Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221632
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221632.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne J. L., L.. XX.X.XXXX,

J. T. XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080
01Prešov,protižalovanémuG.T.,L..XX.X.XXXX,J.Š.K.XXX,právnezastúpenémuJUDr.Branislavom
Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského č. 33, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 29.9.2017 domáhala, aby súd určil, že je výlučnou

vlastníckou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, k, ú. O.S., okres D., parc. č, XXX/X, zast. plochy a
nádvoria o výmere 100 m2 vedený na Okresnom úrade D., katastrálny odbor.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o
dedičstve D2354/98; Z-587/99 nadobudla parcelu XXX/X k. ú. O., v domnení, že táto patrí výlučne jej
právnym predchodcom, čo vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve, kde predmetom dedenia boli okrem
rodinného domu s oplotením, studňou, práve vedľajšie stavby, oplotenie a vonkajšie úpravy, ktoré stoja a

oddeľujúhranicemedzipozemkaminaparc.XXX/X,tedamalazato,žepredmetomdedičskéhokonania,
čomu nasvedčuje osvedčenie o dedičstve, je ohraničená sporná parcela. Oplotenie, ako aj betónový
múrik, ktorý oddeľuje pozemky, resp. hranice medzi pozemkami, bol vybudovaný jej manželom ešte v
r. 1983, pri čom k výstavbe a k určeniu takto vymedzenej hranice medzi pozemkami nemala žiadne
námietky ani právna predchodkyňa žalovaného. Následne bola vybudovaná kovová brána, ktorá stojí
na pevných betónových základoch. Uvedený pozemok preto užíva dobromyseľne a nerušene ako svoj
vlastný fakticky od r. 1999, pri čom takto vymedzený pozemok a ohraničený pozemok užívali aj jej právni

predchodcovia, a to S. P. a manželka Ž. P., O.. J.. Títo predmetnú nehnuteľnosť užívali asi 40 rokov
bez toho, že by boli niekým rušení alebo vyzývaní k vydaniu časti nehnuteľnosti. Právna predchodkyňa
žalovaného, S. S., uznávala vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj z toho dôvodu, že
manžel pani S. dal v katastri nehnuteľností túto parcelu odčleniť ako samostatnú s tým, že priznal jej
právo k predmetnej parcele. Vedel, že majú postavený plot a aj bránu ako prístup do ich nehnuteľnosti.
Žalobkyňa po dobu viac ako 18 rokov dobromyseľne, nerušene predmetnú vec užívala, nebola nikým
rušená. Jej vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo uznávané aj inými občanmi. Podľa § 137

CSP má naliehavý právny záujem na určení zosúladenia stavu právneho so stavom faktickým.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho právna predchodkyňa,
S. S., bola až do roku 1987 podielovou spoluvlastníckou parcely XXX/X, a to v spoluvlastníckom podiele1/2, pričom na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove zo dňa 14.07.1987, nadobudla po
poručiteľovi I. S., ktorý bol jej manželom, aj druhý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2. Od roku 1987
bola výlučnou vlastníckou parcely XXX/X. Nie je pravdivé tvrdenia žalobkyne, že predmetná parcela

bola oplotená už v roku 1983, nakoľko I.L. S. by s takýmto nikdy nebol súhlasil. Po nadobudnutí celého
vlastníckeho práva S. S., táto udelila právnej predchodkyni žalobkyne Ž. P. súhlas, aby predmetnú
parcelu užívala ako prístup k svojmu domu, nakoľko v tom čase táto nemala dostatočne široký prístup,
avšak S. S. nikdy svoje vlastnícke právo na právnych predchodcov žalobkyne nepreviedla, a títo vedeli,
že sú pri užívaní nehnuteľnosti S. S. trpení. O vlastníckych pomeroch mala vedomosť aj samotná

