Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200615
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117200615.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. zastúpený: V. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, I., proti žalovanej: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, G.,
zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 290 762, Vajanského 40, Trnava, o vrátenie daru a
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná m á vo voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.01.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2017, pôvodne
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť vrátiť žalobcovi dar -

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok parc.č.
XXXX/XX o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „. a pozemok parc.č. XXXX/XXX o výmere
XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „., katastrálne územie W. obec W.., okres G., ako aj povinnosť
náhrady trov konania.

2. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.06.2017 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu
žaloby s tým, že bude rozhodovať o petite v nasledovnom znení: „Žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi

dar - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok
parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „. a pozemok parc.č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „. katastrálne územie W., obec W.., okres G..
Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 2850 ako pozemok parc.č. XXXX/XX o
výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „. a pozemok parc.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2,
ostatné plochy, parcela registra „. katastrálne územie W., obec W.., okres G., je žalobca. Žalovaná je
povinnánahradiťžalobcovitrovykonaniavplnejvýške.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdsamostatným

rozhodnutím.“

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX daroval
žalovanej dar - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako
pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „. a pozemok parc. č.
XXXX/XXl o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcela registra „., katastrálne územie W.., obec W.., okres
G. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalobca ďalej uviedol, že daroval žalovanej spoluvlastnícky

podiel k pozemkom z dôvodu, že plánoval výstavbu rodinného domu, v ktorom chcela spoločne bývať so
žalobcom ako partnerom. Po darovaní dochádzalo medzi stranami k nezhodám, žalovaná opakovane
hrubým spôsobom urážala žalobcu, osobné invektívy prerástli až do rozchodu žalovanej a žalobcu.
Intenzita osobných útokov na integritu žalobcu zo strany žalovanej dosiahla takú úroveň, že od žalobcunie je spravodlivé požadovať, aby akceptoval právom nechránený stav, keď daroval dar žalovanej, ktorá
hrubým spôsobom a opakovane porušuje dobré mravy, pričom žalobca svojím správaním v súkromí a
ani na verejnosti nedal žalovanej k tomu podnet. Negatívne správanie sa žalovanej k žalobcovi a jeho

rodine sa objektívne prejavovalo ako neslušné nadávky a vyhrážky žalobcovi, často i pred svedkami.
Žalovaná o žalobcovi šíri nepravdivé informácie, ktorými sa snaží poškodiť jeho dobré meno v rodnej
obci. Žalobca žalovanú opakovane vyzval na vrátenie daru, žalovaná však napriek prvotnému prísľubu,
že dar žalobcovi vráti, tak neurobila.

4. V replike žalobca ďalej uviedol, že plánoval na predmetných nehnuteľnostiach výstavbu rodinného
domu, v ktorom chcela žalovaná spoločne bývať so žalobcom ako partnerom. O manželstve sa strany
nikdy vážne nerozprávali, ak sa medzi nimi niekedy spomenula svadba, vždy na úrovni spoločenskej
zábavy v štýle: „Kedy bude svadba? V sobotu.“ Podstatným dôvodom, prečo žalobca daroval žalovanej
dar, bola skutočnosť, že keď žalobca podal na stavebnom úrade žiadosť o vydanie staveného povolenia
na stavbu rodinného domu samostatne, žalovaná ho prehovárala, aby aj ju uviedol v žiadosti ako

stavebníka. Keďže podľa Stavebného zákona je povinný stavebník preukázať stavebnému úradu
vlastníctvo k pozemku, na ktorom má stavba stáť, žalobca vyhovel žiadostiam žalovanej a daroval
jej spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Žalovaná sa prakticky vôbec nezúčastňovala prác pri stavbe
rodinného domu, žalobcovi nepomáhala a žiadnym spôsobom na výstavbu rodinného domu žalobcovi
neprispela. Žalovaná pravdepodobne za zveľaďovanie žalobcovho majetku považuje občasný večerný

rozvoz pomocníkov na stavbe. Žalovaná opakovane pred svedkami tvrdila, že „si za to, že bola so
žalobcom, zaslúži peniaze za dom“. K situácii na rodinnej oslave, pri ktorej mal podľa tvrdení žalovanej
žalobca uraziť jej otca, žalobca uviedol, že k výmene názorov medzi nimi došlo z dôvodu, že otec
žalovanej neustále telefonoval žalovanej, aby prišla večer domov. Ona sama otcovi povedala, že už je
dospeláažeprídedomov,keďbudechcieť.Nešlovžiadnomprípadeokonflikt,alehlasnejšievysvetlenie

si názorov na túto situáciu, keď sa žalobca snažil zastať žalovanej. Žalobca má s otcom žalovanej
dodnes slušný vzťah a ani jeden z nich situáciu na oslave nepovažoval za konflikt. Žalobca sa ostro
ohradzuje voči spájaniu tejto výmeny názorov so zdravotným stavom otca žalovanej. Tiež je hrubým
klamstvom, že žalovaná užíva lieky na tlak od momentu hádok so žalovaným, keďže žalovaná berie
niekoľko druhov liekov dlhodobo a neraz sa stalo, že na ich kúpu jej prispieval žalobca. Žalobca pri

stavbe rodinného domu zabezpečoval nielen všetky stavebné práce a ich organizáciu, ale aj stravu
pre pomocníkov na stavbe. Ráno o 4.00 hod. vstal, navaril napr. guláš a do neskorých nočných hodín
pracoval na stavbe. Veľmi vlažný prístup žalovanej k prácam, ale najmä hrubé urážky žalobcu a jeho detí
boli dôvodom častých hádok, ktoré vyústili až do konečného rozchodu strán. Žalovaná sa niekoľkokrát
teatrálne zbalila a vyhrážala odchodom od žalobcu a nie je pravdou, že by ju žalobca náhle a nečakane

vyhodil. Žalovaná sa opakovane o žalobcovi pred svedkami vyjadrila, že je „starý ko..t“. A nielen to,
svedkom F. Y. a L. K. to napísala aj formou SMS správy. Taktiež sa viackrát žalovaná o deťoch žalobcu
vyjadrila, že „chcú žalobcu oje.. ť“. Opomenúc odporný a vulgárny štýl vyjadrovania žalovanej, žalobca
zdôrazňuje, že za hrubé porušenie dobrých mravov považuje nielen žalovanej neposkytnutie pomoci
žalobcovi pri stavbe rodinného domu, ale najmä intenzívne a hlboko urážlivé vyjadrenia o žalobcovi.

Práve intenzita týchto vyjadrení a vtedajší vzťah strán ako partnerov zvýrazňuje rozsah porušenia
dobrých mravov zo strany žalovanej. Je nesporné, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia
správania sa žalovanej k žalobcovi a členom jeho rodiny vôbec nezodpovedá všeobecne uznávaným
pravidlám vzťahu partnerov a ani elementárnym pravidlám slušnosti v spoločnosti. Tiež osočovanie detí
žalobcu ako ziskuchtivých krkavcov prispelo k výraznému naštrbeniu vzťahov medzi žalobcom a jeho

deťmi. Žalobca sa domnieva, že práve o to žalovanej išlo, a práve v tejto súvislosti sa javí správanie
žalovanej ako dvojnásobne amorálne. Na jednej strane osočuje deti žalobcu, že od otca očakávajú len
majetkový prospech a na druhej strane sa žalovaná nehanbí verejne priznať, že za vzťah so žalobcom
chce byť „vyplatená“. Žalovaná sa popri vulgárnom nadávaní žalobcovi nezastavila ani pred šírením
nepravdivých informácií, ktorými sa snaží poškodiť jeho dobré meno v rodnej obci. Opakovane sa v

širokom okolí vyjadrovala o žalobcovi ako o opilcovi. Tieto jej nepravdivé tvrdenia sú nielen prejavom
vďaky za všetko, čo žalobca pre žalovanú, jej syna a rodičov spravil, ale najmä cieleným ohrozením
jeho živobytia. Žalobca vykonáva dlhodobo pre obec W.. zimnú údržbu obecných ciest a počas zvyšku
roka je tiež prakticky denne za volantom. Je teda vylúčené, aby bol opilec, ktorý si pre alkohol neplní
svoje povinnosti. Žalovanej lži o údajnom opilstve žalobcu poškodzujú dobré meno žalobcu v obci

a spochybňujú jeho schopnosť vykonávať práce s ťažkými mechanizmami nielen pre obec, ale i iné
subjekty v obci a okolí. Žalobca predkladá súdu potvrdenie obce o tom, že vykonáva pre obec M.
zimnú údržbu, ktoré preukazuje, že nie je možné, aby žalobca pravidelne požíval alkohol spôsobom,
ktorý by čo i len naznačoval jeho alkoholizmus. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že k vráteniudaru nebola vyzvaná. Žalobca ju ústne opakovane vyzýval, aby mu dar vrátila. K zániku darovacieho
vzťahu došlo na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanej, ktorá hrubo porušila
dobré mravy svojím správaním k darcovi. Žalobca a žalovaná sa na vrátení daru navyše dohodli. Preto

