Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113215086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXXX/XX,
zastúpenýMgr.PetromMesárošom,advokátomsosídlomvNitre,Bottova34,protižalovanému:INCAR,
s.r.o.,Lužianky,Vinárska14,IČO:36534391,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.LadislavBarát,
s.r.o. so sídlom Nitra, Školská 3, o vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. augusta 2017,
č. k. 19Cpr/3/2013-250, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 24. augusta 2017,
č. k. 19Cpr/3/2013-250 (ďalej len "napadnutý rozsudok") zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm.
b/, § 68 ods. 2, § 70, 79 ods. 3 písm. b/, § 79 ods. 4 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce (ďalej len ZP)
a § 255 ods. 1 CSP.

2.1. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.03.2013. Listom zo dňa 18.03.2013

oznámil žalovanému, že so skončením pomeru nesúhlasí, nakoľko za dôvody nie je zodpovedný.
Domáhal sa náhrady mzdy za dva mesiace. Dňa 26.02.2013 podľa žalobcu s ním žalovaný skončil
pracovný pomer, keď mal volať podľa žalobcu dispečer žalovaného p. F., aby odovzdal vozidlo, dispečer
mal volať aj svedkovi L., alebo prokurista, aby prevzal vozidlo. Žalobca, ako aj svedok L. to uzavreli
tak, že žalobca u žalovaného končí pracovný pomer. Svedok L. potvrdil, že od vedenia firmy nemal
informáciu, že by bol so žalobcom skončený pracovný pomer. Takúto informáciu nemal ani svedok E.,
aj keď to z chovania žalobcu vyplývalo. R. F. nepotvrdil, že by mal pokyn od vedenia žalovaného na

ukončenie pracovného pomeru žalobcu dňa 26.02.2013. Žalobca od tohto dňa nenastúpil do práce, aj
keď telefonoval so svedkom F. a svedkyňou A. L..2.2. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané z dôvodu, že dňa 26.02.2013 pri odovzdaní
vozidlaneodovzdalžalobcamesačnývýkazatankovacielistyaviacnenastúpildopráceaod27.02.2013
mal absencie. Žalobca tvrdil, že nenastúpil do práce z dôvodu, že s ním žalovaný dňa 26.02.2013

ukončil pracovný pomer, teda absencie nespôsobil on. Mesačné karty v ten deň nemal povinnosť
odovzdať a tankovacie karty ostali vo vozidle. Nevedel prečo nepodpísal záznam o prevádzke dňa
26.02.2013 a nevedel prečo nepodpísal tankovací list za mesiace január, február 2013. Aj svedok L.
uviedol v emaily, že žalobca tankovacie listy neodovzdal. Vozidlo bolo v ten deň dotankované iným
vodičom na tankovaciu kartu žalobcu. Tankovacie listy mali vodiči žalovaného odovzdať do 5 dní od

skončenia mesiaca, podľa svedkyne A.. L. tak žalobca za mesiac február 2013 neurobil. Uviedla, že
vodiči odovzdávali doklady o jazdách a vozidle za účelom evidencie na mzdy a kontrolu. Svedkyňa
R. uviedla, že aj nepodpísané doklady boli dostatočné na spracovanie. R. F. tvrdil, že mu žalobca do
telefónu povedal, že dňa 26.02.2013 nemohol nastúpiť do práce, pretože pil alkohol, čo žalobca popieral.
Žalobca bol u žalovaného zamestnaný od 24.08.2012. Podľa svedka F., G., A.. L. boli voči
jeho práci výhrady, konkrétne napriek určeným pokynom vodičom žalobca raz nedofúkal pneumatiky

a raz nedotankoval vozidlo, pričom nešlo o deň 26.02.2013. Toto potvrdil aj žalobca, keď uvádzal, že
tlak pneumatík kontrolovali mechanici a vozidlo nedotankoval, pretože ho nebolo potrebné dotankovať.
Nedostatočnú starostlivosť žalobcu o vozidlo konštatoval aj svedok E..

