Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Y. T., nar. XX. XX.

XXXX, bytom W. U. XX, XXXXX L., štátny občan SR, v konaní zast. advokátom JUDr. Marekom
Polakovičom, Duchnovičovo nám. 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: T. J., S. XX, X. - J. I., v konaní
zast. advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 66.814 EUR,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 30.000 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 10,99 %, o ktorých
výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Čoho sa domáhal žalobca proti žalovanému, čo tvorilo záväzný predmet sporu: Žalobca sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. 2. 2016 po čiastočnom späťvzatí návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 7. 9. 2017 (č.l. sp. 65) a súčasne zmenou žaloby pripustenou na pojednávaní konanom dňa
28. 9. 2017, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 30.000 EUR.

2. Svoju žalobu podaním doručeným súdu dňa 7.9.2017 (ktorej zmenu súd pripustil) odôvodnil tým, že

žalovanému požičal na základe zmlúv o pôžičke spolu sumu 30.000 EUR. Dňa 28. 8. 2012 sumu 1.000
EUR, dňa 26. 9. 2012 sumu 1.000 EUR, dňa 26. 10. 2012 sumu 2.000 EUR, dňa 29. 10.
2012 sumu 2.000 EUR, dňa 30. 1. 2013 sumu 24.000 EUR. Napriek tomu, že žiadal vrátenie sumy, do
dnešného dňa k tomu nedošlo. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu o pôžičke zo dňa 23. 3. 2015, znejúcu
na sumu 56.622 EUR, uviedol, že táto je len ďalším deklarovaním už existujúceho záväzkového vzťahu
medzi stranami sporu.

3. Aké dôkazy žalobca pripojil: Žalobca predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 23. 3. 2015, zmluvu o pôžičke
zo dňa 30. 1. 2013, emailovú komunikáciu zasielanú žalobcovi zo strany žalovaného zo dňa 12.9.2014,
dňa 2. 11. 2015, 27. 12. 2015, zo dňa 17. 1. 2016, potvrdenia o bezhotovostnom prevode finančných
prostriedkov Tatra banka zo dňa 28. 8. 2012, 26. 9. 2012, 26. 10. 2012, 29. 10. 2012 a 30. 1.2013.

4. Čo uviedol žalovaný: Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalobca mu požičal 30.000
EUR, nie na podnikateľské účely, ale s úmyslom, že s nimi bude obchodovať na finančných trhoch, o

čom žalobca vedel. Všetky finančné transakcie robili cez účty Tatra banky tak, že je dokázateľné, že prijal
30.000 EUR. Žalobcu asi tri mesiace nato ústne informoval o tom, že zhodnotenie nevie dosiahnuť každé
tri mesiace, aby sa dohodli na výplate úroku na dlhšie časové obdobie, s čím žalobca nesúhlasil, na čo
mu 30. 4. 2013 vyplatil úrok 2.700 EUR a 1. 8. 2013 tiež 2.700 EUR úrok (potvrdenia o prevode č.l. sp.22 a 23). Žalobca ho tlačil do podpisovania ďalších a ďalších dodatkov a v obave o zdravie a život, s tým
súhlasil,eštevnovembriadecembri2014muuhradilďalšieúroky.Keďžetlaknajehopsychikubolveľký,
starosť o rodinu a 4 deti a o to, že môže prísť aj o dom ho viedli k ďalšiemu neuváženému zadlžovaniu,

takžemomentálnepracujevÍrskuamesačnesplácabankovýmajnebankovýmspoločnostiamcca1.000
EUR mesačne. Žalobcovi emailom opísal svoju situáciu, aj to, že mu nevie momentálne vrátiť ani istinu,
ani požadované úroky. Navrhol zrušiť platobný rozkaz (ten však vydaný vo veci nebol).

5. Podaním doručeným súdu dňa 24. 10. 2016 (č.l. sp. 30) sa žalobca vo veci vyjadril a uviedol, že

žalovaný tým potvrdil že mu požičal sumu 30.000 EUR, a to bezhotovostne cez bankový účet. Zároveň
potvrdil aj žalobca to, že dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 2.700 EUR kvartálne, t. j. 36 % z požičanej
sumy 30.000 EUR ročne, poukázal žalobcovi, išlo o úrok za obdobie od 1. 2. 2013 do 30. 4. 2013 a dňa
1. 8. 2013 žalovaný uhradil žalobcovi úrok vo výške 2.700 EUR za obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 7. 2013.

