Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206593
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5812206593.9

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcov: 1/ W. U., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, 2/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, obaja zastúpení:
L.. P. X., advokát so sídlom v O., U. č. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
č. XXX, Xa/ X. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
č. XXX, 3/ Z. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, žalovaní 1/, 1a/, 2/ zastúpení: U.. V. U.,

advokátka so sídlom O., B. č. XXX, za účasti intervenienta: Allianz - F. poisťovňa, a.s., Y. M., E. č. XXXX,
v spore o zaplatenie 8.159,25 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Súd žalovanej 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia W. U. a L. U. žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2012 žiadali, aby súd uložil žalovaným
L. K., U. L. a Z. K. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 8.159,25 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.159,25 eur od 11.10.2011 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že W. U. je vlastníčkou rodinného domu č. XXX zapísaného na LV č. XXXX
k.ú. G., ktorého súčasťou je aj hospodárska budova, ktorú nadobudla W. U. na základe kúpnej zmluvy
za trvania manželstva. Dňa 28.10.2011 vznikol požiar, pri ktorom zhorela hospodárska budova - budova
zadných stavov, pri rodinnom dome s.č. XXX v G.. Požiarom boli poškodené rôzne poľnohospodárske
stroje, 30 balíkov sena a 5 kubíkov smrekových dosiek. Požiar bol predmetom vyšetrovania orgánov
polície, ktorí zistili, že požiar spôsobili maloleté deti: W. K., nar. XX.XX.XXXX, U. L., nar. XX.XX.XXXX

a L. K., nar. XX.XX.XXXX.

3. Uznesením OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Z. dňa XX.XX.XXXX, pod č. k. ČVS: D.-XXXX/TR-DK-
XXXX bolo trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci zastavené z dôvodu , že maloletí
nie sú z dôvodu nedostatku veku trestne zodpovední. Výška škody na hospodárskej budove bola
vyčíslená odborným vyjadrením č. 62/11/S na sumu 7.160,- eur, na poľnohospodárskych strojoch vo

výške 1.010,25 eur, na zhorených blokoch sena vo výške 564,- eur a na obhorených 5 kubíkoch
smrekových dosiek vo výške 225,- eur.

4. Žalovaní boli vyzvaní na úhradu škody, ktorá vznikla žalobcom, pričom do podania žaloby bola
žalovanou U. L. uhradená časť škody za hospodárske stroje vo výške 800,- eur.

5. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe a uviedli, že ešte na začiatku sa dohodli, že im
dajú po 1.300,- eur, čo mala byť konečná suma zo strany každého jedného. Keď však prešiel rok a ničsa nedialo, tak boli nútení podať žalobu. Uviedli, že nechceli uhradiť celú škodu, iba škodu za stroje,
dosky a murárske práce. Keď bola žalobkyňa 1/ u pani L., tá jej povedala, že dala švagrovi 800,- eur a
viac jej nedá. Na druhý deň si ich pýtala späť s odôvodnením, že ich dala nesprávnej osobe. P. K. jej

povedala, že im žiadne peniaze nedá, nech podá žalobu a súdnou cestou vymáha peniaze od syna.

6. Žalovaná 2/ sa na pojednávaní vyjadrila, že sa tesne po požiari dohodli s U. U. a jeho mamou, že
každý z nich zaplatí po 800,- eur a žiadnu inú škodu od nich nebudú chcieť. Asi po dvoch týždňoch za
ňou prišla pani U. a povedala jej, že chcú nahradiť aj škodu za zhorené drevo vo výške 2.000,- eur. Ona

však od syna vie, že určite tam nebolo 5 kubíkov dreva.

7. Žalovaná 1a/ sa na pojednávaní vyjadrila, že deň po požiari boli u U., kde im pán U. povedal, že
on v podstate nič nechce, iba by sa patrilo zaplatiť niečo jeho bratovi. Na žiadnej konkrétnej sume sa
nedohodli. Po čase jej volala pani U., a pýtala sa jej, či im zaplatia po 1.200,- eur. Ona jej následne
telefonovala, že sú ochotní škodu zaplatiť, ale iba v prípade, keď sa suma rozdelí medzi 5.

8. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 26.02.2015 súd určil, že základ žalovaného nároku je daný.

9. V zákonom stanovenej lehote podali žalovaní 1/, 2/ a vedľajší účastník odvolanie.

10. Uznesením Krajského súdu v K. sp. zn. 6Co/103/2016 zo dňa 27.04.2016 bol medzitýmny rozsudok
zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

11. V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s
listinnými dôkazmi a to s vyšetrovacím spisom č.: ČVS: D.-XXXX/TR-DK-XXXX, s uznesením o začatí

trestného stíhania, so zápisnicou U. L. zo dňa XX.XX.XXXX, so zápisnicou L. K. zo dňa XX.XX.XXXX,
so zápisnicou W. K. zo dňa XX.XX.XXXX, so zápisnicou P. K. zo dňa XX.XX.XXXX, so zápisnicou L. M.
zo dňa XX.XX.XXXX, so zápisnicou o obhliadke miesta činu, s posudkom na žiaka U. L., s posudkom
na žiaka L. K. a s posudkom na žiaka W. K..

12. Žalovaná Xa/ X. K. uviedla, že sa ťažko počúva to, že zanedbala starostlivosť, pretože sa stará aj
o svojho brata, ktorý je od nej o rok starší. Je od troch rokov ležiaci, keďže ho zrazilo auto. Preto sa
svoje deti bála púšťať, nakoľko o ne mala strach. Čo sa týka syna, nikdy s ním nemali žiadne výchovné
problémy. S kým sa kamarátil, to nevedela, keďže ako každé dieťa v tomto veku, mal veľa kamarátov.

13. K samotnej udalosti sa vyjadrila, že vtedy niečo prerábali a ona odskočila na stavebniny s tým, že
keď sa vrátila, tak videla, že u susedov horí. W. doma nebol a tak sa šla pozrieť na to zhorenisko, kde
ho našla. Potom vie, že policajti boli s nimi v reštaurácii, odkiaľ ich následne odviezli domov, kde dostal
veľký výprask. Zrejme si ho zapamätal, lebo odvtedy nič takéto neurobil.

14. Uviedla, že W. bol v škole priemerným žiakom, venovala sa mu a taktiež chodieval aj na doučovanie.
Teraz je študentom strednej školy. Je veľmi pracovitý, pomáha na gazdovstve, chodí sám do školy a o
všetkom sa spolu rozprávajú.

15. Vyjadrila sa, že jej syn mohol chodievať vonku až vtedy, keď si splnil všetky povinnosti, napr. pokosil

trávnik, umyl psa s tým, že keď sa vrátil z vonku, tak sa ho pýtala ako bolo. Vždy mohol ísť vonku až
keď mal urobené domáce úlohy, čo kontrolovala, keďže mal aj tú doučovateľku, tak sa musela častejšie
pozerať do žiackej knižky. Syn mal v čase tej udalosti 10 rokov. Zrejme skúšal fajčiť s tým, že nikdy
predtým nezaznamenala, žeby bol fajčil a nefajčí ani teraz. Syn mal doučovateľku od piatej do deviatej
triedy.

16. Nikdy bližšie nezisťovala, čo robil vonku, keďže mu dôverovala. Keď príde z vonku a je šťastný a
spokojný, tak zrejme mu bolo dobre. Keď však príde podráždený, tak sa ho automaticky opýta, čo sa
stalo.

