Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/436/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813205521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1/ Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F.
XXX, 2/ P. O., nar. 12.9. XXXX, bytom O. XX, 3/ G.. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. S. XXX/X, 4/
P.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XXX, 5/ F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T., U. XXX/XX a 6/ F. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T., U. XXX/XX, zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o.,
so sídlom Rožňava, Edelényska 2027/3, proti žalovaným 1/ G.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Q.
XXXX/XX a 2/ P.. Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom W. W., Tatranská 6329/59, obaja zast. JUDr. Alexandrom
Milkom, advokátom, so sídlom Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní

žalovaných proti rozsudku 9C 231/2013-195 z 6.6.2017 v spojení s uznesením 9C 231/2013-221 z
8.11.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s uznesením 9C 231/2013-221 z 8.11.2017 Okresného súdu Rožňava.

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom určil, že nehnuteľnosti parc. č. CKN XXXX orná pôda o
výmere XXXX mX zapísaná na LV č. XXXX k. ú. W. v podiele XX/XX-ín a parcela č. B. XXX/X orná pôda
o výmere XXX mX zapísaná na LV č. XXXX k. ú. W., v podiele XX/XX-ín patria do dedičstva po zosnulom

Y. Madudovi, nar. X.X. XXXX, zomr. XX.X.XXXX. N. priznal súd XX % náhrady trov konania zo strany
žalovaných za vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, náhradu iných trov žalobcom nepriznal.

X. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa Y. P., nar. X.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX, ako právny
predchodca žalobcov a pôvodný žalobca, domáhal určenia, že je spoluvlastníkom parcely registra B.
č. XXX/X, ornej pôdy s výmerou XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. W. v podiele XX/XX-ín. X.
žalobu odôvodnil tým, že podľa osvedčenia o dedičstve D XXX/XX, T. XX/XX z XX.XX.XXXX, vydaného

notárom U.. U. C., vlastní poľnohospodársku pôdu - pozemky v k. ú. W., pôvodne zapísané vo vložke č.
XXX mpč. XXX roľa s výmerou XXXX m2, mpč. XXX lúka s výmerou X m2, mpč. XXX lúka s výmerou
XXX m2, mpč. XXX roľa s výmerou XXXX mX - neidentické, podiel pod B1 LV XXX v XX/XX-inách, ktoré
nehnuteľnosti nadobudol dedením po svojej matke N. P., rod. O. H., nar. XX.XX. XXXX, zomr. X.X.XXXX.
Uvedené nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX k. ú. W. ako parcela B. XXX/X v spoluvlastníctve
žalovaného 1/ - podiel pod W B3 na liste vlastníctva, spolu v X/X-inách a v spoluvlastníctve žalovanej 2/ -
podiel pod W B4 na liste vlastníctva - spolu v X/X-inách a žalobcovi neboli známe konkrétne skutočnosti,

na základe ktorých došlo k zápisu vlastníckeho práva pôvodných pozemnoknižných parciel v prospech
žalovaných, predpokladal, že príčinou bol mylný zápis na základe zhodného priezviska pri prejednaní
dedičstva v roku XXXX po právnom predchodcovi žalovaných, ktorí trvajú na tom, že sú vlastníkmi
sporných nehnuteľností v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností. Na pozemnoknižnej mape sú spornéparcely vyznačené ako mpč. XXX až XXX. F. grafickej identifikácie parciel zo dňa X.X.XXXX parcela B.
XXX/X nadväzuje na parcely KN XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré sú vytvorené z mpč. XXX až XXX, čo
potvrdzuje aj geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XXX z XX.XX.XXXX, geometrický plán č. XX-XX-XXX/

Hr. z X.X.XXXX. L. plán č. XXX-XXX-XX z XX.X.XXXX potvrdzuje, že parcela I. XXX/X sa nachádza v
mieste mpč. XXX, XXX, XXX a XXX. Geometrickým plánom vytvorené parcely XXX/X, XXX/X a XXX/X
vlastnila matka žalobcu N. P., ktorá ich previedla na svojich potomkov.

