Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216208512.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený AK Herceg, s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, Košická 56, proti žalovanému: O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., o zaplatenie
346,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26.

04. 2017 č. k. 8C/226/2016-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
346,24 eura, sumu 7,33 eura ako úrok z omeškania k 23. 05. 2016, úrok z omeškania vo výške 1

% ročne zo sumy 346,24 eura od 24. 05. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 14. 11. 2012 strany sporu uzavreli zmluvu o poistenom
S. úvere č. XXXXXXXXXX K., na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 400 eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 17,23 eura, pri dohodnutej
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 35,98 % a celkovo mal žalovaný vrátiť
žalobcovi sumu 620,27 eura. Právne vec oprel o ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Konštatoval,
že predmetná zmluva je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá obsahovala zákonom
požadované náležitosti. Žalobu považoval za dôvodnú titulom dlžnej istiny vo výške 346,24 eura,

úrokov z omeškania vo výške 7,33 eura k 23. 05. 2016. K žalobcom uplatnenému úroku z omeškania
uviedol, že za omeškanie žalovaného žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, preto žalobcovi priznal aj uplatnený
nárok na úrok z omeškania, si žalobca uplatňoval len 1%, nemohol rozhodnúť nad rámec jeho žaloby.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov k 23. 05. 2016 vo výške 182,04 eura a rôznych

poplatkov,boltohonázoru,žežalobanebolajasneazrozumiteľnepodaná(výpočetjednotlivýchpoložiek
a zdôvodnenie) a preto ju ako nedôvodnú zamietol. Dodal, že zmluvný úrok bol súčasťou každej
jednej splátky úveru, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom.
Poukázal i na to, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru
(ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných
povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka (celá, teda aj

poplatky) veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom rozsahu. Vyhlásením splatnosti úveru stratil
žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Teda dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutýchprostriedkov platia len do splatnosti dlhu, v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu. Dodal, že ani rôzne poplatky neboli riadne vyčíslené a preukázané. Preto
v týchto častiach žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .

3.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalobcalenvčastizamietajúceho
výroku dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť a priznať mu celý uplatnený nárok. Prezentoval názor, že súd prvej
inštancie na daný právny vzťah nesprávne aplikoval ust. § 52 ods. 2 OZ, keď mal vychádzať z ust. § 879p
Občianskeho zákonníka. Vyzdvihol, že v zmysle ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobca
právo okrem úrokov z omeškania i právo na úhradu uplatnených bežných úrokov. Povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Poukázal i na ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že
sa od neho nemožno odchýliť. Zvýraznil, že Občiansky zákonník účinný ku dňu podpisu zmluvy medzi
stranami sporu neobsahoval žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ
voči dlžníkovi právo popri úrokoch z omeškania i právo na zaplatenie riadnych úrokov. Vyzdvihol, že

od žalovaného žiada úroky z omeškania len vo výške 1 % ročne z nezaplatenej istiny a uplatnením
zákonných úrokov popri úrokoch z omeškania po zosplatnení úveru nedochádza k neprimeranému
zaťaženiu žalovaného. Nesúhlasil z názorom súdu prvej inštancie o nejasnosti a nezrozumiteľnosti
žaloby. Za rozpornú považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie síce vyslovil, že žalobcovi patria
zmluvné úroky len do zosplatnenia úveru, ktoré ale žalobcovi nepriznal.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 346,24
eura ako nesplatenej istiny úveru k 23. 05. 2016, úrokov z istiny k 23. 05. 2016 v sume 182,04 eura,

sumy 7,33 eura prestavujúcej úroky z omeškania ku dňu 23. 05. 2016, sumy 17,90 eura za poplatky
k 23. 05. 2016, úroku vo výške 17,3 % p. a. zo sumy 346,24 eura od 24. 05. 2016 do zaplatenia a
úroku z omeškania vo výške 1 % p. a. zo sumy 346,24 eura od. 24. 05. 2016 do zaplatenia z titulu
nesplateného úveru. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 346,24 eura, sumu 7,33 eura a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy

346,24 eura od 24. 05. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorej
časti pre absenciu odvolania strán sporu rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania takto zostala len zamietajúca časť rozsudku napadnutá odvolaním
žalobcu, týkajúca sa zaplatenia úrokov do 23. 05. 2016 vo výške 182,04 eura, poplatkov v sume 17,90
eura a 17,3 % úroku zo sumy 346,24 eura od 24. 05. 2016 do zaplatenia a nadväzujúci výrok o náhrade

trov konania.