17. Žalovaná 2/ U. L. sa na pojednávaní vyjadrila, že v tom čase, keď došlo k tej udalosti, pracovala v
P., starala sa o svojho manžela, ktorý bol ležiacim pacientom. Starala sa o neho 7 rokov a následne bol
9 mesiacov v nemocnici napojený na prístroje, v dôsledku čoho často musela chodievať za ním, keďže
s ňou dokázal komunikovať. Prostredníctvom nej sestričky vedeli, čo vlastne chce. V tom čase bolajediná, ktorá sa starala o deti a zabezpečovala ich výživu. Museli upratať domácnosť, niekedy si navariť
trebárs sáčkovú polievku, keďže z práce šla rovno do nemocnice a varila až večer. Syn bol priemerným
žiakom, mal problém s nemčinou a matematikou a na zlepšenie prospechu mu zabezpečila doučovanie

z matematiky. Pamätala sa, že vtedy prišla domov a už z autobusu videla, že je tam zhorené humno.
Syn doma nebol a telefón mal vypnutý. Potom, ako sa priznal, že tam bol, mu to bolo veľmi ľúto. Nemá
s ním žiadne problémy. Nefajčí, nepije. Ukončil učňovku a pracuje v O. mäsokombináte. Pomáha jej
najmä po finančnej stránke, keďže je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 75,-
eur a stará sa o vnučku, ktorá má ľahšiu mozgovú obrnu a dcéra chodí ešte do školy.

18. Uviedla, že sa so synom do školy pripravovala a taktiež sa zaujímala aj o jeho výsledky v škole. Syn
sa kamarátil so F. a Vrabčekom s tým, že s touto partiou bol len náhodne, keďže sa s nimi nekamarátil.

19. Ďalej sa vyjadrila, že nechodievala synovi na rodičovské združenia, keďže pracovala v trojsmennej
prevádzke, ale keď mala čas, tak šla doobeda do školy opýtať sa na jeho prospech. Vzhľadom k tomu, že

mal problémy len s matematikou a nemčinou, tak sa zaujímala hlavne o tieto problémy, kde z matematiky
mu zabezpečila doučovanie a z nemčiny ho skúšala. Ona nezisťovala odkiaľ mal syn cigarety, mohli ich
mať aj tí druhí kamaráti, resp. starší syn fajčil, tak mu ich mohol zobrať.

20. Z výpovede žalovanej 3/ Z. K. vyplynulo, že v tom čase mal jej syn 12 rokov, mal veľa kamarátov.

M. sa aj s W. K., taktiež s U. L., ale veľa ich nepoznala. O synovi nemala žiadne negatívne správy,
správal sa ako chlapci v jeho veku, nikdy sa u nich nebol nikto sťažovať, žeby niečo vyviedol, až na tento
jeden jediný raz. Svoj voľný čas trávil tak, že keď prišiel zo školy, tak sa poučil a potom šiel s kamarátmi
von. Vždy dodržal hodinu, o ktorej mu kázala prísť domov. Syn nemal žiadne negatívne návyky, ktoré
by si bola všimla. Taktiež si u neho nevšimla, že by bol fajčil. Vždy, keď ho požiadala, tak prizrel svojho

mladšieho brata, taktiež povysával, vyniesol smeti. Keďže bývajú v bytovke, tak tam toho moc nemal.
Čo sa týka jeho správania sa v škole, nikdy nemala informácie o tom, žeby v škole niečo vyviedol. Keď
jej učiteľka hovorila o jeho lajdáctve, že sa neučí, tak sa mu snažila učivo vysvetliť, dohovoriť mu a
niekedy s ním aj to učivo prebrať. Po zhorení tej hospodárskej budovy dostal výprask a taktiež určitú
dobu nesmel chodiť von. Odvtedy, ako sa toto stalo, s ním nemali žiadne problémy.

21. Vyjadrila sa, že tento skutok sa stal pred 6 rokmi s tým, že si nepamätala, aký mal prospech syn v
tom roku. Určite nepatril medzi jednotkárov, mal trojky aj štvorky. Nie je pravdou, žeby sa dostatočne
synovi nevenovala v dôsledku svoje pracovnej zaneprázdnenosti, keďže v tom čase síce mala živnosť,
ale bola doma s mladším synom, ktorý mal veľké zdravotné problémy, keďže sa predčasne narodil. V