3. Po smrti pôvodného žalobcu súd o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi rozhodol uznesením zo dňa

14.10.2016. Na základe písomnej identifikácie parciel z 22.5.2013 vyhotovenej X. katastra H., podľa
ktorej aj parcela EKN 468/1 s výmerou 395 m2 vedená na LV č. XXXX k. ú. W. vo vlastníctve žalovaných
je vytvorená z pozemnoknižných parciel č. XXX - XXX vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú.
W. právni nástupcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX k. ú. W., parcela č. I. XXXX orná pôda a na LV č. XXXX k. ú. W., parcela č. B. XXX/X v
spoluvlastníckom podiele XX/XX-ín patria do dedičstva po zosnulom Y. P., nar. X.X.XXXX, zomr. XX. 4.

XXXX. Túto zmenu žaloby súd podľa § 142 CSP pripustil.

4. Uznesením 9C 231/2013-221 z 8.11.2017 súd po smrti právnej nástupkyne po Y. P., Y. D., nar.
X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, ktorá bola žalobkyňou 4/ rozhodol, že v konaní pokračuje s jej dedičmi,
ktorí sú v záhlaví tohto rozhodnutia označení ako žalobcovia 4/, 5/ a 6/ .

5. Žalovaní, ktorí so žalobou nesúhlasili, argumentovali, že pozemky p. č. XXX/X a p. č. XXX/X registra
E-KN k. ú. W. zdedili na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve D XXX/XX z 22. 11.1991 po
otcovi a právoplatného Osvedčenia o dedičstve XXD/XX/XXXX z 25.6.2009 po matke, tieto rozhodnutia
neboli zrušené a ich dedenie je zaručené podľa Ústavy SR. Pozemky boli neskôr zapísané na LV č.

XXXX v prospech žalovaného 1/ v podiele X/X k celku a v prospech žalovanej 2/ v podiele X/X k
celku, ako zákonných dedičov. F. p. č. XXX/X registra E-KN bol predmetom projektu pozemkových úprav
v zmysle zákona č. XXX/XXXX Zb., na základe ktorých sa stal pozemkom p. č. XXXX registra C-KN a k
tomuto pozemku, spolu s pozemkom p. č. XXXX je založený nový LV č. XXXX v prospech žalovaných
1/ a X/, každý v rovnakom podiele a to X/X k celku. J., že časť pozemku XXX (teraz XXX/X) spolu s

časťami pozemkov XXX a XXX boli už v roku XXXX vymedzené geometrickým plánom XXX-XXX-XX (z
XX.X.XXXX) ako stavebný pozemok (v EN parcela č. XXX/X dom, dvor a parcela č. XXX/X záhrada).
S. bol zaevidovaný a takto sa uvádza ešte v rozhodnutí D XXX/XX z 22. 11. 1991 o dedičstve po ich
otcovi. V súčasnosti sú tieto dva pozemky vedené v registri C-KN s p. č. XXX a p. č. XXX bez založenia
LV k týmto nehnuteľnostiam.

6. Súd konštatoval, že na pojednávaní dňa 6.6.2017 žalovaný 1/, zastupujúci na základe splnomocnenia
aj žalovanú 2/ so žalobou čiastočne súhlasil, konkrétne aby súd určil parcelu CKN č. XXXX ornú
pôdu zapísanú na LV č. XXXX k. ú. W. v polovičnom podiele do dedičstva po pôvodnom žalobcovi.
Nesúhlasil, aby súd určil do dedičstva po pôvodnom žalobcovi polovičný - 18/36-inový podiel z

parcely č. EKN 468/1 k. ú. W., vedenej na LV č. XXXX k. ú. W.. Namietal, že časť vyznačená zelenou
farbou z parcely registra EKN XXX/X v grafickej časti geometrického plánu predloženými žalobcami,
medzi domom nachádzajúcim sa na parcele KN č. XXX k. ú. W. a nehnuteľnosťami v ich vlastníctve -
domom na parcele KN XXX k. ú. W. a záhradou na parcele O. XXX k. ú. W. nepatrí žalobcom, pretože
túto časť nadobudli žalovaní po svojom otcovi U. O. na základe dedenia rozhodnutím D 247/91, ktorá

nehnuteľnosť bola vedená a je uvádzaná v tomto dedičskom rozhodnutí na M. č. XX pod A1 v polovici
a ide o parcelu mpč. XXX/X dom, dvor a XXX/X záhradu. F. túto časť pozemnoknižnej parcely XXX/X
odkúpili rodičia žalovaných od B. P. kúpnou zmluvou R-I-XXX/XX, ktorú kúpnu zmluvu a rozhodnutie
Štátneho notárstva v Rožňave D 247/91 žalovaní predložili.