žalobca písomne žalovanú na vrátenie daru už dodatočne nevyzýval. Žalovaná od žalobcu v rámci
mimosúdneho urovnania vzájomných nárokov žiadala vrátiť finančné prostriedky vynaložené na kúpu
kuchynského stola, svietidiel a krbu, ako aj misky, šálky, vyšívané dečky, vázu a sedaciu súpravu.
Tiež požadovala aj finančné vyrovnanie. Strany sa dohodli, že za postúpenie práv a povinností zo
stavebného konania zaplatí žalobca žalovanej 6.000,- eur. Podkladom pre výpočet tejto sumy bola

žalovanou navrhnutá cena za 1m2 pozemku (30,- eur). Zároveň sa strany dohodli, že žalovaná vykoná
prepis motorového vozidla zn. Peugeot na polícii v prospech žalobcu, postúpi na žalobcu všetky práva
a povinnosti zo stavebného konania a vráti žalobcovi všetky záručné listy k spotrebičom a doklady
k stavbe, ktoré pri odchode žalobcovi vzala. Žalobca odovzdal žalovanej hnuteľné veci a finančné
prostriedky, ktoré vynaložila na kúpu krbovej vložky vo výške 780,- eur. Záručné listy k spotrebičom
a ani žiadne doklady k stavbe žalovaná žalobcovi neodovzdala. So žalovanou sa dohodli, že zvyšok

peňazí jej vyplatí neskôr, pretože musí počkať, kým požadovanú sumu dá dohromady. V januári 2017,
keď sa žalovaný prostredníctvom známeho, ktorý mal podľa dohody strán sprostredkovať dohodu o
podmienkach vrátenia daru a konečného urovnania strán, opakovane pýtal, či je žalovaná pripravená
dohodu uzavrieť, lebo on už peniaze na jej vyplatenie získal, žalovaná otvorila otázku ďalších peňazí
za dom. Žalobca zdôraznil, že popiera akýkoľvek nárok žalovanej na podiel k stavbe a žiadal ju, aby

sa vyjadrila, či podmienky urovnania naďalej platia. Žalovaná sa k ponuke žalobcu nevyjadrila, snažila
sa len rečami o ľudskom zdraví a jeho hodnote natiahnuť čas. Žalobca neskôr zistil, že v tomto čase
žalovaná finalizovala dokumenty potrebné na zápis rozostavenej stavby a jej spoluvlastníckeho podielu
k nej. Jej motívom a cieľom však nie je zosúladenie právneho stavu so skutočnosťou alebo reálny výkon
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale žalovanej ide o peniaze. Zapísaním „jej“ spoluvlastníckeho

podielu k stavbe sa žalovaná snaží vytvoriť na žalobcu nezákonný tlak na hranici vydierania, aby
žalovanú z domu „vyplatil“. Dôkazom tohto žalobcovho tvrdenia je aj e-mailová komunikácia medzi
žalovanou a žalovaného známym. Z komunikácie je zrejmé, že žalovaná žiadala od žalobcu aj „peniaze
za dom“, konkrétne 30% z hodnoty stavby. V tomto čase však už dala znalcovi vypracovať znalecký
posudok na ocenenie rozostavanej stavby, a preto nie je pochybnosť o tom, že o žiadne urovnanie

so žalobcom nemala nikdy seriózny záujem. O špekulatívnom postupe žalovanej, navyše minimálne
v rozpore s dobrými mravmi, svedčí aj skutočnosť, že žiadosť o zápis rozostavanej stavby podala
okresnému úradu dňa 15.02.2017, teda po podaní žaloby o vrátenie daru. Teda v čase, keď vedela z
výpisu z listu vlastníctva, že žalobca sa ochrany svojich práv domáha súdnou cestou.

5. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom súdu nepreukázala nedôvodnosť
žaloby, resp. neexistenciu jej povinnosti vrátiť žalobcovi dar. Žalobca dôrazne popiera, že by oficiálne
alebo neoficiálne požiadal žalovanú o ruku. Podľa informácií, ktoré má žalobca priamo od žalovanej,
z predchádzajúcich vzťahov (manželského a ďalšieho partnerského) žalovaná vyšla ako tá „oklamaná
a obratá o majetok“. „Poučená“ z predchádzajúcich vzťahov sa pripravila na situáciu, kedy by jej pri

rozchode nič nezostalo. Sobášom chcela pravdepodobne vyriešiť svoje majetkovo neisté postavenie
priateľky žalobcu, ktorá nemá nárok na jeho majetok. Keďže ju žalobca o ruku nepožiadal a k
svadbe neprišlo, dokonca sa strany rozišli, zabezpečila sa žalovaná „dokumentačne“ (cieľavedome si
zabezpečila možnosť disponovať dôležitými dokladmi) a v rozpore s elementárnymi pravidlami slušnosti,
morálneho správania a so zákonom sa už podľa zápisu v katastri nehnuteľností stala podielovou

spoluvlastníčkou rozostavanej stavby - rodinného domu. Ďalej žalobca uviedol, že podal žiadosť o
stavebné povolenie najprv individuálne a až na naliehanie žalovanej bola doplnená ako stavebník. Nie
je logické, aby žalobca z vlastného „podnetu“ žiadosť menil po jej podaní a nezodpovedateľná zostáva
aj otázka, čo by ho k tomu viedlo, ak nie požiadavka žalovanej. Žalovaná si podľa žalobcu účelovo
zamieňa bežné upratovacie práce s podieľaním sa na výstavbe domu. To, že večer pri sledovaní TV

žalovaná na internete na stránkach cenového porovnávača našla, v ktorých stavebninách majú lacnejšiu
tehlu, nepochybne žalobcovi ušetrilo čas. Ale týmto preukazovať svoj podiel na výstavbe domu je prejav
extrémnej dôkaznej núdze. Osobitne stojí za zmienku výraz „následný nákup“. Ak tým chcela žalovaná
povedať, že napr. bola vyplatiť za žalobcove peniaze okná a doklad o zaplatení si nechala vystaviť na
svoje meno (a doklad žalobcovi vzala), tak tento druh „pomoci“ skôr preukazuje žalovanej amorálnosť,

než jej podiel na výstavbe rodinného domu. Žalovaná v interiéri domu vymaľovala so synom len jeho
izbu, lebo ju chcel mať zelenú. Zvyšok domu nemaľovala. Žalobca popiera, že by žalovaná pomáhala
pri stavbe rodinného domu spôsobom, ktorý ona opisuje (teda že by bez nej dom nestál). Žalobca trvá
na tom, že s otcom žalovanej má aj po hádke na jeho oslave narodenín slušný vzťah a popiera, že byho museli prítomní na oslave fyzicky zadržať, aby otcovi žalovanej neublížil. Došlo k hlasnej výmene
názorov, ale rozhodne nie na úrovni amoku a fyzického napadnutia. Podľa žalobcu žalovaná nepoprela,
že rozširovala o deťoch žalobcu informácie, že chcú otca len „oklamať“. Poprela len vulgárny spôsob,

akým to prezentovala. Za podstatné považuje žalobca zdôrazniť, že je nesporné, že žalovaná sa o
deťoch žalobcu verejne vyjadrovala ako o neslušných ziskuchtivcoch, ktorí od otca čakajú len peniaze
a majetky. To spôsobilo výrazné ochladenie vzťahov medzi žalobcom a jeho deťmi. Žalobcových detí
sa takéto vyjadrenie veľmi dotklo a v snahe vyhnúť sa konfliktom sa s otcom prestali stýkať. Žalovaná
nezabudla spomenúť, že žalobcu vozila, keď mu polícia odobrala vodičský preukaz. Áno, žalobca spravil

chybu, za ktorú dostal trest a z ktorej sa poučil. Žalovaná však nespomenula, koľkokrát ju žalobca viezol
do práce a z práce, za otcom do nemocnice, či za bratom na protialkoholické liečenie. Žalobca ďalej
uviedol, že samozrejme, že sa žalobcovho syna dotklo, že osoba, ktorá aj o ňom rozširuje hanlivé urážky
s veľmi citlivým rozmerom, sa prezentuje ako stavebník a hoci on na stavbe otcovi pomáhal, ona nie.
Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná považuje za samozrejmé, že pri rozchode sa dar vráti darcovi, a
to aj s retiazkou, ktorú obdarovanému nedarovala (t.j. mu ju vzala, hoci patrila obdarovanému), avšak

pri pozemku už táto žalovanej logika neplatí. Naopak, zneužitím okolností sa zapíše ako spoluvlastník
žalobcovho rodinného domu. Pritom dôvodom na vrátenie spoluvlastníckeho podielu k pozemkom nie
je rozchod strán, ale správanie sa žalovanej k žalobcovi, ktorým hrubo porušila dobré mravy a najmä
vzájomná dohoda strán o.i. aj o tom, že žalovaná dar žalobcovi vráti. To, že žalovaná šíri nepravdivé
informácie o žalobcovi, ktoré nielen zasahujú do jeho súkromia a osobnostnej sféry, ale ohrozujú aj

jeho podnikanie, dokazuje aj jej emailová správa zo dňa 16. januára 2017, kde spoločnému známemu
píše: „Nepijem a pamätám si všetko.“ Je vylúčené, aby touto vetou žalovaná naznačovala, že pije
spoločný známy strán a z textu emailovej správy je zrejmé, že išlo o reakciu na žalobcu. Je zrejmé,
že žalovaná žalobcov údajný alkoholizmus spomína aj v písomnej komunikácii so spoločným známym,
ktorá sa týka urovnania strán a nemá s ňou žiadnou spojitosť. Žalobca mal skutočný záujem dodržať

dohodu so žalovanou a keď zistil, že žalovaná ho oklamala a namiesto vyporiadania sa snaží získať
aj spoluvlastnícky podiel k rozostavanej stavbe, musel chrániť svoje práva žalobou. Aj napriek podanej
žalobe chcel dať žalovanej poslednú možnosť sporné nároky urovnať mimosúdne. Zo správy vidno, že
žalovaná v snahe získať čas, len zavádza a neurčito naznačuje dohodu („porozmýšľam“), hoci v tom
čase už finalizovala všetky podklady k žiadosti o zápis spoluvlastníckeho podielu k rozostavanej stavbe,

