Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201338
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116201338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: X. V., Z. XX.X.XXXX, K. B. B. X, K., zastúpený:
Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51436108, Kapitulská 6, Trnava, o zaplatenie sumy
3.967,62 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.989,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy:
3.936,19 eur od 01. 02. 2013 do 19. 06. 2013

3.936,03 eur od 20. 06. 2013 do 26. 06. 2013
3.790,03 eur od 27. 06. 2013 do 03. 07. 2013
3.690,03 eur od 04. 07. 2013 do 17. 09. 2013
3.689,86 eur od 18. 09. 2013 do 13. 11.2013
3.489,86 eur od 14. 11. 2013 do 04. 12. 2013
3.489,72 eur od 05. 12. 2013 do 18. 11. 2015
3.389,72 eur od 19. 11. 2015 do 06. 01. 2016

3.189,72 eur od 07. 01. 2016 do 03. 02. 2016
3.089,72 eur od 04. 02. 2016 do 03. 03. 2016
2.989,72 eur od 04. 03. 2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 100,- eur mesačne,
splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, keď prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnostirozhodnutia,pričomneuhradenímktorejkoľvekzosplátokriadneavčas sastanezročným
celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.1.2016 domáhal pôvodne vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.167,62 eur s úrokmi
z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4.381,73 eur od 1.2.2013 do 19.11.2015, zo sumy 4.281,73 eur od
20.11.2015 do 7.1.2016, zo sumy 4.081,73 eur od 8.1.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) poskytla

žalovanémunazákladezmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruč.00-0001859901zodňa12.3.2012
(ďalej “Zmluva”) spotrebiteľský úver vo výške 4.850,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou
zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas a právny predchodca žalobcu ku dňu 25.1.2013 vyhlásilmimoriadnu splatnosť úveru v súlade s čl. VI bod 1 Zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust.
Čl. VI bod 2 Zmluvy. V zmysle čl. IV bod 4.5.5 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky,

a.s. pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň
po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 28.1.2013 bolo v súlade s uvedeným doručené žalovanému dňa 31.1.2013,
kedy nastala splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru. Žalovaný tak bol od 1.2.2013 v omeškaní so
zaplatenímdlžnejsumy4.467,62eurpozostávajúcejznesplatenejistinyúveru4.381,73eurazmluvných

úrokov 85,89 eur, s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou
Tatra banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa
6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe Zmluvy postúpená
v celosti žalobcovi ako postupníkovi. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil sumu 300,- eur, keď
dňa 19.11.2015 bola na účet žalobcu prijatá úhrada 100,- eur a dňa 7.1.2016 suma 200,- eur. Žalobca
si žalobou uplatnil sumu 4.081,73 eur a zmluvné úroky 85,89 eur ako i zodpovedajúce zákonné úroky z

omeškania. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
12.3.2012 (zmluva čl. 15), Všeobecné obchodné podmienky (“VOP” čl. 5 - 13), Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.1.2013 (čl. 23) , Oznámenie o postúpení pohľadávky s prílohou
a podacím hárkom (čl. 24 -26), zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 (čl. 38-40), prehľad
platobnej disciplíny žalovaného (čl. 37) .

3. Podaním doručeným súdu dňa 15.7.2016 vzal žalobca žalobu späť v rozsahu uskutočnených
úhrad v súhrnnej sume 200,- eur ( úhrada 100,- eur zo dňa 4.2.2016 a 100,- eur zo dňa 4.3.2016) so
zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania, a predmetom konania tak zostala v zmysle § 145 ods. 3 CSP,
žalobcom naďalej uplatňovaná suma 3.967,62 eur s úrokmi z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4.381,73
eur od 1.2.2013 do 19.11.2015, zo sumy 4.281,73 eur od 20.11.2015 do 7.1.2016, zo sumy 4.081,73

eur od 8.1.2016 do 4.2.2016, zo sumy 3.981,73 eur od 5.2.2016 do 4.3.2016, zo sumy 3.881,73 eur od
5.3.2016 do zaplatenia.
4. Žalovaný v žalobnej odpovedi zo dňa 27.4.2018 uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 12.3.2012 s
právnym predchodcom žalobcu Zmluvu, na základe ktorej mu mala byť poskytnutá suma 4.850,- eur.
Z prehľadu platobnej disciplíny je zrejmé, že žalovaný dosiaľ žalobcovi uhradil celkom sumu 1.858,56