6. Na základe toho rovnakým podaním žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby a žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.000 EUR spolu s 36 % ročným úrokom zo sumy 30.000
EUR od 1. 8. 2013 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
30.000 EUR od 3. 2. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

7. Na uvedené reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. sp. 34 až 35) podaním

doručeným súdu dňa 16. 12. 2016 a uviedol, že žalobca zmätočne preukazuje svoje tvrdenia na základe
rozdielnych právnych titulov, nakoľko kým v podanej žalobe doručenej súdu dňa 3. 2. 2016 si uplatňoval
sumu 66.814 EUR s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 3. 2015, v doplnení žaloby
doručenom súdu dňa 1. 4. 2016 žalobca v bode 1 pri špecifikovaní svojho nároku si uplatňuje svoj
nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 3. 2016. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 24. 10. 2016

si už uplatňoval sumu 30.000 EUR, avšak žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akého právneho titulu
si žalobca uplatňuje svoj nárok. Z obsahu podania však bolo zrejmé, že si žalobca už neuplatňuje svoj
nárok ani zo zmluvy zo dňa 23. 3. 2015, ani zo zmluvy zo dňa 23. 3. 2016 podľa doplnenia žaloby a na
základe iného právneho titulu. Pritom poukázal na to, že si uplatnil úroky ešte spred dňa uzatvorenia
zmluvy dňa 23. 3. 2015, respektíve 23. 3. 2016. Žalovaný súčasne predložil výpisy z bankového účtu na

sumy 2.700 EUR dňa 30. 4. 2013 a dňa 1. 8. 2013. Uviedol, že žalovaný vyplatil žalovanému ešte sumu
1.000 EUR a 800 EUR. Navrhol preto zaoberať sa otázkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia
§ 37 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 7. 9. 2017 čiastočne zobral žalobu o zaplatenie sumy 36.814

EUR späť a zotrval na uplatnenej v sume vo výške 30.000 EUR z titulu poskytnutej pôžičky, ako aj nároku
na náhradu trov konania, žalobca svoj nárok nanovo zdôvodnil tým, že si uplatňuje túto sumu titulom
peňažnej pôžičky v celkovej výške 30.000 EUR, ktorá bola realizovaná bezhotovostným prevodom na
bankový účet žalovaného dňa 28. 8. 2012 v sume 1.000 EUR, dňa 26. 9. 2012 v sume 1.000 EUR, dňa
26. 10. 2012 v sume 2.000 EUR, dňa 29. 10. 2012 v sume 2.000 EUR a dňa 31. 1. 2013 v sume 24.000

EUR s tým, že o požičaní uvedenej sumy bola spísaná medzi účastníkmi zmluva o pôžičke dňa 30. 1.
2013, v ktorej sa uvádza výška pôžičky 30.000 EUR. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 23. 3. 2015,
znejúcu na sumu 56.622 EUR uviedol, že ide len o ďalšie deklarovanie už existujúceho záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi, ktorý už vznikol skôr požičaním peňažných prostriedkov v celkovej sume
30.000 EUR, pričom suma 56.622 EUR je súčtom dlžnej sumy pôžičky vo výške 30.000 EUR (uvedené

podanie bolo doručované žalovanému na oboznámenie sa).

9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25. 9. 2017 nenamietal čiastočné späťvzatie žaloby, mal však
za to, že došlo k zmene žaloby, nakoľko si žalobca uplatnil sumu 30.000 EUR a na základe iného titulu z
inej zmluvy o pôžičke žalovaný predložil výzvu na poskytnutie pôžičky zo dňa 27. 7. 2017 a odstúpenie

od zmluvy zo dňa 10. 8. 2017.

10. Súd vo veci však zastavil čiastočne konanie a pripustil zmenu žaloby na pojednávaní konanom dňa
28. 9. 2017 (jej odôvodnenie uvedené v bode 8 a 1., 2. tohto rozsudku).

11. Ustanovenie § 140 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) upravuje legálnu definíciu zmeny
žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za
zmenu žaloby už nová právna úprava považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobenie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne
posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo/58/99 ), nakoľko dovtedy

predložené listinné dôkazy sa vzťahovali aj na nanovo tvrdené skutočnosti (presnejšie dôkazy boli
predložené skôr ako tvrdené skutočnosti o postupnom uzatváraní pôžičiek).