čo akúkoľvek formu zmierlivého vyporiadania strán vylučuje. Žalovaná klame, keď tvrdí, že neexistovala
žiadna konkrétna ponuka dohody (čo preukazuje aj jej akceptácia plnenia zo strany žalobcu). Do detailov
bolo medzi stranami dohodnuté vzájomné plnenie (presné určenie hnuteľných vecí a cena kuchynského
stola, svietidiel a krbovej vložky), ktorého časť žalobca plnil a v januári 2017 bol pripravený plniť zvyšok,
t.j. zaplatenie finančnej sumy za postúpenie práv a povinností zo stavebného povolenia. Obe strany

chceli, aby išlo o komplexné a konečné vyporiadanie. Aj preto sa dohodli na absolútnych detailoch
týkajúcich sa napr. ceny za lustre a led svietidlá na kuchynskej linke. Na pojednávaní žalobca uviedol, že
pokiaľideovulgárnevyjadreniaožalobcovi,maloísťovyjadrenia,žejestarýk...,pokiaľideoohovárania
detí žalobcu, bolo uvádzané, že sú to nevďační ziskuchtivci, toto ohováranie malo byť robené pred
obyvateľmi obce, nakoľko dcéra žalobcu je kaderníčkou, kam chodili konkrétni ľudia, ktorí jej o týchto

skutočnostiach rozprávali.

6.AkodôkazyžalobcaoznačilapredložilDarovaciuzmluvuzodňaXX.XX.XXXX,Výpiszlistuvlastníctva
č. XXXX pre k.ú. M. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, Potvrdenie zo dňa 22.03.2017,
Žiadosť o zápis rozostavanej stavby zo dňa 09.02.2017, e-mailovú komunikáciu zo dňa 16.01.2017,

výpis z účtu zo dňa 31.12.2015, žiadosť o predčasné splatenie pohľadávky zo dňa 07.02.2017. Žalobca
ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov F., L.. L. K., Q., W. Z., G. Z., B. N.. Navrhol tiež
doplniť dokazovanie dopytom na mobilného operátora žalovanej.

X. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že ako partnerka žalobcu bola obdarovaná časťou

pozemku, na ktorom si mali spoločne postaviť dom a neskôr malo dôjsť k svadbe. Úslužne stála po
jeho boku, pomáhala mu s prácami a zveľaďovaním jeho majetku. K nezhodám medzi stranami sporu
v rámci partnerského života síce dochádzalo, avšak ich príčinou bolo najmä žalobcove hrubé správanie
voči žalovanej. Postupom času sa toto hrubé správanie stupňovalo, až dosiahlo pravidelnej intenzity
- k ponižovaniu a ohováraniu dochádzalo takmer na dennej báze. Napriek tomuto správaniu žalobcu

však k formálnemu rozchodu nikdy nedošlo - žalobca v skutočnosti žalovanú náhle a nečakane, zo
dňa na deň, vysťahoval (expresívnejšie vyjadrené: vyhodil) z už postaveného domu, pričom k takémuto
konaniu žalovaná nedala žalobcovi žiaden dôvod. V tomto dome následne žalobca vymenil zámky, čím
permanentne zabránil žalovanej vstup do nehnuteľnosti. Žalovaná si uvedomuje, že otázka existencieči neexistencie dôvodu na rozchod (teda na ukončenie partnerského vzťahu) nie je tak dôležitá, akou
by bola vo formálnejšom (právne regulovanom) partnerskom vzťahu, ako napríklad v manželstve,
avšak zároveň zdôrazňuje, že okolnosti (údajného) ukončenia vzťahu zohrávajú relevantnú úlohu v

„dokreslení“ celkového skutkového obrazu o fungovaní vzťahu, ktoré sú následne dôležité v súvislosti
s právnym posúdením údajného porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej. Žalobca ďalej uvádza,
že negatívne správanie žalovanej k nemu a jeho rodine, treba posudzovať ako správanie v rozpore
s dobrými mravmi, čo možno v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka kvalifikovať ako relevantný
dôvod pre navrátenie daru. Argumentácia, ktorou žalobca poukazuje na takého správanie, nie je ničím

podložená, je zavádzajúca a klamlivá, nakoľko k hrubému správaniu (ergo správaniu v rozpore s
dobrými mravmi) dochádzalo, avšak nie zo strany žalovanej, ale naopak, zo strany žalobcu. Právny
stav a skutkový stav, ktorý predostiera žalobca v žalobe, nie je ničím podložený - žalovaná trvá na
tom, že k hrubému a ponižujúcemu správaniu dochádzalo bez akéhokoľvek dôvodu z jeho strany.
To, že neurážal iba ju, ale aj jej rodinných príslušníkov, možno doložiť svedeckou výpoveďou otca
žalovanej. Ilustratívnym príkladom je situácia, ktorá sa udiala na rodinnej oslave, kde prišlo medzi nimi

(žalobcom a otcom žalovanej) ku konfliktu, ktorého dôsledky odzrkadľujú i jeho zdravotný stav (operácia
srdca, prekonanie mozgovej príhody). Stupňujúce sa nevraživé správanie žalobcu sa odzrkadlilo i na
zdravotnom stave žalovanej, ktoré možno zdokladovať lekárskou správou, v ktorej lekár konštatoval jej
fyzickú a psychickú vyčerpanosť. Od momentu týchto hádok musí žalovaná opakovane užívať lieky na
tlak. V neposlednom rade žalobca uvádza, že zo strany žalobkyne dochádza k šíreniu nepravdivých

informácii o jeho osobe. Znova je nutné konštatovať, že túto informáciu prezentuje žalobca len v
rovine nedokázaného tvrdenia - konštatáciu nešpecifikuje a bližšie nerozvádza, preto ju nemožno
klasifikovať ako hodnovernú. Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, na ktoré sa na záver žaloby
poukazuje, žalovaná uvádza, že k navráteniu daru nebola vyzvaná písomne a ani len ústne. Došlo len k
návrhu - sprostredkovane zo strany žalobcovho osobného známeho, ktorý je právnikom - na vyplatenie

časti pozemku, ktorého je žalovaná vlastníčkou, a to v sume 30,- eur za meter štvorcový, za účelom
mimosúdneho vyrovnania sporu. K takejto dohode však neprišlo. Zrejme z tohto dôvodu došlo zo strany
žalobcu k neodôvodnenému návrhu na vrátenie daru. Žalovaná nesúhlasí so žalobným návrhom a
navrhuje súdu žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

8. V duplike sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že nikdy nepresviedčala žalobcu o tom, aby ju
v žiadosti taktiež uviedol ako „stavebníka.“ Takýto podnet naopak prišiel priamo zo strany žalobcu.
Ďalšie nepravdivosti súvisia s absolútnym popretím pomoci žalovanej pri výstavbe rodinného domu.
Pravdou pritom je, že sám žalobca zvykával žalovanej tvrdiť, že „nebyť jej, ten dom ani nestojí.“
Žalovaná pomáhala pri vybavovaní stavebného projektu a pri rôznych byrokratických úlohách spojených

s činnosťou orgánov verejnej správy. Ďalej sa starala o bežné potreby stavbárov a majstrov na stavbe
rodinného domu (varenie, nosenie jedla na stavbu, umývanie riadu), ale aj o zabezpečovanie kúpy
stavebného materiálu (rešerš dostupnosti a výhodnosti cien na internete a následný nákup). Taktiež
maľovala interiér domu (opakovane), či pomáhala pri iných prácach (napr. „špárovanie“ obkladačiek).
A to bol uvedený len zlomok prác a zásluh, ktorými sa žalovaná podieľala na stavbe rodinného domu.

