Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817206614
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817206614.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: A. O., nar. X.X.XXXX, Z. XXX, XXX XX O. S. o vymoženie
500 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad

Bratislava, Haburská 49/A, Bratislava pod EX 4004/2017, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/588/2017-26 zo dňa 26.1.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 20.6.2017 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 500 eur s
príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave
sp. zn. SRSAspA 05702/15 zo dňa 10.3.2016. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č.
705802914 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.7.2013, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 500 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Er/588/2017-12 zo dňa
30.6.2017 rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania tejto exekúcie.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 7.11.2017. Oprávnený dňa 25.10.2017

navrhol súdu vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d/, §
39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3,

4, § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 31.7.2013 je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v
predloženej rozhodcovskej zmluve v článku II. sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto doložky sa
strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť
obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť, lebo ide o typovú formulárovúzmluvu, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania nepovažoval súd prvej inštancie poučenie povinného len

o tom, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Zdôraznil, že rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Uviedol, že dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred

vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa proti nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho
je podľa § 53 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, je neplatná, predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
podľa § 389 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.

s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného
poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe exekučného titulu,
žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského

rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK,
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za to, že exekučný súd
sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje
skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania

je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS
5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia
veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so
zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd

prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý
ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45 ZRK exekučný
súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho
základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa

oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci, keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona č.

244/2002 Z. z. a zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje práva.

5. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2018 a povinnému dňa 4.5.2018.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž zo dňa 10.3.2016, sp. zn. SRSAspA 05702/15, vydaný rozhodcom
Mgr. Richardom Mošaťom. Právomocrozhodcovskéhosúduvovecikonaťavydaťpredmetnýrozsudok
zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 705802914 uzavretej dňa 31.7.2013 medzi

oprávneným a povinným.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,

musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného

konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č.
705802914 zo dňa 31.7.2013 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, čo nenamietal ani oprávnený.

14. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú zmluvu si účastníci
konania dojednali platne.

15. Podľa článku II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere č. 705802914 uzavretej dňa 31.7.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).16. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

22. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie

vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,

ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o
možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

23. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou,

lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre
povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvuoúverearozhodcovskúzmluvu,obepodpísanévjeden

deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej
dojednanie. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohla len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a tedaaj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

25. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom
rozhodcovskej zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v

ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

26. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.

s. p. ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s .p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).