Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215541
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116215541.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: COFIDIS SA,

so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 598 66 Villeneuve-d´Ascq, Francúzska republika,
reg.č. 325 307 106, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595
628, proti žalovanému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, na neznámom mieste, o zaplatenie sumy 1.155,59 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.039,28 eura, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (COFIDIS, a.s.) sa žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 06.07.2016,
domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniemusumy1.155,59eura,
ako aj náhrady trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/4/2016-24 zo
dňa 31.01.2018, ktorý bol doručovaný žalovanému, avšak napriek zisťovaniu jeho pobytu všetkými
dostupnými spôsobmi sa mu platobný rozkaz doručiť nepodarilo, preto súd uznesením č.k.
11Csp/4/2016-45 zo dňa 08.06.2018 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril v zmysle bodu 1. Všeobecných
obchodných podmienok na predtlačenom formulári so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXX. Žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie
úverového limitu, schválil úverový limit v zmysle Zmluvy o úvere a následne poskytol žalovanému
úverový limit vo výške 1.500,- eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1.
Všeobecných obchodných podmienok, a to na základe žiadosti žalovaného poukázaním peňažných
prostriedkov na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený u
obchodníka. Žalobca a žalovaný sa v zmysle zmluvy dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu
tovaru alebo služieb vo výške 1.119,- eur. Keďže išlo o spotrebiteľský revolvingový úver, dlžník bol

oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu
dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 39,99 eura,
najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola 18% ročne, výška
RPMN sa určuje podľa článku 5.4. VOP a v čase podpisu zmluvy bola 18%. Celková čiastka splatnážalovaným (čerpaný úver a odplata) bola dohodnutá vo výške 1.439,64 eura. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky spolu so Sadzobníkom poplatkov, ktorý je vytlačený
na poslednej strane VOP. Žalovaný sa so znením zmluvy o úvere a VOP oboznámil, čo potvrdil aj

podpisom Zmluvy o úvere. Všeobecné obchodné podmienky v článku 4. bodu 1 ustanovujú, že klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere a týmito VOP, predovšetkým
je povinný platiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti, inak môže veriteľ v súlade
s čl. 7 VOP zmluvu o úvere vypovedať. Úver je úročený, čo vyplýva z článku 5.1 VOP, a žalovaný sa
zaviazal na úhradu nielen istiny ale aj úrokov z úveru. Okrem toho sa zaviazal platiť poplatky veriteľa

súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností.
Poistenie úveru je nepovinné. Veriteľ umožňuje klientovi dobrovoľné poistenie schopnosti splácať úver
za podmienok uvedených na druhej strane zmluvy o úvere a vo VOP. Žalovaný nesúhlasil s pristúpením
k poisteniu, nakoľko túto skutočnosť vyznačil na vyhradenom mieste na zmluve. V zmysle čl. 6.1. VOP,
v prípade omeškania klienta s plnením peňažných záväzkov zo zmluvy o úvere je klient povinný zaplatiť
veriteľovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu vo výške podľa Sadzobníka

poplatkov. Zmluvná pokuta je splatná v prvý pracovný deň po porušení príslušnej povinnosti klienta, na
ktorúsazmluvnápokutavzťahuje.Zmluvnápokutajevovýške1,2625%mesačnezkaždejdlžnejsplátky
úveru, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní, výška je uvedená na 2. strane Zmluvy
ako aj v Sadzobníku poplatkov. Žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
sumy uvedené v úverovom účte ako úhrada bankou v celkovej výške 79,72 eura a žiadnu ďalšiu splátku

už neuhradil. Žalovaný prečerpal sumy uvedené v úverovom účte ako vaše čerpanie v celkovej výške
1.439,- eur. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v ktorej žalovaného
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný však na výzvu nijakým spôsobom nereagoval. Žalovaný
do dnešného dňa žalobcovi neuhradil žiadne ďalšie splátky a z uvedeného dôvodu jeho záväzky voči
žalobcovi predstavujú celkovú sumu vo výške 1.155,59 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.075,52