7. Z hľadiska skutkového stavu bolo v súdenej veci vykonaným dokazovaním doposiaľ preukázané,
že strany sporu dňa 14. 11. 2012 uzavreli Zmluvu o poistenom S. U. úvere č. XXXXXXXXXX K., na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 17,23 eura, pri pohyblivej úrokovej sadzbe, ktorá
ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 16,50 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
RPMN) vo výške 35,98 %, celkovej čiastke na zaplatenie vyčíslenej v sume 620,27 eura a s konečnou
splatnosťou úveru dňa 14. 11. 2015. Žalobca pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalovaným
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 03. 06. 2014 s tým, že

účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia výzvy a ktorým
ho zároveň vyzval na úhradu dlhu k 03. 06. 2014 vo výške 440,15 eura s príslušenstvom. Výzva sa
žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 09. 06. 2014 z dôvodu, že adresát je neznámy. Žalobca vo svojej
žalobe uviedol, že účinnosť predčasnej splatnosti nastala dňa 20. 06. 2014.8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods.1 - 4 OZ v znení do 30. 09. 2013, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

12. V danej veci platí, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia
časť Obchodného zákonníka, je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva, a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/

EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý nemal možnosť jej
predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

13. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
ako i nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje
na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15.Vintenciáchcitovanéhozák.ustanoveniajesúdpovinnýformulovaťodôvodneniesvojhorozhodnutia
spôsobomzodpovedajúcimzákladnýmpravidlámlogickéhoajasnéhovyjadreniaamusíspĺňaťzákladné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť rozhodnutia azároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd
pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné

vysvetleniedôvodovpodstatnýchprerozhodnutiesúdu(porovnajstanoviskoobčianskoprávnehokolégia
NS SR z 03. 12. 2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia
ktorej bolo rozhodnutie závislé. O takýto prípad ide i v preskúmavanej veci.

16. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom požadovanej sume 182,04
eura predstavujúcej úrok k 23. 05. 2016, ako i 17,3 % úroku zo sumy 346,24 eura od 24. 05. 2016 do
zaplatenia založil na konštatácii , že v tejto časti žaloba nebola jasne a zrozumiteľne podaná (výpočet
jednotlivých položiek a zdôvodnenie) a tiež, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky
úveru, preto priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. V tejto súvislosti
poukázalajnato,že žalobcamánároknazmluvný úroklendočasuúčinkovvyhláseniasplatnostiúveru,

pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa stáva splatnou v celom rozsahu.
Uzavrel,žedohodnutézmluvnéúrokypatrialendosplatnostidlhusohľadomnaichúčelaskutočnosť,že
v opačnom prípade by dochádzalo na ťarchu spotrebiteľa k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a dojednanie
platenia úrokov po vyhlásení splatnosti úveru by sa odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa.
Za situácie, že žalobca spochybňoval správnosť tohto záveru, pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu

v tejto časti bolo podstatné vyriešenie otázky, či žalobcovi prináleží úrok i po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru.

17. I podľa názoru odvolacieho súdu zmluvne dohodnutý úrok prináleží len do zosplatnenia úveru. V
tomto smere uvádza, že je potrebné vychádzať z charakteristicky úverového vzťahu, kedy z dôvodu

uzatvorenia zmluvy o úvere u veriteľa nastáva stav absencie poskytujúcej sumy, vracanej postupne
v splátkach, za čo mu prináleží zmluvne dohodnutý úrok ako cena peňazí predstavujúca odplatu
za nemožnosť veriteľa počas trvania zmluvného vzťahu s istinou úveru nakladať a dosahovať zisk.
Dohodnutý úrok tak predstavuje zisk (odplatu) pre veriteľa splácaný spolu so splátkami úveru v režime
dojednaného záväzku. V prípade predčasného zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu

veriteľa, použitie ktorého je za splnenia podmienok založené výlučne na slobodnej voľbe veriteľa, však
dochádza k odlišnej situácii. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru a možnosti produkovať zisk. Na druhej strane dlžník stráca právo mať
peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, tieto užívať a splácať v splátkach a vzniká mu povinnosť ich
vrátiť v celom rozsahu veriteľovi spolu s kapitalizovaným úrokom do zosplatnenia a v prípade, že si
túto svoju povinnosť nesplní, veriteľ má možnosť zosplatnenú pohľadávku vymáhať spolu s úrokom z
omeškania ako zákonnou sankciou za nesplnenie povinnosti. Úrok ako odplatné plnenie je preto možné

spájať len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov, za čo možno považovať len stav
do zosplatnenia celého úveru, keďže zosplatnením úveru dlžník stráca právo držby požičanej sumy.
Je tak len na vôli veriteľa, či k využitiu inštitútu zosplatnenia úveru pristúpi alebo nie. V tejto súvislosti
nemožno tiež opomenúť, že zosplatnenie je právnym úkonom, ktorým sa mení hlavný úverový vzťah,
pričom úrokový vzťah je voči nemu vzťahom akcesorickým, ktorý zaniká spolu so zánikom hlavného

záväzkového vzťahu.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na totožné závery Najvyššieho súdu SR
obsiahnuté v jeho rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 143/1998 (R 59/1998), ktoré boli prijaté i v ďalších
rozhodnutiach odvolacích súdov (napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/407/2016, Krajský súd v

Prešovesp.zn.1Co/30/2012,sp.zn.19Co/4/2017,KrajskýsúdvTrnave sp.zn.25Co/172/2015,Krajský
súd v Košiciach sp. zn. 2Co/224/2015) a tieto závery akceptoval i Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 18.
09. 2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, keď konštatoval, že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré
by nasvedčovali svojvoľnosti alebo zjavnej neodôvodnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento sa
stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil vzťah

medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba
do splatnosti dlhu.19. Napriek zhora uvedenému, záver prvoinštančného súdu, ktorým nepriznal žalobcovi sumu 182,04
eura, ktorá podľa žalobcu predstavuje aj úroky do zosplatnenia úveru, je potrebné považovať za
predčasný. Je tomu tak najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie vôbec sa nezaoberal a neposudzoval

deň, kedy došlo v danom prípade k zosplatneniu úveru. Samotný žalobca za tento deň označil dátum 20.
06. 2014, čo by potom v zmysle vyššie podaného výkladu znamenalo, že k uvedenému dňu žalobcovi
zmluvný úrok patrí. Prioritne preto bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vyhodnotiť a ustáliť deň
mimoriadnej splatnosti úveru v nadväznosti na podmienky dohodnuté stranami sporu v úverovej zmluve
a následne k takto zistenému dňu ozrejmiť výšku zmluvného úroku. Pokiaľ tak neučinil, neprípustne

zjednodušene konštatoval neopodstatnenosť nároku žalobcu v tejto časti a zároveň sa dostal do rozporu
svlastnýmnázorom,prezentovanýmvodôvodnení,žeúrokpatrížalobcovidozosplatneniaúveru,čomu
ajžalobcavodvolanídôvodnevytýka.Bezvysvetleniatohtorozporulogickýmapresvedčivýmspôsobom
tak odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné, čoho dôsledkom je nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V
ďalšom konaní bude preto jeho povinnosťou tento nedostatok odstrániť a bezpečne osvetliť výšku
požadovaného plnenia z tohto titulu k rozhodnému dňu, ktorým je zosplatnenie úveru.

20. Taktiež v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie sumy 17,90 eura z titulu poplatkov je potrebné
považovať námietku odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie za dôvodnú, keď
prvoinštančný súd len uviedol, že ani rôzne poplatky neboli riadne vyčíslené a preukázané. I keď je
namieste podotknúť, že je to práve žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno tvrdiť a preukázať

ním uvádzané skutočnosti, nemožno poprieť, že takéto odôvodnenie rozsudku v tejto časti nespĺňa
ani základné požiadavky naň kladené, ktoré by umožňovali uskutočniť odvolací prieskum. Súd prvej
inštancie sa tak dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1Dohovoru, v dôsledku čoho bola strana sporu odňatá možnosť konať
pred súdom.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1
CSP), v ktorom súd prvej inštancie v smere uvedenom odvolacím súdom doplní dokazovanie a opätovne
rozhodne o zostávajúcich nárokoch žalobcu označených v jeho odvolaní, pričom svoje rozhodnutie

odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho
(§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).