Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206320
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: D. H., X..
XX.X.XXXX, L. J. XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.495,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
1.495,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 29,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 1.272,82 eur od 5.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu dôvodil tým, že medzi jeho právnym predchodcom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 1.520,88 eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 1.297,82 eur, z riadneho úroku 85,32 eur, z úroku z omeškania vo výške 112,74 eur
a z poplatkov vo výške 25 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom

24.6.2017, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. Na adrese trvalého pobytu jej žaloba doručená nebola,
preto súd postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku zverejnil
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke.

4. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.7.2018 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX
uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom

ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k Účtu
po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových
úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Dňa
XX.XX.XXXX uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre
Fyzickéosoby(ďalejlenZmluva),predmetomktorejboloposkytnutieBankovýchproduktovvkombinácia
Balíka EXTRA, predmetom ktorej bolo okrem iného vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v OP. Dňa

XX.XX.XXXX bolo žalovanému na základe Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania v súlade s
čl. 9.1 a 9.2 OP poskytnuté povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 36.000 Sk.
V zmysle tohto oznámenia bola pohľadávka z povoleného prečerpania úročená premenlivou úrokovou
sadzbou vo výške 15,10 % p.a. a bolo poskytnuté do 28.05.2045. Súčet debetných operácií na účtežalovaného predstavuje sumu vo výške 24.905,64 EUR. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného
predstavuje sumu vo výške 23.494,64 EUR. Z úrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške
21.168,89 EUR, na poplatky suma vo výške 632,27 EUR , na riadny úrok suma vo výške 1.687,31 EUR

a na úrok z omeškania suma vo výške 6,17 EUR. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte
žalovaného ku dňu odstúpenia od zmluvy/vyhlásenia predčasnej splatnosti - to je ku dňu XX.XX.XXXX,
predstavuje sumu vo výške 1411 EUR (v platobnej histórií evidované ako „Presun pohľadávky do úveru“)
a pozostáva z istiny vo výške 1.297,82 EUR, z poplatkov vo výške 25,00 EUR, z riadneho úroku vo výške
85,32 EUR, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 2,86 EUR. Žalovaná suma vo výške 1.495,88

EUR, tak pozostáva z istiny vo výške 1.272,82 EUR, z poplatkov vo výške 25,00 EUR, z riadneho
úroku vo výške 85,32 EUR, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 2,86 EUR a zákonného úroku z
omeškania v sume 109,88 EUR. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas pôvodný veriteľ podaním zo dňa
XX.XX.XXXX vypovedal Zmluvu. Dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku zo
zmluvy v celkovej výške 1.520,88 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.297,82 EUR, z poplatkov vo
výške 25,00 EUR, z riadneho úroku vo výške 85,32 EUR, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 2,86

EUR a zákonného úroku z omeškania v sume 109,88 EUR. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal
dňa 04.10.2017 platbu vo výške 25 EUR, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na postúpenú istinu.

5. Následne výzvou zo dňa 3.8.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní preukázal súdu splnenie
podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predložením dokladov o doručení výzvy

žalovanej pred postúpením pohľadávky.

6. Na pojednávaní konanom dňa 5.10.2018 súd dotazoval právneho zástupcu žalobcu na uvedenie,
kde v zmluve sa nachádza údaj o RPMN, pričom tento po nahliadnutí do zmluvy uviedol, že nevie
presne uviesť, kde sa tento údaj má nachádzať s tým, že pokiaľ tento údaj nie je v zmluve musí byť vo

všeobecných obchodných podmienkach, avšak presne kde sa tento údaj nachádza, nevedel uviesť.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu celého spisu postupom podľa § 204 CSP s tým,
že oboznámil podania strán sporu a nasledovné listiny: žaloba, zmluva o postúpení pohľadávok na č.l.
5-9, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok na č.l. 12, zmluva o bežnom účte na č.l. 13, zmluva o

