Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/213/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204432
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216204432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1. T. D., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., W. C. XXXX/XX, 2. X.. J.
T.(predtýmN.),nar.XX.X.XXXX,bydliskoQ.XXXX/XA,J.,3.C.D.,nar.X.X.XXXX,bydliskoJ.,H.XXXX/
XX, 4. E. D., nar. X.X.XXXX, bydlisko J., H. XXXX/XX, o zaplatenie 4487,79 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 05. apríla 2018 pod č.k. XXC/XXX/
XXXX-XXX v zamietajúcej časti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 221,70
eura,včasti7,99%úrokuročnezosumyprevyšujúcejsumu3.840,45eura od8.3.2016dozaplateniaav
časti 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.219,34 eura od 1.3.2016 do zaplatenia
zastavuje.Žalobkyni vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 6,30 eura prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaných v 1., v 2., v 3., a v 4. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 4.172,43 eura s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 4.219,34 eura od 1.3.2016 do 7.3.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.214,96 eura od 8.3.2016 do 22.3.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.188,60
eura od 23.3.2016 do 20.4.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.162,24 eura od 21.4.2016
do 25.5.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.135,88 eura od 26.5.2016 do 23.6.2016
a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.109,52 eura od 24.6.2016 do zaplatenia, to všetko do

15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.172,43 eura ako aj v časti
7,99 % úroku ročne od 1.3.2016 do zaplatenia zamietol. Žalovaných v 1., v 2., v 3., a v 4. zaviazal
zaplatiť žalobkyni 70 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady
trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa uplatnila voči žalovaným nárok na
zaplatenie sumy vo výške 4487,79 eura so 7,99% úrokom ročne zo sumy 3840,45 eura od 1.3.2016 do
zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4328,18 eura od 1.3.2016 do zaplatenia ako aj
náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe zmluvy o mimoriadnommedziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorú dňa 3.3.2008 uzavrela so
všetkýmižalovanými, poskytlažalovanýmv1.av2.rade mimoriadnymedziúvervovýške3983,27eura.
Žalovanív1.av2.radesadoprideleniacieľovejsumyzaviazalisplácaťúrokymimoriadnehomedziúveru

7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 26,52 eura a do nasporenia 40% cieľovej
sumyvkladaťnaúčetstavebnéhosporeniapravidelnémesačnévkladyvovýške19,92eura.Popridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a v 2. rade zaviazali splácať stavebný úver,
vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,85 eura. Žalovaní
v 3. a v 4. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v

1. a v 2. rade. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, úver prestali splácať riadne a včas, preto ich
žalobkyňa listom z 30.9.2015 vyzvala na doplatenie omeškaných splátok a upozornila ich, že v prípade
nezaplatenia splátok v určenej lehote bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky úveru neuhradili, a tak žalobkyňa dňa
11.11.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa
11.11.2015 bola celková výška dlžnej sumy 4433,62 eura a pozostávala z istiny 3945,89 eura, ako

aj nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru vo výške 487,73 eura, ako aj zo 7,99% úroku ročne vyčísleného za obdobie od 12.11.2015 do
29.2.2016 vo výške 93,66 eura a z 5% úroku z omeškania ročne vyčísleného za obdobie od 12.11.2015
do 29.2.2016 vo výške 65,95 eura. Žalobkyňa si uplatnila nárok na 7,99% úrok ročne z dlžnej istiny
úveru vo výške 3840,45 eura od 1.3.2016 do zaplatenia ako aj na 5% úroku z omeškania ročne zo sumy

4328,18 eura od 1.3.2016 do zaplatenia.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa dňa 3.3.2008 uzavrela so žalovaným v 1.
ako dlžníkom, so žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom a so žalovanými v 3. a v 4. rade ako ručiteľmi
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru

č. XXXXXXX X XX vo výške 120.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvu o
stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný
úver č. XXXXXXX X XX vo výške cca 72.000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol

povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 600 Sk,
pričom úroková sadzba všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom úvere bola 2% ročne ku
dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení a splácať poskytnutý medziúver, vrátane úroku. Úroková
sadzba medziúveru bola dojednaná vo výške 7,99% ročne počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej
osoby. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom

sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 600 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 799 Sk a súčasne platiť poplatok za poistenie mesačnými platbami vo výške 96 Sk, teda
dlžník sa zaviazal uhrádzať pravidelné mesačné splátky v celkovej výške 895 Sk. Dlžník sa zároveň
zaviazal pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1050 Sk uhradiť plnú výšku stavebného úveru

a súčasne platiť poplatok za poistenie mesačnými platbami vo výške 96 Sk, to všetko jednou platbou
vo výške 1146 Sk na účet stavebného úveru, vrátane úroku stavebného úveru vo výške 4,70% ročne.
Splátky boli splatné prvého každý mesiac a museli byť uhradené veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca.
Ručiteľ súčasne prebral povinnosť voči veriteľovi vyplývajúcu z ručenia. Podľa čl. VI bodu 3. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou

splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou lehotou splatnosti.

Žalobkyňa podaním z 30.9.2015 vyzvala žalovaného v 1. rade na úhradu sumy vo výške 1563,29 eura
do 10.10.2015 s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v prípade, že v poskytnutej

lehote nebudú splnené jej požiadavky. O texte výzvy žalobkyňa informovala podaniami z 30.9.2015
každého z ostatných žalovaných. V podaní z 11.11.2015 žalobkyňa oznámila obom dlžníkom, že k
11.11.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre porušenie povinnosti pravidelného splácania a
súčasne vyzvala každého zo žalovaných v 1. a v 2. rade na úhradu sumy vo výške 4440,53 eura
vrátane príslušenstva. Uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zaslala žalobkyňa

na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade ako ručiteľom.

1.3.Danú úverovú zmluvu posúdil ako absolútny obchodno-záväzkový vzťah v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v na základe spotrebiteľskejzmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v 1. a v 2. rade v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu
je známe, že žalobkyňa má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Preto na daný vzťah
sporových strán aplikoval popri § 52 a nasl. OZ aj § 546 a nasl. OZ aj § 497 Obchodného zákonníka

a aj zákon č. 310/1992 Zb.

Ďalej uviedol, že žalobkyňa z pôvodne žalovanej sumy vo výške 4487,79 eura zobrala žalobu späť v
časti 111,88 eura bez uvedenia dôvodu a v časti 109,82 eura zobrala žalobu späť z dôvodu úhrad.
Dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 4266,09 eura, v ktorej je však zahrnutý aj úrok, ktorým

žalobkyňa dlžnú istinu úročila aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru od 12.11.2015 do 29.2.2016
vo výške 93,66 eura. Pokiaľ žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 11.11.2015, zostal
nepreukázaným nárok žalobkyne prevyšujúci dlžnú sumu úroku splatnú v deň vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom
po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru
zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu

splátok splatných do termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo
užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí vrátiť
veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po
predčasnom zosplatnení úveru. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 11.11.2015 (deň ku
ktorémubolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveruveriteľomdlžníka).Pouvedenomdnižalobkynipodľa
názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Poukázal na rozhodnutia iných rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014,

rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok
z úveru po splatnosti úveru. Názor konajúceho súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej
právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ?
880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str.
Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobkyne považoval za dôvodný do výšky 4172,43 eura (4487,79 -
111,88 - 109,82 - 93,66) a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu ako aj v časti osobitne žalovaného 7,99%
úroku ročne od 1.3.2016 žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na plnenie zaviazal s poukazom na § 511 ods.

1 OZ všetkých žalovaných, z toho žalovaných v 1. a v 2. rade ako dlžníkov a žalovaných v 3. a v 4. rade
ako ručiteľov. Žalovaná v 2. rade sa vo vzťahu k žalobkyni nezbavila svojho záväzku uzavretím dohody
o spolupráci, najmä keď žalobkyňa na prevzatie dlhu žalovanej v 2. rade zo zmluvy uzavretej 3.3.2008
žalovaným v 1. rade nedala súhlas, a tak neboli splnené podmienky ustanovenia § 531 ods. 1 OZ.