eura, úroku za poskytnutie úveru vo výške 75,07 eura, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru
vo výške 5,- eur a poistenia vo výške 0 eur. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalobca poskytol
žalovanému čerpanie vo výške 1.119,- eur dňa 22.05.2015, a to prevodom na účet obchodníka. Žalobca
poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp.zn. 11Co/39/2016-49,
ako aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.02.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017. Z výpisu úverového účtu

klienta vyplýva, že žalovaný prečerpal za celé obdobie úverového vzťahu 1.119,- eur a že uhradil do
dnešného dňa sumu 79,72 eura. Suma spolu vo výške 5,- eur predstavuje vyčíslenú zmluvnú pokutu,
na ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli v zmluve na 2 strane v časti Poplatky a ďalšie plnenia klienta,
zmluvná pokuta vo výške 1,2625 % mesačne z každej dlžnej splátky úveru, s ktorou sa klient dostal do
omeškania o viac ako 12 dní. Vo výpise je označená zmluvná pokuta ako poplatky za upomienky. Toto

pomenovanie žalobca dlhodobo požíval v zmluvných vzťahoch, avšak za účelom zosúladenia zmluvy
s platnou právnou úpravou toto zmenil. Aby zachoval isté kontinuum resp. nevyvolával nedorozumenia
u klientov, vo výpise toto pomenovanie zostalo. Zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej zmluve.
Výška zmluvnej pokuty je primeraná s ohľadom na výšku dlhu, ako aj povinnosti, ktoré zabezpečovala.
Nakoľko žalovaný svoj úver nesplácal riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť, žalobca listom zo dňa

05.01.2016 vypovedal zmluvu a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

4. Ako dôkazy žalobca predložil Pokus o zmier zo dňa 08.02.2016, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
na nákup tovaru a zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
Informáciu a súhlas so spracovaním osobných údajov, výpis z úverového účtu klienta, Výpoveď zo

zmluvy o úvere zo dňa 05.01.2016, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti COFIDIS, a.s. pre
spotrebiteľský úver NT 04/2015, Rozpísaný výpis z úverového účtu.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu,
k žalobe sa nevyjadril.

6. Uznesením č.k. 11Csp/4/2016-87 zo dňa 07.09.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane
žalobcu s právnym nástupcom žalobcu uvedeným v záhlaví tohto rozsudku.

7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti,
a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 106 ods. 3

CSP, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
na nákup tovaru a zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 1.119,- eur, s
ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18 %, RPMN vo výške 18 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške

34,42 %. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36 mesačných splátkach vo výške 39,99 eura, pričom prvá
splátka bola splatná dňa 15.05.2015. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola uvedená vo výške
1.439,64 eura. Listom zo dňa 05.01.2016 veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného
na uhradenie celého záväzku zo zmluvy. Žalovaný na predmetný úver podľa nepopretého skutkového
tvrdenia žalobcu zaplatil sumu 79,72 eura.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 19 ods. 1 až 4 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ročná percentuálna

miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (1) Na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom. (2) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (3) Ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu
poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej
výpočtu,vychádzasaprivýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzba

spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. (4)

19. Podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.:

I. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej

Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu

splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) - tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť
zaplatené v rovnakých intervaloch.b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.
c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka.
Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých

mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t. j. 365/12), bez ohľadu
na to, či je rok priestupný, alebo nie je.
d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice
na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste
sa zvýši o jeden.

e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo
záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t. j.:

n
S = suma Ak (1 + X) na tk
k=1

S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

26. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

27. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.04.2015 zmluvu o
úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.119,- eur
za účelom kúpy spotrebného tovaru, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,00%, RPMN vo výške
18,00% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 34,42%, pričom celková čiastka splatná klientom bola

uvedená vo výške 1.439,64 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36 mesačných splátkach vo výške
39,99 eura, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2015. Listom zo dňa 05.01.2016 veriteľ úver
predčasne zosplatnil. Žalovaný na predmetný úver zaplatil celkom sumu 79,72 eura.28. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený predmetnou zmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č.
250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady
lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

29. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo
nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o

tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 39,99 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,
aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si

veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2

písm. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel
rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne
určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné
poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené
by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj
musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je. Ďalej súd zistil,
že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy) správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo
výške 18,0%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č.
2 ZoSÚ uvedený v odseku 19. odôvodnenia rozsudku, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto
výpočtu 18,59%. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj je vyšší), nastáva dôsledok v zmysle § 11 ods.

