Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/327/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113208164.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci
žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený
JUDr. Helena Strachotová, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovaným: 1. M.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Z. XXX/X, 2. O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Za C. XX, D., za

účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie
7, Bratislava, zastúpený JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o
zaplatenie sumy 7.102,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 28. septembra 2015 č. k. 12C/210/2014-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v ktorej súd povolil
žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach po 40 eur mesačne a v časti výroku o náhrade trov konania

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.668,68 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.
10. 2012 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 40 eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci október 2015 až do zaplatenia

pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnyzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Vedľajšiemuúčastníkovi(občianskezdruženie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, §
53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 160 OSP. Na právny vzťah
strán súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy 21. 04. 2010, pretože zmluva medzi stranami má charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaní ako spotrebitelia, ktorí nemajú
postavenie podnikateľa a nemohli ovplyvniť obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok. V danej
veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanými a z
ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, čo nespochybňovali ani samotné strany sporu. Náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona), pričom uzatvorená
zmluva obsahuje len výšku splátky 112,79 eura + následne bolo dojednané samostatnou zmluvou
poistenie vo výške 5,68 eura, takže mesačná splátka bola vo výške 118,47 eura, pričom nie je v zmluve

špecifikované, aká je splátka istiny, úrokov a iných poplatkov. V rozpore so zákonom ustanovením
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka je postup žalobcu a dojednané započítanie splátky najskôr nauhradenie úrokov, poplatkov, prípadne poistného, ak bolo dojednané a až potom na príslušnú časť
úverovej istiny. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z./. Znamená

to potom, že údaj o výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedený a nepostačuje pre splnenie tejto požiadavky, že je možné z iných údajov v zmluve
uvedenýchhovyvodiťalebovypočítať.Žalobcamáprávolennavrátenieskutočneposkytnutéhoplnenia,
teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať úroky z úveru a iné poplatky. S poukazom na § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka, za čiastočné plnenie možno v tomto zmysle považovať aj plnenie v

splátkach. Plnenie dlhu po častiach sa od plnenia dlhu po splátkach líši tým, že pri splátkach je tak ich
výška, ako aj čas ich plnenia medzi veriteľom a dlžníkom vopred dohodnutá. V prípade čiastočného
plnenia, naopak, ide o rozloženie jedného plnenia, ktoré malo byť splnené jednorazovo, na časti. Pre
dlžníka má čiastočné plnenie význam v tom, že v rozsahu plnenia sa nedostáva do omeškania. Právna
úprava o čiastočnom plnení dlhu až do konca r. 2007 neupravovala poradie, v akom sa má započítať
čiastočné plnenie peňažného dlhu vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky a k istine. V dôsledku

absencie výslovnej úpravy bolo zákonom č. 568/2007 Z. z. ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka
doplnené o nový odsek 2, v ktorom je daná dlžníkovi možnosť voľby, na ktorú položku z existujúceho
dlhu (istina a príslušenstvo) bude veriteľovi plniť skôr, ak plnenie nestačí na úplné vyrovnanie dlhu. Ak
dlžník neurčil, ktorú časť dlhu chce vyrovnať, čiastočné plnenie sa podľa zákona započítava podľa tohto
poradia: istina, zmluvné úroky. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pri plnení peňažného

dlhu mal žalobca plnenie najprv započítať na istinu a až potom na úroky aj napriek tomu, že priamo
v spotrebiteľskej zmluve, vo všeobecných podmienkach si priamo vymienil, že plnenie žalovaných -
dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka je neprijateľná
podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, pretože pre "slabšiu" zmluvnú stranu, ktorá nemala
možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok, nie je jedno, či sa jej plnenie započítava

najprv na úroky a až potom na istinu. Súd s poukazom na uvedené poskytnutý úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaným bol poskytnutý
úver vo výške 7.058 eur, žalovaní zaplatili sumu 2.389,32 eura a sú ešte dlžní sumu 4.668,68 eura.
Čo sa týka námietky žalovaného, že mu odstúpenie od zmluvy nebolo doručené do vlastných rúk, že
sa nejedná o jeho podpis, tu súd poukázal na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka a uviedol,