7. Súd vykonaným dokazovaním z obsahu vyššie označenej kúpnej zmluvy zistil, že predmetom
kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke 612 pod parc. č. XXX predtým
roľa, t. č. ako záhrada, vedená pod číslom EN XXX, spodná časť. Žalobcovia v tejto súvislosti
nespochybňovali, že časť pozemnoknižnej parcely XXX o výmere XXX m2 právni predchodcovia
žalovaných odkúpili uvedenou kúpnou zmluvou. Tvrdili, že výmera XXX m2 z pozemnoknižnej parcely

XXX, t. č. evidovanej ako B. XXX/X, predstavuje výmeru mimo 173 m2, teda mimo tej výmery, ktorú
právni predchodcovia žalovaných odkúpili. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX G.. D. S. súd zistil, že
z pôvodných pozemkovoknižných m.p.č. XXX, XXX, XXX, XXX zapísaných vo vložke č. XXX k. ú. W.
boli vytvorené tieto súčasné parcely: parcela KNC 155/1 - záhrada o výmere XXX mX zapísaná na LVč. XXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX mX na LV č. XXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela
I. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX zapísaná na LV č. XXX bola vytvorená z m.p.č.

XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I. XXX - záhrada o výmere XXX mX na LV č. XXX bola vytvorená
z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
mX na LV č. XXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I. XXXX - záhrada
o výmere XXXX mX na LV č. XXXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I.
XXXX - orná pôda o výmere XXXX mX na LV č. XXXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere

XXXX m2, parcela I. XXXX - záhrady o výmere XXXX mX na LV č. XXXX bola vytvorená z m.p.č. XXX-
XXX vo výmere XXXX m2, parcela I. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX bez LV pri
určení vlastníctva v I. bude vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela I. XXX - záhrada
o výmere XXX mX bez LV pri určovaní vlastníctva v I. bude vytvorená z m.p.č. XXX-XXX vo výmere XX
m2, parcela I. 10XX - cesta o výmere XXXX mX bez LV pri určení vlastníctva v I. bude vytvorená z m.p.č.
XXX-XXX vo výmere XXX m2, parcela registra I. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX mX na LV č. XXXX

je vytvorená z parcely registra E-KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX na LV č. XXXX k. ú. W.,
ktorá vznikla pri H. z m.p.č. XXX až XXX, parcela registra B. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX mX
na LV č. XXXX je vytvorená z m.p.č. XXX-XXX, ktorá vznikla pri spracovaní H.. Z výpisu z LV č. XXXX
k. ú. W. súdu vyplynulo, že na tomto liste vlastníctva je evidovaná parcela O. XXXX o výmere XXXX mX
orná pôda, vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ po polovičnom podiele každého z nich a z výpisu z LV č.

XXXX k. ú. W., že na tomto liste vlastníctva je evidovaná parcela registra B. XXX/X o výmere XXX mX
orná pôda, v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v polovičnom podiele každého z nich.

8. Z osvedčenia o dedičstve Dnot 47/98 vydaného notárom JUDr. Jozefom Farkašovským, súd zistil, že
v dedičskej veci po poručiteľke N. P., rod. O. H., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX, predmetom

dedičstva boli aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pôvodne vložka č. XXX a to mpč. XXX roľa o výmere
XXXX mX - neidentické, mpč. XXX lúka - X mX - neidentické, mpč. XXX lúka - XXX mX - neidentické,
mpč. XXX roľa - XXXX mX - neidentické, podie na LV XXX pod B1 v XX/XX-inách a že dedičia po
poručiteľke uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej dedičstvo nadobudol v celosti syn
poručiteľky Y. Maduda, rod. č. XXXXXX/XXX, bytom W., F. XXX s povinnosťou vyplatiť dcéru poručiteľky

T. W., rod. P. a dcéru poručiteľky N. S., rod. P., každú z nich sumou 20.000,- Sk do 31. 10. 2001.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania sú vytvorené z pozemnoknižných parciel vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú.
W., ktoré patrili právnym predchodcom žalobcov a ktoré po ich starej matke nadobudol dedením

otec žalobcov Y. Maduda v podiele XX/XX-ín z každej nehnuteľnosti osvedčením o dedičstve Dnot
47/98, účinnom 11. 11. 1998, teda otec žalobcov počas svojho života nadobudol vlastnícke právo
v polovičnom podiele k týmto nehnuteľnostiam. Napriek tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností sú
zapísaní ako spoluvlastníci týchto častí nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/. Námietku žalovaného 1/ o
vlastníctve žalovaných k časti pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XXX vyhodnotil súd ako právne