podstate s ním musela chodievať často do nemocnice a o staršieho syna sa starala babička. Svoj voľný
čas trávieval tak, že chodil s kamarátmi na ihrisko. Čo sa týka tej udalosti, syn sa najskôr vykrúcal, že
on to neurobil, ale potom sa priznal, že skúšali hodiť fľašu a potom to už nedokázali zastaviť. Taktiež jej
niečo hovoril aj o tom, že skúšali fajčiť. Vtedy ho došikovali policajti. Dostal výprask a potom na určitý
čas nesmel chodiť von. Na podrobnosti toho ako jej opisoval čo sa stalo, si nepamätala. V súčasnej

dobe je študentom strednej školy v O. Učí sa priemerne a v druhom ročníku mal aj zníženú známku zo
správania, nakoľko si zapálil cigaretu na školskom dvore.

22. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok U. L., ktorý sa vyjadril, že v ten deň sa dohodli ako kamaráti
a šli do neohradeného priestoru do humna. Skúšali tam fajčiť, bolo to po prvý raz. On zapálil kartón, dal

ho do krabice, L. K. tam dal polystyrén a W. tam dal fľašu. Okolo boli plastové vrecia s tým, že vzhľadom
na to, že tam bolo veľa dymu, vyšli von. Keď to začalo horieť, tak sa to snažili uhasiť tým, že fľašami
naberali vodu z neďalekej rieky. Toto sa im však nepodarilo a tak šli do bočnej uličky, kde volali hasičov,
ale keďže sa nedovolali, tak povedali takým tetám, ktoré tam išli, aby volali hasičov. Po tejto udalosti
mu mamina zakázala kamarátov a vonku mohol chodiť len keď mu to dovolila a keď si splnil všetky

povinnosti. Mamina sa s ním učila a každý deň sa ho pýtala, čo robil a aké známky dostal. Keďže mal
problém s matematikou, tak mu mamina platila doučovateľku.

23. Ďalej sa vyjadril, že sa nepamätá odkiaľ mali vtedy cigarety, ani kto ich tam vtedy doniesol. Mama
vedela o tom s kým sa kamaráti. Vtedy, keď sa to stalo, tam fajčili všetci. Nevedel sa vyjadriť odkiaľ

tam bol alkohol. Tá fľaša bola prázdna. Do toho domu chodievali často, ako deti chodievali hocikde po
dedine, ale fajčiť tam nechodili.24. Z výpovede svedka W. K. vyplynulo, že v ten deň bol doma a jedol, keď sa dohodli s kamarátmi, že
idú von. Vtedy po prvýkrát fajčili a keďže on jediný mal peniaze, tam šli do obchodu, kde si kúpili cigarety.
Šli do humna, ktoré bolo otvorené. Bežne tade chodili aj ľudia s tým, že L. zapálil kartón, hodil ho do

takej krabice, začalo to horieť, tak sa to snažili uhasiť vodou z potoka, ako sa však vrátili od potoka, bolo
už neskoro a začalo to horieť. Rozbehli sa odtiaľ preč a po ceste takej tete povedali, že horí. Potom to z
lúky pozorovali a následne šli do dediny, kde ich potom vypočúvali policajti. Po tomto sa bol u U.ovcov
ospravedlniť s tým, že ešte pán Motýľ povedal, že možno je dobré, že sa to takto skončilo, pretože to
bola stará barabizňa a aj tak ju chcel zvaliť.

25. Vyjadril sa, že vždy pomáhal rodičom aj starým rodičom, bol dobrý, učil sa normálne, nikdy nemal
a ani nemá zníženú známku zo správania. Mamina sa ho vždy pýtala čo robil, taktiež sa s ním učila
a kontrolovala ho.