2.3. Konštatoval, že žalobcovi bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru z riadne

odôvodneného a primeraného dôvodu a to dlhodobej absencie v práci. Bolo nadbytočné uvádzať
ako dôvody pochybenia žalobcu v minulosti a k tomu vykonávať dokazovanie, i keď podľa súdu bolo
preukázané, že tieto udalosti sa stali vzhľadom na výpovede strán a svedkov a podľa písomného
zoznamu povinností šoféra ich žalobca nesplnil. To sa uvádza pri postupe podľa § 63 ods. 1 písm. d),
odsek 4 Zákonníka práce. Je však možné, že žalovaný chcel podrobne svoje rozhodnutie zdôvodniť aj

z pohľadu vzťahu žalobcu k pridelenej práci. Súd skúmal dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, sám ich hodnotil a vzhľadom na výsluchy by mal za to, že len samotné neodovzdanie
mesačného výkazu či tankovacej karty bez absencie by to za dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru nepovažoval. Tieto pochybenia by súd za závažné porušenie pracovnej disciplíny nepovažoval.
S tým spojená dlhodobá absencia, od 27.02.2013 do 08.03.2013, kedy prevzal okamžité skončenie

pracovného pomeru, je však závažným porušením pracovnej disciplíny. Neospravedlnená absencia
zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
- uznesenie NS SR 5Cdo 17/2011 zo dňa 14.06.2011. Žalobca sám neprítomnosť v práci nepopieral.
Dokazovanie sa venovalo podrobne priebehu dňa 26.02.2013, ohľadne žalobcu.

2.4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v ten deň odovzdal vozidlo za prítomnosti svedka
L.. Podľa súdu však nebolo preukázané, že by sa v daný deň od žalovaného, či jeho zástupcu žalobca
dozvedel, že s ním je skončený pracovný pomer. Ak by to naozaj bolo v tento deň, ani samotný návrh by
nebol podaný včas. Nepotvrdil to žiadny listinný dôkaz ani vypočutý svedok. Aj svedok L. konštatoval,

že takúto informáciu od vedenia žalovaného nemal a on v daný deň vozidlo žalobcu preberal. Okrem
žalobcu nikto iný nepotvrdil, že by dňa 26.02.2013 končil žalobcovi pracovný pomer u žalovaného.
Žalovaný nedostal žiaden doklad o skončení pracovného pomeru. Ani nie je jasné, akým spôsobom
podľa zákonníka práce by sa to malo udiať. Odovzdanie vozidla, či osobnej karty nemožno samo osebe
považovať za skončenie pracovného pomeru, ak to žalobca takto vyhodnotil nemožno to uzavrieť inak,

len že tento omyl žalobcu spôsobil sám žalovaný. Sám žalobca uvádzal pri odovzdaní vozidla, že príde
doX.zažalovaným,bolipokusyotelefonickýkontaktsním(26.02.2013,01.03.2016).Žalobcaneuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení.

2.5. Otázka či v daní deň požil žalobca alkohol nebola pre rozhodnutie podstatná a súd sa s ňou

v rozhodnutí nezaoberal. Súd nevylučuje, že takéto výhrady mohol mať žalovaný voči žalobcovi, ich
vzájomný postup, ktorý by možno nasledoval, ak by žalobca prišiel riadne do práce nasledujúci deň
sa už zistiť nedá, keď žalobca konal tak ako konal, bez zavinenia žalovaného. Z uvedených dôvodov
žalobcovi nevznikol právny nárok na náhradu mzdy.

2.6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.3.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania

k nesprávnym skutkovom zisteniam a rozhodnutie súdu čo do napadnutého rozsahu vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.SvedokL.napojednávanídňa18.02.2015jednoznačnepotvrdil,
že žalobca (zrejme „žalovaný“ - pozn. odvolacieho súdu) neumožnil dňom 26.02.2013 vykonávať
pracovnépovinnostiatookreminéhotým,žeboliodňatéžalobcovivšetkypracovnéprostriedkypotrebné
k výkonu jeho práce a taktiež bol žalobca prinútený vziať si všetky svoje osobné veci z pracoviska, ako