irelevantnú, z dôvodu, že táto časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, ktorú rodičia žalovaných
odkúpili od B. P. na základe kúpnej zmluvy R-I- 406/67, nie je predmetom konania. Ide o parcely I. XXX
a XXX o celkovej výmere XXX m2, ktoré nie sú vedené na liste vlastníctva a podľa súkromnoznaleckého
posudku G.. S. boli vytvorené z mpč. XXX-XXX. Z tohto posudku súd uzavrel, že parcela registra E-
KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, tvoriaca predmet konania, je vytvorená tiež z mpč. XXX-

XXX, avšak výmera tohto pozemku je mimo výmery pozemkov žalovaných. N. vlastníctvo žalovaných k
pozemkom - parcelám I. XXX a XXX nespochybňovali. Súd argumentujúc, že žalovaní nepreukázali, na
základe akého titulu nadobudli vlastnícke právo aj k druhej polovici nehnuteľností, k podielom ktoré sú
predmetom konania, uzavrel, že otec žalobcov počas života nadobudol polovičný spoluvlastnícky podiel
z predmetných nehnuteľností dedením, teda bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v polovičnom

podiele. Preto po právnom posúdení podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd
žalobe o určenie týchto nehnuteľností do dedičstva ako dôvodnej vyhovel.

10. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd uviedol, že v záujme obidvoch strán sporu bolo, aby
skutočný vlastnícky stav bol zosúladený s právnym stavom vedeným v katastri nehnuteľností. Pre tento

účel bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý v rámci súkromného znaleckého posudku bol
vyhotovený na podnet žalobcov a ktorý predložili súdu súkromný znalecký posudok ako listinný dôkaz.
Vzhľadom na to, že predloženie tohto listinného dôkazu je v záujme obidvoch strán sporu, súd zaviazalžalovaných na 50 % náhradu tohto listinného dôkazu a náhradu ostatných trov konania úspešným
žalobcom nepriznal vychádzajúc z toho, že predmet konania bolo možné riešiť iba v súdnom konaní.

11. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, f/, h/ CSP v časti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosť parcela č. B. XXX/1 orná pôda o výmere
XXX mX zapísaná na LV č. XXXX k ú. W. v podiele XX/XX patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. P. a
navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a žalobu zamietol. Uplatnili si
náhradu trov celého konania. Namietali, že žalobcovia nepreukázali v konaní naliehavý právny záujem

ako základnú podmienku úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovali, že povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu na určení práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcov, čo znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej

opodstatnenosti. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 137 písm. c/ CSP musí byť naliehavý. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je
prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Poukázali
na to, že súd neskúmal a žalobcovia ani nepreukazovali v konaní naliehavý právny záujem na určení

spoluvlastníckeho podielu 18/36 k p.č. EKN 468/1 do dedičstva po zosnulom Y. P.. Vyjadrili názor, že
odôvodnenie súdu musí obsahovať úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení otázky existencie naliehavého
právneho záujmu. Absencia jeho úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti o určení
spoluvlastníckeho podielu 18/36 k p.č. B. XXX/X do dedičstva po zosnulom Y. P.. Uviedli, že súd vyhovel
žalobe pri určovaní spoluvlastníckeho podielu do dedičstva k celej parcele XXX/X ako celku a pritom

sám konštatoval, že v skutočnosti podľa tvrdení žalobcov, užívajú žalovaní X/, 2/ časť parcely B. XXX/
X vo výmere XXX m2. X. určil spoluvlastníctvo aj k tej časti parcely č. XXX/X, ktorú majú žalovaní
riadne oplotenú a tvorí časť stavebného pozemku a ktorú dobromyseľne užívajú od r. 1967. Znalecký
posudok G.. S. č. X/XXXX nedáva podklad pre jednoznačný záver o tom, aká časť parcely XXX/X
patrí žalobcom a aká časť patrí žalovaným X/, X/. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. W. vyplýva, že parc. č.