vydaní a používaní platobnej karty na č.l. 13, zmluva o poskytovaní a používaní elektronických služieb
účtu na č.l. 14, zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby na č.l. 15, všeobecné
obchodné podmienky na č.l. 16-44, osobitné obchodné podmienky SLSP na č.l. 45-54, výpoveď zmluvy
na č.l. 55, výzva k úhrade na č.l. 56, pokus o zmier na č.l. 57, oznámenie na č.l. 62, vyjadrenie žalobcu
na č.l. 84-85, prehľad transakcií na č.l. 86-128, výpis z úveru č.l. 129, výpoveď zmluvy č.l. 130, výzva

č.l. 131, obchodné podmienky SLSP na č.l. 132-138, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania
na č.l. 139, podanie PZ žalobcu zo dňa 18.09.2018, výzva zo dňa 22.03.2017, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.06.2017 a podací hárok zo dňa 06.07.2017 a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX,

predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania
k Účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie
splátkových úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
01.02.2006. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný Zmluvu o poskytnutí balíka produktov
a služieb pre Fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácia

Balíka EXTRA, predmetom ktorej bolo okrem iného vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v OP. Dňa
XX.XX.XXXX bolo žalovanému na základe Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania v súlade s
čl. 9.1 a 9.2 OP poskytnuté povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 36.000 Sk.
V zmysle tohto oznámenia bola pohľadávka z povoleného prečerpania úročená premenlivou úrokovou

sadzbou vo výške 15,10 % p.a. a bolo poskytnuté do 28.05.2045. Súčet debetných operácií na účte
žalovanej predstavuje sumu vo výške 24.905,64 eur, súčet kreditných operácií predstavuje sumu vo
výške 23.494,64 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal dňa 04.10.2017 platbu vo výške 25
EUR, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na postúpenú istinu.

9. So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne
predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne
aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicu 93/13). Táto Smernica 93/13 bolaprevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. §
52-54, týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

11. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

12. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

13. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

14. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

17. Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v ObZ v § 497, podľa ktorého zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 3 písm.
d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahy: zo zmluvy o úvere (§497).

18. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. V
bod 3, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí a tiež aj napriek čl. V. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne
vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

19. Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so
Smernicou 93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky,
teda je potrebné prejednávaný právny vzťah posudzovať aj podľa ustanovení OZ týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy a v čase

postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 632/1992 Zb. (§ 23a ods. 1, 2),
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj podľa špeciálnych predpisov - zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a podľa špeciálneho zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách(ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o
bankovú pohľadávku.

20. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 15.11.2006)
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

21. Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

24. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

25. Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 524 ods. 1 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

29. Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

30. Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

31. Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Podľa § 2 ods. 3 OZ Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti

upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.34. Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

36. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

37. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

38. Na základe uvedeného a v súlade s právnou úpravou súd poukazuje na citovaný bod 19.16 VOP,
podľa ktorého žalovaná ako spotrebiteľ bola oprávnená postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo

previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
Banky, ale naopak právny predchodca žalobcu - Banka ako veriteľ bol oprávnený bez súhlasu žalovanej
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu
nato,čiBankavznieslavsúvislostistakoutoPohľadávkouakúkoľvekpožiadavkualebonievočiKlientovi

na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

39. Táto podmienka spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne
môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s

postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Táto podmienka
je tiež spôsobila obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva.
Právnypredchodca navrhovateľapostúpilpohľadávkunaspoločnosť,ktoránemáoprávnenievykonávať
bankovú činnosť, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho
nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto

nerovnováhy.

40. Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým
veriteľom a úverovými dlžníkmi. Terajší žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od

pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom
prípustný, avšak vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou mali byť VOP, je potrebné konštatovať,
žeprávaapovinnostiúčastníkov niesúvsúvislostisprávompostúpiť pohľadávkuvyváženévovzťahuk
obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, keďže sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje

znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je
takúto podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať za absolútne neplatnú.

41. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení OZ chrániacich spotrebiteľa,
ale aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako

konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pričom ide aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle §
7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech
spotrebiteľa je preto v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je absolútne neplatná a na ktorú súd prihliada z
úradnej povinnosti. Súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa žalovaná
ako spotrebiteľka dostala do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chcel

domáhať svojich práv, ktoré by si musela uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale v tomto konaní od
žalobcu, bybolaznačnediskriminovaná,apreto konaniepôvodnéhoveriteľaanasledujúceho subjektu,
na ktorý bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči
veriteľovi, čo je možné tiež hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takétokonanie možno posudzovať aj ako nekalú obchodnú praktiku. Na margo poukazu žalobcu, že v bode
19.16 VOP má ísť o individuálne dojednanie sa žiada uviesť, že je všeobecne známou skutočnosťou
potvrdenou aj aplikačnou praxou súdov, že bez akýchkoľvek pochýb všeobecné obchodné podmienky

dodávateľov nie sú so spotrebiteľmi individuálne dojednané. Opak preukázaný žalobcom, resp. jeho
právnym predchodcom preukázaný nebol ani v tomto prípade, preto neobstojí ani odkaz žalobcu na
rozhodnutia súdov, ktoré takéto individuálne dojednanie predpokladajú. S takýmito závermi sa súd
nestotožňuje, keďže ani predloženie formulárových všeobecných obchodných podmienok na podpis
spotrebiteľovi bez akýchkoľvek pochýb nezakladá individuálne dojednanie takejto podmienky.

42. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia
zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

43. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť
pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu

podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúma ,
či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia
pohľadávky na žalobcu ( v čase uzavretia zmluvy išlo o ust. § 92 ods. 7 ZoB ).

44. Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí

žalobca, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

45. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka

bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,

3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

46. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti

svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom,
čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej na splnenie dlhu,
ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie
bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka aj skutočne doručila takúto výzvu žalovanej.
Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne adresovaný žalovanej o postúpenípohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva žalobcu ako postupníka žalovanej na
zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná
ako dlžník bola v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní. Súd dospel

k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo
strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva to aj z prvej časti
druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť
(rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva...“.

Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ ( pôvodný odsek 7 sa
stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ). Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu
napriekpísomnejvýzvevomeškaní.Tentozávervyplývazgramatického,aleajlogickéhovýkladuznenia
citovanéhoustanovenia,pretoževtomtoustanoveníjezdôraznenýpeňažnýzáväzokklientabankyalebo

časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca
tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu,
že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné
splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“
úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne

uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 12 rokov) na akýkoľvek
subjekt, ktoré činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie
na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne
neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane
ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by bol tiež v rozpore s

požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v § 27 ods.
1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj
pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a
obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka

realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

47. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho

právnehoúkonu,atopostúpeniapohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonaný
nebol, neplatným bude následný právny úkon.

48. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

49. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý
je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti
alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca

odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa
takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil,
alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť
postúpenia pohľadávky bankou. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že
v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z

ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda
spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno
ohľadom preukázania jeho aktívnej legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal
pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať

predmetnú skutočnosť známa z konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok.
Žalobca súdu nepredložil relevantný dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila predčasnú
mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou výzvou
žalovanej v zmysle cit. ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového vzťahubankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Ust. § 89 ods.
1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti

z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP
umožňujepostúpeniebankovejpohľadávkybezsplneniapodmienokstanovenýchv§92ods.8zákonao
bankách, je v rozpore so zákonom a tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide preto o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť
(porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011).

50. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 prijatý Občianskoprávnym kolégiom NS

SR na uverejnenie pod č. 1 do Zbierky stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR).

51. Záverom sa žiada uviesť, že pokiaľ by aj došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nárok by nebol
aj napriek tomu dôvodný a to s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, resp. zmluvy

o poskytnutí balíka produktov zo dňa 16.11.2006 , nakoľko neobsahovala RPMN.

52. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

53. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

54. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na vyššie
uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd by podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, a teda úver vo výške úverového rámca 36.000
Sk. Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanému právnym predchodcom žalobcu nebolo medzi

stranami sporné, rovnako tak ani jeho priebežné splácanie žalovanou. Zmluva o úvere je v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter
štandardnejformulárovejspotrebiteľskejzmluvy,keďžebolauzatvorenázaúčinnostizákonač.258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 medzi dodávateľom v súvislosti
výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá pri

uzatváraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania. Z predloženého
výpisu účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná priebežne vykonávala kreditné operácie. Nebolo sporné, že
právny predchodca žalobcu úhrady žalovanej započítaval okrem istiny aj na sankčné úroky, zmluvné
úroky z omeškania a rôzne poplatky, ktoré odvodzoval zo svojho Sadzobníka. V zmysle ustanovenia §
4 ods. 5 zákona č. 258/2001 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ nemôže od spotrebiteľa

požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Neuvedenie
rôznych poplatkov a sankcii priamo v úverovej zmluve, podmienkou platnosti ktorej je písomná forma,
zákon spája s nemožnosťou veriteľovi uplatnené poplatky priznať. Všeobecné úverové podmienky
právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pre spotrebiteľský (kontokorentný) úver majú mať podľa
názoru súdu pre každého, jeho zmluvného partnera, t j. pre neurčitý počet dlžníkov iba podporný

a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy o úvere uzavretej s
konkrétnym dlžníkom. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali
dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho
rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie. Sadzobník rôznych poplatkov čiodmien, rovnako ani všeobecné úverové podmienky žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy, keďže
neboli podpísané žalovaným napriek tomu, že podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
jej písomná forma. V zmluve tiež absentuje podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to

údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo má v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetný kontokorentný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov,žalobcovibyvznikolnárokibanavrátenietýchpeňažnýchprostriedkov,ktoréžalovanejreálne
poskytol.

55. Vo vzťahu k neuvedeniu údaja o RPMN sa žiada uviesť, že ani právny zástupca žalobcu sa ku
skutočnosti, kde sa má údaj o RPMN nevedel vyjadriť. Následne síce uviedol, že by tento údaj mohol
byť spomenutý v obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, ale uviesť ustanovenie, kde
by tento údaj uvedený byť mal, nevedel označiť. V tejto súvislosti podľa názoru súdu, ak takýto údaj
nevedel označiť fundovaný zástupca žalobcu, ako možno očakávať od priemerného spotrebiteľa, že sa

zorientuje v obchodných podmienkach dodávateľa, ktorý v súvislosti napr. s postúpením pohľadávky
odkázal na obchodné podmienky svojho právneho predchodcu v bode 19.16.. V spojitosti s údajom o
RPMN však hodno spomenúť, že tento v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy má byť nevyhnutnou súčasťou zmluvy.

56. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o kontokorentnom úvere,
keďžalovanémuposkytolpeňažnéprostriedky,postupnýmčerpaním,prípadneodchádzajúcimiplatbami
zúčtuvcelkovejvýške22.466,71eur.Žalovanejpretovzniklapovinnosťposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť. Z výpisu účtu ako aj tvrdení žalobcu mal súd zároveň preukázané, že žalovaná na účet právneho
predchodcu žalobcu uhradila celkovú sumu 23.494,64 eur. Súd má za to, že žalovaná svoj dlh zo zmluvy

o úvere riadne splnila a jej záväzok zanikol. Ak by aj teda bolo nesporným postúpenie, žaloba by bola
napriek tomu nedôvodná. Súd preto žalobu žalobcu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol procesný úspech

na strane žalovanej. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto prípade však súd
považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 CSP a
princíp analógie iuris. Žalovanej by ako úspešnej v spore teda patril nárok na náhradu trov konania,

avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.