Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221891
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113221891.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, zastúpený: advokátska
kancelária HMG LEGAL. s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: Opálové bane
Dubník a.s., so sídlom Dubník, Červenica, IČO: 36472395, zastúpený: JUDr. Vladimír Kotus, advokát,
so sídlom Žižkova 6, Košice, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Č. ako parcely KN XXX/
XX - lesné pozemky o výmere 1.407m2, KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 231m2,
KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 15m2, KN - XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34m2, KN XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 22m2 a KN XXX/X - lesné pozemky o výmere 10870m2 a to v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou ešte zo dňa 25.7.2013 sa domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti, ktoré
sú citované vo výroku tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že sporné parcely prenajal žalovanému
a tento nájomný vzťah ukončil neskôr výpoveďou zo dňa 18.1.2010. Žalovaný však doposiaľ tieto

nehnuteľnosti nevypratal.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor, že zmluvný vzťah medzi stranami bol založený
zmiešanou zmluvou s prvkami nájomnej a nepomenovanej zmluvy. Poukázal na článok VI. ods. 7
zmluvy, ktorý vyložil tak, že odovzdanie nehnuteľnosti nie je viazané na výpoveď z nájmu, ale až na
skončenie platnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu a na 14.7.2017. Zaujal tiež stanovisko, že
žalobca nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti v zákonnej lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a zároveň podľa neho, keďže ide o zmiešanú zmluvu, nedochádza k obmedzeniu predĺženia
nájomného pomeru len na jeden rok, ako to vyplýva z tohto ustanovenia, pretože fakticky by išlo o
skrátenie nájomného vzťahu s ohľadom na pôvodne dojednanú dĺžku trvania nájmu a s poukazom na už
spomínaný článok VI. ods. 7 zmluvy. Namietal tiež premlčanie práva podania tejto žaloby. Preto podľa
jeho názoru zmluvný vzťah medzi stranami sa obnovil pre nepodanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti
v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka až do 14.7.2017.

3. Neskôr, ani po uplynutí spomínanej doby teda po 14.7.2017, so žalobou nesúhlasil a až na
pojednávaní dňa 6.9.2017 teda po 4 rokoch od podania žaloby prišiel s ďalšími námietkami, keď tvrdil, že
na prenajatých pozemkoch sú tri stavby, dve z nich s charakterom nehnuteľnosti, teda spojené pevným
základom so zemou. Zároveň však uviedol, že ide o dočasné stavby, pretože v príslušných povoleniachobce bola uvedená dočasnosť týchto stavieb do roku 2001. Napriek výzve súdu príslušné povolenia
nepredložil a navrhol, aby v tomto smere bola vypočutá starostka obce Č.. Na spomínanom pojednávaní
uviedol aj to, že po doručení výpovede z nájmu žalovaný prestal užívať parcely KN 652/1 a 652/14 a

poukázal aj na to, že došlo k zmene kultúry z lesného pozemku na zastavané plochy ohľadom niektorých
parciel a že vo vzťahu k ním žalovaný užíva pozemky na základe súhlasu žalobcu zo dňa 15.7.2004
(č.l. 43).

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami strán, výpisom z LV

č. XXX k.ú. Č., zmluvou o užívaní nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou z nájmu zo dňa
19.1.2010, súhlasným stanoviskom žalobcu k zmene druhu pozemkov zo dňa 15.7.2004, vzájomnou
korešpondenciou strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom sporu sú parcely KN XXX/XX - lesné pozemky o výmere 1.407m2, KN XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 231m2, KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, KN

650/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2, KN - XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 34m2, KN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22m2 a KN XXX/X - lesné
pozemky o výmere 10870m2. Ako vyplýva z LV č. XXX k.ú. Č.X. vlastníkom týchto parciel je Slovenská
republika a ich správcom je žalobca. Vyplýva to jednak zo spomínaného výpisu z LV ako aj z výpisu
z obchodného registra žalobcu, ktorý v predmete činnosti má aj správu lesného a iného majetku vo

vlastníctve Slovenskej republiky.

6. Strany uzavreli dňa 30.12.2005 písomnú zmluvu o užívaní pozemkových nehnuteľností a úhrade
za obmedzenie vo využívaní lesného pôdneho fondu podľa § 491 ods. 3 v spojitosti s § 663 a násl.
a § 51 Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou Slovenská republika - Lesy š.p. prenajali žalovanému

pozemkové nehnuteľnosti v k.ú. Č. a to parcely KN XXX/XX - lesný pozemok o výmere 1.656m2, KN
XXX/X - lesný pozemok o výmere 10.941m2 a KN XXX/X - lesný pozemok o výmere 3819m2.