Nepravdivé sú ďalej tvrdenia o tom, že má žalobca s otcom žalovanej „dodnes slušný vzťah“, rovnako
ako klamlivé je aj popretie konfliktu medzi žalobcom a otcom žalovanej na rodinnej oslave. Žalobca sa
na tejto oslave správal, akoby sa dostal do „amoku“ a ďalší prítomní ho museli fyzicky zadržať, aby otcovi
žalovanej neublížil. Zdravotný stav žalovanej sa po konfliktoch, ktoré žalobca vyvolával, kontinuálne
zhoršoval. V tejto súvislosti je výslovným klamstvom tvrdenie, že žalobca prispieval žalovanej na lieky.

Osobitnú kategóriu klamlivých argumentov tvoria tvrdenia, ktorými sa žalobca snaží navodiť dojem
žalovanej ako vulgárnej ženy. Tieto tvrdenie sú však pravdivé v opačnom garde, t.j. práve naopak,
žalobca pri viacerých príležitostiach vulgárne nadával, osočoval a nevkusne urážal žalovanú. Žalovaná
by chcela osobitne vylúčiť a poprieť zmienené vulgárne slovné spojenie v súvislosti s konaním deti
žalobcu - v replike zmienené vulgárne slovné spojenie nevyslovila. Žalovaná sa odchodom resp.

rozchodom žalobcovi nevyhrážala a nie je pravdou, že by sa „niekoľkokrát teatrálne zbalila“. Jadrom
argumentácie, ktorou sa žalobca snaží preukázať hrubé porušenie mravov zo strany žalovanej, je okrem
údajných „intenzívne a hlboko urážlivých vyjadrení“ o jeho osobe, aj údajné neposkytnutie pomoci
pri stavbe rodinného domu. V oboch aspektoch sa však jedná o klamstvo. Žalovaná pravidelne a
systematicky pomáhala žalobcovi, a to nielen pri stavbe rodinného domu. V tých najťažších životných

chvíľach stála vždy pri ňom a pomáhala mu pri práci na rolách, zabíjačkách, pri oberaní úrody, šoférovala
traktor, keď sa brala ďatelina. Taktiež mu pomáhala pri mechovaní obilnín, predaji hovädzieho mäsa,
syrov a valec - jednoducho vyjadrené, žalovaná sa snažila žalobcovi pomôcť, aby mohol mať aj nejaké
peniaze k dobru. Vozila ho na aute vždy, keď potreboval, hlavne najviac vtedy, keď pri havárií (ktorábola zapríčinená alkoholom) prišiel o vodičský preukaz. Pomáhala mu aj keď mal zlomenú nohu. Je
pravdou, že žalobca musel- azda dva či tri krát - navariť a nachystať jedlo majstrom a stavbárom
- bolo to však vtedy, keď bola žalovaná chorá (38,8 °C horúčky, zápal priedušiek a asi 6 týždňová

rekonvalescencia). Hneď ako bolo žalovanej po zdravotnej stránke lepšie, navrátila sa do bežného
cyklu, t.j. naďalej denno-denne pomáhala žalobcovi. Žalovaná popiera aj žalobcovo tvrdenie o tom,
že žalovaná svojou cieľavedomou činnosťou naštrbila vzťah s jeho deťmi. Žalovaná nie je príčinou
toho, že sa žalobca so svojimi deťmi nebaví. Podľa informácií, ktoré povedal sám žalobca žalovanej,
s jedným so synov sa nebaví z toho dôvodu, že mu je vraj dlžný peniaze a druhý syn sa vraj odmlčal

po tom, ako sa dozvedel, že je na stavebnom povolení zaevidovaná aj žalovaná. Dezinterpretáciou
faktov je aj uvedenie príhody o vrátenej retiazke - žalobca vo svojom texte neuvádza, že sa jednalo
retiazku, na ktorej bol nosený symbol srdca s kľúčom, ktorý žalobca dostal na Valentína so slovami, že
ten kľúč má od srdca žalovanej. Práve vzhľadom na túto symboliku považovala žalovaná za vhodné
a náležité, aby jej žalobca po rozchode vrátil „kľúč od jej srdca“. Žalovaná taktiež popiera, že by si
pri odchode z domu žalobcu vzala čokoľvek, čo by jej nepatrilo. Zavádzajúcou je aj informácia o tom,

že žalovaná tendenčne požiadala žalobcu o ručenie pri spotrebnom úvere, keďže iniciatíva vziať si
úver, pochádzala priamo od žalobcu. Informácie, ktoré predstavujú vrchol absurdity, sú tvrdenia o tom,
že žalovaná šíri nepravdivé informácie o alkoholizme žalobcu. Bez toho, aby tieto závažné tvrdenia
akokoľvek dokázal, predkladá žalobca dôkaz - potvrdenie obce o vykonávaní zimnej údržby ciest -
ktoré je vo svojej podstate absolútne irelevantné, keďže ním žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že

by žalovaná akokoľvek (verejne) obvinila žalobcu z alkoholizmu. Ďalej žalovaná uviedla, že na vrátení
daru sa žalovaná a žalobca ústne nikdy nedohodli. Jediné potenciálne náznaky dohody predstavovali
rozhovory so spoločným známym - právnikom, ktorý sa podujal na úlohu mediátora ohľadom vyrovnania
právnych nárokov z rozdelenej parcely. Táto snaha však nebola nikdy finalizovaná a teda neexistovala
žiadna konkrétna ponuka, tak ako sa to snaží vykresliť žalobca. V súvislosti s dôkazom, ktorý žalobca

predkladá za účelom preukázania existencie dohody, žalovaná podotýka, že sa jedná o e-mailovú
komunikáciu, ktorá je datovaná až po podaní žaloby.

9. Ako dôkazy žalovaná navrhla vykonať výsluch syna žalovanej.

10. Uznesením č.k. 11C/6/2017-43 zo dňa 23.03.2017 tunajší súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým malo byť uložené žalovanej, aby v celom rozsahu vzala späť Žiadosť
o zápis rozostavanej M. zo dňa 09.02.2017, podanej Okresnému úradu G., Katastrálny odbor, dňa
15.02.2017, číslo konania Z 899/17, tak aby Okresný úrad G., Katastrálny odbor, záznam č.k. Z XXX/
XX nevykonal, a aby sa žalovaná až do právoplatného rozhodnutia vo veci žalobcu proti žalovanej o

splnenie povinnosti vrátiť dar, vedenej Okresným súdom G. pod sp.zn. 11C/6/2017, zdržala všetkých
úkonov týkajúcich sa rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na parcele
č. XXXX/XXX, parcela registra „., ostatné plochy, výmera XXX . m2, k.ú. W., do katastra nehnuteľností.
Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/95/2017-89 zo dňa
31.05.2017.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a výsluchom svedkov F.
Y., L.. L. K., G. Z. ml. a W. Z., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W.. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6) vyplýva, že žalobca a

žalovaná sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemok parcela registra „. č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere XXX m2 a pozemok parcela registra „. č. XXXX/XXX - ostatné plochy
o výmere XXX m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), každý z nich v spoluvlastníckom podiele o
veľkosti 1. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je u žalovanej uvedená Darovacia zmluva, vklad
povolený dňa XX.XX.XXXX, V XXXX/XX.

13. Z Darovacej zmluvy zo dňa 21.07.2014 (č.l. 2) vyplýva, že medzi žalobcom ako darcom a žalovanou
ako obdarovanou bola uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho
podielu na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej. V darovacej zmluve v čl. III ods. 3. darca vyhlasuje,
že si prial rozhodnúť o tomto svojom majetku za svojho života slobodne, vážne a podľa svojich predstáv.

14. Svedok L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná minimálne 25 rokov, žalovanú
pozná 8 rokov, odkedy mu ju žalobca predstavil ako partnerku, s oboma je kamarát. Ďalej uviedol,
že mu boli poslané SMS správy zo strany žalovanej, boli trošku neslušné, preto si ich neuložil. Bolidoručené aj cez facebook aj SMS. On tieto SMS nekomentoval. Do styku so stranami sporu, keď tvorili
pár, dochádzal, väčšinou keď žalobca robil nejakú zabíjačku, oberačku, tak mu zavolal, že si pomôžu,
kamarátske stretnutia s jedným aj druhým. Ich vzťah videl ako pekný vzťah, asi posledné 2-3 roky sa to

začalo zhoršovať zo strany žalovanej, začala rozprávať nie pekne, aký je žalobca, povedala svedkovi
do očí, aký je on k...., keď sa jej svedok pýtal, prečo je stále s ním, povedala mu, že musí ešte niečo
získať z toho vzťahu. Nevie, či sa niečo medzi nimi stalo, žalovaná svedkovi napísala, že zas ten k....,
povedala, že chce ešte vydržať aspoň chvíľu, niečo získať. Toto bolo posledné 2-3 roky, kedy sa začal
vzťah zhoršovať. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanej vulgárne, neslušne nevyjadroval, naopak on vždy

obhajoval, že ide za Z. Pokiaľ ide o oslavu, kde by žalobca osočoval otca žalovanej, myslí, že k takému
nedošlo, iba že by sa medzi sebou rozprávali, niečo si vysvetľovali. Keď oberali čerešne, sa zo srandy
opýtali, že Ty sa G. kedy oženíš, on odpovedal, že v sobotu, bolo to myslené zo srandy. Povedal, že
on už raz ženatý bol, že sa ženiť nechce. SMS-ky boli maximálne dve, bolo to väčšinou cez facebook.
Žalovaná používala urážlivé slová - výraz „starý k....“. Svedok nebol svedkom hádky medzi žalobcom a
žalovanou. Zo začiatku vzťahu to bol priateľský vzťah, nič si také nevšimol. Žalovaná svedkovi povedala,