žalobkyňa. Žalobca parcelu XXX/X nadobudol na základe darovacej zmluvy, vklad ktorej bol povolený
pod E. XXXX/XX. Žalobkyňa vedela, že nie je vlastníckou predmetnej parcely a na túto skutočnosť bola
aj viac krát upozorňovaná. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k
predmetnej parcele, vydržaním, nakoľko u žalobkyne nebola naplnená základná vydržacia podmienka,
a to dobromyseľná držba. Má za to, že žalobkyňa vedela o rozsahu svojho vlastníckeho práva a bez
akéhokoľvek právneho titulu užíva parcelu v jeho výlučnom vlastníctve.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení sú účelové a tendenčné. V darovacej
zmluve je presne vymedzený predmet zmluvy, kde pozemok parc. č. XXX/X, kat. úz. O., druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 100 m2 bez príslušenstva, sa prevádza na žalovaného. Pokiaľ
by mala za to darkyňa, že oplotenie k tomuto pozemku prináleží vlastníckym právom aj jej, toto by

bolo tiež predmetom darovacej zmluvy tak, ako je to uvedené k pozemku parc. XXX, kat. úz. O., kde
v zátvorke je napísané „okrem rodinného domu aj plot, drobné stavby a vonkajšie úpravy“. Z celej
darovacej zmluvy nevyplýva, že by bola predmetná nehnuteľnosť zaťažená či už užívacím stavom alebo
inou ťarchou, o ktorej by darkyňa S. S. informovala darcu. Z uvedenej darovacej zmluvy je teda zrejmé,
že darkyňa mala vedomosť o tom, že predmetná parcela bola v jej výlučnom vlastníctve, tento právny

stav rešpektovala a nijakým spôsobom nás v tejto držbe nerušila. Z osvedčenia o dedičstve D 2354/98,
Dnot 324/98 v dedičskej veci po Ž. P., zomrelej v roku XXXX, vyplýva, že súčasťou aktív dedičstva
bolo oplotenie, studňa, vedľajšie stavby, poľnohospodárska stavba, vonkajšie úpravy a pozemok. Z
uvedeného je zrejmé, ako aj z doloženej fotodokumentácie, že jej vlastnícke právo a jej držba
nebola nikým obmedzovaná. Podľa ustálenej judikatúry a jej záverov je potrebné poskytnúť

ústavnoprávnu ochranu pri originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva, je dobrá viera nadobúdateľa. Z dôkazov, ktoré predložila, je dostatočne zrejmé, že u nej bola
dobrá viera k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva, čo potvrdzujú všetky listinné dôkazy v tom,
že nebola nikým rušená v spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti ani samotnou právnou predchodkyňou

žalovaného, ba dokonca ani samotným žalovaným.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že v roku 2008 bola S. S. vlastníčkou parcely XXX/X a s touto
riadne ako s vlastnou disponovala. V prípade, ak by táto mala vedomosť o tom, že nie je už jej
vlastníčkou, vysporiadala by si právne vzťahy k tejto parcele práve so žalobkyňou a nebola by

uvedenú nehnuteľnosť darovala. Nakoľko však S. S. mala vedomosť o svojom vlastníckom práve,
toto za jej života nebolo nikým spochybňované, urobila pri plnej slobodnej a vážnej vôli úkon
darovania, na základe ktorého žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Poukázal na to, že žalobkyňa doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenosť držby, ktorá je
nevyhnutným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Samotná držba veci, bez

splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok, nie je dostatočným podkladom pre nadobudnutie
vlastníckehopráva.RovnakýmspôsobomakoparceluXXX/Xužívalažalobkyňaajparcelut.č.evidovanú
ako parcela registra Q. T. Č.. XXX/XX, o výmere 56 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie
O., ktorej vlastníkom bola Obec O., pričom túto parcelu žalobkyňa od obce nadobudla riadnou kúpnou
zmluvou zo dňa 14.08.2017. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa si bola vedomá rozsahu

vlastníckeho práva, stále vedela, že vlastnícke právo jej nesvedčí, a len z dôvodu úmrtia S. S. žiada o
priznanie vlastníckeho práva na základe vydržania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
to Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 3, Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 4, Osvedčením o dedičstve na

č.l. 5, Odpoveďou obce O. na č.l. 6, Čestným prehlásením na č.l. 7-11, Mapou na č.l. 12, Vyjadrením
žalovaného na č.l. 17, Darovacou zmluvou na č.l. 19, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 22, Vyjadrením k
stanovisku žalobkyne na č.l. 25, Kúpnou zmluvou na č.l. 26-27, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 30, Kúpnou
zmluvou o prevode nehnuteľností na č.l. 34-35, Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 38, Výpisom z listuvlastníctva na č.l. 39, Rozhodnutím Okresného národného výboru na č.l. 40, Geometrickým plánom na
č.l. 41, Rozhodnutím na č.l. 42, Rozhodnutím na č.l. 43, Darovacou zmluvou na č.l. 44, Kúpnou zmluvou
na č.l. 45-46, Geometrickým plánom na č.l. 47, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 56-57 a zistil tento skutkový

stav:

7. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, k, ú. O.,
okres D., parc. č, XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 vedenej na Okresnom úrade
D., katastrálny odbor.

8. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV XXX, k,
ú. O., okres D., parc. XXX/X záhrady o výmere 436 m2 a parc. č, XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 306 m2 vedené na Okresnom úrade D., katastrálny odbor. Ako titul nadobudnutia je uvedené
osvedčenie o dedičstve D 2354/98, Z-587/99.

9. Z osvedčenia o dedičstve D 2354/98, Z-587/99 vyplýva, že dedičia po neb. Ž. P., O.. J. uzavreli
dedičskú dohodu, podľa ktorej žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, rodinný dom
č.s. XX na parcele T. XXX/X, T. XXX/2 - záhrada o výmere 436 m2, T. XXX/X - zastavaná plocha o
výmere 306 m2 pod B 1 v celosti.

10. Z odpovede Obce O. zo dňa 19.4.2017 vyplýva, že neboli riešené susedské spory o parc. XXX/X.
Uvedené vyplýva aj z čestných prehlásení (č.l. 7-11).

11.Zdarovacejzmluvyzodňa12.11.2008vyplýva,žežalobcanadobudolspornúparceludaromodS.S..

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2017 medzi obcou O. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou
vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k parcele T.-Q. č. XXXX o výmere 56 m2, zastavané
plochy a nádvoria, katastrálne územie O..

13. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 10.4.1987 vyplýva, že na základe

výmeru býv. Povereníctva pôdohospodárstve a pozemkovej reformy v Bratislave číslo XXXX/XX zo dňa
16.3.1948bolpovolenýzápisvlastníctvanehnuteľnostivedenýchpodparc.číslomXXX/Xostatnáplocha
o výmere 100 m2, parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 259 m2, parcela číslo XXX zastavaná plocha
o výmere 425 m2 a parcela číslo XXX záhrada o výmere 1370 m2 v kat. území O. v prospech I. S.
L.. X.XX.XXXX a manž. S. O.. J., L.. XX.XX.XXXX bytom O. č.XX. Z rozhodnutia štátneho notárstva D

1836/86 vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti po neb. I.L. S. nadobudla S. S..

14. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 21.5.2018 uviedla, že právni predchodcovia žalovaných rozhodnutím
čís. konania pôd. 429/87 zlegalizovali nehnuteľnosti, ktoré im boli pridelené z geometrického plánu,
ktorý je podkladom pre zápis vlastníctva. Z 2. pozemkovej reformy jednoznačne vyplýva, že pôvodná

parcela, ktorá bola prídelovou listinou pridelená právnym predchodcom žalovaného mala výmeru 2259
m2. Bola zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici 211 pod B 1, 2 /B. Keďže jej právni predchodcovia spolu
s právnymi predchodcami žalovaného mali vedomosť o tom, že sporná parcela, ktorá ma výmeru v
súčasnej dobe 100 m2, je v riadnom držaní právnych predchodcov žalobkyne, v takomto duchu dali aj
vytvoriť geometrický plán, ktorý síce nekorešponduje s celkovou plochou výmery, ktorá im bola daná

do užívania teda 2259 m2, ale po odpočítaní 100 m2, ktorí právni predchodcovia žalovaného uznali,
že im vlastnícke právo patrí, sa odzrkadlilo aj na celkovej výmere súčasného právneho stavu podľa
geometrického plánu, teda 2154 m2. Zrejme nedopatrením alebo zlým zameraním došlo k rozdeleniu
pôvodnej parcely, tak že geodet parcelu XXX/X podľa výmeru dal ako nový stav. Pokiaľ by právni
predchodcovia žalovaného nesúhlasili s držbou tejto parcely pre právnych predchodcov žalobkyne,

domáhali by sa vydania tejto časti parcely a navrhli by správe katastra, aby správne zapísala celkovú
výmeru 2259 m2. Po celú dobu, ešte pred zápisom vlastníckeho práva z 2. pozemkovej reformy od
roku 1987, ako aj predtým nebola nijakým spôsobom narušená držba uvedeného pozemku, naopak
právni predchodcovia žalovaného súhlasili a nemali námietky postaviť betónový základ medzi parcelami
a tým určiť hranicu medzi svojimi pozemkami. V neposlednom rade, aj po scudzení uvedeného pozemku