7. V článku III. zmluvy je uvedený účel nájmu a to zriadenie skládok k uskladneniu materiálu na
rekonštrukciu štôlne a umiestnenie dočasných objektov potrebných k zabezpečeniu rekonštrukčných

prác s tým, že na samotnom predmete nájmu je vyústenie štôlne a skládka hlušiny z predchádzajúcej
ťažby opálov v komplexe bývalých Opálových baní Dubník. Dohodnuté bolo nájomné vo výške 16.416
Sk ročne + DPH.

8. V článku V. bola dohodnutá doba nájmu tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú s dňom ukončenia

14.7.2017 s odkazom na rozhodnutie I. T. Č.. XXXX/XXX-X/Ca.

9. Ďalší článok VI obsahuje spôsob užívania a v b. 7 sa uvádza, že po skončení platnosti
rozhodnutia o dočasnom obmedzení pozemkov z LPF tieto nájomca odovzdá do užívania protokolárne
prenajímateľovi.

10. V článku VII. bolo upravené, že nájomný vzťah môže byť ukončený aj písomnou výpoveďou
ktoroukoľvek zmluvnou stranou v päťmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od 1.dňa
nasledujúceho mesiaca po jej doručení aj bez udania dôvodu.

11.Listomzodňa18.1.2010žalobcapredmetnýnájomvypovedalprávesodkazomnačlánokVIIzmluvy.
Vo výpovedi uviedol, že o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zmluvné strany vyhotovia záznam.

12. Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom neskoršom vyjadrení uvádzal súhlasné stanovisko žalobcu
zo dňa 15.7.2004, ktoré podľa jeho názoru ho oprávňovalo k ďalšiemu užívaniu predmetných pozemkov,

súd poukazuje na to, že jedná sa o súhlasné stanovisko žalobcu k zmene druhu pozemkov v súlade s
popisom druhu pozemku v novom stave geometrického plánu. Vyjadroval sa aj k dodatočnej legalizácii
stavieb žalovaného, ku ktorej vyslovil len predbežný súhlas po splnení konkrétnych podmienok a medzi
iným aj za predpokladu majetkoprávneho usporiadania pozemkov s vlastníkom pozemkov (č.l. 43).

13. Žalovaný potvrdil doručenie predmetnej výpovede z nájmu tvrdiac, že tento list mu bol doručený v
máji 2010. Potvrdil aj aktuálnu identifikáciu parciel tak, ako bola uvedená v písomnej žalobe a podľa
ktorej parcely uvedené v nájomnej zmluve sú totožné s parcelami v žalobnom petite.14. Od začiatku sporu medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania, dôkazom čoho je pomerne
rozsiahla vzájomná korešpondencia strán, pričom od začiatku strany nežiadali o pojednávanie s
tvrdením o mimosúdnom rokovaní a po vytýčení termínu pojednávania zhodne požiadali o prerušenie

konania, čo súd zrealizoval a neskôr konanie zastavil s použitím § 113 ods. 3 O.s.p., keďže jednoročnú
lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní počítal od prerušenia konania (čo jasne vyplýva z §
113 ods. 3 O.s.p.) keďže k tomuto prerušeniu konania došlo už vykonateľnosťou uznesenia o prerušení
konania a nie právoplatnosťou. Uznesenie o prerušení konania sa stalo vykonateľným 2.9.2015, žalobca
podal návrh na pokračovanie v konaní až 6.9.2016, teda po ročnej lehote. Súd druhej inštancie si

však tento názor neosvojil a ročnú lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní počítal až od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania t.j. od 18.9.2015 a preto uznesenie súdu prvej inštancie
o zastavení konania zrušil a vrátil na nové konanie.

15. Za zásadné v tomto spore súd považuje posúdenie ukončenia predmetnej nájomnej zmluvy a nie
to, či ide o nájomnú alebo zmiešanú zmluvu. rozhodujúce je preto ustáliť, či v súlade so zmluvnými

podmienkami došlo a kedy k ukončeniu nájomného vzťahu. Nájom príslušných pozemkov bol dohodnutý
na dobu určitú a to do 14.7.2017. Zároveň účastníci zmluvy si dohodli aj možnosť skoršieho ukončenia
nájmu a to písomnou výpoveďou bez uvedenia dôvodu tak, ako je to upravené v článku VII. zmluvy.
Žalobca tento postup realizoval písomnou výpoveďou z 18.1.2010, ktorá žalovanému aj bola doručená
a aj keby súd vychádzal z jeho vlastného tvrdenia o tom, že prevzal ju v máji 2010, znamená to, že

päťmesačnávýpovednálehotabyuplynula31.10.2010.Včasepodaniažalobytedatentonájomnývzťah
už neexistoval.