aj z motorového vozidla - nákladného auta, v ktorom vykonával svoju prácu. Uvedené potvrdil aj svedok
E.. De facto bol so žalobcom ukončený pracovný pomer práve takto žalobcom opísaným a svedkom
L. potvrdeným sledom udalostí dňa 26.02.2013. Nakoľko však žalovaný nemal žiaden zo zákonných
dôvodov na skončenie pracovného pomeru so žalobcom, využil žalovaný takto spôsobenú neprítomnosť
žalobcu na pracovisku, ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôrazne poukazujeme
na skutočnosť, že neprítomnosť žalobcu na pracovisku však svojím postupom spôsobil práve žalovaný.

Žalobca preto nechodil do práce po dni 26.02.2013, pretože mu toto neumožnil žalovaný. Žalovaným
takto spôsobená neprítomnosť žalobcu na pracovisku bola žalovaným nezákonným spôsobom použitá
práve ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Bez takto spôsobenej a
žalovaným zapríčinenej absencie žalobcu na pracovisku by nedošlo k absencii žalobcu na pracovisku,
žalobca by riadne plnil aj naďalej svoje pracovné povinnosti a žalovaný by nemal žiaden dôvod na

okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom a ani inú formu skončenia pracovného pomeru.
3.2. Poukazoval na výpovede svedka L. a E.. Svedok L. prevzal od žalobcu, ako to vyplýva z e-mailu
svedka L. zo dňa 27.02.2013. K. svedok L. v uvedenom e-maile uvádza, že žalobca ešte dodatočne
odovzdá náhradné kľúče od vozidla. Taktiež žalobca musel odovzdať a svedok L. prevzal kompletne
inventár nákladného vozidla, čo potvrdzuje príloha uvedeného e-mailu. Pokiaľ by išlo výlučne iba o

dočasnú výmenu vodičov na predmetnom ťahači, nebol žiaden dôvod na odovzdanie všetkých kariet k
vozidlu, vrátane osobnej karty vodiča. Úmyslom Žalovaného bolo ukončiť pracovný pomer so žalobcom
a s týmto cieľom inštruoval aj všetky dotknuté osoby (L., E.). Takýmto postupom Žalovaný umelo navodil
absenciu žalobcu na pracovisku. Naviac je potrebné poukázať aj na pokusy žalobcu, ktorý sa telefonicky
domáhal prideľovania práce po 26.02.2013 a nakoniec aj písomne uviedol, že nesúhlasil s okamžitým

skončením pracovného pomeru a žiadal, aby mu bola aj naďalej prideľovaná práca. O tom, že žalobca
sa javil, ako by požil alkohol vypovedali výlučne svedkovia, ktorí so žalobcom neboli v osobnom kontakte
v inkriminovaný deň, ale boli s ním výlučne v telefonickom kontakte. V tento deň boli v osobnom kontakte
so žalobcom výlučne svedok L. a E., ktorí jednoznačne vylúčili, že by žalobca javil známky požitia
alkoholu. Preto je dôvodné mať pochybnosti o dôveryhodnosti svedkov, ktorí podľa názoru žalobcu

tendenčne a účelovo vypovedali o žalobcovi ako o osobe, ktorá javila známky požitia alkoholu.

4.1.Kodvolaniužalobcusapísomnevyjadrilžalovaný,ktorýpoukázalnato,ževykonanýmdokazovaním
pred súdom inštancie bolo preukázané, že žalovaný na základe žalobcom prezentovaných skutočností
o jeho nespôsobilosti viesť nákladné motorové vozidlo v dôsledku požitia alkoholu, odňal žalobcovi

motorové vozidlo. V deň odňatia prideleného vozidla žalovaným sa tým sledovalo jednoznačne riadne
dodržiavanie povinností zo strany vodičov a ich spôsobilosti viesť vozidlo. Žalovaný tým nesledoval
žiaden iný účel, ako dôvodí žalobca.