eur. Poukazoval na skutočnosť, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, podmienka uvedená v čl. III ods.
2 Zmluvy, podľa ktorej sa “splácanie pohľadávky veriteľa… realizuje započítaním z účtu dlžníka voči
pohľadávke veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy, a to prednostne na poplatky, úroky a úroky z omeškania
pred istinou, ak veriteľ neustanoví inak” je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko umožňuje
dodávateľovi ľubovoľne rozhodovať o účele platby a zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti ozícii, v

ktorej by sa nachádzal pri rešpektovaní § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde dispozícia je vložená
do rúk spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá záujem na prednostnom splácaní poplatkov, ide tak o podstatný
odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa, zmluvná podmienka je tak v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a všetky platby žalovaného tak mali byť započítané na istinu. Taktiež
uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, keďže neobsahuje uvedenie termínu

konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že Zmluva neobsahuje ani termín splatnosti prvej mesačnej
splátky, nemožno hovoriť o zrozumiteľnom upravení termínu splatnosti a doby trvania. Žalovaný tiež zo
Zmluvy nevie, aká suma sa z jednotlivej splátky započítava na poplatky, úroky, úroky z omeškania a
istinu, v zmysle vyššie uvedenej zmluvnej podmienky, nemá vedomosť ani o termíne splatnosti prvej
splátky.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 3.10.2018, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu,
ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu a výsluchom žalovaného a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 12.3.2012 Zmluvu č. 00-0001859901, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4.850,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 72-och mesačných splátkach vo výške 113,83 eur, celkom tak mal vrátiť sumu

8.436,76 eur (uvedená ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, už vrátane spracovateľského
poplatku a poplatku za správu úveru). Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,90 % a
RPMN bola uvedená vo výške 22,80%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 18,77%.
Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom “do 6 roka/rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnejsplátky”. Splátky sú splatné do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (Zmluva čl. 15). Poskytnutie
úveru vo výške 4.850,- eur žalovanému bolo v konaní nesporné, taktiež bolo nesporné predčasné
zosplatnenie úveru oznámením zo dňa 28.1.2013 (čl. 23) v zmysle čl. VI. Bodu 2. a. Zmluvy, ktoré

sa v zmysle bodu 4.5.5 VOP považuje za doručené žalovanému tretí deň po ich odoslaní. Žalovaný
podľa prehľadu platobnej disciplíny (čl. 37) zaplatil predchodcovi žalobcovi do postúpenia pohľadávky
na úver celkom sumu 1.360,28 eur, následne po postúpení pohľadávky uhradil žalobcovi sumu 500,-
eur, a to splátkami v dňoch uvedených žalobcom v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 15.7.2016 (úhrada
100,- eur dňa 19.11.2015, úhrada 200,- eur dňa 7.1.2016, úhrada 100,- eur dňa 4.2.2016 a 100,-

eur dňa 4.3.2016 - úhrada daných splátok v uvedenej výške a termínoch nebola sporná). Zmluvou o
postúpenípohľadávokzodňa6.10.2015postúpilprávnypredchodcažalobcupohľadávkuzoZmluvyvoči
žalovanému na spoločnosť žalobcu (Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou čl. 38-40, oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky čl. 24).

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len

“OZ”), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané(1). Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah(2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(3).
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2)
platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, ak záväzkový

vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

8. Právny vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je v tomto prípade právnym vzťahom
spotrebiteľského charakteru a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní Zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za
iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie
uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna

úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd posudzoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi
zmluvy podľa uvedených ustanovení ako aj v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ide o spotrebiteľský úver.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Súd má za
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, pričom na základe uzatvorenej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.850,- eur a žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť je určená iba určením počtu

rokov do uplynutia ktorých od splatnosti prvej mesačnej splátky, má byť úver splatený, čo nemožno
považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.10.2018 uvádzal,
že zmluva bola uzavretá dňa 12.3.2012, splatnosť prvej splátky (odkazujúc na čl. III. Bod 4 Zmluvy,
podľa ktorého „termín splatnosti prvej splátky úveru je nabližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí
úveru, špecifikovaný v Zmluve ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok“) tak

nastala 15.3.2012, konečná splatnosť pri počte splátok 72 by tak za riadneho plnenia nastala 15.2.2018.
Spotrebiteľ tak podľa žalobcu mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny
splatnosti splátok. Súd však má za to, že zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol presne a jednoznačne informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje

presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zmluva má tak podľa názoru súdu obsahovať
konkrétnu a jednoznačnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, neponechávajúc výpočet
tejto náležitosti (a to v tomto prípade nadväzne cez výklad viacerých ustanovení Zmluvy) na spotrebiteľa,

keď termín konečnej splatnosti je tiež kritériom určujúcim pre spotrebiteľa rozsah jeho záväzku (z
časového hľadiska). Uvedené platí o to viac, keď subjektom poskytujúcim spotrebiteľský úver je banka. V
uvedenom prípade má súd tiež za to, že spotrebiteľ nemohol mať ani možnosť už pri uzatváraní zmluvy
určiťtermínkonečnejsplatnostiúveru,keďtentosaodvíjaodsplatnostiprvejsplátky,ktorázasevzmyslečl. III bodu 4. Zmluvy závisí od dátumu poskytnutia úveru, ktorý však v Zmluve tiež nie je určený presne,
ale lehotou „ najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru uvedených v tejto zmluve“. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že termín konečnej splatnosti

nie je v Zmluve určený tak, aby spotrebiteľ mal už pri uzatvorení Zmluvy jasnú vedomosť o tom, dokedy
presne má trvať jeho záväzok uhrádzať splátky v zmysle Zmluvy. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 113,83 eur bez bližšej špecifikácie, t.j.
nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku

splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať
od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo
z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho
splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky

splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu
veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu

podstatnej náležitosti zmluvy.

10. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia

pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov,
alelennavrátenieposkytnutejsumyúverupoodrátaníplneniazostranyžalovaného.Keďžežalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 4.850,- eur a dosiaľ zaplatil v zmysle vykonaného dokazovania sumu
1.860,28 eur (nesporovaná suma uvádzaná žalovaným ako uhradená na pojednávaní dňa 3.10.2018,
zodpovedajúca súčtu úhrad žalovaného v zmysle prehľadu platobnej disciplíny žalovaného (čl. 37)

a následných úhrad v zmysle tvrdení žalobcu po postúpení pohľadávky v sume 500,- eur), súd mu
vo výroku I. uložil zaplatiť dlžnú sumu istiny vo výške 2.989,72 eur s nižšie uvedeným úrokom z
omeškania a vo zvyšku, t.j. v zostávajúcej časti istiny a zodpovedajúcich úrokov z omeškania žalobu (vo
výroku II.) zamietol. Súd započítal všetky uskutočnené úhrady žalovaného podľa prehľadu platobnej
disciplíny žalovaného (čl. 37) na istinu pohľadávky hoci časť týchto úhrad uskutočnených po zosplatnení

úveru (7,19 eur) započítal žalobca pôvodne na úhradu úroku z omeškania (čl. 37), stotožňujúc sa
s argumentáciou žalovaného, že zmluvná podmienka uvedená v čl. III ods. 2 Zmluvy, podľa ktorej
sa “splácanie pohľadávky veriteľa… realizuje započítaním z účtu dlžníka voči pohľadávke veriteľa
vyplývajúcej zo zmluvy, a to prednostne na poplatky, úroky a úroky z omeškania pred istinou, ak veriteľ
neustanoví inak” je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko umožňuje dodávateľovi ľubovoľne

rozhodovať o účele platby a zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti pozícii, v ktorej by sa nachádzal
pri rešpektovaní § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde dispozícia je vložená do rúk spotrebiteľa.
Spotrebiteľ nemá záujem na prednostnom splácaní poplatkov, keď pri znižovaní istiny sa znižuje i
základ pre ďalšie úročenie, ide tak o podstatný odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa,
zmluvná podmienka je tak v zmysle § 53 ods. 5 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neplatná. Uvedený záver potvrdzuje i znenie dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým prišlo
k novelizácii ustanovenia § 566 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej “z hľadiska zásad, na ktorých stoja
občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ich povahy sa
aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a
až potom na úroky v prípade ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo

(najmä v spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ pôžičky) priamo vymienil,
že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by
mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre „slabšiu"
zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa
jej plnenie započítava najprv na (často vysoké) úroky a až potom na istinu.“ Súd neuviedol znenie

uvedenej zmluvnej podmienky, ktorú považoval za neprijateľnú, a teda i neplatnú, vo výroku rozhodnutia,
nakoľko vzhľadom na to, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby
na súd, dodávateľ už nie je stranou sporu, preto súd nie je povinný v zmysle § 298 ods. 2 Civilného
sporovéhoporiadkuvýslovnevovýrokurozsudkuuviesťneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkonejdeo nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, ktorý sám nemôže
odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo
iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú.

11. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok

- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný

abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),

ako konštatoval súd prvej inštancie.“

12. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a A. B., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorá je ako náležitosť zmluvy o úvere upravená nielen
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide

o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie riadneho termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho
názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskomúvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší

súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom

frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

14. Pretožesažalovanýspeňažnýmplnenímdostaldoomeškania,súdmuuložiltiežpovinnosťzaplatiť
žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm a v dátumoch uvedených
vo výroku I. rozhodnutia podľa jednotlivých uskutočnených úhrad v zmysle prehľadu platobnej disciplíny
žalovaného (čl. 37) a následných úhrad v dátumoch a výškach v zmysle tvrdení žalobcu v žalobe (po
postúpení pohľadávky v sume celkom 500,- eur), keď pôžička sa stala v celom rozsahu splatná riadnym

zosplatnením právnym predchodcom žalobcu a do omeškania sa tak žalovaný dostal dňom 1.2.2013
(uplynutím troch dní od odoslania oznámenia o mimoriadnom zosplatnení zo dňa 28.1.2013). Výšku
úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v
aplikovateľnom znení, je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% (t. j. 8% + 0,75%) ročne, nakoľko základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 1.2.2013 bola 0,75 %.

15. Podľa § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Súd súčasne v súlade s ustanoveniami § 232 ods. 3, 4 CSP umožnil žalovanému plnenie dlhu v

splátkach vo výške 100,- eur mesačne pod sankciou straty výhody splátok, s prihliadnutím na príjmové a
celkové majetkové pomery žalobcu, ktoré mal súd preukázané výsluchom žalovaného na pojednávaní,
v zmysle ktorého žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, automobil, ani iné hnuteľné veci väčšej
hodnoty,nemádeti,žijeurodičov,ktorýmprispievanabývaniemesačne150,-eur,pričomjehopriemerný
mesačný príjem je cca 500,- eur v čistom. Prácu má len mesiac. Súd pri určení výšky splátok rešpektoval

judikatúrou ustálené pravidlo, že dlžná suma má byť uhradená v lehote do 36 mesiacov.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom

jeho úspechu v konaní, keď z uplatňovanej sumy 3.967,62 eur mu bolo priznaných 2.989,72 eur, čo
predstavuje úspech žalobcu 75%, ktorému zodpovedá úspech žalovaného 25%, a teda čistý úspech
žalobcu je 50% (75%-25%). Súd o trovách konania nerozhodol žalovaným navrhovaným spôsobom, t.j.
za použitia ustanovenia § 257 CSP, keď má za to, že vo veci neboli dané také dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by aplikáciu uvedeného ustanovenia odôvodňovali. Súd k aplikácii § 257 CSP pristupuje

výnimočne, pričom nepriaznivé majetkové pomery sporovej strany samé osebe nie sú dostačujúcim
dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia, a to najmä nie v situácii, keď na majetkovú situáciu žalovaného
bolo už na základe jeho žiadosti o splátky prihliadnuté v rámci určenia lehoty splatnosti priznanej
pohľadávky.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).