Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michal Drimák, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/235/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221279
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221279.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: H. H., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 377,68 EUR s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46,40 Eur a náhradu poštovného vo výške 1,45 Eur,
všetko od 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.09.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 377,68 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške
1,45 eur a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z.
o Rozhlase a televízii Slovenska a je aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods.
5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
(ďalej len "zákon"). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona č. 3
písm. a) zákona vo výške 4,64 eur mesačne. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania
žaloby nezaplatil úhradu za obdobie od 01.04.2008 do 31.01.2017. V zmysle § 10 ods. 2 zákona žalobca
písomnou výzvou zo dňa 19.01.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových
sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaný ale úhrady do 30 dní od doručenia výzvy nezaplatil,
a preto je povinný zaplatiť aj pokutu podľa § 10 ods. 3 zákona. Dlh žalovaného predstavuje sumu
377,68eurpozostávajúcuzneuhradenýchmesačnýchpredpisovvkontrolovanomobdobí01.04.2008až
31.01.2017 vo výške 360,68 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Žalobca zároveň uviedol, že uplatnený nárok
nie je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo ktorý by súvisel so spotrebiteľskou zmluvou, pretože
vyplýva priamo zo zákona, ide o neekvivalentné plnenie, ktoré sa svojou povahou približuje dani.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 12.2.2018.
4. Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchéhoprávneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 468,48 eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok
verejne vyhlásil dňa 22.3.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu.
7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Z prehľadu predpisov a platieb súd zistil, že žalovanému boli vykonané predpisy platieb za
poskytovanie služieb verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len "RTVS") od 04/2008 do
01/2017 vo výške 4,64 eur mesačne, spolu vo výške 496,69 eur. Za toto obdobie žalovaný vykonal
úhrady spolu vo výške 134,56 eur (29 x 4,64 eur). Výzvou zo dňa 19.01.2017 vyzval žalobca žalovaného
na zaplatenie nedoplatku, ktorý mal byť ku dňu 31.01.2017 vo výške 377,68 eur. Výzva bola doručená
žalovanému dňa 26.1.2017, čo žalovaný potvrdil podpisom na doručenke.
9. Za rozhodujúcu otázku, ktorú musel súd v prvom rade vyriešiť je to, či predmetný spor je sporom
spotrebiteľským,atedačiideosporzospotrebiteľskejzmluvyalebosúvisiacisospotrebiteľskouzmluvou
(§ 290 CSP).
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska rozhlas a televízia
Slovenska je oprávnená vykonávať len takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom jej hlavnej
činnosti a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania podľa § 3 a jej hlavnej činnosti podľa § 5 ods. 1.
Prostriedky získané z podnikateľskej činnosti používa Rozhlas a televízia Slovenska na vykonávanie
svojej hlavnej činnosti.
13. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska (účinný od 01.01.2013) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
14. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (na ktorý priamo odkazuje ustanovenie §
3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska) na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike:8. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo
domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu,
9. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v
domácnosti.
15. Podľa § 2 písm. a/ ods. 14 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa
rozumie všeobecne univerzálnou službou služba pre odberateľov elektriny v domácnosti, odberateľov
plynu v domácnosti alebo malé podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu na
základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa
súčasne distribúciu elektriny a dodávku elektriny alebo distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie
zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné,
transparentné a nediskriminačné ceny
16. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom (účinný od 01.04.2008 do 31.12.2012) platiteľ úhrady (ďalej len
"platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa
odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
17. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (na ktorý priamo odkazuje ustanovenie §
3 písm. a/ zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a
Slovenským rozhlasom) na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike:
22. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo
domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu,
23. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v
domácnosti.
18. Podľa § 2 písm. a/ ods. 29 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa
rozumie všeobecne univerzálnou službou služba pre domácnosti a malé podniky, ktorú poskytuje
dodávateľ elektriny alebo plynu na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu, a ktorá zahŕňa
súčasne distribúciu elektriny a dodávku elektriny alebo distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie
zodpovednosti za odchýlku,
19. Žalobca v žalobe uviedol, že nárok uplatňovaný žalobou je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona
povahou približujúci sa dani, a preto predmetný spor nie je možné považovať za spotrebiteľský. S týmto
tvrdením sa ale súd nestotožňuje. Je síce pravdou, že úhrada za služby verejnosti poskytované RTVS
(či už povinnosť ju platiť ako aj jej výška) je stanovená priamo zákonom a zákon priamo nevyžaduje
osobitný záväzkový vzťah medzi žalobcom (RTVS) a žalovaným (platiteľom úhrady), vychádzajúc z
citovaného ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľským sporom nie je len spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ale je ním aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Povinnosť platiteľa (žalovaného) platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS je
priamo viazaná na existenciu skutočnosti, že platiteľ je odberateľom elektriny v odbernom mieste, z
ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Platiteľ sa pritom v zmysle
citovaného ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (resp. do 31.08.2012 zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike) stáva odberateľom elektriny na základe zmluvy o (združenej) dodávke
elektriny medzi odberateľom a dodávateľom elektriny, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle citovaného § 52 a nasl. OZ. Žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by žalovaný mal pri
uzatváraní alebo plnení zmluvy o dodávke elektriny konať v rámci predmetu podnikateľskej činnosti.