26. Svedok L. K. sa na pojednávaní vyjadril, že v tom humne boli fajčiť po prvýkrát. Nevedel, kto doniesol

cigarety. Do humna šli preto, že to bolo ako keby skryté. Okrem cigariet si nedoniesli nič iné. V tom
humne boli nejaké stroje a nad nimi staré seno. Od mamy po tomto dostal bitku a nesmel chodiť von. V
škole nemal problémy a keby bol mal nejaké problémy s učením, tak by mu pomohla mama, alebo by
mu zaplatila doučovateľku. V tom čase sa venoval futbalu a jazdeniu na skateboarde. Vonku chodili s
chlapcami a hrávali sa bežné detské hry. Mama vedela o tom ako trávi svoj voľný čas, nakoľko sa o tom

rozprávali. Dodržiaval príkazy, aj zákazy, ktoré m uložila mama. Keďže bývali v byte, bežne vykonával
domáce práce spojené s údržbou bytu.

27.Ďalejuviedol,ževždy mamehovorilotomskýmsakamaráti.Dotohodomuišlipoprvýkrát.Väčšinou
nechodievali takto v kope, ale chodili po dvoch. V dome boli prvý raz. Mohli tam byť maximálne hodinu.

V tom dome skúšali fajčiť. Boli tam nejaké stroje a seno.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 28.10.2011 v čase okolo 14:00 hod. v
murovanej miestnosti zadných stavov, ktoré sa nachádzajú pri neobývanom rodinnom dome v obci G.,
ul. D. č. XXX, maloletý U. L. založil oheň tým, že podpálil svojim zapaľovačom kartónový papier a na

tento oheň priložil maloletý L. K. rôzny polystyrén a plastové fľaše, následkom čoho sa oheň zväčšil, kde
do tohto ohňa ešte maloletý W. K. vložil fľašu s neznámou tekutinou, pričom oheň sa začal šíriť na všetky
strany po miestnosti, kde sa nachádzal rôzny horľavý materiál, drevo, slama a seno. Postupne sa oheň
rozšíril na celú budovu a pri požiari zhorela budova zadných stavov v hodnote 7.160,- eur. Požiarom boli
poškodené rôzne poľnohospodárske stroje v hodnote 1.010,25 eur, zhorelo 30 balíkov sena v hodnote

564,- eur, došlo k obhoreniu 5 kubíkov smrekových dosiek v hodnote 225,- eur, čím podľa odborného
vyjadrenia č.62/11/S (vypracovaného v rámci trestného konania OR PZ Y. M., OO PZ Z. sp. zn. I.: D.-
XXXX/TR-DK-XXXX) vznikla žalobkyni 1/ škoda vo výške 8.959,25 eur.

29. Uznesením OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Z. sp. zn. I.: D.-XXXX/TR-DK-XXXX zo dňa 23.11.2011

bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko sa jednalo o osoby, ktoré pre nedostatok veku neboli trestne
zodpovedné.

30. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali zaplatenia sumy 8.159,25 eur, nakoľko zo strany žalovanej
2/ bola zaplatená suma 800,- eur.

31. Vlastnícke právo žalobkyne 1/ k rodinnému domu č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. G. bolo
preukázané listom vlastníctva.

32. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastre nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa v katastri
nehnuteľností evidujú stavby, ktoré majú súpisné číslo. Drobné stavby sú príslušenstvom hlavnej veci a
v katastri sa neevidujú (napr. letná kuchyňa, hospodárska budova). Príslušenstvom veci sú veci, ktoré
patria vlastníkovi veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou užívali (§ 121 Občianskeho
zákonníka).

33. S poukazom na citované zákonné ustanovenie potom súd nemal pochybnosti ani o vlastníctve
hospodárskej budovy, ktorá je príslušenstvom rodinného domu I.34. Pri skúmaní okruhu účastníkov, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú žalobcovia aktívne
vecne legitimovaní v časti žaloby týkajúcej sa náhrady škody za poškodené pracovné stroje, nakoľko z
ich výpovedí vyplynulo, že vlastníkom pracovných strojov bol brat žalobcu 2/ a teda žalobcovia 1/ a 2/

nie sú nositeľmi subjektívneho práva v časti týkajúcej sa náhrady škody za poškodené pracovné stroje.

35. Podľa názoru súdu však nie je správne označený ani okruh žalovaných, nakoľko žaloba bola podaná
len na zákonných zástupcov žalovaných.