XXX/X o výmere XXX mX orná pôda patrí do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ po X/X . F. názoru
žalovaných žalobcovia nepredložili a súd nezabezpečil znalecký posudok, ktorý by zameral reálne
užívanie parc. č. XXX/X žalobcami a žalovanými 1/ a X/. V konaní nebol predložený žiadny objektívny
dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcov, že výmera, ktorú užívajú žalovaní je mimo výmery 395 m2 z
parc. č. B. XXX/X. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že časť parc. č. XXX/X majú oplotenú a

dobromyseľne a nerušene ju užívajú. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nej, čo preukázali listinnými
dôkazmi a následným dobromyseľným a nerušeným užívaním, t.j. aj prípadným vydržaním. Takýmto
určením spoluvlastníckeho podielu do dedičstva nedošlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti daného
práva, pretože zbytočne budú nasledovať ďalšie súdne konania, t.j. konanie o zrušenie podielového
spoluvlastníctva, resp. určenie vlastníckeho práva k reálne vyčleneným pozemkom zodpovedajúcim

výške spoluvlastníckeho podielu strán. Preto podaná žaloba nie je vhodný účinný a správne zvolený
procesný nástroj ochrany práva žalobcov, pretože sa ňou nedosiahlo odstránenie spornosti práva. Aj z
tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vytkli súdu, že sa náležite
nevysporiadal ani s tvrdením žalovaných, ktorí preukázali nadobudnutie svojho vlastníckeho práva a to,
že predmetný pozemok parc. č. XXX/X spolu s pozemkom parc. č. XXX/X, parcely registra B., k. ú. W.

nadobudli na základe právoplatného dedičského rozhodnutia po otcovi a po matke. F. boli zapísané na
LV č. XXXX v podieloch po 1/2 na žalovaných 1/ a 2/. Predmetom projektu pozemkových úprav bol
pozemok parc. č. XXX/X. Časť pozemku XXX (teraz parc. č. XXX/X) spolu s časťami pozemkov parc.
č. XXX a XXX boli už v roku XXXX zamerané geometrickým plánom z XX.X.XXXX č. XXX-XXX-XX ako
stavebný pozemok v evidencii nehnuteľností vedených ako parc. č. XXX/X dom, dvor a parc. č. XXX/X

záhrada, v súčasnosti sú tieto dva pozemky vedené v KN ako parcely registra I., parc. č. XXX a XXX bez
založenia listu vlastníctva. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že žalovaní nepreukázali, na základe akého
titulu nadobudli vlastnícke právo aj k druhej polovici nehnuteľnosti k podielom, ktoré sú predmetom
konania a pritom súd vzal za preukázané, že otec žalobcov počas života nadobudol 1 spoluvlastnícky
podiel z predmetných nehnuteľností dedením. V tejto časti je podľa odvolateľov rozsudok nesprávny a

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

12. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že prípustnosť žaloby o určenie vlastníckeho
práva skúma súd ex offo a nevyhodnocuje ju na základe dôkazných návrhov strán, resp. neuspokojísa len so skutkovým tvrdením žalobcu, ktoré je nepreukázané ale žalovaným nepopreté (CSP s
komentárom, Štefček, Ficová a spol. str. 502). Preto nie je namieste námietka žalovaných, že súd
neskúmal a žalobcovia nepreukazovali a nepreukázali v konaní naliehavosť právneho záujmu na určení

vlastníckeho práva. Žalobcovia žalobou sledujú dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so
skutočným právnym stavom. Pôvodný žalobca Y. P. tvrdil, že zdedil spoluvlastnícky podiel k parcele č. B.
XXX/X po svojej matke, pričom k tejto parcele je zapísané na LV č. XXXX k. ú. W. vlastníctvo v prospech
žalovaných. Už so žalobou boli predložené dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke právo - rozhodnutie o
dedičstve po N. P. a dôkazy preukazujúce zápisy v katastri nehnuteľností v prospech žalovaných - výpis

z LV č. XXXX k. ú. W.. N. návrh bol upresňovaný len v súvislosti s prebiehajúcim konaním o nariadení
pozemkových úprav v obvode obce Betliar. Súd teda pri podaní žaloby mal možnosť overiť si, či žalobný
návrh zodpovedá realite a v týchto intenciách aj skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu.
Zdôraznili, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému (CSP s komentárom, Štefček, Ficová a spol. str. 504,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 56/2003, ZSP 48/2004). Z uvedených

