Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216586
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: G. O., nar. XX. XX. XXXX,

N.. E. XX, XXX XX E., občan SR, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31320155, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 406,70 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 6. 2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom

(rozumej jeho právnom predchodcovi) zaplatenia sumy 406,70 EUR.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/198/2016 bola v
konaní spotrebiteľa úspešná, domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia 406,70 EUR. Uviedla,
že ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva
musela brániť v pôvodnom konaní a primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúci
sú funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodnila tým že si úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde vo výške 406,70 EUR, čo
zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.

3. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozsudok pre zmeškanie, vydaný tunajším súdom dňa 3. 11.
2016, č.k. 9C/198/2016-21.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že má za to, že právo na finančné zadosťučinenie

vzniklo len v osobitných dôvodoch, nezakladá ho iba vedenie spotrebiteľského súdneho sporu, a teda
nevzniká automaticky. Podľa právneho názoru žalovaného žalobkyňa tento nárok žiadnym relevantným
spôsobom neodôvodnila. Poukázal na to, že účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap,
keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe
nezákonných nárokov a je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Na druhej
strane, nejde o paušalizovaný nárok na náhradu škody, či nemajetkovej alebo osobnostnej povahy.
Žalovaný namietal, že pre rozhodovanie o tomto nároku súd musí prihliadať na intenzitu, povahu

a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti na trvania
šírku ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v
spoločnosti - spotrebiteľa a podobne. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/1397/2014 zo dňa 23. 2. 2016, v zmysle ktoréhouviedol: „ ....odvolací súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca do ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti
s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým namysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona,

bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku....“.
Žalovaný uviedol, že na zaplatenie finančného zadosťučinenia doteraz nie sú ani splnené zákonné
predpoklady, v predmetnom prípade mal za to, že žalobkyňa neuviedla jediný dôkaz o tom, ako tá,
ktorá podmienka zaslal zasiahla do jej osobnostnej sféry, či už majetkovo alebo psychicky. Zákonným
predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Žalovanýmalzato,žeuvedenýnárokniejedaný,akdodávateľúdajneporušilvšeobecnúprávnuúpravu,
nie teda osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov. Uviedol, že účelom
týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má

postihovať dodávateľa, ktorí tieto právne normy nerešpektuje. Aj keď uzavretá zmluva mala charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebol naplnený základný predpoklad
uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a z toho, že by boli porušené práva žalobcu ako
spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.
5. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

pojednával v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami
sporu prednesené a navyše vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne z úradnej moci.

7. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.

8. Podľa § 191 ods. 1 CSP , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9C/198/2016-21 zo dňa 3. 11. 2016 mal súd zistené,

že žalovanému ( právnemu predchodcovi žalovaného, v tomto konaní spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s.) bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 406,70 EUR
spolu s úrokom z omeškania. Rozsudok odôvodňoval že žalobkyňa, totožná ako v tomto konaní, sa
domáhala na žalovanom tohto plnenia. Následne rozsudok neobsahuje odôvodnenie s poukazom na
ustanovenie § 275 CSP.

10. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

11. Z vyššie uvedeného rozsudku teda nebolo možné zistiť, akých porušení sa mal žalovaný dopustiť,

ako ich súd posúdil, nakoľko išlo o takzvané kontumačné rozhodnutie.

12. V tomto konaní žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že si v roku 2009 zobrala úver vo výške 850 EUR,
následne v roku 2012 bola nútená zobrať ďalšiu úver, ktorým predchádzajúci úver splatila, potom však z
dôvodu úrokov bola nútená podať žalobu a z toho dôvodu si uplatňuje aj touto žalobu primerané finančné

zadosťučinenie. Uviedla, že musela chodiť z práce na súd a mala vynaložené finančné prostriedky s
týmito súdmi, z toho dôvodu odôvodnila primeranosť sumy bezdôvodného obohatenia. Na otázku súdu
uviedla, že právny predchodca žalovaného ju obťažoval písomne aj telefonicky.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo obrátiť
sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas

alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v
záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na
Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo
telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

15. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá, jednoznačne
vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.

16. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia
sumy 406,70 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod č.k. 9C/198/2016-21 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno dospieť k
záveru, akého porušenia práv a povinností na žalobkyni sa žalovaný dopustil, ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ súd v konaní vedenom pod sp.zn.

9C/198/2016 vyhovel nároku žalobkyni, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešne uplatnenie
porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.

17. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol

uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol
úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.

18. Navyše pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na tú
skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č.k. 9C/198/2016-21 -súdom bol priznaný nárok tzv. kontumačným

rozhodnutím, pre zanedbanie procesných povinností žalovaného bez právneho posúdenia skutočnosti,
ako porušil dodávateľ svoje povinnosti

19. Pokiaľ žalobkyňa vzhliadla dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia v tom, že bola nútená
podať žalobu, tu sa súd domnieva že nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek bráni svoje

práva, aj keď nedôvodne, na nestrannom a nezávislom súde a pritom je toto právo ústavným právom
garantovaným mu ustanovením čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd.

20. Žalobkyňa, hoci bola právne zastúpená, navyše neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu,
na základe akých skutočností by bolo možné posúdiť primeranosť výšky finančného zadosťučinenia.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že ide o satisfakciu a takisto, že by to mala byť suma, ktorá plní od odradzujúcu
funkciu, ešte reálne neponúka súdu základ, na ktorom by súd mohol spravodlivo založiť fakt, že práve
suma 406,70 EUR alebo iná suma je primeraná a preto žalobkyni bez iných dôvodov patrí.

21. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne v tejto konkrétnej právnej veci zamietol ako nedôvodnú.

22.Ustanovenie§257CSPumožňujesúduvýnimočnenepriznaťnáhradutrovkonania(prípadnepriznať
ich len sčasti) inak úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Súdy sú povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné

skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné
aplikovanie zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu
mohlo viesť v praxi k nežiaducej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti
rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie anáhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť
moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 257 CSP.

24. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok
a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné
okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné
osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané
charakteromurčitejprocesnejsituácie,prípadnesamôžetýkaťcelkomšpecifickýchsociálnych aspektov

strán sporu.

25. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia
§ 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.

26. Za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom spore považuje všetky okolnosti, ktoré

sú spojené s neustálenou rozhodovacou súdnou praxou vo vzťahu ku aplikáciu ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je tak zrejmé, že aj predmet daného sporu vznikol
na základe konania žalovaného, ako dodávateľa, respektíve právneho predchodcu dodávateľa. Na
strane druhej žalobkyňa mala právne zastúpenie, ktoré však zrejme neobsiahlo všetky špecifiká danej
právnej veci. O čom svedčí aj skutočnosť, že na otázku súdu, či prebehla porada medzi právnym

zástupcom žalobkyne a samotnou žalobkyňou pred pojednávaním, odpovedala negatívne. Žalobkyňa,
žiaľ, vyznieva tak, že vystupuje aj ako spotrebiteľ vo vzťahu ku svojmu právnemu zástupcovi v tejto
právnej veci, teda neznalá pomerov, že mohla požadovať riadne jej zrozumiteľné právne vysvetlenia
na svojom právnom zástupcovi vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Avšak, ak by aj takéto vysvetlenia
požadovala, je otázne, aké percento pravdepodobnosti úspechu v spore by mohol právny zástupca

žalobkyne žalobkyni garantovať.

27. Podľa názoru súdu tieto dôvody vedú k záveru, že je potrebné odstrániť prílišnú tvrdosť uplatnenia
ustanovení o náhrade trov konania v prípade úspechu pre žalovaného a na aplikáciu ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku, z týchto dôvodov súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.