že čo ten k... zas robí, svedok jej na to povedal, že prečo s ním teda je, že on do toho zasahovať nemôže,
svedok napísal, že nesťažuj sa, ja nechcem nič vedieť. SMS správy, ktoré mali obsahovať vulgárne
slovo, boli asi 2 a potom na facebooku, určite 8 vulgárnych si pamätá, dátumy nepovie vôbec. Na otázku
žalovanej, či nadávala žalovaná bez akéhokoľvek dôvodu a čo bolo obsahom správ, svedok uviedol,
že neriešil obsah správ, je to ich vzťah, písala, že je to starý k...., robí mi zle. Ona sa chcela sťažovať,

svedok jej povedal, že sa mi nesťažuj, ja neviem čo sa deje medzi vami. Na otázku žalovanej, že vravel,
že vzťah sa posledné 2-3 roky zhoršoval, či vnímal, že sa vzťah zhoršoval, svedok uviedol, že vnímal,
že žalobca nezmenil svoj vzťah, že vzťah žalovanej k žalobcovi sa zhoršil. Na otázku, či mala žalovaná
nejaké vyjadrenia ohľadom vzťahu so žalobcom pred svedkom, okrem SMS, či je vzťah dobrý, či im
to klape, či si to osobne povedali, svedok uviedol, že si to nepamätá, písala SMS-ky a na facebooku.

Nepamätá si zvyšný obsah správ, všimol si, že sa ich vzťah zhoršil.

15. Svedok F. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sú kamaráti a so žalovanou tiež. So
žalobcom je kamarát od roku 1977, pretože spolu robili, so žalovanou sa pozná z príležitosti, že bola
so žalobcom. Pokiaľ ide o vzťah medzi nimi, zo začiatku to bolo zaujímavé, dobré z obidvoch strán,

potom tam zbadal nejakú zmenu, keď mu párkrát žalovaná písala a telefonovala, kde sa dosť vulgárne
vyjadrovala na žalobcu, čo bol svedok prekvapený, pretože to vyzeralo, že je ich vzťah normálny. Cítil,
že niečo tam asi nie je v poriadku. Zhoršovať sa to začalo asi zhruba pred 2,5 až 3 rokmi. Nezažil, by sa
žalobca vyjadroval vo vzťahu k žalovanej vulgárnym spôsobom, neslušne, neúctivo, skôr na ňu nedal
dopustiť. Žalovaná sa pred zhruba 2,5 až 3 rokmi začala dosť hrubo vyjadrovať, vyjadrovala sa osobne

aj cez SMS, použila slová „starý k....“. Pokiaľ ide o správanie žalovanej vo vzťahu k deťom žalobcu, s
W. nevychádzali určite, G. chodil pomáhať tatkovi na stavbu a na zabíjačky, tak asi tak. Že by to bolo
z Ľubovej strany nejaké valné, tak to nie. Žalovanú fyzicky nevidel, že by pomáhala pri stavbe domu.
Pokiaľ ide o to, či sa zúčastnil nejakej oslavy, kde by žalobca osočoval otca žalovanej, áno, bola oslava,
skôr by povedal, že to bola výtka, nie osočovanie. Z. otec nechcel, aby Z. bývala u Y., Y. bol na to nejaký,

chcel si to s Z. otcom vydiskutovať, nebolo to hrubé, neprišlo ani k fyzickému útoku, nebolo hrešenie ani
nadávanie. Na otázku, či si pamätá, ako často žalovaná používala vo vzťahu k žalovanému vulgarizmy,
bolopártelefonátovabolopárSMS,nepamätásikoľko.Vjanuárirokapolnazad,keďsvedokspomenul,
že sa auto môže prepísať na G., že by mohol vybaviť poistku, na toto reagovala žalovaná, že si to
nepraje, pretože keď sa niečo stane, nechce odísť s holým zadkom. Vulgárne SMS-ky nenadväzovali

na nejakú komunikáciu, ktorú mal so žalovanou, dostal SMS a keď ju prečítal, tak sa červenal. Bolo to
zhruba 3 roky dozadu, predtým neboli takéto SMS-ky. Nevie, koľko tých SMS bolo. Keď sa SMS správy
týkali žalobcu, tak to bolo urážlivé. Na otázku, či svedok tuší, prečo žalovaná poslala takúto SMS jemu,
koľko ich bolo, či tam bolo aj niečo iné, že starý k...., svedok uviedol, že bolo tam aj niečo písané, že nech
si nemyslí ten starý k...., bol to útok na žalobcu. Vzťah do času pred 3 rokmi bol dobrý, chodili na nákupy

do Poľska, brával ju so sebou. Po zhruba 3 roky dozadu nevie svedok, čo sa stalo. Na otázku, či sa mu
sťažovala žalovaná na správanie žalobcu vo vzťahu, svedok uviedol, že myslí si, že by jej nadával, tak
to určite nie. Obsah SMS nebol len starý k....., toto si presne nepamätá. Žalovaná mu volala, aby zistil,
kto chodí ku žalobcovi, toto svedok odmietol. Bol na oslave 40-tich narodenín žalovanej, nedošlo tam
ani náznakom k fyzickému napadnutiu medzi žalobcom a otcom žalovanej. Žalobcovi sa nepáčilo, že Z.

otec jej stále vyvoláva a pýta sa, kedy dôjde domov do G.. Po tejto oslave sa vzťah nezhoršil, pretože
na ďalších oslavách sa zúčastňovali obaja rodičia žalovanej, G. im chodil pomáhať na chatu, nebol
tam náznak, že by došlo k nejakému narušeniu. Na otázku, keď svedok spomínal, že vzťah žalobcu a
žalovanej sa pred 2,5 rokmi až 3 rokmi zhoršil, na základe čoho tak usudzoval, svedok uviedol, že nazáklade tej SMS-ky. Na otázku, či mu neopisovala žalovaná v ich partnerskom vzťahu čo robí žalobca,
čo sa jej nepáči, svedok uviedol, že myslí si, že nie, nepamätá si, že by boli nejaké výtky. Tých SMS
bolo potom viac, asi tri. Na otázku, či správy obsahovali aj niečo iné okrem pomenovania starý k...., či

tam bol aj iný text, svedok uviedol, že dobré nič určite, fakt nevie, zapamätal si, že tam bolo „starý k....“,
aby si nemyslel, že mu všetko nechá, svedok nevie, koľko ich bolo a ako často boli zaslané.

16. Svedkyňa W. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že je žalobcova dcéra, žalovaná jej bola
predstavená otcom ako kamarátova dcéra. Nezbadala nejaký rozdiel vo vzťahu otca k nej, odkedy sa

spoznal so žalovanou. Nikdy nemala problémy, čo sa týka vzťahu s otcom. Čo sa týka žalovanej, nemala
potrebu sa s ňou stretávať. Veľmi málo komunikovali, zo začiatku, potom už nie, len sa zdravili. Na
otázku, či sa žalovaná vyjadrovala niekedy vo vzťahu k svedkyni negatívne, svedkyňa uviedla, že počula
také reči, že ona sa inak zariadi, aby sa s nimi nemusela deliť. Robí v W., počula to ľudí, nebolo to
príjemné. Povedala jej to jedna pani, stretli sa a povedala jej to z očí do očí. Bolo to v tom zmysle,
že sa v tom vzťahu zariadi tak, aby sa nemusela s nimi deliť. Otec s partnerkou boli na návšteve u

tej pani a tam to bolo povedané, bola to W. Z.. Ona začala tým, že mali návštevu, a že toto tam bolo
povedané, sama od seba to svedkyni povedala. Boli tam asi manželia Z. a otec - žalobca s partnerkou -
žalovanou. Nedostali sa k nej nejaké iné vyjadrenia, ktoré povedala žalovaná. Pokiaľ ide o vzťah otca so
žalovanou, akceptovala to, nevie, aký bol medzi nimi vzťah, svedkyňa sa s nimi nestretávala, s otcom
bola v kontakte, ale nechodila k nim. V kontakte so žalovanou nebola, len náhodné stretnutia, napr. v

obchode. Keď sa náhodne stretli, ich vzájomné správanie bolo v poriadku. Na otázku, čo konkrétne jej
povedala pani Z., svedkyňa uviedla, že povedala, že pani sa zariadi už tak, aby sa nemusela s nimi deliť.