dôvodov túto námietku považujú žalobcovia za nedôvodnú. Nesúhlasili s námietkou žalovaných, že súd
sa nezaoberal ich tvrdením, že už ich právni predchodcovia v minulosti odkúpili časť EKN XXX/1 a
ani tým, v akom rozsahu uvedenú parcelu skutočne užívajú, resp. že súd nevzal do úvahy, že parcelu
užívajú od roku 1967 a majú ju riadne oplotenú. Poukázali na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie
žalovaný 1/ namietal len skutočnosť, že časť parcely EKN 468/1 jeho rodičia v minulosti odkúpili a súd

jeho námietku vyhodnotil ako irelevantnú. Ďalšie skutočnosti, týkajúce sa skutočného užívania parcely
EKN XXX/1 žalovaní uvádzajú len v odvolaní, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, hoci mu tieto boli známe, žalobcovia ich však považujú z
hľadiska rozhodnutia za bezvýznamné. Napokon konštatovali, že žalovaní neuviedli, v čom spočíva
nesprávne právne posúdenie veci, teda akú príslušnú právnu normu súd prvej inštancie neaplikoval

alebo či aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. či zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval,
preto navrhli, aby odvolací súd na túto námietku neprihliadol.

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil dňa 15.11.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok
je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej

časti, ktorou súd určil, že nehnuteľnosť parcela č. EKN XXX/1 orná pôda o výmere XXX m2 zapísaná
na LV č. XXXX k ú. W. v podiele XX/XX patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. P.. Rozsudok v odvolaním
nenapadnutej časti, t.j. ktorou bolo určené, že nehnuteľnosť parc. č. I. XXXX orná pôda o výmere XXXX
mX zapísaná na LV č. XXXX k. ú. W. v podiele XX/XX-ín patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. P.,
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

16. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak neboli splnené procesné
podmienky konania, ktoré sú definované v ust. § 161 ods. 1 CSP. Vadou predpokladanou v § 365 ods.

1 písm. c/ CSP trpí konanie, keď súd vec prejedná a rozhodne napriek neexistencii, resp. nenaplneniu
podmienok pre konanie. Medzi takéto vady možno zahrnúť napr. porušenie zásady „ne ultra petitum“,
t.j. prekročenie žalobného petitu, keď súd prisúdi nárok, ktorého sa žalobca nedomáhal alebo žiadal
menej ako mu súd priznal, vadu spočívajúcu v tom, že súd prejedná a rozhodne spor, ktorý nepatrído jeho právomoci, vada v dôsledku nedostatku procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti, vada
spočívajúca v litispendencii, t.j. v prekážke začatého konania alebo res iudicata (v prekážke rozsúdenej
veci).

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

20.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi nie sú dôvodné.

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné

zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani
žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

23. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcov vyhovel a závery,

ktoré prijal, logicky, vnútorne komplexne, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke
právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalovaných.

24. Odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako
žalovaných privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľom.

25. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden

celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

27. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 80 písm.
c/ O.s.p. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých rozhodnutiach, kedy uviedol, že
naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva, treba vychádzať
zo skutočnosti, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože takéto
rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny
zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Dedič má naliehavý právny záujem len na určení,
že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Súd teda musí mať najprv za doloženú existenciu

takéhoto záujmu, aby vôbec mohol pristúpiť ku skúmaniu merita veci. Ak má nepreukázanú existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe, bez skúmania vecnej stránky musí žalobu
ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo.

28. V prejednávanej veci konajúci súd pristúpil k vecnému skúmaniu žaloby, z čoho možno jednoznačne

vyvodiť, že existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe ex offo skúmal a mal ju za
doloženú. Svedčí o tom aj argument súdu, že je v záujme obidvoch strán sporu, aby skutočný vlastnícky
stav bol zosúladený s právnym stavom vedeným v katastri nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožňuje
s jeho právnym názorom o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na predmetnej žalobe,
pretože dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,

lebo inou žalobou sa nevie domáhať svojich vlastníckych práv.

29. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného do 30.6.2016 účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Podľa ods. 4 cit. ust. súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a
skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada Za dôkaz podľa § 125
veta prvá O.s.p. môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. S citovanými ustanoveniami po 1.7.2016 korešpondujú ust. § 154 CSP, podľa ktorého
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí a § 185 a nasl. CSP. Vychádzajúc zo zmyslu cit. právnych ust. treba
prisvedčiť argumentácii právnej zástupkyne žalobcov uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu, že skutočnosti
týkajúce sa skutočného užívania parcely EKN XXX/X, jej prípadného vydržania, žalovaní uvádzajú len v
odvolaní,pričomvkonanípredsúdomprvejinštancieneuviedližiadnenávrhynadoplneniedokazovania,
hoci im tieto boli známe. Preto na tieto v odvolaní prvýkrát žalovanými namietané skutočnosti (ktoré im

boli známe a mohli ich uplatniť aj v konaní pred súdom prvej inštancie), odvolací súd neprihliadol. To
isté platí aj pre námietku žalovaných, že žalobcovia nepredložili a súd nezabezpečil podľa ich názoru
znalecký posudok, ktorý by zameral reálne užívanie parcely č. XXX/X žalobcami a žalovanými. Tento
argument použili prvýkrát až v odvolacom konaní a naviac odvolací súd zdôrazňuje, že ide o sporové
konanie, v ktorom sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť

rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za
pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je
nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať
tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť vtzv. dôkaznej núdzi. Žalovaným nič nebránilo navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie
dôkazov, ktoré by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, prípadne predložiť taký znalecký posudok na
aký poukazujú vo svojom odvolaní.

30. Z pozemnoknižnej vložky XXX k. ú. W. vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX sa do
nej zapisujú parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX odpísané z vložky XXX pre vlastníkov U. O. ml. s manž.
N. O. v podiele XX/XX. Z rozhodnutia Q. notárstva v H. zo XX.X.XXXX je zrejmé, že po poručiteľovi
U. O., nehnuteľnosti v pzkn. č. XXX zdedila N. P., rod. O., bytom W. XXX. Z osvedčenia o dedičstve

T. XX/XX z XX.XX.XXXX vyplýva, že po poručiteľke N. P., rod. O. H., zomrelej X.XX.XXXX dedičstvo,
pozostávajúce okrem iného aj z nehnuteľností v k. ú. W. zapísané na LV č. XXX, pôvodne vl. č. XXX,
mpč. XXX roľa - XXXX mX neidentické, mpč. XXX lúka - X mX - neidentické, mpč. XXX lúka - XXX mX
- neidentické, mpč. XXX roľa - XXXX mX - neidentické podiel na LV XXX pod B1 v XX/XX-inách zdedil
jej syn Y. P.. Z identifikácie parciel mpč. XXX - XXX z XX.X.XXXX vyplýva, že z pôvodnej pk. vl. XXX z
parc. č. XXX bola vytvorená parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, vedená v súčasnosti na LV XXXX. N.

spochybňovali vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov Y. P. k spornej nehnuteľnosti poukazom
na kúpnu zmluvu R-I-XXX/XX, ktorou mali ich právni predchodcovia odkúpiť spornú parcelu. Z obsahu
tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že ňou právni predchodcovia žalovaných odkúpili (len) spodnú časť parc.
č. EN XXX, predtým vedenej ako parc. č. XXX v pzkn. č. XXX. Z výkresu plôch ku geometrickému plánu
č. XXX-XXXX-XX z XX.X.XXXX (predloženého žalovanými) vyplýva, že v pzkn. vložke č. XXX pri parc.

mp. č. XXX bola zapísaná zmena, keď z nej bolo odpísaných XXX mX v prospech p. č. EN XXX/X
(XXX m2) a č. XXX/X (XX m2) vlastníkov U. O. s manž., z čoho vyplýva, že takúto výmeru parcely
odkúpili. Z uvedenej chronológie je zrejmé, že napriek dedičským rozhodnutiam, ktorými argumentujú
žalovaní a o ktoré opierajú svoje vlastnícke právo, vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa
listinných dôkazov (znaleckého posudku, identifikácie parciel) svedčí žalobcom a žalovaní na vyvrátenie

argumentov žalobcov relevantné dôkazy nepredložili. F. z dôvodu, že na základe dedičských rozhodnutí
sú ako spoluvlastníci spornej parcely vedení žalovaní, boli žalobcovia nútení podať určovaciu žalobu.

XX. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. F. odvolacieho súdu napadnutý rozsudok takouto

vadou netrpí, je dostatočne odôvodnený a preskúmateľný a spĺňa požiadavky ustanovenia § XXX ods.
X I. kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi

a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami
a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník. Rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) a účastníkovi
musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa tieto parametre a súd vysvetlil dôvod, prečo žalobe vyhovel.

32. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §

387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

33. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešný, preto im súd odvolací súd priznal plnú náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).