaného prokurátorovi oznámené, že od vybavenia žiadosti
úradným listom uplynulo už pomerne dlhé obdobie a nový vlastník stavieb pokračoval v odstraňovaní

stavieb a ku dňu 31.05.2017 boli stavby už odstránené, alebo už bolo začaté s ich odstraňovaním, a
bolo by neúčelné, aby sa uskutočnili konania o predĺžení lehoty na odstránenie stavieb.

8. Správny súd tiež poukazuje na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30.11.2016 sp. zn. 7Sžo/136/2015, kde najvyšší súd zdôraznil, že zákonným predpokladom podania

správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným
rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto prípade žalobca nemohol preukázať ukrátenie na svojich právach,
ktoré mu vzniklo rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/
Zákona o ochrane prírody, keďže v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia

stratili platnosť keďže budovy už boli zbúrané a tak žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla
spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak
reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti je nutné poukázať,
že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie súhlasu v zmysle § 89 ods.
2 Zákona o ochrane prírody.

9. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2017 sp.zn. 7Sžo/279/2015,
najvyšší súd uviedol, že konanie v obdobnej veci zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni
neodstrániteľnáprekážkakonania,ktoroujenedostatokprávomocisúdunapreskúmanieneexistujúceho
rozhodnutia.

10. Prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka
konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou
materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musiapritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak,
aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady
konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby

umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech
a bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3
Správneho poriadku.

11. Záverom súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv
adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania
tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo
v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom
správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych

práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.

12.Podľa§99písm.g)SSPsprávnysúdkonanieuznesenímzastaví,akodpadoldôvodnapokračovanie
v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keďže v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo
rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, Krajský súd v Bratislave konanie v
súlade s § 99 písm. g) SSP zastavil.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443
ods. 1 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa

§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. h) SSP)