36. V zmysle § 422 Občianskeho zákonníka existujú možné štyri možnosti pasívnej vecnej legitimácie:
· V prvom rade zodpovedá maloletý, ktorý škodu spôsobil spolu s osobami, ktoré nad ním vykonávajú
náležitý dohľad.
· Ak maloletý nie je schopný posúdiť svoje konanie a rozpoznať následky svojho konania, zodpovedá
za takúto škodu len osoba vykonávajúca nad ním náležitý dohľad.
·Akvšakosoba,ktorávykonávadohľadnadmaloletýmideťmipreukáže,ženáležitýdohľadnezanedbala

a maloletá osoba nebola schopná rozpoznať následky svojho konania, za škodu nezodpovedá nikto.
· Ak maloletá osoba mohla rozpoznať následky svojho konania a osoba vykonávajúca dohľad náležitý
dohľad nezanedbala , za škodu zodpovedá len maloletá osoba.

37. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Osoby,
ktoré sú povinné vykonávať nad maloletými deťmi dohľad sú predovšetkým rodičia, ako zákonní
zástupcovia maloletých detí. Títo zodpovedajú za ich riadnu výchovu a sú povinní dohliadať a
usmerňovať ich správanie.

38. Pod pojmom náležitý dohľad však nie je možné rozumieť dohľad, ktorý by bol za normálnych
okolnostírodičmivykonávanýnepretržiteabezprostredne(nakaždomkroku),nakoľkovtakomtoprípade
by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti rodičov , resp. osôb povinných
vykonávať nad maloletými deťmi dohľad prakticky vylúčená.

39. V danom prípade však rodičovský dohľad nebol zanedbaný, nakoľko všetky tri deti boli vo veku, kedy
väčšinu voľnočasových aktivít vykonávali samé, bez toho, aby rodičia stáli nad nimi. Ak aj dosahovali
v škole priemerné, resp. podpriemerné výsledky, nie je to možné pripísať nedôslednej rodičovskej
výchove, nakoľko školské výsledky záležia predovšetkým na rozumových schopnostiach toho ktorého
dieťaťa. Ich nedostatky v škole sa rodičia snažili kompenzovať doučovaním, resp. sami sa venovali

ich vzdelávaniu. Taktiež za zanedbanie rodičovského dohľadu nie je možné pokladať neúčasť rodičov
na školských združeniach, a to s poukazom na to, že matka maloletého U. L. pracovala v trojsmennej
prevádzke, bola samoživiteľkou rodiny nakoľko mala ťažko chorého manžela, ktorého dennodenne
navštevovala v nemocnici. Rovnako aj matka maloletého L. K. mala okrem maloletého na starosti aj
jeho mladšieho súrodenca, ktorý bol zdravotne ťažko postihnutý a často s ním bola v nemocnici. Tieto

skutočnosti teda nie je možné pokladať za zanedbanie rodičovského dohľadu, nakoľko sa jedná o
štandardnú výchovu .

40. Súd je toho názoru, že maloletý U. L., ktorý mal v čase požiaru 13 rokov, maloletý L. K., ktorý mal
v tom čase 12 rokov a maloletý W. K., ktorý mal v tom čase 10 rokov, boli schopní ovládnuť svoje

konanie a posúdiť jeho následky, nakoľko deti v tomto veku sú podľa názoru súdu schopné uvedomiť
si nebezpečenstvo zaobchádzania s ohňom a následky hroziaceho požiaru, zvlášť v miestnosti, kde sa
nachádzajú balíky so senom.

41. Keďže nie sú dané predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú maloletými nakoľko

nebolo preukázané, že by sa žalovaní dopustili protiprávneho konania , neporušili žiadnu právnu
povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, súd žalobu zamietol.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% .

43. Vzhľadom na to, že žalovaná 3/ si neuplatňovala nárok na náhradu trov konania, hoci bola v konaní
úspešná, nárok na náhradu trov konania jej súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.