17. Svedok G. Z. ml. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho otcom, žalovaná je jeho
priateľka. S otcom má klasický vzťah, v pohode komunikujú. Na otázku, či odkedy začal žalobca žiť

so svojou partnerkou, či zbadal nejaké zmeny vo vzťahu k otcovi, svedok uviedol, že ani nie, snažil sa
vychádzať, aby to bolo všetko v harmónii. Pokiaľ ide o vychádzanie so žalovanou, tak isto, nesnažil sa
o žiadne problémy, v rámci slušnosti. Na otázku, aký bol jej vzťah k nemu, svedok uviedol, že tak isto,
nepociťoval niečo. Jemu konkrétne do očí sa o ňom negatívne nevyjadrovala, započul, že sú nedobré
deti, že túžia po majetku, počul to rôzne od susedov, obyvateľov z dediny. Nedobré deti v zmysle, že

nemajú dobré vzťahy, že si nevychádzajú s otcom. Rozprávalo sa v dedine, že ona chce otcov majetok,
že deťom nič nenechá a takéto záležitosti. Nie je to nič príjemné, zo začiatku si veľmi dobre rozumeli, tak
to vyzeralo, tak to svedok nechal tak, určite sa ho to dotklo, nechal si to v sebe a riešil v rámci seba. Na
otázku, či vedel, že otec daroval pol pozemku, svedok uviedol, že tak isto sa to dopočul a tak isto je to
záležitosť, ktorá sa človeka dotkne, ale čo spraví, keď s ňou mal dobrý vzťah. Na otázku, či počas celého

života s otcom komunikovali normálne, svedok uviedol, že nejaké drobné konflikty sú v každej rodine,
mali aj oni nejaké drobné nedorozumenia, vždy si to vysvetlili a dali sa dohromady. O tom, že otec si
našiel partnerku pani žalovanú, sa svedok dozvedel tak, že mu to mama nejak naznačila. Stretávali sa,
otec sa takto rozhodol, oni boli odrastení, nevidel problém, že by do toho vstupoval. Na otázku, či nebolo
obdobie, že by sa vyhýbal otcovi, svedok uviedol, že bolo tam obdobie, keď staval žalobca dom, že sa

svedok na pár týždňov odmlčal, avšak potom sa stretli a si to vysvetlili. Keď si otec našiel partnerku, s
ktorou stavali dom, svedok to zase vnútorne riešil, musel sa vyrovnať, tak sa jednoducho rozhodol. Ak
spomínal, že boli nejaké menšie konflikty s otcom, počas ktorého obdobia, ako dlho to trvalo, bolo to
pár týždňov, čo sa na 2-3 týždne odmlčali, nechali to vychladnúť, potom sa stretli, bolo to asi 3-4 roky
dozadu. Keď započul nejaké reči o nich ako o deťoch, počul to od ľudí z dediny, čo sú tam starousadlíci,

nekládol tomu nejakú váhu. Dozvedel sa to od mamy, že jej to povedala nejaká známa, ale nechcela
povedať ktorá, údajne povedala, že ona všetko dostane, že ona sa s tými nebude deliť. Aj inú vec sa
dopočul, mala priateľa z dediny, chcela nejaký majetok, jeho matka povedala, že chvalabohu, že si našla
Z.. Na otázku, či počul nejaké reči, ktoré by boli smerované od žalovanej, ktoré by ho urážali, myslí, že
niečo takto smerované na neho nepočul, nejak sa o to nezaujímal, bral veci sú ako sú. Pokiaľ ide o vzťah

žalobcu a žalovanej, keď bol služobne v G., tak tam niekedy prespal, vzťah bol harmonický, keď už tak
často sem necestoval, sa dopočul od otca a kamarátov, svedkovia, ktorí tu boli, že sú zase rozídení,
neustále rozchody. Nevidel do tých problémov osobne, aby ich vedel pomenovať. So žalovanou nemal
niekedy nejaký problém, čo sa týka komunikácie alebo správania voči nemu. So žalovanou sa stretával
na dome, na zabíjačkách, cez víkend. Na otázku, či si spomína na niečo, čo by mu žalovaná spravila

zlé, urazila ho, svedok uviedol, že myslí, že nie, nevie si spomenúť.

18. Podľa § 137 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, c) určení, či tu právo je alebo nie je,ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

19. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 628 ods. 1 a 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (1) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. (2)

21. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

22. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

24. V tu prejednávanej veci sa žalobca po pripustení zmeny petitu žaloby domáhal dvoch výrokov, a síce
uloženia povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi dar - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k predmetným
nehnuteľnostiam a tiež určenia, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca sa v

konaní domáhal vrátenia daru z dôvodu, že žalovaná podľa neho hrubo porušila dobré mravy, a to svojim
správaním voči darcovi a členom jeho rodiny, konkrétne dcére Milade Bundovej a synovi Ľubomírovi
Benkovi ml..

25. V prípade prvého z dvoch žalobcom navrhovaných výrokov išlo o výrok, ktorým sa žalobca domáhal

uloženia povinnosti žalovanej vrátiť dar žalobcovi, t.j. išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. a ) CSP o
splnenie povinnosti. Keďže žalobca po pripustení zmeny petitu žaloby požadoval aj určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, súd mal za to, že žaloba bola v časti petitu na plnenie nadbytočná. Totiž, v
prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne
vydať a prepísať evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, darca sa musí domáhať na súde

žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší
zápis vlastníckeho práva darcu k daru do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá
vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra
nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia
takéhoto nároku súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa §

630 OZ. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v jej prvom petite zamietol ako nadbytočnú a nedôvodnú.

26. V prípade druhého z navrhnutých výrokov išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. o
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je. Nakoľko naliehavý
právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, je potrebné ho preukazovať,

preto súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j.
naliehavý,pričomposúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcich
skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav

ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno
odstrániťinak,lenurčovacímvýrokom,pričomjestvujepotrebaodstráneniatejtoneistotyresp.ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu.

27. V tu prejednávanej veci žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že keďže žalovaná

dobrovoľne nechcela vrátiť dar poskytnutý jej na základe darovacej zmluvy, žalobca musel túto právnu
neistotu riešiť určovacím petitom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko len takýto výrok
súdu uvedený v rozhodnutí je kvalifikovaný na zápis vlastníckeho práva k daru v prospech žalobcu
do katastra nehnuteľností. Tu súd k námietke žalovanej, že preukazovanie naliehavého právnehozáujmu nebolo uvedené v písomných vyjadreniach, uvádza, že jeho preukazovanie v rámci doplnenia
skutkových tvrdení na prvom pojednávaní je akceptovateľné.

28. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)

právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná
určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň
objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý

tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

29. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Ak sa žalobca v druhom výroku domáha určenia, že je (výlučným) vlastníkom

nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný okrem neho ako podielový spoluvlastník
aj niekto iný (žalovaná), má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a
na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a
že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností,
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.

30. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na podanej

určovacej žalobe (druhý výrok žalobného petitu), a v tejto časti prikročil k posúdeniu merita veci.

31. V zmysle § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Uvedené ustanovenie umožňuje
osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom

vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom
správaniasaobdarovaného,ktorénaplňujeznakyuvedenév§630OZ.Pokiaľdarcatotoprávorealizuje,
zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.
K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ teda dochádza na základe jednostranného právneho
úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo

voči členom jeho rodiny.

32. Súd najskôr posúdil námietky žalovanej, či sú splnené formálne náležitosti výzvy na vrátenie daru. V
konaní bolo sporné, či bola žalovaná pred podaním žaloby na súd vyzvaná žalobcom na vrátenie daru.
Žalobca tvrdil, že žalovaná bola k tomuto vyzvaná ústne, čo navrhoval preukázať výsluchom svedka

G.. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie, nakoľko nebolo nevyhnutné preukazovať výzvu na vrátenie
daru urobenú pred začatím konania. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž nevyplýva povinnosť
žalobcu pred podaním žaloby doručiť žalovanej do vlastných rúk výzvu na vrátenie daru, keď Občiansky
zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Súd má za to, že výzva na
vrátenie daru môže byť obsiahnutá aj v žalobe, pričom jej doručením žalovanej je splnená podmienka

uplatnenia práva darcu na vrátenie daru (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/79/2014
zo dňa 27.03.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19.06.2013).33. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči obdarovanému za hrubé porušenie
dobrých mravov. Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Vo všeobecnosti ide

o súhrn morálnych pravidiel správania, súhrn určitých v spoločnosti všeobecne akceptovaných
noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno potom považovať za sankciu, ktorou darca
postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené zákonné
ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne
prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Hrubým porušením

dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998).
Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Právo darcu
na vrátenie daru nezakladá akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také
negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade

porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako darca sa nemôže úspešne domáhať
vrátenia daru, nakoľko v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná ako obdarovaná správala voči nemu
alebo voči členom jeho rodiny spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako hrubo porušujúci dobré mravy.

