Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116226112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: O. H., nar. X. X. XXXX, bytom

P. O. XX, XXX XX A., občan SR, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36613843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania z výšky priznaného plnenia, o, ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia sumy 300 EUR.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 25C/79/2016 o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný.

3. Predložil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 25C/79/2016, zo dňa 20. 6. 2016. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13. 8. 2016 a vykonateľnosť dňa 17. 8. 2016.

4. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Poukázal na to, že

svoje práva si musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie
má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj
funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým
splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požadoval vo výške 300
EUR.

5.Žalovanýsakžalobepísomnevyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa28.3.2017auviedol,že žalobca

uzatvoril s právnym predchodcom - CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, 811 36 Bratislava, IČO:
35787783 (ďalej aj „postupca“) - dňa 8. 10. 2007 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Na základe uzatvorenej zmluvy poskytol postupca žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 12.141,- Sk
(403,01 EUR), ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 1.299,- Sk (43,12 EUR)počnúc 15. 11. 2007. Žalobca zároveň v Zmluve požiadal postupcu o vydanie úverovej karty, na základe
čoho poskytol postupca žalobcovi revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 2.611,95 EUR, ktorý
však žalobca riadne a včas nesplácal, v dôsledku čoho postupca uzavretú zmluvu podaním zo dňa 22.

11. 2012 vypovedal. Žalobca v zmluve zároveň výslovne a neodvolateľné súhlasil s tým, aby platca
jeho mzdy vykonával zrážky z jeho mzdy za účelom uspokojenia jeho pohľadávky, a to v prípade, ak
sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t. j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce
splátky úveru. Postupcovi na základe uzatvorenej zmluvy vznikla voči žalobcovi pohľadávka, ktorú
postupca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2. 6. 2014 postúpil na žalovaného. Žalovaný po

postúpení pohľadávky a márnom uplynutí výzvy k dobrovoľnej úhrade podaním zo dňa 15. 10. 2015
vyzval zamestnávateľa a žalobcu v súlade s uzatvorenou zmluvou o uspokojenie svojej pohľadávky
vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu.

6. Žalobca sa následne telefonicky spojil so žalovaným, pričom výsledkom telefonického rokovania
bola dohoda žalobcu a žalovaného o tom, že žalovaný nebude trvať na vykonávaní zrážok zo mzdy

žalobcu v prípade, ak tento bude uhrádzať svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach v
minimálnej výške 33 EUR. Žalobca napriek vyššie uvedenému prísľubu neponížil svoj záväzok ani
len čiastočne. Žalobca následne podal na Okresný súd Prešov žalobu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Prešov Rozsudkom zo dňa 20. 6. 2016. č. k.
25C/79/2016-37 určil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v zmluve je neplatná a

zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného
nenavyšovania trov konania a z dôvodu, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny
vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči žalobcovi, nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 25C/79/2016-37 odvolanie. Podaná žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a
nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu rešpektoval rozhodnutie okresného súdu a uhradil žalobcovi

trovy konania, na zaplatenie ktorých bol týmto rozhodnutím zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému
uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) bola uzatvorená v
súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym
poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu. Dohoda neobsahuje
žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si Zmluvu prečítať a v prípade,

ak nemal záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto obsahom, mohol ju odmietnuť a nepodpísať. Žalovaný je
zároveň toho názoru, že v pôvodnom konaní o určenie neplatnosti dohody chýbal podstatný predpoklad
úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Žalovaný poukázal aj
na to, že vo veci konajúci súd nie je viazaný ani odôvodneniami, ani výrokmi rozhodnutí iných okresných
a krajských súdov.

7. Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a to ani v súvislosti
s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy zo strany postupcu, ani v súvislosti s výzvou na vykonávanie
zrážok zo mzdy. Uviedol, že žalobca je naďalej povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému.
Žalobca čerpal finančné prostriedky, ktoré k dnešnému dňu nevrátil. Požiadavku žalobcu na vyplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR preto považoval za neopodstatnenú a v
plnom rozsahu nedôvodnú. Uviedol, že konanie žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné a
preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobca v podanej žalobe
taktiež nešpecifikoval, prečo je podľa jeho názoru primerané finančné zadosťučinenia vo výške práve
300 EUR a v čom mu bola spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva

takého rozsahu, že by bola suma vo výške 300 EUR primeraná porušeniu tohto práva. Navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 25C/79/2016-37 zo dňa 20. 6. 2016 mal súd zistené že týmto bola
určená za neplatnú dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode E zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. 262211656861770 zo dňa 8. 10. 2007. Súd v danej právnej veci konštatoval, že po preskúmaní
zmluvy o úvere ako aj uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že žalobca mal

postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárovej
charakter a obsah takýchto zmlúv žalobca nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť a mal pri
uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany. V konaní
žalobca poprel, žeby mal záujem takúto dohodu uzatvoriť a o tomto ďalšom právnom úkone, ktorý sauzatvoril spolu so zmluvou o úvere, ani nevedel. Veriteľ ho o tom nijako nepoučil. Súd vychádzal z
toho, že žalobca nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne oboznámený o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkov. V rozsudku súd taktiež poukázal na to, že znenie

dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú mal zabezpečovať bolo neurčité. Dohoda okrem označenia
veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky o uspokojenie, v ktorej
ide najmä o výšku dohodnutých zrážok. V predmetnej dohode však výška pohľadávky odkazovala len
na „úplné splatenie čerpaného úveru vrátane príslušenstva, t. j. úrokov a zmluvnej pokuty“. Súd teda
mal zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola pre rozpor podľa ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho

zákonníka neplatná.

10. V tejto právnej veci súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný poslal žiadosť o realizovanie
dohody o zrážkach zo mzdy k jeho zamestnávateľovi, následne mu začali vykonávať zrážky zo mzdy
a bol nútený sa vo veci brániť, poukázal na to, že v práci s začali naňho pozerať ako na „čiernu ovcu“.
Reálne mu však zrážky zo mzdy vykonávané neboli, nakoľko hneď reagoval na svoju obranu podaním

žaloby.

11. Podľa § 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania žaloby,
tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb

založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov
cenami.

12. Podľa § 2 písm. p/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, obchodnou praktikou je konanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy

a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku
spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. q/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, agresívnou obchodnou
praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným

vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobilo.

14. Podľa § 2 písm. r/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podstatným narušením

ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti
spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

15. Podľa § 2 písm. u/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, odbornou starostlivosťou je úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

16. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba,

ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, výrobca, predávajúci,
dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby
alebo o nákupných podmienkach.18. Právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je závislé
od „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi“ osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. bola privodená určitá ujma.

19. Zákon na ochranu spotrebiteľa priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie „osobe, ktorá
úspešne uplatní na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom“.

20. Žalobca v tomto konaní žiadal priznanie zadosťučinenia, pretože bol úspešný v konaní, v ktorom
bol v postavení spotrebiteľa a preukázal v tamojšom konaní porušenie právnych predpisov žalovaným.
Uvedené súd mal preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25C/79/2016-37 zo dňa 20. 6.
2016, právoplatným dňa 13. 8. 2016.

21. Predmetom konania je zjavne právo žalobcu, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo spotrebiteľskej
ochrany. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca si už úspešne uplatnil svoje
právo v konaní ktorom bol v postavení spotrebiteľa.

22. Súd vychádzal z toho, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov

je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort (anglický výraz „discomfort“ sa do slovenčiny prekladá podľa
kontextu ako nepokoj, nepohodlie, nepohoda, pocit nepohodlia/nepohody), ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na
súde, a teda pokiaľ ide o výšku z finančného zadosťučinenia súd vychádzal z toho, že suma 50 EUR
dostatočne obsiahne odškodnenie žalobcu zato, že bol nútený vyhľadať si právnu pomoc, keď začala

realizácia dohody o zrážkach zo mzdy. Táto suma pokryje výdavky cestovného, prípadne iné výdavky,
ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie si právnej pomoci.

23. V konaní vedenom pod sp. zn. 25C/79/2016 bol žalobca právne zastúpený a ostatné výdavky
právneho zastúpenia boli pokryté rozhodnutím o trovách v tomto pôvodnom konaní.

24. Na druhej strane žalobca v tomto konaní samotnú uplatnenú sumu 300 EUR žiadnymi skutkovými
tvrdeniami neodôvodnil ani neuviedol žiadne, prípadne z hľadiska ktorých, aby súd mohol dôvodnosť
tejto uplatnenej sumy odvodiť, súčasne neposkytol súdu žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré by
dôvodnosť tejto sumy (prípadne vyššej) preukázali.

25. Z daných dôvodov súd vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

26. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z právnej vety rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017, v zmysle ktorej zásadu úspechu vo veci (§ 255 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu

alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,
že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne

procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú
náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.

27. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore,
priznal nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na vyššie uvedená len z prisúdenej sumy voči

žalovanému, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.