4.2. Skutočnosť, že žalobcovi boli odobraté veci uvedené v protokole, nepreukazuje samo o sebe, že by

žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer. Žalobca ani nemal od žalovaného, ako zamestnávateľa,
zákonom predpísaným spôsobom doručený žiadny formálny prejav vôle ukončiť pracovný pomer so
žalobcom jedným zo spôsobom ustanoveným zákonníkom práce. Žalovaný túto situáciu nevyužil na
to, aby hneď so žalobcom skončil pracovný pomer okamžitým skončením. Dôvodiť preto žalobcom, že
žalovaný spôsobil jeho neprítomnosť na pracovisku, je nenáležité.

4.3. Svedok L. bol požiadaný o súčinnosť pri odovzdávaní vozidla žalobcom, pretože išlo o osobitný
spôsob nespôsobilosti žalobcu na výkon práce požitím alkoholu, ako sám žalobca oznamoval
žalovanému, a také porušenie povinností žalobcom, na dodržiavaní ktorých žalovaný bez výnimky
a principiálne trvá u každého vodiča. Žalobca však toto konanie zodpovedného zamestnávateľa

vykladá spôsobom, že práve žalovaný tým znemožnil žalobcovi výkon pracovných povinností a
jeho neprítomnosť na pracovisku. Ak by aj hypoteticky malo dôjsť k tomu, že žalobca nechodil
do práce práve z dôvodu konania žalovaného (s čím sa žalovaný nestotožňuje), žalobcovi nič
nebránilo, aby uplatňoval svoje práva a dožadoval sa prideľovania práce, formálne či neformálne,no žiadny dôkaz o tom, že by skutočne žalobca sa domáhal svojich práv, ak mali byť porušené,
nepredložil ani žiadne neprodukoval. Následné správanie sa žalobcu po tejto udalosti, od 27.02.2013
do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto vôbec nesvedčia argumentácií žalobcu o

rozhodujúcich skutkových okolnostiach, ako ich prezentuje žalobca.

4.4. Žalobca sa počas celého súdneho konania nevyjadril, ako a kde strávil čas po skončení jazdy
od 10.32 hod. doobeda až do poobedných hodín, do prvého telefonického kontaktu s dispečerom,
resp. osobného stretnutia so svedkami L. a E.. Tieto rozhodujúce skutočnosti nechával absolútne bez

povšimnutia, žiadnym vecným spôsobom sa k nim nevyjadril a žalovaný predpokladá, že práve z
dôvodov, ktoré boli počas telefonických rozhovorov uvádzané priamo samotným žalobcom ako dôvod
jeho neprítomnosti.

5.1. Pokiaľ žalobca dôvodil, že svedok L. preberal od žalobcu vozidlo spôsobom, ktorý nebol obvyklý, je
potrebnézdôrazniť,žeišloookolnostínastranenespôsobilostižalobcuviesťmotorovévozidlo,ktoréboli

viac ako neobvyklé. Nespornou skutočnosťou je však fakt, že žalovaný ukončil so žalobcom pracovný
pomer až po niekoľkodňovej neprítomnosti žalovaného na pracovisku, čo nerozporoval ani žalobca.

5.2. Skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením so žalobcom bolo založené na úplne
iných dôvodoch ako požitie alkoholu. Niekoľkodňová neospravedlnená neprítomnosť žalovaného, po

vyčerpaní už všetkých možných snáh zo strany žalovaného, tak bola tým zákonným dôvodom, pre ktorý
došlo k ukončeniu pracovného pomeru. V akom časovom intervale malo dôjsť k tomu, že žalobca požil
alkohol, vie len samotný žalobca.

6.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca konštatujúc, že v konaní nebolo preukázané, že

žalobca v uvedený deň požil alkohol, čo vlastne bolo samotnou príčinou a dôvodom, prečo žalovaný
pristúpil k takému spôsobu ukončenia pracovného pomeru, ako to uvádza napr. v podanom odvolaní.
Svedkovia zhodne uviedli v priebehu konania, že žalobca si riadne a svedomite plnil svoje pracovné
úlohy, „neboli s ním žiadne problémy“. Aj z uvedených výpovedí svedkov je zrejmé, že žalobca si riadne
plnil svoje pracovné úlohy a bezdôvodná absencia na pracovisku sa aj vo svetle týchto výpovedí javí

ako nezlučiteľná s pracovným prístupom a povahou žalobcu k výkonu jeho práce. Navyše je potrebné
poukázať aj na pokusy žalobcu, ktorý sa telefonicky domáhal prideľovania práce po 26.02.2013 a
nakoniec aj písomne uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a žiada, aby
mu bola aj naďalej prideľovaná práca.

