Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105238900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105238900.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DEBUT, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2, Šamorín,
proti odporcom: 1./ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava,
2./ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o
určenie trvania nájmu a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 28. októbra 2011 č. k. 22C 242/2005-359, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na ustanovenie zástupcu podľa
§ 30 O.s.p., keď ako predbežnú riešil otázku, či navrhovateľ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľom je obchodná spoločnosť, ktorá bola
založená za účelom podnikania. Podnikanie je nevyhnutné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ
(obchodná spoločnosť) podstupuje riziko, že jeho úsilie môže byť zavŕšené dosiahnutím zisku, avšak
môže skončiť aj stratou. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že okolnosť, že
podnikateľ (obchodná spoločnosť) nedosahuje pri svojej podnikateľskej činnosti zisk a dostane sa v
dôsledku neúspešného podnikania v minulosti do nepriaznivej finančnej situácie v súčasnosti, nemôže

byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery navrhovateľa ako právnickej osoby by
odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z
dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, pričom navrhovateľ existenciu takýchto
dôvodov v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho závery
považuje navrhovateľ za nesprávne a v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Odopretím
možnosti na ustanovenie právneho zástupcu dochádza k odopretiu prístupu k spravodlivosti, keď bez
tohto ustanovenia nemá navrhovateľ ako uhradiť advokátske služby. V dôvodoch svojho odvolania
navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení § 30 ods. 1
a § 138 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k právnickým osobám, keď zo strany súdu prvého stupňa ide o svojvoľný

výklad nerešpektujúci zmysel príslušných ustanovení. Navrhovateľ sa nestotožňuje s výkladom súdu
prvého stupňa, nakoľko pri akceptovaní tohto výkladu by právnické osoby, založené za účelom
podnikania nemohli byť oslobodené od súdnych poplatkov, a preto súdom prvého stupňa uvedené
odôvodnenie neobstojí. Argumentáciu súdu prvého stupňa vykladá zákon vo vzťahu k právnickým
osobám, založeným na podnikanie do tej miery reštriktívne, že dochádza k vylúčeniu týchto osôb z práva
na ustanovenie právneho zástupcu. V dôvodoch odvolania navrhovateľ poukázal na jednotlivé články

Ústavy ČR a SR, Listiny základných práv a slobôd, ale aj na rozhodnutia Ústavního soudu ČR, týkajúce
sa právnej úpravy podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľ má za to, že nepriaznivúfinančnú situáciu preukázal, a že súd prvého stupňa posudzoval jeho pomery v rozpore so zákonom, čím
mu odňal možnosť konať pred súdom. V závere odvolania poukázal na rozhodnutia Okresného súdu BA
I a Krajského súdu v BA, kde odvolateľ na podklade totožných skutkových dôvodov žiadal o ustanovenie

zástupcu a preukázal, že nevlastní žiaden majetok a v r. 2007, 2008 nedosiahol žiaden zisk. Zároveň
s odvolaním predložil potvrdenia o odovzdaní daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za
roky 2005 - 2010, ktoré sú opatrené odtlačkom prezentačnej pečiatky Daňového úradu Šamorín.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) po tom, ako odvolaniu, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez
rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však

nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s
poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu na začatie konania.
Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje
určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia
zákonných predpokladov uvedených v § 138 ods. 1 O.s.p. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri

rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú
rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa
svojich nárokov súdnou cestou.

Právo na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s

jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo
účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z
uvedeného možno dôvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie
procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje
ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie.

V zmysle § 30 O.s.p. jednou z podmienok na vyhovenie žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov je existencia predpokladov pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne
boli splnené dve podmienky, a to že: 1./ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2./ nejde

o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto
podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych
poplatkov a teda ani žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov vyhovieť. V danom prípade súd
prvého stupňa nevyhovel žiadosti navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia prvej podmienky, keď
dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodov pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak,
vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú.

Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. umožňuje priznať oslobodenie od súdneho poplatku každému

účastníkovi konania, teda nielen fyzickej osobe (súkromnej), ale aj podnikateľovi (fyzickej, ale aj
právnickej osobe), za existencie podmienok pre toto oslobodenie, pričom určujúcim kritériom je
objektívna schopnosť zaplatiť súdny poplatok v stanovenej výške. Z aplikácie § 138 ods. 1 O.s.p.,
nie je možné vylúčiť podnikateľské subjekty, nakoľko aj tieto sa môžu ocitnúť v nepriaznivých pomerochz dôvodov nesúvisiacich s podnikaním, najmä v prípade neodvrátiteľných udalostí alebo iných
prípadov vyššej moci. Iný výklad by viedol k neodôvodnenej diskriminácii určitej skupiny účastníkov
konania.