1 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

30. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považuje v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročnýa bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov
z omeškania so splácaním úveru (poplatkov za upomienky), ani žiadnych iných poplatkov, ale len na
vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

31. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok

- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný

abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),

ako konštatoval súd prvej inštancie.“

32. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie

termínu konečnej splatnosti a tiež neuvedenie správnej RPMN, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere
upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48,
pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti a neuvedenie správnej RPMN môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23
smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.
Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne

určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskomúvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší

súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom

frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

34. V prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považuje v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a
bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov z
omeškania (resp. poplatkov za upomienky), ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške

1.119,- eur zaplatil celkom sumu 79,72 eura, súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.039,28 eura a vo zvyšku
žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

35. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 5,- eur, ktorú najskôr špecifikoval ako

poplatky z omeškania so splácaním úveru, pričom v doplnení žaloby uviedol, že ide o zmluvnú pokutu,
označovanú v zmluvnom vzťahu ako poplatky za upomienky. Odhliadnuc od toho, že žalobca jeden
nárok označuje až tromi rôznymi výrazmi, súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca neuviedol,
akým spôsobom výpočtu dospel práve k sume 5,- eur, hoci bol na to súdom vyzvaný vo výzve
zo dňa 08.06.2018 (č.l. 49), keď príkladmý výpočet v doplnení žaloby (na č.l. 53) nie je splnením

uvedenej výzvy. Žalobcovi tak nebolo možné uplatnenú sumu 5,- eur priznať, nakoľko nepreukázal, že
má nárok práve na túto sumu zmluvnej pokuty pre nepreskúmateľnosť žaloby v tejto časti. Navyše,
súd mal za to, že dojednanie v časti Poplatky a ďalšie plnenia klienta, obsiahnuté na druhej strane
zmluvy, ani nie je možné považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty, keďže toto je neurčité,
pretože jednak ani výslovne nevyjadruje záväzok dlžníka zmluvnú pokutu uhradiť, a zároveň odkazuje v

podrobnostiach na Sadzobník poplatkov. Sadzobník poplatkov pritom žalovaný ani nepodpísal, tento sa
mal stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej
na druhej strane zmluvy, písanej oproti ostatnému textu zmluvy nevýrazným písmom. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menej výrazným písmom ako zmluvné
podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom

stačí hrozba tohto rizika, že menej výrazným písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a
tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V
súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by zrozumiteľné a určité dojednanie
o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o
zmluvnej pokute súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje

§ 544 ods. 2 OZ. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013,
v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu,
rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája
svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty

určito (chýba záväzok dlžníka) a v písomnej forme (keď podrobnosti mali byť uvedené v Sadzobníku
poplatkov, ktorý žalovaný nepodpísal), čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej
pokuty v zmysle § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ. Súd preto žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty
zamietol, pričom z dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru mali byť všetky plnenia žalovaného započítané iba na istinu.

36. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovaného popri plnení istiny vo výške 1.039,28 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanies plnením peňažného dlhu. Žalobca si však úrok z omeškania v žalobe neuplatnil, preto mu ho súd
nepriznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.

37.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 1.039,28 eura, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo
výroku II. zamietol.

38. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

39. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd
žalovanému na splnenie dlhu dlhšiu lehotu splatnosti, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 1.039,28 eura, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 90% a hrubý úspech žalovaného 10%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je
80% (90-10). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 80% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III.

rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).