6.2. Žalobca preto nechodil do práce po dni 26.02.2013, lebo mu toto neumožnil žalovaný. Žalovaným
takto spôsobená neprítomnosť žalobcu na pracovisku bola žalovaným nezákonným spôsobom použitá
práve ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. V konaní predložil listinu s označením
„Žiadosť“ zo dňa 18.03.2013, ktorou sa žalobca domáhala prideľovania práce a nesúhlasil so skončením
pracovného pomeru.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

8.1. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý

nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.8.3. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

9. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol,
preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
celom rozsahu.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že jadrom problému
okolností tohto prípadu bola skutočnosť existencie rozhodujúceho dôvodu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktorým bola absencia žalobcu na pracovisku.

11. Odvolací súd konštatuje prednostne k ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru,

že samostatne ani vo svojom súhrne nemohli byť skutočnosti týkajúce sa povinnosti zamestnanca -
žalobcu odovzdať mesačný výkaz, alebo tankovaciu kartu vodiča. Okrajovo treba uviesť (aj keď súd
prvej inštancie uvedené nezmienil), že z obsahu spisu a obsahu povinností vodičov podľa vnútorného
usmernenia zamestnancov nebolo možné zistiť, že by povinnosťou bolo automatické dotankovanie
vozidla po skončení jazdy, alebo nedofúkanie pneumatík, na ktoré poukazoval list s okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 6.3.2013.

12. Pokiaľ ide o samotný kardinálny dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že relevantne spôsobilým dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru bola v tomto prípade viacdenná absencia žalobcu na

pracovisku. Na základe tohto dôvodu možno konštatovať dôvodnosť obsahu (absencia na pracovisku)
a formy (skutkovo vymedzený dôvod písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru).

13. Vzhľadom na odvolacie dôvody sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či v procese okamžitého
skončenia pracovného pomeru neexistovalo (resp. nemohlo existovať) konanie zamestnávateľa, ktoré

mohlo v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi u žalobcu vyvolať presvedčenie, že na čas od
27.2.2013 nie je potrebné sa zúčastňovať pracovnej činnosti, ktoré s predpokladom prideľovania práce
zamestnávateľom (bez toho aby sa jej dožadoval sám zamestnanec) vyžadovala prítomnosť žalobcu -
zamestnanca na pracovisku.

14. V konaní nebolo sporným, čo bolo správne konštatované súdom prvej inštancie, že žalobca mal
absenciu v práci odo dňa 27.2.2013 do 8.3.2013. Uvedená absencia znamenala neprítomnosť žalobcu
na pracovisku. Z uvedeného pohľadu je potrebné poukázať na pracovnú zmluvu zo dňa 24.8.2012 v
znenídodatkuzodňa1.9.2012,vktorejjeuvedenémiestovýkonupráce(vodičanákladnejaautobusovej
dopravy), ktorými bola spoločnosť INCAR s.r.o., prevádzka Krupina, Levice, Lužianky, Prešov a Žilina.

15. V konaní nebolo rozhodujúcou okolnosťou (dôvodom) pre okamžité skončenie pracovného pomeru
požitie alkoholu žalobcu v čase, kedy vykonával činnosť, ktorá je predmetom jeho náplni práce.
Uvedená žalovaným (zamestnávateľom) tvrdená skutočnosť je ale skutočnosťou, ktorá zrejme vytvorila
presvedčenie zamestnávateľa o potrebe odobrať dňa 26.2.2013 (ďalej len predmetný deň) vozidlo

zamestnancovi.