12. Súd mal zistený tento skutkový stav:

13. Bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že došlo k odovzdaniu peňazí tak, ako to preukazujú potvrdenia
o prevode v Tatra banke v sume 1.000 EUR, 1.000 EUR, 2.000 EUR, 2.000 EUR a dňa 30.1.2013 v sume
24.000 EUR. Vždy bola podpísaná zmluva o pôžičke a s každou pribúdajúcou sumou bola vyhotovovaná
nová, v ktorej bola uvedená sumárna suma, aj keď reálne bola prevedená žalovanému nižšia suma.
Zmluva zo dňa 23. 3. 2015 bola vyhotovená pre to, že sa započítal úrok zo sumy 30.000 EUR. Zmluvy
pripravoval žalovaný.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj potvrdením o prevode z účtu (č.l. sp. 21), z ktorého mal zistené,
že dňa 30. 1. 2013 bola pripísaná na účet žalovaného zo strany žalobcu suma 24.000 EUR.

15. Podľa potvrdení o bezhotovostnom prevode zo dňa 28. 8. 2012, bola v prospech účtu žalovaného

realizovaná zo strany žalobcu suma vo výške 1.000 EUR, zo dňa 26. 9. 2012 taktiež suma 1.000 EUR,
zo dňa 26. 10. 2012 suma 2.000 EUR, zo dňa 29. 10. 2012 suma 2.000 EUR.

16. Podľa predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalobcovi dňa 30.
4. 2013 previedol na účet vedený v Tatra banke - 2.700 EUR a dňa 1. 8. 2013 ďalšia suma

a rovnako 2.700 EUR (č.l. sp. 22 a 23).

17. Podľa výpisu z Tatra banky účtu č. 2620014998 zo dňa 31. 10. 2014 žalovaný realizoval platbu aj vo
výške 811 EUR v prospech účtu žalobcu a dňa 4. 12. 2014 sumu 1.500 EUR v prospech účtu žalobcu,
čo vyplynulo z informácie o platbe - uvedené meno žalobcu a číslo účtu žalobcu č. 2616838257.

18. Podľa čl. 3 bodu 3.1. zmluvy zo dňa 23. 3. 2015, poskytne veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo
výške 56.622 EUR.

19. Podľa čl. 5. bodu 5.1., veriteľ sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť celú sumu pôžičky určenej v bode 3.1.

zmluvy dňa 30. 1. 2013 a doplnkom zo dňa 23. 3. 2015.

20. Podľa bodu 5.2., dlžník je povinný vrátiť poskytnutú pôžičku, ak o to veriteľ požiada, minimálne však
30 dní pred dátumom vrátenia.

21. Podľa čl. 3 bodu 3.1. zmluvy zo dňa 30.1.2013, poskytne veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške
30.000 EUR.

22. Právne posúdenie veci:
23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len Občianskeho zákonníka), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 494
Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonného, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec
rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznikzáväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním z „ruky do ruky“. Zmluva o pôžičke vznikne až odovzdaním
veci dlžníkovi. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, nie je predpísaná písomná forma.

27. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

28. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec toho istého druhu, v tom istom množstve a kvalite. Táto
vec nie je totožná s vecou, ktorú dlžník prevzal. Pokiaľ doba vrátenia požičanej veci nebola v zmluve

dojednaná, je dlžník povinný vec vrátiť prvého dňa potom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (v danej
právnej veci bolo dojednané, že bol dlžník, teda žalovaný, povinný vrátiť peniaze 30. dňa potom, čo ho
veriteľ požiadal o plnenie).