Bez existencie zmluvy o dodávke elektriny, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, by neexistoval ani nárok
žalobcu na platbu úhrad za služby verejnosti zo strany žalovaného. Nárok uplatňovaný žalobou je preto
nárokom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou, pričom žalobca aj pôsobí ako dodávateľ (dodávateľ
služieb poskytovaných verejnosti, pričom žalobca aj môže vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorá je
priamo upravená v ustanovení § 6 zákona č. 532/2010 Z.z. o RTVS) a žalovaný ako spotrebiteľ, čím sú
splnené podmienky pre posudzovanie tohto sporu ako sporu spotrebiteľského podľa § 290 CSP.
20. Súd tak v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je
dôvodný len čiastočne.21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úhrady za obdobie od 01.04.2008 do 31.01.2017.
25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS (resp. do
31.12.2012 zákona č. 68/2008 Z.z.) úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
26. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS
platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady (obdobne do 31.12.2012
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z.). Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak
platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy
podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
27. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS nárok
na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb
je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS platiteľ
podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm.
a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a
preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Do 31.12.2012 to bolo v zmysle § 6 ods. 1
zákona č. 68/2008 Z.z. (160,- Sk = 4,64 eur).
29. Vychádzajúc z citovaných ustanovení splatnosť úhrady za príslušný mesiac bola do konca tohto
príslušného kalendárneho mesiaca a nasledujúcim dňom (prvým dňom nasledujúceho mesiaca) sa
platiteľ úhrady dostal do omeškania. Týmto dňom (prvým dňom nasledujúceho mesiaca) začala plynúť
aj premlčacia doba vo vzťahu ku každej jednej úhrade osobitne. Žalobca podal žalobu na súde dňa
25.9.2017, a preto premlčané sú všetky predpísané úhrady splatné viac ako 3 roky pred 25.9.2017, tzn.
pred 25.9.2014. Nepremlčané sú tak predpísané úhrady za obdobie od 09/2014 do 01/2017, t.j. celkovo
29 mesačných úhrad vo výške 134,56 eur (29 x 4,64 eur). Z nich žalovaný uhradil 19 platieb (09/2015)
spolu vo výške 88,16 eur, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi úhrady v sume 46,40 eur (134,56 eur
- 88,16).
30. Účelom premlčania ako právneho inštitútu je zvyšovanie právnej istoty tým, že núti veriteľa uplatniť
si svoje subjektívne právo v primeranom čase (v premlčacej dobe) tak, aby dlžníci neboli po časovo
neprimeranú dobu nútení plniť si svoje povinnosti. Plynutím času sa totiž môže oslabovať spôsobilosť
dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku (prostriedky procesnej obrany), čo môže vyhovovať
veriteľovi. Ustanovenia § 7 ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované RTVS (do 31.12.2012 ustanovenia §7 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z.) jasne
stanovujú, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňapríslušného kalendárneho mesiaca, inak je v omeškaní. Aj keď podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS je vyberateľ úhrady povinný po zistení,
že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, platiteľa písomne vyzvať na zaplatenie tejto úhrady,
podľa názoru súdu táto výzva nemá vplyv na splatnosť úhrady a ani na plynutie premlčacej doby (výzva
má vplyv na možnosť uplatnenia pokuty podľa § 10 ods. 3 zákona). V opačnom prípade by si veriteľ
mohol jednostranne určovať začiatok plynutia premlčacej doby tým, kedy výzvu podľa § 10 ods. 2
zákona platiteľovi zašle, čo súd považuje za neprijateľné. Od žalobcu ako veriteľa je nutné vyžadovať,
aby ako riadny hospodár spravoval a aj včas uplatňoval svoje pohľadávky. V tomto konaní si žalobca
uplatnil nárok na úhrady splatné počnúc mesiacom apríl 2008, t.j. takmer 9 rokov pred podaním žaloby.
Po tak dlhej dobe môže byť značne znemožnené žalovanému riadne sa brániť proti podanej žalobe
(od žalovaného nie je možné spravodlivo žiadať, aby si tak dlhú dobu uchovával prostriedky procesnej
obrany - napr. doklady o zaplatení úhrad, ak by ich v minulosti zaplatil).
31. Súd prvej inštancie však nepriznal žalovanému ani právo na zaplatenie pokuty v sume 17 eur,
nakoľko v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., pričom bezpochyby žalobca nevyzval
žalovaného na zaplatenia úhrad do 60 dní od zistenia omeškania s úhradou (výzva z 19.1.2017 podľa
udania samotného žalobcu), preto súd žalobu v tejto prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému preto súd
uložil povinnosť uhradiť sumu 46,40 eur a 1,45 eur náhradu poštovného a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný len v rozsahu 46,40 eur z uplatnených
377,68 eur, a teda v rozsahu 12 %. V prevažnej časti bol tak úspešný žalovaný, ktorému ale v konaní
žiadne trovy nevznikli (nevykonal žiaden úkon). Preto súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.