35. Žalobca tvrdené hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej skutkovo vymedzil tak, že
žalovanáhrubýmspôsobomurážalažalobcu,žepredsvedkamiL..L.K.aF.Y.sústavnepoužívalahrubé,
vulgárne a hanlivé urážky, a to že je žalobca „starý k....“, o čom mali svedčiť SMS správy žalovanej
adresované svedkom v období od mája 2015 do mája 2016. Ďalej bolo ako hrubé porušenie dobrých

mravov označené správanie žalovanej k deťom žalobcu, keď žalovaná sa mala snažiť ich očierniť nielen
v očiach žalobcu, ale aj v očiach obyvateľov obce W., aby tak vzťah medzi otcom a jeho deťmi ochladol
natoľko, že sa nebudú s ním stretávať, pričom mala o nich rozprávať ako o nevďačných ziskuchtivcoch.
Okrem toho sa žalovaná mala o žalobcovi vyjadrovať ako o opilcovi, čím mala o ňom šíriť nepravdivé
informácie, ktorými sa mala snažiť poškodiť jeho dobré meno v rodnej obci. Napokon žalobca za hrubé

porušenie dobrých mravov označil aj neposkytnutie pomoci žalobcovi pri stavbe rodinného domu zo
strany žalovanej.

36. Pokiaľ ide o hrubé urážanie žalobcu zo strany žalovanej, žalovaná uvedené poprela a uviedla,
že naopak k hrubému správaniu dochádzalo zo strany žalobcu voči nej. Predovšetkým súd uvádza,

že žalobca v priebehu konania ani nekonkretizoval, k akému hrubému urážaniu jeho osoby, k akým
osobným invektívam zo strany žalovanej malo dochádzať, neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz na
preukázanie jeho tvrdenia v žalobe, že žalovaná sa dopúšťala intenzívnych osobných útokov na integritu
žalobcu. V konaní teda nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopúšťala hrubo urážlivého správania
priamo osobne voči žalobcovi.

37. Z výpovedí svedkov L. L. K. a F. Y. bolo preukázané, že žalovaná svedkom zaslala maximálne dve
(K.) až tri (Y.) SMS správy, v ktorých žalobcu označila hanlivým spôsobom. Svedkovia nevedeli uviesť,
kedy im boli správy zaslané, ani konkrétne znenie SMS správ, nevedeli sa vyjadriť, o čom konkrétne
komunikovali so žalovanou, keď zároveň priznali, že obsahom správ nebolo len hanlivé označenie

žalobcu. Súd má za to, že svedkami uvádzané označenie žalobcu v SMS správach je možné považovať
za neslušné, nevhodné, avšak nie do takej intenzity, aby bolo možné hovoriť o hrubom porušení dobrých
mravov. Okrem toho, uvedené správy je potrebné hodnotiť vo vzťahu k okolnostiam prípadu, kedy išlo
o partnerov, ktorí mali vo vzťahu problémy (svedok E. sa vyjadril, že to boli neustále rozchody; obdobne
svedkoviaK.aY.potvrdili,žeposledné3rokybolivzťahymedzipartnermizhoršené).Zvýpovedesvedka

Hanzlíka vyplýva, že žalovaná sa mu chcela na žalobcu sťažovať, uvádzala, že žalobca jej robí zle. Ak
teda žalobcu hanlivo označila v SMS správe, je potrebné to hodnotiť v kontexte danej situácie. Uvedené
SMS správy ani nie je možné považovať za zvlášť intenzívne porušenie dobrých mravov, keď išlo len o
komunikáciu medzi dvoma ľuďmi, nešlo o nadávanie žalobcovi priamo osobne jemu do očí, ani o jeho
ohováranie na verejnosti, pred skupinou ľudí, ktoré konanie by mohlo vykazovať intenzitu väčšiu.

38. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca ani nevedel skutkovo uviesť, kedy mali byť SMS
správy svedkom zaslané, čo je prekvapujúce, keď práve od týchto SMS správ odvodzuje žalobca nárok
na vrátenie daru. Súd má za to, že ak by žalobca tieto správy skutočne považoval za hrubo porušujúcedobré mravy, mal by o nich lepší prehľad, a to pokiaľ ide o čas ich zaslania, počet, konkrétne znenie.
Hoci správanie hrubo porušujúce dobré mravy musí byť objektívne dané, predovšetkým však sám darca
musí takéto správanie obdarovaného vnímať zvlášť negatívnym spôsobom (keď to u neho má vzbudiť

presvedčenie o tom, že ide o dôvod na vrátenie daru) a z neúplných tvrdení žalobcu nevyplýva, že
to takto skutočne pociťoval. Pokiaľ ide o komunikáciu žalovanej a svedkov cez Facebook (svedok K.
uviedol, že väčšinou takto komunikovali), súd poukazuje na to, že žalobca túto komunikáciu a prípadné
hanlivé označenie žalobcu žalovanou v tejto komunikácii skutkovo nevymedzil ako dôvod na vrátenie
daru (uvádzal len zaslané SMS správy), a preto na prípadné hanlivé označenie žalobcu žalovanou v

tejto komunikácii nie je možné prihliadať, keďže súd je viazaný tým, aké dôvody na vrátenie daru uviedol
žalobca.

39. Žalobca ďalej v konaní nepreukázal, že by zo strany žalovanej došlo k ohováraniu jeho detí, keď jeho
tvrdenia, že sa žalovaná mala vyjadrovať hanlivo o jeho deťoch s cieľom narušiť vzťah medzi ním a jeho
deťmi, neboli potvrdené výpoveďami svedkov W. a Q. Svedkyňa W. Z. uviedla, že počula také reči, že

žalovaná sa inak zariadi, aby sa s nimi nemusela deliť, pričom sa k nej nedostali nejaké iné vyjadrenia
žalovanej. Svedkyňa teda nepotvrdila žiadne ohováranie svojej osoby, keď uvedené reči za ohováranie
nie je možné považovať. Svedok Q. uviedol, že žalovaná jemu do očí sa o ňom negatívne nevyjadrovala,
započul, že sú nedobré deti, že túžia po majetku, pričom to počul rôzne od susedov, obyvateľov z
dediny. Nedobré deti v zmysle, že nemajú dobré vzťahy, že si nevychádzajú s otcom. Rozprávalo sa v

dedine, že žalovaná chce otcov majetok, že deťom nič nenechá. Keď započul nejaké reči o nich ako o
deťoch, nekládol tomu nejakú váhu. Myslí si, že nejaké reči smerované od žalovanej, ktoré by ho urážali,
nepočul. Z uvedenej výpovede svedka nevyplývajú žiadne urážlivé tvrdenia na jeho adresu, pričom ani
sám svedok ich za také nepovažoval, nie je potom možné, aby ich za urážlivé považoval žalobca. Žiaden
zo svedkov pritom nepotvrdil skutkové tvrdenia žalobcu, že by sa žalovaná o nich vyjadrovala ako o

ziskuchtivých krkavcoch alebo nevďačných ziskuchtivcoch, a nebolo to preukázané ani iným dôkazom.
Rovnako nebolo preukázané, že by správanie žalovanej prispelo k výraznému naštrbeniu vzťahov medzi
žalobcom a jeho deťmi, keď svedkyňa W. Z. a svedok Q. zhodne uviedli, že nezbadali nejaký rozdiel vo
vzťahu s otcom, odkedy sa spoznal príp. začal žiť so žalovanou.

40. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa mala o ňom vyjadrovať ako
o opilcovi, čím mala o ňom šíriť nepravdivé informácie, ktorými sa mala snažiť poškodiť jeho dobré
meno v rodnej obci. Z vety „Nepijem a pamätám si všetko.“ v e-maily zo dňa 16.01.2017 nie je
možné jednoznačne vyvodiť, že žalovaná tým chce povedať, že pije žalobca, a už vôbec tento e-mail
nepreukazuje ohováranie žalobcu pred podaním žaloby, keďže uvedený e-mail pochádza až z obdobia

po začatí konania. Ak žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov označil aj neposkytnutie pomoci
žalobcovi pri stavbe rodinného domu zo strany žalovanej, súd poukazuje na to, že žalovanej zo žiadneho
právneho predpisu alebo zmluvy nevyplývala povinnosti pomoci pri stavbe domu. Zároveň za hrubo
porušujúce dobré mravy by ani nebolo možné považovať neposkytnutie akejkoľvek pomoci, ale len
neposkytnutie potrebnej pomoci. O takú ide podľa ustálenej súdnej praxe napr. v prípade neposkytnutia

pomoci rodičovi, ktorý je na pomoc potomka odkázaný. V prejednávanej veci nebolo tvrdené, ani
preukázané, že by žalobca pomoc žalovanej pri stavbe domu vôbec potreboval. Okrem toho však súd
mal v konaní za preukázané, že žalovaná sa na stavbe domu podieľala. Hoci by aj nevykonávala priamo
stavebnú činnosť, žalobca uznal participáciu žalovanej pri stavbe domu minimálne vo forme upratovania
na stavbe, občasného večerného rozvozu pomocníkov na stavbe, vyhľadania lacnejšieho stavebného

materiálu cez internet, zabezpečenia vyplatenia okien, vymaľovania izby. Pre účely tohto konania je
pritom bez významu, v akom rozsahu sa na stavbe domu podieľal žalobca (či vo väčšom), podstatné je,
že nie je možné vyvodiť ten záver, že by žalovaná žalobcovi neposkytla žiadnu pomoc.