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

30. Pod časom plnenia dlhu sa rozumie jednak časový moment, v ktorom dlžník môže dlh splniť a
jednakmomentsplatnosti(zročnosti)dlhu,vktoromdlžníkmusínajneskoršieplniť.Splatnosť(dospelosť)
záväzkunastávadeňnasledujúcipouplynutíčasusplneniadlhu.Vtomtomomentemáveriteľpoprvýkrát

možnosť uplatniť svoje právo (pohľadávku) na súde. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa týka
prípadov, keď čas splnenia dlhu nie je určený, právo určiť čas splnenia spočíva v takom prípade na
veriteľovi. Ako náhle veriteľ požiadal dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť prvý deň po tom,
čo bol veriteľom vyzvaný na plnenie. Žiadosť veriteľa o plnenie má povahu jednostranného právneho
úkonu. Zákon nepredpisuje formu ani spôsob, akým má veriteľ vyzvať dlžníka na plnenie. Môže tak

urobiť najmä vo forme písomnej upomienky, ale stačí aj ústna výzva.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

32. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Súd v konaní mal nepochybne preukázané uzavretie ústnych zmlúv o pôžičkách dňa 28. 8.
2012 v sume 1.000 EUR, dňa 26. 9. 2012 v sume 1.000 EUR, dňa 26. 10. 2012 v sume 2.000 EUR,

dňa 29. 10. 2012 v sume 2.000 EUR a dňa 30. 1. 2013 v sume 24.000 EUR. Spolu t. j. v sume 30.000
EUR. Žalovaný ich uzatvorenie výslovne nepoprel, naopak, vyjadril sa písomne, že sumu spolu vo výške
30.000 EUR prijal (čl. sp. 19).

34. Žalovaný sám písomne tiež uviedol, že realizované platby 2 x po 2.700 EUR boli zaplatené žalobcovi

titulom úrokov (teda nie vrátenia jednotlivých istín).

35. Súd mal teda jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami strán konania,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom pôžičky spolu sumu 30.000 EUR.

36. Po písomnom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca si úroky už neuplatňoval.

37. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby sústredil na rozbor toho, ako
žalobca zmätočne mení právny titul uplatňovanej pohľadávky, avšak vlastné tvrdenia k predmetným
skutkovým okolnostiam neuviedol. Napokon následne žalobca vo svojej výpovedi vysvetlil, že si v konaní

uplatňuje stále tú istú sumu 30.000 EUR, avšak už bez úroku, ktorý bol v pôvodnej žalobe pripočítaný
k istine.

38. Žalovaný taktiež nepoprel, že ho žalobca už vyzval na vrátenie pôžičky, čo potvrdzuje aj predložená
emailová komunikácia, na ktorú žalovaný dokonca odkázal v svojom vyjadrení.

39. Čo sa týka výzvy a odstúpenia od zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 3. 2015 z 27. 7. 2017 a dňa 10. 8.
2017, súdu nie je zrejmé, čo tým žalovaný sledoval, v každom prípade na základe tejto zmluvy nebola
uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní. Predmetná zmluva je však zrejme neplatná pre svojuneurčitosť v čl. 5 bode 5.1., to však bolo pre predmet tohto konania irelevantné, nakoľko žalobca v zmene
návrhu, ktorú súd pripustil, uplatnil z právneho titulu zmlúv o pôžičke uzavretých dňa 28. 8. 2012 v sume
1.000 EUR, dňa 26. 9. 2012 v sume 1.000 EUR, dňa 26. 10. 2012 v sume 2.000 EUR, dňa 29.

10. 2012 v sume 2.000 EUR a dňa 30. 1. 2013 v sume 24.000 EUR, čo žalovaný nepoprel.

40. Vo vzťahu k dojednaným úrokom vo výške 36 % ročne sa súd nevyjadruje, nakoľko tieto po späťvzatí
žaloby neboli predmetom konania. Ústavný súd SR však v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL.
ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR,

čiastka 20, číslo 51/1995), okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ)
predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek
výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od
rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade
s dobrými mravmi.

41. Čo sa týka trov konania :

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46.Vdanomprípadežalobcazobralžalobučiastočnespäť, procesnevtejtočastitedazavinilzastavenie
konania a preto súd rozhodol v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP.

47. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stal a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.

48. Žalobca si žalobou uplatňoval sumu 66.814 EUR, v časti 36.814 EUR zobral žalobu späť, čím zavinil

zastavenie konania, čo predstavuje v podstate neúspech žalobcu 55,09 % a úspešný bol v rozsahu
zaplatenia sumy 30.000 EUR, čo predstavuje 44,91 %, čo predstavuje úspech žalobcu. Žalovaný bol z
tohto pohľadu teda úspešnejší a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu (55,09 - 44,91),
t. j. 10,99 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.