že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon a stáva sa perfektným už tým, že dôjde do
dispozície adresáta, k perfektnosti odstúpenia nie je potrebný súhlas adresáta, nie je potrebné doručenie
do vlastných rúk, sám žalovaný uviedol, že o odstúpení vedel z telefonického rozhovoru. Čo sa týka
jeho ďalšej námietky v súvislosti s poistením, je pravdou, že bola uzatvorená poistná zmluva, avšak
keďže žalovaný prestal platiť poistné, poistenie zaniklo s poukazom na články 8 17 rámcovej zmluvy

o poistení. Preto súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne s poukazom na § 511 Občianskeho
zákonníka zaplatiť žalobcovi zostatok dlhu spolu vo výške 4.668,68 eura s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % od 01. 10. 2012 do zaplatenia, pričom počiatok omeškania je počítaný odo dňa, ktorý
bol uvedený v odstúpení od úverovej zmluvy, kde bolo uvedené, že dlžnú sumu majú zaplatiť do 01.
10. 2012, pričom výška úroku z omeškania je určená v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. Vo

zvyšnej časti, v ktorej si žalobca uplatňoval zmluvný úrok vo výške 13,49 % ročne zo sumy 6.564,07
eura od 02. 08. 2012 do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nepriznal žalobcovi nárok
na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Na tomto výklade a ustálenej súdnej
praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie

Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca
a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť
platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z

úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak
ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. S poukazom na
uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol v zmysle výroku napadnutého
rozhodnutia, pričom s poukazom na § 160 OSP povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkachpo 40 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

podľa § 150 OSP náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú
žalobcovia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom žalobcovia v
týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské
spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konaniach ohľadne
trov právneho zástupcu žalobcu zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená, že žalovaný, prípadne

vedľajší účastník na strane žalovaného by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že
nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 OSP nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného. V zmysle § 93 ods. 2 OSP a zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007
Z. z. vedľajší účastník na strane žalovaných vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka
v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať vo
svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov, resp. iné

odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane žalovaných vo svojich
radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu
spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z
čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej
zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak

by to predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného
pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa, v podstate nie
je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže takéto združenie by nevedelo naplniť
predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane žalovaných opakovane vstupuje do súdnych
sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel, o akú konkrétnu vec

sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to,
že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných právnym zástupcom je účelové, samo o
sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov
konania,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,namietajúcnesprávneskutkovéaprávneposúdenie
veci. Povolené splátky vo výške 40 eur mesačne súd žiadnym spôsobom v rozhodnutí nezdôvodnil,
uviedol len odkaz na príslušný § OSP. Navyše, tieto splátky sú absolútne neprimerané priznanej sume,
keď len istinu (bez úrokov) by žalovaní splácali takmer 10 rokov. Táto splátka predstavuje len cca 1/3

zmluvne dohodnutej splátky, čo výrazne ohrozuje jeho práva. Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania, má
za to, že rozhodnutie je nesprávne, podľa jeho názoru mal súd správne podľa úspechu trovy konania
rozdeliť a nepriznanie nároku podľa § 142 ods. 2 OSP súd nijako nezdôvodnil. On mal totiž úspech v
podstatne väčšej časti než žalovaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých

skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel, musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, žalobe vyhovel alebo vrátil vec súdu prvej
inštancie k novému prerokovaniu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy s príslušenstvom a trovami konania, podľa § 389 ods. 1 písm.

b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Podľa § 160 ods. 1 OSP, účinného do 30. 06. 2016, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že

peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

8. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

9. Trojdňová lehota k splneniu povinnosti, uložená v rozsudku, je stanovená zákonom, a preto jej
uplatnenie v rozhodnutí súdu nie je treba zdôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade.

Naproti tomu, ak má súd za to, že je namieste v prejednávanom prípade určiť k plneniu lehotu dlhšiu,
alebo stanoviť, že sa plnenie má stať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo dokladovali záver súdu, že je vzhľadom
k povahe prejednávanej veci, priznaného nároku a osobných pomerov strán sporu vhodné použitie
výnimky zo zákonnej zásady. Pri úvahe možnosti stanoviť splátky musí súd tiež posúdiť, či nemajú

byť podmienky splatnosti určené tak, aby pre nesplnenie niektorej povolenej splátky bola splatná celá
pohľadávka. Bez významu tu nebude najmä uváženie výšky priznaného plnenia, platobná schopnosť
žalovaného i v konaní prejednávaná snaha o splnenie celého záväzku alebo jeho časti, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či prípadné zdržanie
v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok by v riešenom prípade nebolo,

vzhľadom k osobným pomerom vymáhajúceho, príliš zaťažujúce.

10. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal
zaplatenia sumy 7.102,26 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania s tým, že povinnosť žalovaných
plniť je spoločná a nerozdielna. V žalobe poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 04. 2010 poskytol žalovaným úver vo výške 7.058 eur na nákup
spotrebného tovaru. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 120 mesačných splátkach, každá vo výške
118,47 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15. 05. 2010. Žalovaní svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnili. Dňa 30. 09. 2012 sa stal splatný dlh žalovaných vo
výške 7.102,26 eura, ktorého zaplatenia spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania sa žalobca

domáhal podanou žalobou. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.668,68 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
od 01. 10. 2012 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 40 eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci október 2015 až do zaplatenia
pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žiadnyzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Vedľajšiemuúčastníkovi(občianskezdruženie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov) náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania strán
sporu vo vyhovujúcej časti (čo do výšky priznanej istiny s príslušenstvom) a zamietajúcej časti rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostala len zročnosť
sumy 4.668,68 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 10. 2012 do zaplatenia a výrok o

náhrade trov konania.

11. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že určil žalovaným v 1. a 2. rade, že sa plnenie má stať v
splátkach, čo predstavuje výnimku zo zákonnej lehoty, uvedenú skutočnosť nepodložil zistením všetkých
potrebných skutočností a v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie a ani svoje rozhodnutie

riadne neodôvodnil, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné.
Pre rozhodnutie o povolení plnenia v splátkach súd jednak nemal dostatok podkladov, nakoľko z
doposiaľ zisteného skutkového stavu veci (vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade na
pojednávaní pred súdom dňa 07. 09. 2015) nebolo možné ustáliť výšku povolených splátok, a to taks ohľadom na zárobkové a sociálne pomery a možnosti žalovaných v 1. a 2. rade, ako i s ohľadom
na výšku priznanej istiny s príslušenstvom. Tieto skutočnosti, určujúce pre rozhodnutie súdu o tom,
že plnenie sa má stať v splátkach, súd prvej inštancie doposiaľ neposúdil dostatočne, keď v čase

svojho rozhodnutia nedisponoval ani podkladmi na posúdenie platobnej schopnosti žalovaných v 1. a
2. rade, pričom súčasne dôsledne nevyhodnotil výšku splátok i s ohľadom na výšku priznanej istiny s
príslušenstvom a možnosť žalovaných v 1. a 2. rade splatiť priznanú sumu s príslušenstvom v lehote,
ktorú je možné považovať za primeranú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
súdom povolená výška splátky je nižšia, ako boli pôvodne dohodnuté splátky medzi stranami sporu

v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 04. 2010. Naviac, súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí plnenie žalovaných v splátkach odôvodnil len s poukazom na ustanovenie §
160 OSP, bez toho, že by z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové a právne závery viedli súd prvej
inštancie k tomuto rozhodnutiu. Preto je potrebné konštatovať, že námietka žalobcu v podanom odvolaní
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti je dôvodná. Vzhľadom na uvedené preto v ďalšom konaní
súdprvejinštancieprirozhodovaníozročnostipriznanejsumyspríslušenstvomprihliadnepredovšetkým

na povahu prejednávanej veci a pomery strán sporu, ako i zváži skutočnosť, či súdom určené splátky
sú primerané výške priznanej istiny s príslušenstvom a možnosti splatenia tejto sumy žalovanými v
primeranom čase.

12. S ohľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti, v ktorej súd povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach po 40 eur mesačne,
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Rovnako odvolací súd považoval za dôvodné i odvolanie žalobcu vo výroku o náhrade trov konania,
keď i v tejto časti je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné, odôvodňujúc

rozhodnutie súdu o trovách konania strán len s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP a na
konštatovanie, že každá zo strán mala úspech len čiastočný. Je pritom potrebné prisvedčiť odvolateľovi,
že pri pomerovaní výšky priznanej sumy s príslušenstvom vo vzťahu k výške sumy, v ktorej súd žalobu
zamietol, je namieste konštatovať prevažujúci úspech žalobcu (65,73%) oproti úspechu žalovaných v 1.
a 2. rade v zamietajúcej časti (34,27%), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu v spore

v rozsahu 31,46%. Keďže súd prvej inštancie len konštatoval čiastočný úspech strán sporu v konaní,
bez toho, že by vyhodnotil pomer úspechu každej zo strán v konaní s následným nárokom na čiastočnú
náhradu trov konania, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť, a to rovnako
i vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (do 30. 06. 2016), ktorému právo na náhradu trov
konania vzniklo len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tej strane, na ktorej v konaní

vystupoval. Potom až v prípade, že je možné konštatovať vznik nároku na náhradu trov konania, je
možné posúdiť, či sa mu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhrada trov konania neprizná, nie však
za situácie, že súd o trovách konania strán rozhodne tak, že žiadnemu zo strán ich náhradu neprizná,
pretože rovnaký režim rozhodovania o trovách konania platí i pre vedľajšieho účastníka (do 30. 06.
2016), ktorý vystupuje na strane jednej zo sporových strán.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).