16. Pokiaľ ide o ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukázal žalovaný,
súd uvádza, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na prípady ukončenia nájomného vzťahu uplynutím

dohodnutej doby nájmu, ktoré je upravené v § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Potrebné je totiž
použiťlogickýasystematickývýklad,keďže§676ods.2naväzujena§676ods.1.Uvedenéustanovenie
sa nevzťahuje na prípady predčasného ukončenia nájmu ako v prípade výpovede z nájmu, čo je logické.
Pre súd je úplne nepochopiteľná argumentácia žalovaného, ktorý z príslušného zákonného ustanovenia
si vyberá len to, čo sa mu hodí, konkrétne ide o jeho názor, že s poukazom na nepodanie žaloby podľa

§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájom obnovil, ale nie len na jeden rok, ako sa to uvádza v
danom ustanovení, ale neobmedzene až do doby nájmu dohodnutej v zmluve.

17. Žalobu súd posúdil podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

19. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený

mať vec u seba.

20. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
21. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

22. V danom prípade sa jedná o reivindikačnú žalobu, pre úspešnosť ktorej sa vyžaduje splnenie dvoch
predpokladov. Prvým je to, že žalobca je vlastníkom alebo oprávneným držiteľom vecí, ktoré žiada vydať
a druhým predpokladom je to, že žalovaný ich užíva neoprávnene.

23. Súd v predchádzajúcej časti rozsudku vysvetlil záver o ukončení nájomného vzťahu medzi stranami

najneskôr 31.10.2010 v dôsledku výpovede z nájmu, čo vedie k záveru o súčasnom neoprávnenom
užívaní sporných pozemkov žalovaným.24. Obrana žalovaného v súvislosti so zmenou kultúry pozemkov je bezvýznamná. Zmena kultúry
nemá žiadny vplyv na platnosť nájomnej zmluvy. Taktiež súhlasné stanovisko žalobcu z 15.7.2004 bolo
vydané len k zmene druhu pozemkov (kultúry) a vo vzťahu k legalizácii existujúcich stavieb bol daný

len predbežný súhlas po splnení ďalších podmienok vrátane majetkoprávneho vysporiadania pozemkov
s ich vlastníkom. Tento doklad rozhodne nie je relevantným dokladom, ktorý by zakladal právny vzťah
medzi stranami a ktorý by oprávňoval žalovaného k užívaniu sporných pozemkov.

25. Súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalovaného ohľadom nutnosti vyporiadania vzťahu medzi

stranami v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, teda titulom neoprávnenej stavby. Sám žalovaný totiž
uviedol, že len dve stavby sú spojené pevným základom so zemou, ale navyše uviedol, že jedná sa o
dočasné stavby povolené do roku 2001. U dočasných stavieb však neprichádza do úvahy režim v zmysle
§ 135 c Občianskeho zákonník, pretože u takýchto stavieb iná možnosť ako ich odstránenie do úvahy
neprichádza. Vyplýva to napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 4304/2011. Z toho dôvodu
súd aj zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom starostky obce Červenica práve

s ohľadom na vydanie príslušných stavebných povolení obce. Takýto dôkaz je vzhľadom na vyslovený
právny záver irelevantný.

26. Žalovaný až po štyroch rokoch od podania žaloby začal tvrdiť, že dve z prenajatých parciel už
neužíva. S týmto jeho tvrdením žalobca nesúhlasil, keďže vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že

žalovaný má aj na týchto parcelách umiestnené svoje hnuteľné veci. Na nasledujúcom pojednávaní
žalovaný potvrdil, že aj na parcelách, ktoré neužíva, sa nachádzajú koľajnice a banský vozík. Potvrdil
tiež to, že žiaden písomný záznam o vrátení týchto parciel žalobcovi vypracovaný nebol, ako aj to, že
žiadne nájomné od momentu doručenia výpovede z nájmu neuhrádza. Tvrdenie žalovaného o neužívaní
niektorých parciel súd vyhodnotil ako účelové, pretože je nelogické, že žalovaný túto skutočnosť

nenamietal už na začiatku sporu, ale až po 4 rokoch to začal tvrdiť a napokon o hodnovernosti vyjadrení
štatutárneho zástupcu žalovaného svedčí aj jeho prehlásenie na pojednávaní dňa 6.9.2007, podľa
ktorého ak v lehote 2 mesiacov (od 6.9.2017) nedôjde k dohode so žalobcom, že dobrovoľne odstráni
spomínané stavby a pozemky odovzdá žalobcovi. Napriek tomuto prehláseniu však doposiaľ tento svoj
deklarovaný záväzok nesplnil.