41. Súd poukazuje na to, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými

pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky ustanovenia §
630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel
konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych
kritérií a nie len podľa subjektívneho názoru darcu. Hrubé porušovanie dobrých mravov znamená,
že musí ísť o porušovanie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré trvaním, priebehom a

spôsobom nadobúda povahu hrubého porušovania dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty
pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho
rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho hrubej
kolízii s dobrými mravmi. Nepostačuje akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale také,ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať porušenie obvyklých a
očakávaných pravidiel správania sa a spolunažívania, resp. očakávaných prejavov vďaky. Teda, ak sa

aj vo všeobecnosti v spoločnosti považuje za správne a očakávané, že obdarovaný sa bude správať
k darcovi do konca života tak, akoby išlo o jeho blízkeho človeka, tak absencia takéhoto správania sa
nie je dôvodom na vrátenie daru.

42. Dôkazné bremeno v konaní niesol žalobca, ktorý pre úspech v spore musel preukázať konkrétne,

kvalifikované správanie sa žalovanej voči nemu alebo členom jeho rodiny, ktoré by bolo nie v
akomkoľvek, ale v hrubom rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, čo sa
mu nepodarilo. Podarilo sa mu preukázať iba nevhodné správanie žalovanej, ktoré je možné považovať
za neslušné (vyjadrenie sa hanlivo o žalobcovi pred jeho priateľmi), ktoré sa však nevyznačuje značnou
intenzitou (išlo o označenie žalobcu nadávkou len v rámci písomného styku, nie na verejnosti a nešlo
o nadávku adresovanú priamo žalobcovi), ani sústavnosťou (išlo o dve najviac tri SMS správy zaslané

dvom osobám). Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca a žalovaná pôvodne tvorili partnerský
pár, v ktorom začalo dochádzať k nezhodám, čo uviedli obe strany sporu. O problémoch medzi žalobcom
a žalovanou vypovedal aj svedok G., ktorý uviedol, že sa dopočul od otca a kamarátov (svedkovia), že sú
zase rozídení, a že vo vzťahu boli časté rozchádzania a schádzania. Žalovaná sa mala svedkovi L.. L. K.
sťažovať na žalobcu, čo zas robí, že jej robí zle, na čo jej svedok napísal, aby sa nesťažovala, že nechce

nič vedieť. Ak sa aj žalovaná vyjadrila hanlivo na adresu žalobcu, je potrebné to vnímať v kontexte
uvedených partnerských problémov, o ktorých sa chcela zveriť priateľom. S poukazom na uvedené má
súd za to, že správanie sa žalovanej nenieslo znaky vyžadované na vrátenie daru zákonom, teda že
by svojim konaním vo vzťahu k žalobcovi, resp. k členom jeho rodiny hrubo porušovala dobré mravy v
intenzite, ktorá je porovnateľná napr. s fyzickým násilím, hrubými osobnými urážkami, či neposkytnutím

pomoci vyplývajúcej z právnych predpisov alebo zmluvného vzťahu.

43. Právne vzťahy založené prevodom vlastníckeho práva darovacou zmluvou zakladajú právny stav,
ktorý požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu, zobrali zmluvné strany na seba
samy a dobrovoľne, preto k narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Žalobca previedol

na žalovanú spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam slobodne a vážne, právnym úkonom uzavretia
darovacej zmluvy. Je pritom bezpredmetné, kto inicioval uzavretie darovacej zmluvy, ak následne
žalobca prejavil slobodnú vôľu spoluvlastnícky podiel žalovanej darovať. Ak aj partnerský vzťah medzi
stranami sporu skončil, nemožno to považovať za dôvod na prehodnotenie pôvodnej vôle žalobcu a za
dôvod zakladajúci nárok žalobcu na vrátenie daru.

44. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že po ukončení partnerského vzťahu zostali medzi stranami
sporu nevyriešené majetkové otázky, dotýkajúce sa nielen vlastníckeho práva k rozostavanému
rodinnému domu stavanému na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania, ale aj iných vecí. Z
tvrdení žalobcu vyplýva, že strany sporu sa pokúšali o „komplexné a konečné vyporiadanie“, s tým, že do

detailov bolo medzi stranami dohodnuté vzájomné plnenie. Z e-mailu zo dňa 16.01.2017, ktorý predložil
žalobca(č.l.40),vyplýva,žežalobcamienilžalovanejvyplatiťpeniazeako„odstupné“zavráteniepodielu
k pozemku, pričom v replike (č.l. 49) žalobca uviedol, že podkladom mala byť cena 30,- eur za 1m2
pozemku. Súd má za to, že ak by žalobca skutočne pociťoval správanie žalovanej voči nemu ako hrubo
porušujúce dobré mravy, je vylúčené, aby za vrátenie podielu k nehnuteľnosti bol ochotný žalovanej

vyplatiť akúkoľvek sumu, pretože tieto skutočnosti sú v zrejmom rozpore. Za pravú príčinu požiadavky
žalobcu na vrátenie daru súd považoval nie správanie sa žalovanej, ale skutočnosť, že medzi bývalými
partnermi nedošlo k majetkovému vyporiadaniu, ku ktorému pôvodne smerovali. Uvedené viedlo k
zmene postoja žalobcu, ktorý si rozmyslel svoju vôľu žalovanú obdarovať. Hoci by bolo bezpochyby pre
ďalšie riešenie sporov týkajúcich sa spoluvlastníckeho podielu žalovanej na rozostavanej stavbe pre

žalobcu výhodnejšie, keby bol výlučným vlastníkom pozemku pod stavbou, v konaní o vrátenie daru
sa týmto súd nemôže zaoberať. Pokiaľ ide o spor medzi žalobcom a žalovanou, týkajúci sa zápisu
rozostavanej stavby do podielového spoluvlastníctva oboch do katastra nehnuteľností, toto nemá vplyv
na rozhodnutie vo veci vrátenia daru, keďže konanie žalovanej súvisiace so zápisom do katastra ani
nebolo skutkovo vymedzené ako dôvod vrátenia daru. Súd je viazaný skutkovým vymedzením žaloby,

v tomto prípade tým, ako správanie sa žalovanej hrubo porušujúce dobré mravy definoval žalobca.

45. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním prepisu SMS správ od mobilného operátora žalovanej
(správy žalovanej adresované svedkom Y. a K. v období od mája 2015 do mája 2016), nakoľkosvedeckými výpoveďami bolo preukázané, že išlo o dve či tri správy každému zo svedkov, ktorý výsledok
dokazovania pre rozhodnutie vo veci postačoval. Zároveň žalovaná s vykonaním takéhoto dokazovania
nesúhlasila, išlo by pritom o zásah do súkromia žalovanej a do jej práva na ochranu tajomstva

dopravovaných správ. Žalobca nevedel uviesť, čo by malo byť obsahom správ, ani ich počet alebo
dátumy zaslania, preto by vykonanie tohto dôkazu nebolo primerané. Ako nerelevantné pre rozhodnutie
vo veci samej súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním výpisu z lekárskej karty žalovanej, z ktorej by
malo byť zrejmé, odkedy žalovaná užíva lieky na srdcový tlak, nakoľko takéto dokazovanie nemá súvis s
predmetom sporu a nemohlo by mať vplyv na jeho výsledok. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom

svedka B. N., ktorý sa mal vyjadriť k podielu žalovanej pri výstavbe domu, nakoľko pre rozhodnutie vo
veci uvedený dôkaz nebol potrebný. Súd ďalej nevykonal dokazovanie výsluchom svedka G. Z. z dôvodu
uvedeného v bode 32. tohto rozsudku.

46. Žalobca v konaní tvrdil, že žiadnym spôsobom nedal dôvod na to, aby sa žalovaná vyjadrovala
o ňom hanlivo a vulgárne. Žalovaná za účelom preukázania negatívneho prístupu žalobcu k nej

navrhovala doplniť dokazovanie výsluchom jej syna ako svedka. Súd z dôvodu hospodárnosti konania a
nenavyšovania ďalších trov konania nevykonal toto dokazovanie, nakoľko mal za to, že v konaní nebolo
preukázané kvalifikované správanie sa žalovanej voči žalobcovi, t.j. správanie hrubo porušujúce dobré
mravy. Bolo by preto nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie ohľadom správania sa žalobcu
k žalovanej, nakoľko by nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal

dokazovanie výsluchom svedka N. Z..

47. Keďže žalobca v konaní nepreukázal kvalifikované správanie sa žalovanej voči nemu alebo členom
jeho rodiny, teda správanie, ktoré by dosahovalo taký stupeň intenzity alebo sústavnosti, kedy by bolo
možné ho považovať za správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, súd žalobu ako nedôvodnú

aj v časti druhého požadovaného petitu vo výroku I. zamietol.

48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté

v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

52. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo

strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za

výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobcom neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod
na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.