16. V konaní nebolo žalovaným dostatočne hodnoverne preukázaná skutočnosť požitia alkoholických
nápojov žalobcom, pretože uvedenému nasvedčovali výpovede zamestnancov žalovaného, ktorý viedli
v predmetný deň so žalobcom telefonický rozhovor, pričom v jednom prípade sa mal žalobca vyjadriť, že

požil alkoholický nápoj, a preto nemôže vykonať jazdu a v druhom prípade malo uvedená nasvedčovať
zo „sťaženého“ spôsobu komunikácie žalobcom s pracovníkom žalovaného na jednej strane, a potom
existovali výpovede ďalších zamestnancov(bývalého L. a šoféra E.), ktorí nepotvrdili, že by vnímali
žalobcu v predmetný deň pod vplyvom alkoholu. Uvedené ale ani vzhľadom na dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru nebolo potrebné priamo zisťovať.

17. Vyššie uvedený problém týkajúci sa žalovaným tvrdeného požitia alkoholu žalobcom v predmetný
deň následne spôsobil okolnosti, pri ktorých bolo žalobcovi odobraté vozidlo p. L., pričom jazdu v ten
deň za neho nakoniec vykonal šofér E..18. Pokiaľ ide o predstavu žalovaného týkajúcu sa toho, že vo svojom dôsledku odobratím vozidla
skončil u zamestnávateľa (žalovaného) je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu poukázať na možné

formovanie predstavy o dôvodnosti krokov zamestnávateľa na jednej strane a právnych dôsledkoch jeho
predstavy na druhej strane.

19. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca mal zato, že v práci skončil úplne, a preto nenastúpil do práce u
svojho zamestnávateľa v dňoch 27.2. a nasledujúcich (ďalej len nasledujúce dni), hoci by v konaní bolo

za preukázané (čo podľa správnych záverov súdu prvej inštancie nebolo), že mu bolo zamestnancom
žalovaného oznámená skutočnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvedená predstava u
žalobcu nemohla vyvolať (bezomylnú) predstavu o účinnom okamžitom skončení pracovného pomeru,
pretože takýto pracovnoprávny úkon (zamestnávateľa) je potrebné formálne realizovať písomným
spôsobom. Uvedené (hoci by aj preukázané) tvrdenia o skončení v práci (príkazom zhora) by u neho
takúto predstavu vyvolať nemohli, čo do ospravedlniteľných dôvodov jeho (právneho) omylu v tejto

otázke (neznalosť zákona neospravedlnuje).

20. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

21. V zmysle citovaného ustanovenia závažné porušenia pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so
zavineným porušením pracovnej disciplíny a základných právnych povinností zamestnanca, ktoré

stanovuje § 81 Zákonníka práce (ďalej len ZP). Neospravedlnená (alebo neospravedlniteľná) absencia
zamestnanca na pracovisku zakladá dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

22.1. Pokiaľ ide o iný možný pohľad na vec, ktorý spočíva v predstave žalobcu na základe udalostí
predmetného dňa, že v skutočnosti pri nasledujúcich dňoch išlo o prekážky na strane zamestnávateľa,

ktorý z „iných (akýchkoľvek)“ dôvodov neprideľoval žalobcovi prácu odvolací súd poukazuje na
nasledujúce.

22.2. Skutočnosťou súdom prvej inštancie zisteným faktom zostalo, že žalobcovi bolo v rozhodujúci
deň odobraté vozidlo. Keďže žalobca nedisponoval vozidlom, podľa názoru odvolacieho súdu bolo

nevyhnutnýmpredpokladom,žežalobcasavnasledujúcideňdostavínamiestovýkonupráce,ktorébolo
dohodnutévpracovnejzmluve.Hocibyajpraxužalovaného(zamestnávateľa)bolataká,žeprideľovanie
práce (zadávanie ciest pre vodičov) bolo každý druhý, či tretí deň (čo z zoznamu vykonávaných jázd
nevyplýva, naopak prideľovaná bola práca každodenne počas pracovných dní), žalobca bol neaktívny
v období od 27.2.2013 do 8.3.2013, kedy sa na jednu z prevádzok miesta výkonu práce nedostavil a

zadal tak objektívny dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovanému,
ako úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).