27. Navyše súd pripomína, že ako vyplýva z výpovede z nájmu, ale aj samotnej nájomnej zmluvy z čl. VI
bodu 7, o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu mali zmluvné strany vyhotoviť záznam. Tento záznam
o vrátení dvoch parciel, ktoré podľa vlastného vyjadrenia žalovaný neužíva, však vyhotovený nebol,
žalovaný sa o to ani nepokúsil. Napokon však, čo súd považuje za zásadné, ako potvrdil štatutárny

zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní, aj na spomínaných dvoch parcelách, ktoré neužíva,
má žalovaný osadené koľajnice, na ktorých sa nachádza banský vozík. Už tým, že na týchto pozemkoch
sa nachádzajú tieto jeho veci znamená, že jeho tvrdenie o neužívaní spomínaných pozemkov je
neopodstatnené. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil obranu žalovaného ako irelevantnú
a považoval za dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

28. Ťažko možno si praktiky predstaviť dokazovanie o tom, či žalovaný užíva alebo nie konkrétnu časť
prenajatých pozemkov, keď na nej nestoja jeho stavby. Pokiaľ by skutočne žalovaný mal pravdu, mal
žalobcovi tieto pozemky písomne odovzdať, čo vyplýva z výpovede z nájmu a z nájomnej zmluvy,
konkrétne z článku VI bodu 7. Žalovaný však protokolárne dané pozemky neodovzdal a preto v kontexte

s ďalšími skutočnosťami (neužívanie začal tvrdiť až po 4 rokoch od podania žaloby, teda v roku 2017,
aj keď uviedol, že ich neužíva od roku 2010, na pojednávaní v septembri 2017 prehlásil pred súdom,
že dobrovoľne nehnuteľnosti odovzdá žalobcovi a stavby odstráni, doposiaľ tak neurobil) jeho obranu
súd vyhodnotil ako účelovú.

29. Súd na ozrejmenie uvádza, že ak predmetom reivindikačnej žaloby sú nehnuteľnosti, v súlade s
rozhodovacou praxou súdov je potrebné žalovať o vypratanie nehnuteľnosti a nie o jej vydanie. Vyplýva
to z potreby materiálnej vykonateľnosti takého rozhodnutia ako exekučného titulu, keďže Exekučný
poriadok v súvislosti s hnuteľnými vecami uvádza ich vydanie a s nehnuteľnými vecami ich vypratanie
s poukazom na § 181 a násl. Exekučného poriadku. Tento záver vyplýva aj zo staršej judikatúry napr.

R 53/1973.

30. Nedôvodná je aj námietka premlčania, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje, čo vyplýva z § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka.31.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Rozhodol
teda podľa zásady pomeru úspechu strany v spore a keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný

žalobca a súd nezistil žiadny dôvod pre použitie § 257 CSP, ktorý možno aplikovať len výnimočne, súd
priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. To, že žalovaný sa opakovane pokúšal o nejaké
komplexné vyriešenie vzťahov so žalobcom, pričom neuspel, nemožno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania a rozhodne nemožno súhlasiť ani s
tým, že by žaloba zo strany žalobcu bola šikanózna a v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ vlastník vecí si

chráni svoje vlastnícke právo a uplatňuje legitímny nárok vyplývajúci z takéhoto práva nemožno predsa
výkon tohto jeho práva vyhodnotiť ako šikanózny alebo nesúladný s dobrými mravmi. Súd nesúhlasí
s názorom žalovaného o tom, že nemala by byť priznaná náhrada trov konania úspešnému žalobcovi
vzhľadom na to, že je právnickou osobou a niet dôvodu, aby sa dal zastupovať advokátskou kanceláriou.
Súdpritompoukazujenačlánok47ods.2ÚstavySR,vzmyslektoréhokaždýmáprávonaprávnupomoc
v konaní pred súdmi. Zo žiadneho ustanovenia, či už CSP alebo Ústavy nemožno vyvodiť záver, že by

účastníkovi konania, aj keď je právnickou osobou, ktorá má zamestnancov s právnickým vzdelaním a
napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, aby nemala byť priznaná náhrada trov konania. Práve
nález Ústavného súdu I.ÚS 264/2016 zo dňa 17.8.2016 je o tom, že trovy konania vzniknuté v súvislosti
so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne
uplatňovanie resp. bránenie práva na súde. Preto aj Ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v

Bratislave,ktorýnepriznalnáhradutrovkonaniaúčastníkoviakoprávnickejosobezastúpenejadvokátom
a uviedol, že jeho výklad ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je arbitrárny a ústavne neudržateľný.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.