právnych predchodcov žalovaného na žalovaného zo strany žalovaného nebola nijakým spôsobom
narušená táto držba spornej nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia bývalého starostu, ako aj občanov obce,
títo jednoznačne potvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa využíva adrží bez toho, že by bola niekým rušená alebo by bola priestupkovo alebo iným spôsobom riešená. Táto
držba bola dobromyseľná a všetkými občanmi uznávaná. Naviac predmetná
nehnuteľnosť sa dostala do sféry žalovaného v roku 2008, pričom žalobkyňa na základe Osvedčenia

o dedičstve, zo dňa 19.1.1999 v aktívach nadobudla okrem iného vedľajšie stavby, poľnohospodársku
stavbu s vonkajšími úpravami a pozemkom. Teda predmetný pozemok v dobrej viere, bez narušenia
akéhokoľvek spôsobu po dobu viac ako 18 rokov mala v držbe.

15. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností od r. 2008.

Tieto nehnuteľnosti zdedil. Jeho teta, nehnuteľnosti nikdy nechcela predať a na nich v súčasnosti stavia
dom jeho syn. Bez tých štyroch metrov by nedostal stavebné povolenie. Ďalej uviedol, že žalobkyňa so
svojim synom boli za jeho tetou, ale táto im to nikdy nechcela odpredať. Žalobkyňa ho nikdy neoslovila o
vysporiadanie, iba jej manžel. Na spornom pozemku sa nachádza brána aj oplotenie a toto si postavila
druhá strana, ale na čierno. Nebolo to v roku 1983 ako tvrdila žalobkyňa. Jeho teta im nikdy na to nedala
povolenie. Nikdy žalobkyňu nevyzýval na odstránenie.

16. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

17. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

18. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

19.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

20. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca.

22. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej

žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

24. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona),
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými stranami.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru,
že žaloba je nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet,oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j.

aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna
predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať v
tomtoprípadežalobkyňa,pričomtakoutookolnosťoujenadobúdacítitul,ajkeďneperfektný,napr.kúpna,
alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť, že má k

nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul, ktorý však
nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti,
ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby. Ak sa niekto ujme držby vecného
práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že je vlastníkom vecí a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva postačuje na
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O tom, že žalobkyňa nebola dobromyseľná a teda

nebola oprávneným držiteľom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním svedčí skutočnosť, že
žiadnym právne relevantným spôsobom žalobkyňa nepreukázala súdu nadobúdací titul. Z predloženého
osvedčenia o dedičstva vyplýva, že dedičia po neb. Ž. P., rod. J. uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej
žalobkyňa nadobudla majetok poručiteľky pozostávajúci z rodinného domu č.s. XX, príslušenstva a
pozemku, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, rodinný dom č.s. XX na parcele KN XXX/X, T. XXX/X - záhrada

o výmere 436 m2, T. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 306 m2 pod B 1 v celosti. Posúdenie, či
držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) strany, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Žalobkyňa vedela,

ktoré nehnuteľnosti nadobúda, tieto boli špecifikované súpisným číslom (rodinný dom), číslami parciel
a taktiež listom vlastníctva, na ktorom sa nachádzajú. Sporná parcela nebola predmetom dedenia.
Ak by však aj žalobkyňa nevedela, že sporná nehnuteľnosť nie predmetom dedičstva, pri bežnej
opatrnosti o tom vedieť mala. Nemožno teda súhlasiť so žalobkyňou, že vydržacia doba začala plynúť
právoplatnosťou osvedčenia o dedičstva, keďže

žalobkyňa nebola pri vstupe do držby dobromyseľná. Nie je možné vydržať vec len samotnou držbou
veci bez právneho titulu. Pri tvrdeniach žalobkyne o tom, že oprávnení držitelia boli
už jej právni predchodcovia platí to, čo už bolo uvedené vyššie, že žalobkyňa nepreukázala súdu
nadobúdací titul pri vstupe do držby.

26. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, keďže navrhované doplnenie
dokazovania nepovažoval za dôvodné a účelné vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sama uviedla,
že začiatok plynutia vydržania odvodzujú od osvedčenia o dedičstve a takýmto výsluchom nebude
preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne.

27. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
súd žalobu zamietol.

28. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalobkyňou tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).