Ďalej uviedol, že úrok za omeškanie s úhradou za obdobie od 12.11.2015 do 29.2.2016 je zahrnutý v
prísudku. Z dlžnej sumy, po čiastočnom späťvzatí, vo výške 4219,34 eura (istina 3840,45 + nezaplatený
úrok a poplatky splatné do 11.11.2015 vo výške 378,89 eura) vznikol žalobkyni nárok na 5 % úrok z
omeškania aj od 1.3.2016 do 7.3.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy 4,38 eura klesol dlh na 4214,96
eura, a tak žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 8.3.2016 až do 22.3.2016, kedy v

dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eura klesol dlh na 4188,60 eura. Žalobkyni vznikol nárok na
5% úrok z omeškania od 23.3.2016 až do 20.4.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36
eura klesol dlh na 4162,24 eura, žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 21.4.2016 až do
25.5.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eura klesol dlh na 4135,88 eura, a tak žalobkyni
vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 26.5.2016 až do 23.6.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo

výške 26,36 eur klesol dlh na 4109,52 eura, a tak žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania zo
sumy 4109,52 eura od 24.6.2016 do jej zaplatenia. Uplatnený nárok žalobkyne na úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., s poukazom na § 216 ods.
1, 2 CSP považoval za dôvodný.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa úspechu v konaní. V spore bola žalobkyňa len čiastočne úspešná
(85%), pričom neúspech žalobkyne v časti istiny s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, ale aj v časti 7,99
% úroku, je úspechom žalovaného (15%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na §262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne
úspešnejšej žalobkyni priznal 70% náhradu trov konania.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnila nesprávnym
právnym posúdením a inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie ( § 365 ods. 1 písm.
h), d) CSP. Daný vzťah strán sporu považovala v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
za absolútny obchod, na základe ktorého jej v zmysle ustanovenie § 502, 503 ods.3 Obchodného
zákonníka vzniká právo na úroky z úveru až do úplného vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov.

Uviedla, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť
úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť plniť. Povinnosť
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, nejde o nové
dohodnuté úroky. Mala za to, že žalovaní sú neprimerane zvýhodňovaní voči veriteľovi a majú právo
využívať finančné prostriedky bezodplatne. Súd prvej inštancie ich zaviazal len na zaplatenie 5 % úroku
z omeškania. To považovala za absolútne neprijateľné. Citovala rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 11.01.2018 sp.zn. 5 Co 237/2017, Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.09.2017 pod č.k. 7 Co
1443/2015,vktorýchboliprijatézáveryopovinnostidlžníkaplatiťúrokyzúveru dovráteniaposkytnutých
finančných prostriedkov. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných
1.,2.,3.,4. zaplatiť jej 7,99% úrok ročne zo sumy 3840,45 eura od 01.03.2016 do07.03.2016,7,99% úrok
ročne zo sumy3 836,07 eura od08.03.2016 do22.03.2016,7,99% úrok ročne zo sumy 3 783,35 eura

od21.04.2016 do25.05.2016,7,99% úrok ročne zo sumy 3 756,99 eura od 26.05.2016 do 23.06.2016
a 7,99% úrok ročne zo sumy 3 730,36 eura od 24.06.2016 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
plnenia ostaných žalovaných. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1.,2., 3.,4. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v
zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. V časti náhrady trov konania napadnutý
rozsudok zrušil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

ako aj odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v

plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho ibadopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledovné dôvody.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva,
predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo
102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.

3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy

spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti

spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol

nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva

ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.
Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vznikáveriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá

právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to,
aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných
prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa,
ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky
zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom,
vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri
vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti.
Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po

spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (01.03.2016), rozhodol správne a
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu strán sporu v konaní. Jeho rozhodnutie
v tejto časti nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je možné zistiť, ak rozhodol v časti

zastavujúceho konania o náhrade trov konania a v ostatnej časti počítal pomer úspechu a neúspechu
tak, že do základu pre výpočet trov konania zahrnul úroky z úveru, v ktorej časti žalobu zamietol. Preto
odvolací súd rozsudok v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú

veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istina 4 487,79 eura, úroku z úveru z nezaplatenej
istiny , úrokov z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou uplatňované ako
kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa
ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou,
netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Odvolací súd dáva

do pozornosti súdu prvej inštancie, , že čiastočné späťvzatie žaloby vyvoláva rovnaké účinky ako pri
rozhodovaní o právach so samostatným skutkovým základom. Ak dôjde k späťvzatiu žaloby , potom sa
konanie zastaví v tej časti, v ktorej bolo späťvzatie uskutočnené. Preto treba osobitne posudzovať nárok
na náhradu trov konania. Nemožno kompenzovať jednotlivé priznané náhrady, lebo započítanie nie je
procesným kódexom pre súd osobitne upravené a pri analógii iuris je možné započítať len účastníkmi

podľa OZ a to až po vzniku nárokov na základe súdneho rozhodnutia.
Súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).