Pri nepodnikateľských subjektoch sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce
majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka; skúmanie pomerov
podnikateľských subjektov však nesmeruje do ich sociálnej, ale predovšetkým majetkovej sféry. Z
hľadiska posudzovania ich platobnej schopnosti (solventnosti) nie je možné sa obmedziť len na zistenie,

či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy aj ich celkové majetkové pomery,
teda aj spôsobilosť si tieto prostriedky zadovážiť; zároveň treba zohľadniť povahu ich podnikateľskej
činnosti, stav a štruktúru majetku; a teda je potrebné hodnotiť ich celkové majetkové pomery z
hľadiska dlhodobého časového obdobia, a nielen prechodnú, dočasnú situáciu v hospodárení. Samotný
momentálny nedostatok disponibilných finančných prostriedkov nie je sám osebe dostatočným dôvodom
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože rozhodujúcim kritériom sú celkové majetkové pomery

žiadateľa zhodnotené z hľadiska dlhodobého hospodárenia. U oboch subjektov je okrem ich pomerov
potrebné tiež skúmať skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od
súdnych poplatkov, nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom
obidva predpoklady musia byť naplnené súčasne.

Hoci podnikajúce osoby nemôžu byť vopred vylúčené z možnosti moderácie poplatkovej povinnosti, je
potrebné zohľadniť, že do podnikania nikto nevstupuje preto, že je to jeho povinnosťou, ale sa tak deje
na základe jeho dobrovoľného suverénneho rozhodnutia, a teda sám musí zodpovedne zvážiť svoje
schopnosti, materiálne možnosti a tiež väčšie nároky, ktoré budú na neho z tohto dôvodu z viacerých
hľadískkladené.Každýpodnikateľskýsubjekt,bezohľadunasvojepostavenie,organizačnúformualebo

na to s akým majetkom podniká, vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré znamenajú nielen nádej na úspech
v podnikaní, na zisky, ale nevyhnutne so sebou nesú aj riziko neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých
dôsledkov. U všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov
pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho
podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri

tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval
nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského
rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním.

Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa správne skúmal

predpoklady v zmysle § 138 O.s.p. pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a následne v
zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V preskúmavanej veci súd
prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval pomery na strane
navrhovateľa a vyzval ho na zdokladovanie svojich majetkových a finančných pomerov. Z doložených
daňových priznaní za roky 2005 - 2010 síce vyplýva, že navrhovateľ nemá žiaden majetok, po

všetky uvedené roky nevykázal ani zisk ani stratu a nebolo tak ani z čoho vypočítať základ dane,
avšak po dôslednom oboznámení sa s celým spisovým materiálom odvolací súd dospel k záveru,
že nepriaznivá hospodárska (finančná) situácia navrhovateľa má jednoznačne pôvod v podnikaní a
v záväzkových vzťahoch vzniknutých za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a je potrebné ju tak
zahrnúť pod podnikateľské riziko, ktoré je povinný znášať sám podnikateľ - navrhovateľ. Zároveň sa

vynára otázka z akého dôvodu a za akým účelom je spoločnosť navrhovateľa celé roky ponechaná
v naznačenom absolútne pasívnom a neprosperujúcom stave. Ako už bolo vyššie uvedené, každý
podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými prostriedkami,
ktoré bude mať či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by
tomu tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne

poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý podnikateľ podniká na vlastnú
zodpovednosť.

Odvolací súd preto konštatuje, že skutočnosť, že navrhovateľ ako podnikateľ nie je pri svojej
podnikateľskej činnosti úspešný, prišiel o majetok a nedosahuje zisk, nie je dôvodom na oslobodenie od

súdnych poplatkov v konaní, pretože je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy.

Súd prvého stupňa tak vychádzal zo správneho právneho názoru, že nemožno v tejto súvislosti dôsledky
podnikateľského rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Nepriaznivá hospodárskasituácia v danom prípade je, aj podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledkom skutočností, ktoré majú
svoj pôvod v podnikaní a s podnikaním nevyhnutne súvisia, a pokiaľ takto vzniknutá nepriaznivá
hospodárska situácia ako dôsledok podnikania, by zakladala dôvod pre oslobodenie od súdnych

poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré je spojené s podnikaním, na štát. Z obsahu
spisunevyplýva,žebybolnavrhovateľnemajetný,alebožebysaocitolvplatobnejneschopnostivýlučne
v dôsledku objektívne vzniknutej situácie, ktorá nastala nezávisle od jeho podnikateľskej činnosti (vis
major).

Vzhľadom na správny právny záver o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol
prvostupňový súd vecne správne aj o žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu,
keď jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko zákonným predpokladom ustanovenia zástupcu účastníkovi je
práve splnenie predpokladu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý predpoklad v prípade
navrhovateľa naplnený nebol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil /
§ 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p./ a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali
zanásledokzmenusúdomprvéhostupňazistenéhostavualebojehoprávnehohodnotenia,anitakými,o

ktorýchbysúdprvéhostupňaprirozhodovanínebolmalvedomosťaleboktorébyneboluvážil.Zkonania
pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.